myshichka komentáře u knih
Zaujímavá kniha o človeku, ktorý bol dokonalým stelesnením ideálu "viktoriánskeho objaviteľa". Vyzdvihla by som vykreslenie dobových reálií a uvažovania, ktoré viedlo ľudí k podnikaniu priam šialených výprav, i fakt, že sa autor sám vydal po stopách svojho subjektu.
Pri čítaní Trhliny i Strachu ma úplne príjemne mrazilo, tešila som sa na podobný zážitok. Za mňa tu bola perfektne vykreslená bezútešná atmosféra doby a rozorvaný osud hrdinu, až mi pripadá ako škoda, že sa autor nedržal "obyčajných" vrážd a musel tam byť aj nadprirodzený element - a vysvetľovanie princípov jeho fungovania aj tak zabilo akúkoľvek mysterióznu atmosféru, ktorú mal navodiť.
Skutočne napínavý thriller, kde vrahom až takmer do poslednej chvíle môže byť ktokoľvek. Plusom je "duchárska" atmosféra, úplne ma príjemne mrazilo z tej predstavy lávových polí zahalených do hmly, ktorou sa nesie ponuré kvílenie. Oblasť, kde sa príbeh odohráva, som navštívila osobne, možno preto to na mňa zapôsobilo. Otravný bol popis súkromného života Tóry, našťastie ho tam bolo skôr poskromne. A ešte som teda nechápala, prečo sa jej všetci tak ochotne zverovali so všetkými detailami prípadu, pôsobilo to skôr ako keby polícia bola úplne neschopná a potom príde akási právnička a celé to rozlúskne... nečítala som prvú knihu v sérii, tak mi možno uniká kontext.
Knihy od tohto autora sú pre mňa číra guilty pleasure. Človek vie, že číta brak, ale je to väčšinou tak strhujúce a zábavné, že sa to nedá odložiť. Bohužiaľ The House Across the Lake je jeho zatiaľ zďaleka najslabšia. Hlavná hrdinka, ktorá špehuje manželský pár v dome naproti a do toho pije ako dúha (pretože... wait for it... traumatická minulosť!) je na facku. Autor očividne nedokázal vymyslieť iný spôsob, ako rozvinúť zápletku, než nacpať tam otravnú, večne ožralú stalkerku, ktorá je presvedčená, že niekto spáchal zločin, i keď nemá jediný dôkaz a vlastne si polovicu vecí, čo včera robila ona, nedajbože ktokoľvek iný, ani nepamätá. Dúfala som, že sa príbeh aspoň nejak zaujímavo vyvinie s ďalšími zvratmi... bohužiaľ nie, od polovice sa to už ani nedalo poriadne čítať, až sa to nakoniec zvrhlo v niečo úplne iné, čo sa bez spoileru moc popísať nedá. Podobný nápad by dokázal uveriteľne podať tak maximálne Stephen King, bohužiaľ tu to nefungovalo.
Edit: po tom, čo som práve dočítala jeho aktuálne najnovšiu knihu (The Only One Left, v češtine zatiaľ nevyšla) musím povedať, že sa vyplatí dať mu ešte šancu, aj keď som váhala, trochu som si vylepšila mienku. Asi mal práve tvorivú krízu, keď písal toto
Po knihe som siahla len z toho dôvodu, že vyhrala na Goodreads v kategórii najlepší horror roku 2022. Bohužiaľ kníh s nálepkou horror/thriller, ktoré sú ako cez kopírák vychádza v poslednej dobe neskutočné množstvo, tak možno preto už ma v dobrom zaujme len máloktorá. A táto to skutočne nebola. Na začiatku to možno vyzeralo dobre, ten nápad s obrázkami, ale veľmi rýchlo začalo byť jasné, že to nebude taká pecka. Postupne sa to celé rozsypalo, asi ako polámané pastelky... koniec teda wtf, nebudem ale spoilovať. Čo mi ešte fakt vadilo bola neskutočne otravná a plochá hlavná postava "s traumatickou minulosťou", tá je už takým evergreenom v tomto type literatúry, že už len nedočkavo čakám, kedy konečne niekto príde s niečím originálnym a dostatočne úspešným na to, aby sa po ňom mohli zase všetci wannabes opičiť.
Verdikt - ako dovolenkové čítanie ok, najlepší horror roku teda možno pre ľudí, ktorí v roku 2022 prečítali jedinú knihu a to túto.
Príjemné prekvapenie, a to hlavne zasadením do miesta a doby. Atmosféra dobrá, strašenie priemerné, vzťahy vykreslené zaujímavo. Celkovo kniha, ktorá ma pohltila, až na nejaké drobné nezrovnalosti (postava Juany sa najprv chovala odťažito, potom naopak chvíľu priateľsky, aby sa bez zjavného dôvodu zase začala chovať nenávistne). Oceňujem, že tam nebol prvoplánový happyend.
