parvitas komentáře u knih
Už si nepamätám, koľko kníh zo série o Harry Holeom som prečítala, ale nevadí. Dá sa to v pohode čítať aj napreskáčku.
Tak za prvé, Harry abstinuje. A za druhé, má tu svojho vysneného sériového vraha, ktorý navyše aj stavia snehuliakov. A že sa mu dostane pod kožu ako zima, je jasné od prvých strán. A aspoň viem, ako hnusne prišiel o prst.
Bolo to dobré, akčné a nechala som sa príbehom vláčiť presne tak, ako to autor chcel. Vypla som, neuvažovala a po vrahovi nepátrala, Harry to spravil za mňa. :)
Úžasne som si pri tejto knihe oddýchla. Milujem Michelangela, jeho socha Dávida je geniálna, vlastne, všetky sú. A aj Da Vinciho obrazy sú prekrásne. Jeho schopnosť venovať sa toľkým oblastiam ma vždy udivovala. Mala som možnosť vidieť niektoré diela oboch umelcov naživo a bol to dokonalý zážitok. Dej knihy sa odohráva počas rokov 1499-1504, kedy obaja vytvorili nezabudnuteľné diela - Michelangelo Dávida z mramoru a Leonardo obraz Mony Lisy. Mihnú sa tam aj iní umelci, štátnici a známe osobnosti, ale len v pozadí. Historický román, fiktívny výrez zo životov oboch umelcov - ale ich obavy o budúcnosť, získavanie zákaziek, či pohŕdanie rodiny Michelangelovou prácou, politické machinácie (a lá Machiavelli), rivalita na všetkých frontoch, vojna za bránami mesta, Leonardove vynálezy - toto všetko je podané veľmi presvedčivo a reálne. Prevažná väčšina textu je v dialógoch, výstižné, svieže, vôbec nie zdĺhavé. Odporúčam všetkým, ktorí milujú renesančných umelcov a najmä týchto dvoch konkrétne.
Pocity? Nie som už nadšená, ako som bola pri prvej sérii. Bolo to ako vkĺznuť do starých známych papúč, objavili sa známe charaktery, aj štýl rozprávania (dobre, nebol tam Jaceov humor, ale vtipné boli aj iné postavy), ale vlastne celkovo to prostredie mi bolo dobre známe. V tomto sa nehádam, fanúšikovia ozaj slintajú blahom, ja som tá, čo im podáva servítky a mierne krúti hlavou, že deti....
Ale.
Čo bolo ozaj super, boli elfovia, či faerovia, či ako ich nazvať. Celá tá mytológia, tie historky a útržky o Divokom hone boli COOL! To ma bavilo asi najviac, a iba preto som knihu aj dočítala. :)
Takže chúďa hlavná postava, sirôtka bojovná, úplne som ju odignorovala, aj jej city k jej drahému, dokonca aj celé to vyšetrovanie, vzťahy naokolo - proste mi boli šumafuk. Zlosyna však beriem, nerátala som s ním, tak celkovo tomu dávam 3,4 hviezd.
Pokračovaniu sa brániť nebudem, ale aby som nadšene ospevovala niečo, čo mi prišlo ako 10-ty krát presypaný piesok... Ale tak fanúšikovia si prídu na svoje. :)
Dlho som rozmýšľala, ako budem hodnotiť túto knihu. Nenechám si ju doma, nebudem sa k nej vracať. Nepáči sa mi téma, ani spôsob akým je napísaná, ani rozruch, ktorý sa po jej vydaní spustil. Na druhej strane, je to tak neskutočne bolestivý príbeh, má toľko skutočných predlôh, že ukázať na jediný konkrétny prípad by som si vôbec netrúfla, teda ja, ako čitateľka, toto určite hodnotiť nebudem. K žiadnemu nikdy nemalo dôjsť a ja cítim neskutočný hnev, bolesť, smútok a strach o všetky deti, obeei násilia, ktoré kedy boli niečomu podobnému vystavené, lebo tým trpia naveky. Ako vnímať spravodlivosť, vinu a trest, keď sa nakoniec obeť rozhodne bojovať? Zdá sa to jednoduché, že? Aby tí zlí trpeli tiež
2,5*
Páči sa mi prepájanie prvkov a svetov tak, ako to autor vymyslel. Nechápem, kde na to chodí, je úžasný! Železnice a lode? Vidím v tom prvky podobnosti s Bielou veľrybou, Dunou a čojaviemčím ešte ale je to celé tak originálne, že sa to vlastne ani nedá porovnávať. Wau! Čistá akcia, samozrejme ostáva tu triedny boj (to, že China je zarytý socialista a štipku anarchista, vieme aj z jeho predchádzajúcich kníh). Keďže som po trilógii o Novom Krobuzone nič podobné už nenašla, teším sa z Kolejmoří. Táto kniha je návrat k osvedčeným podivnostiam, new weird sa vracia a je to jazda!
