netopýr088
komentáře u knih
Xala
Ousmane Sembène
Xala (čít. chala) je román, ktorý nám ukazuje, nielen to, ako môžme byť radi, že nemáme povolenú polygamiu, pretože s tromi manželkami je to naozaj ťažké a tobôž, keď sa na vás uvrhne z očí zvané xala, spôsobujúce mužom problémy s erekciou a vy neviete, kto vás uhranul. Ale to len v prvom pláne. V druhom pláne sú Hadžiho manželstvá alegóriou na históriu Senegalu a persifláž neschopného riadenia štátu po prevzatí moci po koloniálnej vláde.
Luční harfa
Truman Capote
Celkom milé a pútavé dielko o dospievaní a udalostiach, ktoré nás formujú.
Izmael - Dobrodružstvo mysle a ducha
Daniel Quinn
toto bola asi najhoršie napísaná kniha čo som kedy čítal. Aj keď plná múdrych myšlienok, bola to vlastne antiliteratúra.
Sanatorium Tworki
Marek Bieńczyk
Dal som si s touto knihou načas a aj tak mám pocit, že som jej ho nevenoval dostatok...nespojil som sa s textom, ale že absolútne nie. 4 hviezdy za výbornú prácu s jazykom a preklad, nebyť toho, asi by som sa hodnotenia zdržal.
Tanec okolo parného kotla
Mats Traat
Moje zoznámenie sa s estónskou literatúrou (a asi aj s pobaltskou všeobecne) dopadlo nanajvýš uspokojivo. Tanec okolo parného kotla je vlastne tancov päť, ktoré nás posúvajú dejinami jedného gazdovstva, hlavným hrdinom je tu naozaj parný kotol (čas), ktorý každoročne poháňa mláťačku (život) pri žatve, a stáva sa tak svedkom premien vidieckeho života v zlomových okamihoch 20. storočia, od feudálnej doby až po kolektivizáciu za čias socializmu, cez dve svetové vojny. Dotýka sa tak širokej škály tém, napr. pohľadom bohatých gazdov, pre ktorých mláťačkou zmrzačený paholok akoby prestával byť človekom, kolaboráciou s okupantmi počas vojny i po nej atď. To všetko vyšperkované výborným prekladom pána Viliama Mruškoviča, kde použil na vykreslenie rozdielov medzi mešťanmi a vidiečanmi trnavský dialekt, a obohatil túto prózu o humorný rozmer, a doplnil stránky poznámkami. Bravo!
Od severu hora – Od jihu jezero – Od západu cesty – Od východu řeka
László Krasznahorkai
v tejto knihe nikto nevystupuje (ani z vlaku), všetko je len pozorovaním bez pozorovateľa a dáva nám to nahliadnuť do záhrady, ktorá je len v našich predstavách a tým pádom rovnako skutočná, aj keď metafyzická.
Za úplňku
Antonio Muñoz Molina
Subjektívne ma autorov štýl stále bral kamsi do mojich vlastných myšlienok a odvádzal od knihy, objektívne však musím uznať, že štylisticky je to výborne zvládnutá kniha. Na prvý pohľad sa to tvári ako detektívka, ale na rozdiel od skutočnej žánrovej detektívky, to má silný existenciálny presah. V anotácii avizované napätie prenasledovania baskickými separatistami som v knihe síce zaznamenal, ale, iba ako tenučkú linku pomedzi nosný príbeh, vyjadrené skôr strachmi a úzkosťami hlavného hrdinu, než nejakými skutočnými tieňmi, a keby táto kniha nekončila útokom na protagonistu, asi by to bola linka úplne nedôležitá. A treba mi spomenúť pridanú hodnotu knihy, ktorou je dobre zvládnutá psychológia postáv, a to dokonca i tých, ktoré do deja veľmi nezasahujú.
Zatemnenie
Michael Ondaatje
Pravda sa pred nami odhaľuje, ale stále zostáva veľa nejasností nevypovedaných. Dobre napísané, aj ich-forma románu mi pripadá správne zvolená. Viac by som sa chcel dozvedieť o Ráchel, a očakával by som, že sa opäť zblíži s bratom, ale to je podľa mňa zámerne presunuté do literárneho priestoru za knihou, mimo knihu.
Přízrak z Rovenské
Drago Jančar
majstrovské poviedky, rôznorodé svojim štýlom i témou, ktoré hoci sa odohrávajú v nejakej nedávnej prítomnosti, pod nimi buble more histórie, alebo histórií. Za všetky vyzdvihnem poviedky: Přízrak z Rovenské, Potkan, Avestina a Dopisy z jiného světa. Do poviedkových kníh sa mi veľmi nechce, a tak si ich dávkujem postupne pomedzi romány, aby som ich vôbec poňal, a prečítal ich, ale túto som si naozaj užil.
Smrt Zajdy Munroa
Nick Cave
zábavné to naozaj bolo, nepopieram, ale mi to celé prišlo nepravdepodobné. Bohužiaľ, pre mňa dosť málo, alebo táto kniha nie je pre mňa.
