parvitas komentáře u knih
Tak, chúďa Cilka. Ako 15-ročná bola zneužívaná v jednom tábore a potom, po obvinení, že kolaborovala s nepriateľom, o čosi staršia, odsúdená do gulagu. A zase zneužívaná. Ale chcela prežiť...
Teda, príbeh som prečítala za jedno popoludnie a jedným dychom. Je mi jasné, že kniha bola inšpirovaná skutočným príbehom a niečo je aj autorkina fikcia, no mne to celé v tom období, keď som to čítala, veľmi zle padlo. Proste som ani nevnímala relatívne šťastný koniec.
Asi som už mala medzi knihami dlhšiu pauzu, takže ma príbeh až tak nezaujal.
(SPOILER) Kto by nepoznal známu rozprávku o Mrázikovi? Milujem prerozprávané príbehy, rozprávky a povesti a tu je ich hneď niekoľko. O zlej macoche, čo vyženie polosirotu do snehu, nech nazbiera snežienky, alebo o Marfe, ktorá je krásna (sic!) a nebojí sa Mrázika, pána Zimy a smrti, o Medveďovi, ktorý sa živí obavami a strachom ľudí a práve teraz sa prebúdza z dlhého spánku a o nesmrteľnom žrebcovi menom Slávik. V príbehu zo severného Ruska z čias Zlatej Hordy, kde v krajine sídli kresťanstvo a pohanské zvyky sa postupne vytrácajú, žila raz jedna dievčina, ktorá videla mýtické bytosti a všetky tie príbehy poznala. Vedela, že si tvory musí uctiť obetinami, aby ich domov chránili a pomáhali im (alebo aspoň neškodili), no jej úloha bude ešte náročnejšia. Zabrániť medveďovi, aby povstal a zničil jej svet...
Je to len prvý diel z troch, takže uvidím, aké bude pokračovanie. Zatiaľ sa teším, že ma preniesla do rozprávky. A že vychádza z typickej ruskej tradície stredovekého sveta. Svet, kde údelom ženy bolo len vydať sa a rodiť deti, alebo zomrieť v kláštore. Kde mala poslušne klopiť oči a neprejavovať svoj názor, no hlavná hrdinka bola ako nespútaná divožienka, dokonca sa naučila aj jazdiť na koni. Rodina je najviac, ľudia z dediny musia držať spolu, no keď zabudnú na domácich škriatkov a ostatné bytosti, ich stretnutie s hladom, mrazom a smrťou bude rýchle a kruté. Mám síce aj nejaké výhrady, ale tak autorka sa narodila v Texase, v Rusku len študovala, takže pomenené detaily prehliadam. :) 4.5 hviezdičiek, čítanie som si naozaj užila.
Inštitúcia mi pripomína toho starého známeho Pištu Kráľa, ktorý začne so zdanlivo bezvýznamnou maličkosťou, s opisom osoby, ktorý zaujme, no potom sa pozornosť prenesie zase inam. A kým sa to celé prepojí... Téma mi pripomínala trochu Podpaľačku, aj tu ide o deti, ktoré majú určité telekinetické, či telepatické schopnosti. Onedlho sa vo výskumnom ústave ocitne hlavný hrdina, brutálne rýchlo a nečakane. No procesy, ktorým bol on, aj ostatné deti vystavené... nevedela som sa odosobniť. Ponižujúce, surové až príliš podobné mučeniu. Napriek tomu som knihu zhltla za chvíľu, lebo sa od nej nedalo odtrhnúť.