Dočítané. Je to husté a drsné, fakt dobré. S niektorými poviedkami som sa nerada lúčila, chcela by som viac, ale tým, že boli vlastne ukončené, sa ani inak nedalo, len pokračovať.
Mala som len eknihu, takže sa mi spätne v nej nechce listovať, ktoré to boli, ale je možné, že sa k nej ešte vrátim.
(SPOILER) Space (rozprávka) opera pokračuje nadupaným a prísne stráženým algorským plesom spojeným s cisárovými narodeninami. Samozrejme, že som sa roztopila, ako sa cisár snaží dvoriť svojej manželke (ruže, mačiatko, tanec... no uvidíme, kedy sa spolu vyspia).
Ale že sa z brata stane taký kazišuk, som nečakala... Teda, on za to nemohol, len ako bábka bol zmanipulovaný bezcharakterným politikom a pomohol uniesť svoju ségru. Maličkosť, keď ti nastrčia brutálne geneticky vypestovaných vojakov. Vojna môže začať!
Teda, ešte nezačala, ale všetko sa k tomu blíži.
Trochu viac sa dozvedáme o divných sestrách, o ostatných planétach a šokujúco, aj o Zemi, z ktorej sa stalo archeologické nálezisko bez života.
Ešte viac politiky, intríg a špehovania.
Odporúčam.
(SPOILER) Perfektné. Ako by povedala Natália, alebo tá druhá sestra, ako space opera z holovízie. Ich skoky k majákom a neskutočné napätie v hlbokom vesmíre na zabudnutej stanici, by vydal za jeden celovečerný hororový film. Záchrany na poslednú chvíľu sú mega.
Tajní agenti sa mi páčia stále viac a viac, rovnako aj osobná stráž cisárovnej. Škoda, že sa ich rady prerieďujú.
A Andrej a jeho milovaná... akože nemiluj ho. Nutné straty sa rátajú na tisícky, ako odpútanie pozornosti ok, ale premýšľa dosť ďaleko dopredu?
Som zvedavá, čo je to za svinstvo, čím ju nadopovali...
Otázka do budúcna - Luciana sa bude vedieť zmeniť na ňu? Lebo táto šedá eminencia je dobrý nezmar. By som ju s radosťou odovzdala do láskavej opatery graciánov.
Podobnosť s hrou o žrútoch je čisto náhodná, že? Ako obrániť svoju planétu - keď je toľko vecí, čo sa môže pokaziť.
Nedokážem prestať čítať...
Dočítané v noci a idem na poslednú časť.