Strašné príbehy o láske
Milorad Pavić
všetky poviedky v tejto knihe sú naozaj o láske, ale každá svojim originálnym spôsobom, plné erotickej symboliky, mystiky a aj sexuality, avšak tak umne uchopenej, že je to až krásne, vlastne strašné, ako napovedá názov knihy.
Medea a jej deti
Ljudmila Jevgeňjevna Ulickaja
Túto knihu by mali naložiť do vesmírnej lode a poslať ju do vesmíru ako posolstvo o veľkej rodine, ktorou je celé ľudstvo, so všetkými svojimi radosťami a smútkami. Je to vynikajúce dielko vynikajúcej autorky, ktorá nezabúda na tajomstvá života, tie nevysvetliteľné drobnosti obklopujúce každého z nás. V tejto knihe sa aj zomiera ľahúčko so slzami vďaky v oboch kútikoch očí. A ešte je to napísané s obrovskou láskou k malému človeku. Krásne, krásne, krá...
Jak tvrdí Pereira
Antonio Tabucchi
Práve som dočítal a nemôžem sa zbaviť pocitu, že takéto dačo je aj nám treba, aby sa dnes písalo, na túto knihu nie je nikdy neskoro, ani dostatočne skoro. Práve včas, pán Tabucchi!
Med pamäti
Ján Púček
Len máloktorý spisovateľ dokáže zvliecť svoju dušu ako cibuľu a zostať pritom hlboko ľudský, hľadať pochopenie (hoci je obtiažne ho násť) pre tých, ktorí ho v rôznych obdobiach našich novodobých dejín nemali.
Dnes už nejde o to, či holokaust bol alebo nebol, ako tvrdia niektorí pochybovači, ale či hrozí, že
sa to zopakuje a ako tomu môžeme zabrániť. Odpoveďou je táto útla knižka. Pretože život je krehký.
Pretože smrťou jedného dieťaťa zomierajú celé generácie detí, ktorým nebolo umožnené sa narodiť.
Pretože ešte stále máme v sebe vôľu k dobrým skutkom, v tejto dobe, keď kostlivci vyliezajú z hrobov, takú dôležitú.
Odysseův návrat
Modest Morariu
Filozofický román v pravom zmysle slova. Koncom dobrodružstva dobrodružstvo nekončí a poznanie môže byť rovnakou odysseou ako život sám. Kniha je plná nádherných nadčasových myšlienok, postavy k nám prehovárajú z hĺbky histórie, nestarnú a znovurodia sa až do dnešnej doby a predsa si kladú podobné otázky o láske, priateľstve, smrti ako my dnes.
Macunaíma, hrdina bez charakteru
Mário De Andrade
Hodnotím slovenské vydanie. Macunaíma je antihrdina, ktorý nikdy nemá pre srandu ďaleko. Kniha je akousi zmesou mýtov, legiend a ľudovej slovesnosti Brazílie, ktorá sama je zmesou vplyvov indiánskych, černošských a lusitánskych. Našinec asi úplne nepochopí význam tejto knihy, ale čo si môže nadmieru užívať je spevnosť a hudobnosť autorovho štýlu, kde aj v preklade sa pani Halovej podarilo zachovať ten rytmus. Niečo však táto kniha prekladom aj získala, napríklad mená vtáčikov a zvierat, ktoré nemajú slovenský ekvivalent, a teda zostali v originálnom znení, tu sa stali hudbou a zvukom pralesa. De Andrade bol znalcom svojho prostredia, a cítim jeho vplyv aj v tvorbe môjho obľúbenca J. G. Rosu. Preklad tejto knihy musel byť riadnym orieškom ale prekladateľka sa ho zhostila nadmieru dobre. Čítajte túto knihu ako deti, ak jej aj nebudete úplne rozumieť, budete sa baviť a žasnúť!
Dážďovníky
Fernando Aramburu
príbeh človeka, ktorý neznáša všetkých a všetko (okrem svojho psa a sexuálnej bábiky) a ešte si aj pomýlil úprimnosť s vulgárnosťou... tá kniha je hnusná a nevkusná. Ak ľudskosť znamená nikomu nič neodpustiť a všetkých osočovať z vlastných chýb, tak asi žijeme najľudskejšiu dobu. A po prečítaní knihy Nad propastí byla tma od A. A. Ólafsdóttir, ktorá v origináli vyšla päť rokov pred Dažďovníkmi, som nadobudol dojem, že pán Aramburu túto spisovateľku doslova vykradol. Strhávam ďalšiu hviezdičku.
Topecká škola
Ben Lerner
Tak toto bola parádička, dobre napísané, aj keď deja tam vlastne nie je mnoho, ale to dobrá kniha ani nepotrebuje, aspoň pre mňa.
V noci je každá krev černá
David Diop
za mňa nadhodnotené, s výnimkou prvej a posledných dvoch kapitol.