Mohlo by sa zdať, že cez 400 strán je príliš, ale autorka píše naozaj zaujímavo. Chvíľu mi to síce trvalo, ale nakoniec ma kniha strhla. O to viac ako studená sprcha na moje nadšenie zapôsobil vyumelkovaný záver, ktorý som bohužiaľ vytušila z náznaku niekoľko strán vopred a do poslednej chvíle dúfala, že autorka nesiahne po tomto lacnom zvrate. Bohužiaľ siahla, inak by som kľudne dala 4*.
3,5* Nebolo to zle napísané, ale určite by sa dala celá kniha tak o tretinu skrátiť. Za mňa priveľa hluchých miest, kedy hrdinka akurát pije a čumí z okna, pije a čumí z okna... Zaujímavý nápad so zločinom a svedkyňou, ktorej kvôli jej minulosti nikto neverí. Sklamal ma bohužiaľ záver, ktorý som už vopred tušila (po tom, čo sa postupne vylúčili všetky ostatné možnosti prakticky nezostávalo nič iné), ale bolo to proste príliš vykonštruované a na efekt. Trauma hlavnej hrdinky bola popísaná tak strhujúco a uveriteľne, že mi do toho ten obrat inej postavy vôbec nesedel a nedával zmysel.
Zaujímavý námet, ktorým je zmiznutie troch ľudí z odľahlého majáku bičovaného oceánom inšpirované skutočnými udalosťami. Bohužiaľ i keď sa to zo začiatku rozbiehalo sľubne, tajomná atmosféra sa pomerne rýchlo rozplynula. Kniha sa obšírne zaoberá totálne nudnou a predvídateľnou linkou "súčasnosti", kde sa rozpitvávajú vzťahy medzi partnerkami troch zmiznutých strážcov a to, ako sa s tragédiou vyrovnávali. Kostlivci postupne vypadávajú zo skriní... Žiadne wow sa ale nekonalo, kniha dosť zaostala za očakávaním. Vadili mi niektoré nezodpovedané otázky (akú rolu vlastne v príbehu zohral "návštevník"?) a za mňa dosť neuspokojivý záver.
Autorka píše naozaj zaujímavo, kniha však je skôr zbierkou poviedok než románom. Niečo ako zápletka tu existuje len v náznaku a je ňou zmiznutie dvoch sestier, ktoré sa rôzne vynára v životoch iných postáv. Kniha je rozdelená na kapitoly pomenované podľa mesiacov v roku a v každej z nich sa nám predstavuje nová hlavná postava. Príbehy sú písané dosť poeticky a väčšinou postrádajú akékoľvek rozuzlenie. Spočiatku som si myslela, že do seba nakoniec osudy nejak zapadnú, ale to sa nekonalo. Nie je to zlá kniha, ale tvári sa byť niečím, čím nie je - nálepky ako detektívka či thriller sú úplne vedľa. V skutočnosti je to kniha poviedok o ľuďoch, ktorým vstúpi do života tragická udalosť. Spája ich téma straty - postavy strácajú pôdu pod nohami, odtiaľ názov knihy.
Rozhodne nečakajte žiadny horror, skôr priemerný thriller. Nenáročná oddychovka, ktorá sa odvíja podľa predvídateľného scenára. Atmosféra opusteného mestečka síce zo začiatku vyzerala sľubne, ale zvedavosť čoskoro vystriedala frustrácia, keďže v prvej polovici sa dokopy nič nestane, okrem toho že sa dokola opakujú opisy polorozpadnutých barákov. Prvkov horroru je žalostne málo, rozhodne sa z toho dalo v takých kulisách vytrieskať viac. Šedý priemer, nič viac.
Možno skôr 3,5*. Síce bavilo, ale o trošku menej než prvý diel. Ten mi pripadal akčnejší a vtipnejší, tu Jack chvíľami pôsobil ako totálny suchár. Dúfam, že to nie je predzvesť vývoja v ďalších dieloch. Ani žiadne veľké finále sa nekonalo, akcia tak všehovšudy na pol kapitoly. Zápletka so súbojom bola trochu zmätená, takže si ho dohodli a potom z neho zrazu zišlo a správali sa znovu ako najlepší priatelia. Možno som nečítala dostatočne pozorne, ale chýbalo mi tam nejaké vysvetlenie situácie medzi nimi. Tak asi sa vrhnem na ďalší diel a budem dúfať, že sa to zase zlepší.