Knihy od nedávno zosnulého talianskeho autora Luca di Fulvio (13.5.1957-31.5.2023) mám už dlhšie, ale ešte putujú po mojom širšom čitateľskom okolí, sú u kamošiek a u rodiny. Túto jedinú som ale predtým ešte stihla prečítať. Chlapec, který rozdával sny je riadne drsný pribeh. Originálny názov sa mi páči o trochu viac, nesústredí sa totiž len na jednu osobu. New York začiatkom 20. storočia bol brutálny, hlavne pre prisťahovalcov. Každý z nich chcel dosiahnuť svoj "americký sen". Je tu asi všetko, podsvetie, gangsteri, showbiznis, rodiace sa rádio a televízia, ale aj láska. Btw, Christmasova mama je jednou z najsympatickejších prostitútok v knihách. Jej syn mal fantázie (a drzosti) na rozdávanie, potreboval len postrčiť tým správnym smerom. Vytvoril si vlastný malinkatý gang a dal tak nádej jemu podobným priateľom. Že sú spolu, niečo znamenajú a dokážu. Diamond Dogs. Úplne som im fandila. Chudobný taliansky chlapec a dievča z bohatej rodiny je tiež riadne klišé, romantická línia Ruth a Christmasa však bola násilne prerušená. Svoj príbeh tu rozprávajú viaceré postavy, dokonca aj tie, čo sa živili násilím. Ale o to viac to bolo napínavejšie. Niekto knihe vyčíta vyšší počet strán, no ja som sa nenudila. Ako autor začal, v tom duchu aj pokračoval. Nečakala som až také naturalistické opisy, striedali sa tam pokojnejšie scény s dosť hnusnými. Asi preto vyznieva záver tak rozprávkovo, happyendy v skutočnom živote očakávame, ale nie vždy sa vydaria. Zo všetkého najviac sa mi páčila časť, kedy miestna štvrť podporila vysielanie ilegálnej stanice. A celý čas som dúfala v zlepšenie postavenia Cetty. Dobrú noc, New York!
Láskavá a zároveň dojímavá kniha o vzťahu vnučky a dedka. On trpí Alzhaimerovou chorobou, ktorá spôsobuje, že má ,,med v hlave", zabúda veci, pletie si súvislosti, ale ona presne vie, čo potrebuje. Starostlivosť a láskavosť rodiny, pocit byť potrebný a dôležitý, aj keď príde deň, keď nebude vedieť, kto sú všetci okolo neho. Výlet do Benátok, na miesto, ktoré bolo pre deduška dôležité, je jednou z posledných vecí, ktoré podnikli spolu. Obaja cítili tú ,,marmeládu v srdci" - pocit, že niekoho veľmi silno milujú.
V knihe sa prelína súčasnosť s minulosťou, kedy si na základe denníkových zápiskov hlavná hrdinka spomína na svoje 11-ročné ja a deduška, v dospelosti si zopakuje cestu do Benátok a zároveň sa tak vyrovnáva so svojimi problémami (syn - z jeho správania som mala pocit nejakej poruchy, manžel - rozídu sa?, chorý otec - zabúdanie - bude ako starký?).
Ale asi nebudem patriť medzi zástupy nadšených obdivovateľov tejto knihy... Miestami mi vadil naivný pohľad mladej na všetko ,,vtipné", čo starký spravil (mám práve takto staré deti a som si istá, že by reagovali viac realisticky, aj čo sa týka toho výletu, kde jej rodičia takmer zošediveli od strachu) a zároveň jej spomienkový optimizmus. Forma písania je však tak jednoduchá, že to žiaden lekvár nenahradí... Ale zase na druhej strane ide o reálnu skúsenosť autorky, takže ostávam na hodnotení 3*.
CH! MÔJ! BOŽE!
Toto nemohlo takto skončiť, nemohlo!!!
Takže, ukľudním sa... a zase sa mi to vráti! Tá posledná veta, ktorá mi rozbije srdce...
Čo tomu predchádzalo? Nech to pôsobí akokoľvek divne, El má priateľov a prekvapivo, môže sa na nich spoľahnúť. Držia sa jej aj napriek jej pokusom udržať si ich od tela, majú ju radi a rešpektujú ju a občas aj nezištne pomôžu. Lebo to kamaráti robia. Pomáhajú si. A aj ona, predurčená na zničenie sveta, zachraňuje životy nových študentov. Udržať nažive toľko detí je však neskutočná drina... Stále je tu množstvo malov, príšer a démonov, ktorí útočia na kohokoľvek, popritom sa treba venovať aj učeniu a nie je ho ľahké. Ak neuspeješ na skúškach, škola ti to dá vyžrať. Neustále byť v strehu je na tínejdžerov veľa a vôbec nečudujem, že to už nechcú prežívať zas a znovu... A navyše je tu drsná taktika školy, ktorá tiež vyzerá, že študentov zabíja...