Prostredie nádhernej starobylej knižnice, počiatky katalogizácie a na tú dobu parádny stroj na rešeršovanie vo svete vzducholodí, elektriny a pary... Skrátka, moje knihovnícke srdce začínalo zrýchlene biť, keď som sledovala na jednej strane romantický príbeh z konca viktoriánskeho obdobia (aj keď som čakala prirovnania k Jane Austenovej, nie je to ono, jazyk je príliš moderný a stručný, ale snahu oceňujem) a na strane druhej, či Animant (toto meno hlavnej hrdinky je perfektné, zvláštne a nezabudnuteľné) správne zaraďuje knižné tituly a aj ako ich označuje, keď sú poškodené a teda bojím sa spolu s ňou práve o tie zničené kusy... Jej začiatky a zaúčanie sa (mladá dáma s postavením, ktorá nemusí, ale ide pracovať ako asistentka knihovníka) sú mojou najobľúbenejšou pasážou. A aj upratanie kancelárie a zariadenie si svojej izbičky, pitie čaju... Nechcem ani vedieť, čo to o mne vypovedá, ale hlavná postava je mi veľmi blízka. Nie je to iba povolaním, a už vôbec nie záľubou v náučnej literatúre, ale tým, ako to chce mať všetko prehľadné a ako to niekedy nevyjde. :). A zároveň si viem presne vybaviť ten pocit napätia, keď musí chodiť do archívu. Alebo ako slnečné lúče ožiaria čiastočky prachu, ktoré jemne víria pri policiach plných kníh, keď sa vzduchom nesie iba tiché prevracania stránok a občas šeptom prenesená požiadavka. A aj ako priestor ožíva pri pohybe študentov a vážnych knihovníkov, celé jej fungovanie a proste všetko okolo knižnice... Je to kniha, ktorú s radosťou odporúčam knihomoľkám a knihomoľom, ktorí túžia po príbehu, pri ktorom si oddýchnu a súvisí s knihami. A čajom. A trochu aj s plesmi, hľadaním ženíchov, vyhýbaním sa sobášu a ranným vstávaním do práce. Iste, sú tu prísne odstupy medzi spoločenskými vrstvami a pohlaviami... ale medzi knihami sa to stratí. A tak tu máme knižnicu, ktorá začína odrážať zmenu presne tak, ako to robia knižnice aj v súčasnosti, pomaly a nenápadne, ale skrátka ide s duchom doby. Animant je taktiež tým novým prvkom (trochu feminizmu nezaškodí žiadnej dobe), hlavne keď si predstavíte, že si tu môžu knihy požičať iba študenti mužského pohlavia a len málokoho zaujíma, že síce mali študentky vlastnú, no práveže nie odborne zásobenú študovňu, bolo to jednoducho diskriminačné... A ako majú spolu vychádzať dvaja tvrdohlavci, ktorí sú občas neznesiteľní a zároveň tak podobní? Bavili ma ich ľahko cynické, či ironicky štipľavé poznámky, miestami aj vtipné a áno, romantické. Normálne sa pri písaní týchto slov usmievam, bolo to príjemné čítanie. :)
Milujem Férsku ságu, celú ich krajinu aj s kúzlami a mocou a intrigami. A keď došlo, k čomu sa schyľovalo, lebo veď obe predchádzajúce časti vyzerali tak beznádejne a zúfalo a nebolo na dohľad zdanlivo žiadne východisko, bol to len ťah na oklamanie nepriateľa, pardon čitateľa. Našťastie je Jude mimoriadne schopná a šikovná a vie fungovať v oboch svetoch. Verila som jej. A ona nesklamala. Jude nájde spôsob, ako sa vrátiť zo sveta smrteľníkov do Férie a najmä dôvod, prečo to urobiť. Je síce kráľovnou, ale je tu otázka, či ju prijme aj krajina, poddaní, a najmä jej kráľ. Ak máte radi rozprávky, prídete si na svoje, lebo toto je naozaj rozprávka je, (aj keď si tu víťazi niekedy namáčajú čiapky v krvi porazených, alebo ich rovno zožerú), je o rodine, o kráľovstve a o láske, ktorá prekoná aj dávne proroctvo a kliatbu. Rozmýšľam, že som asi už veľmi hladná, že ma tak bavili opisy jedál a menej šiat a miestnych mocenských hrátok (kto je komu podriadený a prečo), ale aj to bolo zaujímavé. A vyskytli sa tu dvojičky, ktoré si menia identitu (a nie raz). Za mňa áno, fantasy od 15 r. vyššie.