(prečítané v originále)
Po dlhšej dobe som si pustila oscarový Master and Commander a na základe môjho obnoveného nadšenia pre túto dobu a námornú tématiku sa rozhodla dať sérii Patricka O'Briana aspoň šancu (aj keď ten zoznam 20 kníh ma spočiatku vydesil). Lode ma vždy fascinovali, zvlášť staré plachetnice, takže googlenie námorníckej terminológie, študovanie nákresov lodí a podobne zabralo možno raz toľko času, čo čítanie, ale rozhodne neľutujem. Veľmi oceňujem, akú si dal autor prácu s reáliami, a bola by teda škoda knižku preletieť a zamerať sa len na napínavú akciu. A že napínavá skutočne je! Vôbec som nečakala, že ma viac než 400-stránková kniha tak strhne, že ju zhltnem na pár posedení. Postavy mi už po prvom diele prirástli k srdcu a už teraz mám pocit, že tých 19 nasledujúcich dielov mi bude možno aj málo. Okrem toho autor nešetrí v priebehu knihy ani humornými scénami či ironickými poznámkami, čo taktiež oceňujem.
Musím ale povedať, že toto prekladať by som skutočne nechcela! Vlastne neverím ani tomu, že by to niekto dokázal preložiť tak, aby som z prekladu mala rovnaký pôžitok ako z originálu... bohužiaľ ukážky v češtine ma v tomto názore utvrdili.
Knihu som prvýkrát čítala v roku 2012 a už vtedy ma strhla svojou atmosférou. Postupom času síce detaily príbehu zapadli, ale pocity z čítania zostali. Od tej doby ma viackrát napadlo, že by som si ju chcela prečítať znovu. Lenže jej dĺžka vyžaduje dosť významnú dávku odhodlania, takže to dopadlo tak, že som sa k nej dostala až po takmer deviatich rokoch, zatiaľčo medzičasom na mňa trpezlivo čakala v poličke.
Neslávne známa Franklinova expedícia je vďačným námetom na horror. Už len tá predstava, akou strašnou smrťou asi umierali jednotliví členovia posádky v nehostinnej arktickej divočine bez výhľadu na záchranu, je dosť na to, aby človeku prešli zimomriavky po chrbte. Z dnešného pohľadu sa javí, že výprava bola od začiatku odsúdená k nezdaru, vďaka mnohým nešťastným krokom i náhodám, ktoré nakoniec dohromady spečatili jej osud...
Dan Simmons píše bravúrne a človek ľahko podľahne pocitu, že číta popis skutočných historických udalostí. Je vidieť, že si autor dal záležať a naštudoval množstvo materiálu nielen o Franklinovej expedícii, ale i iných polárnych výpravách, pretože tam kde to ide, drží sa známych faktov. Musím skonštatovať, že pri druhom čítaní som si tieto pasáže omnoho viac užila, naopak ma príliš nenadchla nadprirodzená stránka príbehu. Trochu väčší zmysel som v nej objavila až po prečítaní úplného záveru. Ale aj tak by som sa bez "príšerky" asi v pohode zaobišla, za mňa je omnoho silnejším prvkom príbehu holá realita prežitia v nemožných podmienkach a hrôza z toho, kam až je človek ochotný zájsť.
Erebus a Michael Palin - v momente ako som v kníhkupectve zahliadla tieto dve mená pokope, po knihe som doslova skočila. Osud Franklinovej expedície, kde skončila aj púť Erebu, je desivý a fascinujúci zároveň. Tu sa autor rozhodol popísať celú históriu lode, čo možno znie ako zaujímavý nápad, ale v tomto prípade sa ukázal ako nie zrovna šťastný. Myslím, že by knihe prospelo skrátenie úvodných mierne nezáživných kapitol a ponechanie väčšieho priestoru pre skutočne zaujímavé časti (z tohto uhlu pohľadu by sa ale kniha korektne mala volať "Erebus a Terror", pretože lode boli v podstate nerozlučné až do svojho tragického konca).
Autor neprináša v zásade žiadne nové informácie, ale to sa samozrejme od niekoho, kto nie je vedec, ani nečaká. Históriu korení vlastnými zážitkami poskromne, takže vo výsledku tieto pasáže vyznievajú dosť zbytočne. Škoda, že som po knihe nesiahla v originále, možno by som si tak jeho štýl písania viac užila.
Miestami odfláknutý preklad ma trochu rušil, čo rozhodne nie je Palinova chyba...
Zbierky poviedok príliš nevyhľadávam a keby nešlo o tématiku fínskeho severu, ktorá je mi blízka, tak by som po tejto knihe asi nesiahla. Jednotlivé poviedky boli prekladané študentami v rámci prekladateľského seminára, v tomto ohľade ma príjemne prekvapilo, že preklad bol na dobrej úrovni. Osobne mi žiadna z poviedok neprišla vyložene wow, i keď som si všetky prečítala so záujmom. Ale čo sa týka verného zobrazenia Laponska, tak im nie je čo vytknúť... Rozhodne zabudnite na svoje predstavy polnočným slnkom a polárnou žiarou zaliateho eldoráda.