Chcela som knihu pôvodne hodnotiť o hviezdičku menej, lebo príbeh sa spočiatku vlečie (aj napriek kvantu akcií). Jednoducho, hlavná hrdinka nie je milá a nesnaží sa zapôsobiť. Jej postrehy sú však vtipné a postupne som si ju obľúbila.
Čo sa týka školy samotnej, blížia sa záverečné skúšky a začne črtať plán a odvtedy ma príbeh vtiahol do deja tak, že som ani nedýchala.
Romantická línia je taká, že... som si hovorila, no dobre, keď musí byť, nech je na 100% gýčová. A na pozadí vraždiaceho prostredia bola dokonalá. :)
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu je práve dnes, 27. januára. Viem, že nie každý číta knihy, ktoré hovoria o holokauste, ale je to téma, na ktorú sa nesmie zabudnúť.
„Tam, kde je život, je aj nádej.“
Eddie Jaku, vlastným menom Abraham Jakubowicz sa narodil v roku 1920 v Nemecku a ako storočný sa vo svojej autobiografii podelil o spomienky a skúsenosti. Nedá sa pri čítaní nemať hrču v hrdle, veď zažil príšerné veci počas druhej svetovej vojny v koncentračných táboroch Auschwitz a Buchenwald, aj mimo nich, a napriek všetkému sa rozhodol po útrapách žiť naplno. Zvolil si šťastie...
Túžil, aby bol svet lepším miestom, aby sa čítaním tejto knihy vzbudila ľudskosť, a aby sme sa nevzdávali nádeje. Rodina a priatelia sú najdôležitejší, na nich najviac záleží. Možno sú to maličkosti, z ktorých sa oplatí tešiť, no robia život krásnym. Objať rodičov, kým sa dá, príbuzných, súrodencov, stráviť čas s priateľmi, ktorým na vás záleží, byť s milovanou osobou, vidieť vyrastať vlastné deti, vzdelávať sa.
Nebáť sa byť láskavý a slušný aj v temnote, v čase, kedy sa to zdá nemožné. Lebo šťastie má každý vo svojich rukách, je v rukách, tých, ktorých milujeme, znásobuje sa, keď sa delíme.
Kniha je krátka, ale plná ľudskosti. Vznikla za tých, ktorí nehovoria za seba.
Ďakujem za tvoj príbeh, môj nový priateľ!
Železný drak je obrovský samostatne mysliaci stroj/tvor vo svete mágie a kúziel a chvíľu potrvá, kým sa na scéne objaví, je tak podmanivý a neúprosný, že stojí za to si počkať. Napriek svojej veľkosti a dôležitosti, ostane viac-menej v úzadí a celý čas je dej sústredený na ľudského podhodenca vo svete Férie. Úbohé dieťa spolu s ďalšími (nie ľudskými) sirotami hrdlačí v továrni, kde sa vyrábajú jednotlivé diely. Tento dickensovský začiatok bol pomerne zrozumiteľný, na patričných miestach hnusný, všetka špina, hlad, zima, strádanie, nepretržitá práca a továreň, z ktorej nikdy neuniknú, despotický dozorca... A nádej. Keď ďalej sledujem hlavnú hrdinku, v jej dospievaní je niekoľko úsmevných momentov, či už rituály uctievania seba samej pri objavovaní sexuality, alebo obchodné chrámy, kde sa dá zabudnúť na čas a stratiť sa...bavili ma jej krádeže, aj klasické tínedžerské doťahovanie, jej partia a snaha (ne)zapadnúť, (ne)zaľúbiť sa, niekoľko mizerných reinkarnácií, obetovaní sa a celej plejády mýtických stvorení, ktoré dopĺňajú svet, kde vlastne nikomu na nikom nezáleží. Vlastne škola spočiatku pripomínala skôr Mágov od Grossmana, ale mala v sebe aj niečo známe, akoby od Jonathana Strangea & pana Norrella, teda jej učenie sa magickým/alchymistickým veciam ma bavilo. (A meno sa furt nedozvieme!) Náš svet sa objavoval v známych historických frázach a zábleskoch, ich svet bol ale realitou. Plno nádherných, vábivých a trblietavých scén, ale väčsinou sa to končilo v špine, hnise a nezriedka krvavo. Bolo toho veľa a človek by sa aj stratil medzi nihilistickým filozofovaním učiteľov, horúčkovitými víziami narkomanov, či pozorovaním drobného národa žijúceho z odpadkov. Prekvapivý brutálny Desiatok pripomína skôr Květinovú zkoušku (od Lakeho), proste som mala pocit, že je to podobné ako New Weird, ale zároveň to ostáva svojské.