Ale toto je vážne dobré! Susan má rodinu, ktorá sa v Indii dostala do problémov a hrozí im väzenie, ale ak získa v Dánsku dokument zo zasadnutia komisie, ktorá varuje ľudstvo pred katastrofami, a inak vraj oficiálne neexistuje, tak sa to nejako vyrieši. Susan má schopnosť vyvolať v ľuďoch úprimnosť a zdôverujú sa jej, aj keď to nechce. Bavím sa. Aj keď by som po knihe nesiahla, nebyť známeho mena autora, obálka by ma odradila. :wink: Odporúčam!
p.s. keď tak s odstupom času nad tým rozmýšľam, tak asi by som od Susan nečakala také mega kúsky, ako čo ona stvárala, ale čo už. Nemôže byť každý superman, ale Supermama áno.
Veľmi ma bavilo aj pokračovanie, tieto literárne a časovo zamotané prípady sú fascinujúce a nevedela som od knihy odtrhnúť. Škoda, že viac častí o Strede nebolo preložených...
Knihu som požičiavala z našej knižnice, lebo som si nebola istá, či sa deťom bude páčiť. A páčila sa.
Veľmi. Chcú ju znovu. Nie iba na čítanie, ale aj na prezeranie. Ilustrácie sú vskutku očarujúce.
A mimochodom, viete, čoho je červený mak symbolom?
Deň červených makov je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra, pretože vtedy(v r. 1918) sa podpísal mier...
Príjemný životopis. Ocenia ho najmä fanúšikovia, lebo sa tam spomínajú jeho knihy krížom-krážom. Mne sa to páčilo.
Príbeh o nádeji a putovaní až na kraj sveta a ešte ďalej. Nájsť rieku, ktorá tečie pospiatky, objaviť prameň živej vody a zachrániť niekoho pred smrťou, či zistiť, aké je najkrajšie slovo zo všetkých. Svoj príbeh rozprávajú dospievajúci hrdinovia; raz Tomek, potom Hannah, ich cesty sa niekde pretnú a zase vzdialia. Je to krásne rozprávkové putovanie. Ak ju chcete zaradiť, tak asi trošku pripomína Nekonečný príbeh... ale aj plno iných kníh. Je to magický realizmus pre deti, knižka je určená pre čitateľov od 9 rokov a určite ju odporúčam, mne sa páčila, bola ako pohladenie... Všetci sú tam láskaví a dobrí, presne tak ako to vidia deti... a tak to aj má byť... Krásna kniha.
Hlavná postava Olive trpí duševnou chorobou. Odmieta, aby jej prezradili ktorou, nechce sa nechať onálepkovať, ale zároveň chce byť zdravá. Jej myšlienky prebiehajú od témy k téme, veľké nadšenie sa strieda s hlbokým smútkom, a aj ja, ako laik, dokážem odhadnúť, o akú chorobu ide. Je to brutálne realistické, či už sledujem jej manické fázy, alebo sebaobviňovanie za všetko, čo pokazí. Je mi z toho naozaj smutno. Olive súhlasí s pobytom v tábore pre násťročných, kde spozná aj iné postavy (a cez ne aj iné choroby). Každý je jedinečný ako snehová vločka... a zároveň je ovplyvniteľný a stádovitý.
Poznámka na okraj. Síce v SK preklade sa hovorí o stáde oviec, ale asi nechceli použit stereotypné hodnotenie lumíkov (zvierat) ako typ bytostí so samovražednými sklonmi, takisto pochybujem, že súčasní tínedžeri poznajú Lemmings (starú PC hru), kde lemmingovia, trpaslíci z tej hry, idú jeden za druhým až na okraj priepasti, a ak im nepomôžete, spadnú všetci. Ak neviete veľa o duševných chorobách, odporúčam prečítať si, napriek ťažkej téme o duševnom zdraví, kniha vám môže ukázať aké ťažké je žiť s chorobou, ktorú navonok nie vždy vidno.
Myšlienka, že láskavosť je nákazlivá, je milá, ktovie, či niečo podobné ako virál v závere knihy už niekto vyskúšal...