Tak toto sa autorovi fakt nepodarilo. Asi ho v polovici písania uniesli mimozemšťania a vymazali mu pamäť, takže zabudol, akúže knihu to vlastne písal... inak si to neviem vysvetliť.
Film som videla vopred a tá ponurá atmosféra švédskych lesov na mňa zapôsobila tak, že som sa pustila do knihy. Nečakala som, že ma po zhliadnutí filmu niečím ešte prekvapí, ale prekvapila. Ale postupne. Začalo to dobre, presne tá bezútešná, upršaná príroda, kempovanie a polievka zo sáčku uvarená v nahnedlej brečke z potoka, smrad mokrých handier a zatuchlých ponožiek z celodenného pochodu... do toho samozrejme nervy hrdinov našponované ako lanko držiace stan, prvé vzájomné konflikty, staré krivdy. Hlavne z tej predstavy prehnilej chatky hlboko v lesoch, odkazujúcej na akési pochybné rituály, ma krásne mrazilo.
Vlastne prvej časti nemám moc čo vytknúť. A myslím, že kniha tam mala skončiť a bolo by to na solídne 4*. Miesto toho sa ale vydala na akúsi delirickú afterparty plnú nekonečného, nezmyselného tlachania. Pre mňa tým vlastne aj skončila, pretože v tom kolotoči totálne nablblých postáv a ich nekonečných kecov sa dalo akurát tak doskákať v zrýchlenom slede k záveru. Ani ten to ale v mojich očiach už moc nevylepšil.
(prečítané v angličtine)
(Prečítané v originále)
Na jednej strane je to trochu naivná rozprávka o teenagerke, ktorá nie je dokonalá, občas je náladová, správa sa otravne, ale nakoniec po traumatickom zážitku "nájde svoj hlas". Na druhej strane sa kniha zároveň venuje v súčasnosti aktuálnym a vážnym témam rasizmu a policajnej brutality. Samozrejme v patrične "nariedenej" verzii pre trávenie mladistvého publika. Myslím, že kniha bola zbytočne rozvláčna (na to, že nejde príliš do hĺbky) a dala by sa minimálne o tretinu skrátiť a samotný príbeh by tým nijak neutrpel. Angie Thomas nepíše zle, jej štýl ma celkom chytil. Postáv bolo síce mnoho, ale ich charaktery a vzájomné vzťahy boli vykreslené dosť živo.
Konečný verdikt... nie je to úplná strata času. Ale nemôžem si pomôcť, kniha ma vlastne ničím neprekvapila.
Nie je to úplne typický duchársky horror, skôr by som to charakterizovala ako "horrorovú road story". Žiadne zimomriavky sa nekonali, kniha ma v prvej tretine dosť nudila a uvažovala som nad tým, že ju odložím, možno som čakala niečo trochu iné. Dala som tomu nakoniec šancu a od polovice už som sa nemohla odtrhnúť - Joe Hill písať vie, svoju genetickú výbavu len tak nezaprie. Skoro ako keby som sa vrátila do puberty, keď som hltala "kingovky". Ani tak nie kvôli deju samotnému, ale kvôli tej dokonalej atmosfére amerického juhu, ktorú príbeh rozhodne nepostrádal... Vývoj postáv bol nakoniec tiež zaujímavý (aj keď s trošku predvídateľným koncom). Ale možno najväčšiu rolu v tom, že som knihu neodložila, zohrali "nemé tváre" Angus a Bon :) Aj keď Jude sa v mnohom choval ako arogantné hovado, vykreslením jeho vzťahu k zvieratám ho autor šikovne "poľudštil".
Podľa popisu som čakala knižnú pecku, bohužiaľ som dostala len akúsi plytkú, neuveriteľne prehypovanú zlátaninu. Mám skoro pocit, akoby som čítala inú knihu, než všetci ostatní. Snažím sa nájsť na tom aspoň niečo pozitívne, ale nenachádzam... okrem toho, že to skončilo.
Atmosféra a duch doby (na čo som sa najviac tešila) nula, napriek tomu, že sa kniha odohráva snáď v najturbulentnejšom období vývoja rockovej hudby, dobe nesmrteľných nahrávok a legendárnych kapiel, mohla by sa rovnako odohrávať v akejkoľvek inej dobe. Len preto, že postavy drogujú ako o závod, to ešte nie sú "sevntís".
Štýl rozprávania nebol zvolený príliš šťastne, v rozhovoroch úplne zanikla akákoľvek chémia či emócie postáv. Tú "rozorvanosť" som im teda nežrala ani trochu.
Myslím, že by príbeh rozhodne vyznel inak ako film/seriál.