Takže Jane sprevádzame cez dospievanie, priateľstvá a lásky, cez mocenský boj medzi elfskou elitou až kým nepríde mega akčný záver ako z nejakého bojového filmu, tie dravé prenasledovania lietadiel, pardon súboj drakov a ich pilotov... Jasné paralely medzi Horným a Dolným svetom boli všade. O čo však ide drakovi a Jane sa zistí až niekde v závere a my čitatelia to môžeme len tušiť.
Vlastne chápem, že nie každý je touto knihou nadšený, je to surové a neovladateľné ako jazda na drakovi, čistá závislosť, férske orgie, mechanicko-magický punk, alebo skôr rock-and-roll, nie úplne steampunk, ale ani cyberpunk, je to niečo medzi, je to mix neočakávaných možností a mne sa to brutálne páčilo.
A zase niečo oddychové... sranda, koľko času ušetrím, keď nevarím a nemôžem nikam chodiť ????. Práve som dočítala túto jednohubku o literárnej agentke, ktorá hľadá lásku. A keďže to nie je za každú cenu, hľadá ju pomerne dlho. Má viacero kandidátov, no skrátka tá milovaná práca jej zaberá každú voľnú chvíľu, ale uvedomuje si, že by bolo fajn mať nejakú rodinu. Chvíľu mi príbeh pripomínal klasické romány, neprináša nič vzrušujúce, sála z neho pokoj, čaj a anglický vidiek, no zároveň taká zahraničná cesta do Číny a mladá rebelka s farebnými vlasmi boli spestrením. Ak to mám zhrnúť, je to len romanca na vyplnenie času a je fajn, no už ju druhýkrát čítať nebudem, takže posúvam ďalej.
Ale toto je vážne dobré! Susan má rodinu, ktorá sa v Indii dostala do problémov a hrozí im väzenie, ale ak získa v Dánsku dokument zo zasadnutia komisie, ktorá varuje ľudstvo pred katastrofami, a inak vraj oficiálne neexistuje, tak sa to nejako vyrieši. Susan má schopnosť vyvolať v ľuďoch úprimnosť a zdôverujú sa jej, aj keď to nechce. Bavím sa. Aj keď by som po knihe nesiahla, nebyť známeho mena autora, obálka by ma odradila. :wink: Odporúčam!
p.s. keď tak s odstupom času nad tým rozmýšľam, tak asi by som od Susan nečakala také mega kúsky, ako čo ona stvárala, ale čo už. Nemôže byť každý superman, ale Supermama áno.
Kniha Bohové Gothamu hovorí o New Yorku v polovici 19. storočia, kedy sa začala formovať polícia. Požiare, sex, drogy, zločin a politika v meste, ktoré nikdy nespí. Dieťa v nočnej košeli celej od krvi utieklo z nevestinca, bývalý barman sa stáva "medenou hviezdou" a musí vyriešiť záhadu masového hrobu detí. Vari nikomu nechýbajú? Kto sú mŕtvi králici? A prečo Timothy Wild neznáša požiarnikov? Hlad, chudoba, prisťahovalectvo, náboženstvo a politika ľudí spája aj rozdeľuje. Strhujúce a autentické obrazy z tej doby, nemohla som sa odtrhnúť. K čomu by som to prirovnala? Poznáte film Gangy New Yorku, ako sa tam mlátia na námestí? Tak aj toto sa tam mihne z Timothyho pohľadu. Alebo vás fascinoval život kurtizán? (nie je to Kvítek karmínový a bílý, ale niektoré opisy mi ho pripomenuli, no len okrajovo, nezniesla by som podrobnosti o tých deťoch...)