Nebolo to úplne wau čítanie, úprimne, táto požičaná kniha z knižnice sa mi strašne zle čítala, ale zároveň som rada, že som do nej neinvestovala, že som si ju nekúpila, keď vyšla, lebo vracať sa k nej nebudem. Pár zaujímavých ženských postáv a ich osudy, striedanie rokov, strádanie a chudoba, bane, vojna, pivo, a tak dookola... Celé to na mňa pôsobilo veľmi ubíjajúco, niektoré ženské hrdinky by som preplieskala, ale vlastne asi ani nie.. .život im dosť naložil. Strašne mi to niečo pripomína, niečo slovenské, tak ak si spomeniem, doplním to sem.
Druhý diel Lovci vran (originálny názov Seven for a secret má základ v detskej riekanke, český označuje lovcov otrokov) sa tentoraz zameriava po prisťahovalectve Írov v New Yorku 19. storočia na ďalší pálčivý problém. Únosy slobodných otrokov a ich následný presun na juh a zotročenie. Viac bitiek, viac špiny, viac tajomstiev. Konečne aj Timothyho brat dostáva slovo, je fascinujúci, dekadencia sa strieda s úprimnosťou.
Páčila sa mi poézia v Mercyiných listoch. Páčila sa mi zmena vzťahu medzi bratmi, ich život. A hlavne milujem tú atmosféru (takto zdiaľky 21. storočia). Mohla by som pokračovať, ale je toho veľa. Hlavne sa mi páčilo že je to klasická detektívka. Že len spolu s hlavným hrdinom sa dozvedáme podrobnosti a hľadáme pravdu. Určite budem hľadať aj ďalšie, alebo podobné knihy... viete o niečom?
Kniha Bohové Gothamu hovorí o New Yorku v polovici 19. storočia, kedy sa začala formovať polícia. Požiare, sex, drogy, zločin a politika v meste, ktoré nikdy nespí. Dieťa v nočnej košeli celej od krvi utieklo z nevestinca, bývalý barman sa stáva "medenou hviezdou" a musí vyriešiť záhadu masového hrobu detí. Vari nikomu nechýbajú? Kto sú mŕtvi králici? A prečo Timothy Wild neznáša požiarnikov? Hlad, chudoba, prisťahovalectvo, náboženstvo a politika ľudí spája aj rozdeľuje. Strhujúce a autentické obrazy z tej doby, nemohla som sa odtrhnúť. K čomu by som to prirovnala? Poznáte film Gangy New Yorku, ako sa tam mlátia na námestí? Tak aj toto sa tam mihne z Timothyho pohľadu. Alebo vás fascinoval život kurtizán? (nie je to Kvítek karmínový a bílý, ale niektoré opisy mi ho pripomenuli, no len okrajovo, nezniesla by som podrobnosti o tých deťoch...)
Jendoducho mi táto séria veľmi sadla, odporúčam asi najviac zo všetkých historických detektívok, čo som tento rok čítala!
(SPOILER) Príbeh ok, viac sa mi páčila jej knižná séria s listami (Všetkých chalanom...). Ako letná oddychovka výborná. Vŕta mi ale v hlave, úplne na konci... koho si to nakoniec zobrala?
Druhý a záverečný diel (hurá, konenečne nie trilógia!) bol oveľa lepší ako prvý. Rázcestia osudu boli omnoho zaujímavejšie, pretože sa konečne začal opisovať vesmír a jeho rôznorodé planéty. Príbeh Akosa a Cyry pokačuje, prekvapujúci zvrat v ich osude nebol až taká novinka, keďže autorka to už akosi naznačovala a opisovala fyziognómiu rodinných príslušníkov. Jasnovidci sú stále tak trochu záhadní, Eijeh je ale dvojnásobne divný (rozpráva o sebe a Ryzekovi v množnom čísle), ale našťastie to nie je o ňom. Cisi, o nej v prvej čsati nebolo takmer nič povedané, ale tu dostala veľa priestoru a bola to príjemná zmena. A asi najviac ma bavila planéta Ogra. Trochu schematické rozdelenie ľudí pokračuje, napr. ma vždy udivilo, ako sa autorka vyhrala s hlavnými postavami a ich darmi, ale ostatní (sluhovia, vojaci, predavači a pod.) už neboli spomenutí... Minimálne pri bojoch s vojakmi a strážcami to mohlo byť zaujímavé, ale nie, vždy ich tak ľahko premohli... :D A čo sa týka ukončenia konfliktu, tak to bolo tiež hr-hr. Ale v podstate som si čítanie užila. Naozaj je len dobre, že z toho nespravila autorka trojdielnu ságu... :)
A čo sa týka príbehu, bavil ma viac, ako by som bola čakala (je tam mágia, drogy, zlodeji...). Šestica vyvrheľov musí prekonať neskutočne stráženú pevnosť, aby získali z neho človeka, čo dokáže zmeniť rovnováhu sveta (vymyslel drogu, čo posilňuje magické schopnosti, no za cenu brutálnej a smrteľnej závislosti). V tomto svete existujú tzv. Griše, ľudia so schopnosťami, pre ktoré sú prenasledovaní, braní do otroctva i zabíjaní. Liečenie, ohýbanie hmoty, lámanie kostí, psychické ovládanie emócií...čo len chcete. Navyše si niektorí z tejto šestice z najrôznejších dôvodov lezú na nervy už len samotnou prítomnosťou...