Jendoducho mi táto séria veľmi sadla, odporúčam asi najviac zo všetkých historických detektívok, čo som tento rok čítala!
Menitelia a matky zvlášť boli hnusná banda. A svet horší ako od Šialeného Maxa a Falloutu dokopy. Ale čítalo sa to takmer samé, odporúčam!
Sympatický hrdina, muž v rokoch, vojnový veterán v tomto postapo svete, kde atómovky kedysi vybuchovali jedna za druhou, štáty ako ich poznáme prestali existovať a prežili len tí najdrsnejší. A život sa totálne zmenil. On teraz vlastní bar v Prahe. No nechcela by som tam žiť. Skôr rýchlo zomrieť. A pokiaľ možno bezbolestne. A najlepšie sa tam ani nenarodiť. Ako dievča určite nie. Fakt depka. S trochou humoru a s nabitou obľúbenou zbraňou, cigarami a antiradiačnými tabletkami sa to ale dalo zvládnuť. Svet, kde ľudský život nemal väčšiu cenu ako antibiotiká. Ale keď sa hrdina vydá na nebezpečnú akciu cez Pustinu zachrániť dievčinu, ktorá o to nemá záujem, ide o život. Zvyčajne jeho nepriateľom. Kniha má ešte pokračovania, aj na tie sa teším.
Výborný príbeh! Je zasadený do nacistami okupovaného Francúzska, opisuje každodenný život Francúzov a teda najmä žien a matiek. Jednoducho, nevedela som sa odtrhnúť! Obe sestry, tak odlišné, ale zároveň veľmi podobné. Ich životný príbeh ma chytil za srdce... Obe boli nesmierne odvážne. Každá mala svoj vlastný spôsob boja, života a snažila sa pomôcť. Určite si kniha zaslúži nálepku svetový bestseller, zaujala ma viac ako Svetlá, ktoré nevidíme. Odporúčam!
Čo by mohlo stať, keby sa v roku 2011 Hitler prebudil a chcel by pokračovať vo svojich plánoch a víziách? Správne, potrebuje spojencov a stúpencov, pretože v súčasnosti je len zaprášenou postavou z ruín dejín, resp. svojho bunkru. Ale nepotrvá to dlho a už zapĺňa predné stránky novín, jeho videá na youtube majú vysokú sledovanosť a má vlastnú tv šou. Hovorí len to, čomu verí, svoju pravdu. Že židovská otázka nie je vtipná. Vie sa rozrozprávať sa o čistote rasy (psov). A hovorí to, čo si myslí o stave súčasnej spoločnosti a všetci sa na tom bavia, tlieskajú mu, veď je to len veľmi presvedčivý umelec, komik, šašo, no nie? Je tu známa postava, ktorú pozná každý, vedia, čo spravil a priznáva sa k tomu, a predsa ho neberú vážne.
Alebo áno? Kde začína sila médií, manažérov, ktorí riadia televízne spravodajstvo a tlač, kde je tá hranica, čo je ešte umenie a kde sa začína nebadane rodiť propaganda? A to celkom viditeľne, pred zrakmi celého Nemecka a Európy. Ako sa dajú pekne prekrútiť fakty a to až tak, že presvedčí starú Židovku, ktorej rodinu splynovali, aby vnučka pre neho aj ďalej pracovala ako sekretárka?
Autor si pozorne naštudoval všetky detaily, osoby, čo sa o A. Hitlera kedysi starali, jeho dikciu, prejavy, názory, takže aj z tohto hľadiska je kniha zaujímavá (a nielen pre historikov). Nie o všetko sa postarajú dejiny. Niekedy to spravia výsledky sledovanosti.
Je to zrkadlo, satira, trpká a vlastne aj trochu desivá. Nesmiala som sa na nej, lebo celý vtip spočíval v parodovaní kontrastoch a klasickom porovnávaní - ako to bolo vtedy a ako je to dnes. A áno, pripomínať to treba, lebo takto nejako bleskovo, cez podporu obyčajných ľudí sa dostal k moci vtedy a aj teraz by sa dostal, viac ako 70 rokov po skončení vojny. Veď si zoberte len toho župana BB...