Kniha ma bavila a určite si prečítam aj pokračovanie. :)
Od knihy Kým sme boli vaši som sa nevedela odtrhnúť. Mám rada príbehy kde sa minulosť strieda so súčasnosťou, ale príbeh z roku 1939 je neskutočne smutný... ,,Srdce si stále pamätá."
Jill so štyrmi mladšími súrodencami žijú na lodi, na rieke v Mississippi. Mamu v pôrodných bolestiach kvôli komplikáciám odvezie otec do nemocnice, Jill sa má o deti postarať. No kým sa rodičia vrátia, objavia sa tam muži a všetky deti odvezú do sirotinca. Dajú im iné mená a ponúkajú ich na adopciu. Tennessejská spoločnosť pre deti bolo strašné a kruté miesto, kde sú deti v ohrození. Jill nezmôže nič... Súrodencov si postupne berú adoptívne rodiny preč. Príbeh má základ v skutočnosti, kde riaditeľka adopčnej agentúry v Memphise Georgia Tannová unášala deti chudobných rodičov a predávala ich rodinám, ktoré si za ne zaplatili.
Príbeh zo súčasnosti sa týka dcéry z zo známej a bohatej rodiny politika, meno jej otca otvára všetky dvere. Avery má pred svadbou, otec je vážne chorý a zároveň to vyzerá, že sa okolo neho objavuje akási aféra týkajúca sa domova dôchodcov. Ona však náhodou objaví rodinné tajomstvo a začne pátrať.
Knihu odporúčam, chytila ma za srdce...
Pôjdem tam, kam pôjdeš ty je kniha, ktorá neskutočne smutná a zároveň aj nekonečne krásna. Caitlinina najlepšia kamarátka jej to sľúbila, keď sa rozprávali o budúcnosti, ale teraz tu už nie je. S jej stratou sa vyrovnáva Caitlin každý deň, je to veľmi bolestivé, pretože všetko jej pripomína Ingrid... dokonca aj milované fotografovanie. No pokračuje ďalej, chodí do školy, musí prežiť ďalší rok bez nej, všetok ten smútok, hnev, bezmocnosť... ale aj nádej... Opisy fotografií, starého kina určeného na demoláciu, stavba domčeku na strome, ale aj hľadanie tej pravej kávy, priateľstvo, jeho budovanie a strata... ako jednoducho človek považuje každodenné veci za samozrejmé. A zajtra tu už byť nemusia. Veľmi ma dojalo, čo povedala učiteľka... a aj všetky tie listy z denníka... rodičovská podpora, či jej priatelia... Niekedy je človek tak uzavretý vo svojej bubline smútku, že si neuvedomí, že nielen on pociťuje stratu. Oceňujem aj kontakty na linku dôvery a otázky na zamyslenie po prečítaní. S knihou sa dá pracovať aj na hodinách literatúry, je plná aktuálnych tém, ale neobmedzovala by som ju len pre tínedžerov.
Knihu pridávam aj do Knižnej výzvy 2020, pretože ju hodnotil len jeden človek predo mnou...