parvitas komentáře u knih

Adeline túžila po inom živote až tak veľmi, že tomu, kto jej odpovedal z temnoty noci, ponúkla čokoľvek. Dostala za to nevídanú slobodu a možnosť žiť svoj život večne podľa svojich predstáv, no odvrátenou stranou obchodu s dušou je to, že si ju nik nezapamätá, keď mu zmizne z dohľadu. Ako dlho dokáže vzdorovať, putovať svetom, nestratiť samu seba, vítať temné božstvo ako starého známeho, tešiť sa z nového rána, aj keď ju zraňuje a vždy začať znovu a znovu. Je múza, je milenka, ktorej tvár si ráno nepamätáte, ostáva po nej len vôňa, je záblesk pieh, je večná a zároveň prchavá inšpirácia umelcov. Addie nezanecháva trvalé spomienky, preto keď sa raz stretne s niekým, kto si ju pamätá, bude to magické. Príbeh o osamelosti, o strate, o láske, o hľadaní šťastia. Vlastne by mi malo byť najviac ľúto Henryho a Addie, ale aj Luc mi prirástol k srdcu. Pomaly plynúci dej a štýl písania mi vyhovoval, najviac ma však zaujalo umenie, ktorému pomáhala. Aj keď sama nemohla nič vytvoriť, čo by pretrvalo, našla si svoju cestu. Tristoročné putovanie a spomienky na etapy histórie by mohli byť rozvláčne, ale autorka vhodne zvolila retrospektívne pohľady iba na významné výročie Addinej zmluvy s Temným, takže ju vidíme dnes a vtedy, keď išlo o veľa... Zaujímavé je, že sa Addie vekom až tak nemení, aj keď získava skúsenosti, má svoje obľúbené rituály a miesta, no veci u nej dlho nevydržia, tak sa ponára do kníh... Zimu a hlad znesie a prežije, ale bez príbehov by prišla o rozum. Má svoj štýl života, istotu, že po zabuchnutí dvier ostane len neznámou, až kým si ju jeden antikvariátnik nezapamätá... a aj práve pre toto prepojenie s knihami a umením som si príbeh Addie zamilovala a pre mňa ostane nezabudnuteľná. Zaslúži si byť spomínaná, takže sa teším aj na filmové spracovanie a ďakujem za požičanie mojej naj šéfke ️.

3 31.10.2021

Na prvý pohľad je farebná obálka plná pozitívnej energie, veľa robí aj font písma, práve tu platí, že v jednoduchosti je krása. (A farebnosť má súvis aj s dejom.)
A o čom je príbeh? Osamelá mama, ktorá žije len a len svojou prácu, miluje aj svojho jediného syna, avšak až keď ho zrazí auto, prehodnotí svoje životné priority. Nevnímala ho, keď sa jej snažil zdôveriť sa... Synovo prebratie sa z kómy je momentálne tým, na čom jej najviac záleží. Pomáha jej denník, kde si Ľudo písal svoje sny, zoznam zážitkov - zázrakov, ktoré si chce raz v živote splniť. (Inak, francúzske meno Luis sa mi predsa len páči o trošku viac ako toto poslovenčené, hlavne keď sa prechádza po Paríži.) Niečo je absolútne strelené a vtipné, iné jedinečné a drahé, alebo príliš odvážne, či možno aj neuskutočniteľné... ale o tom sú priania 12-ročného chlapca. Ako mamina som sa vcítila do hlavnej postavy, keď mu chce tieto zážitky splniť. Aspoň sprostredkovane, pretože teraz je chlapec v kóme a o pár týždňov ho majú odpojiť od prístrojov. Musí sa pokúsiť o zázrak. Musí sa prekonať, bude zázraky zažívať namiesto neho, ale bude mu o nich hovoriť, písať, natáčať videá, aby sa mu priblížila aspoň takto, keď to doteraz nestihla...
Je to krásny príbeh. O nevzdávaní sa a aj o nájdení si cesty k tým najbližším. Hlavná hrdinka, Telma, si vďaka plnenie zázrakov zo zošita svojho syna uvedomuje a prehodnocuje vzťah nielen k nemu, k sebe samotnej, ale aj k vlastnej mame. Pretože ani babka nestojí bokom a bude Telme robiť spoločnosť. Top zážitky sú objavovanie Tokia, futbalové sústredenie, Colour Run, či chytiť matikárku za prsia, spraviť časozberné video, alebo napísať list svojmu o 10 rokov staršiemu ja. ️
Je to tak milé, že miestami som sa usmievala, miestami žasla a potom si aj zaslzila... Užite si čítanie a zasnívajte sa... Čo by boli vaše zázraky? U mňa by to boli japonské sakury v čase kvitnutia, navštíviť škótske hrady a francúzske vinice, zažiť spanie na lodi (bez búrky!) a polárnu žiaru...

2 31.10.2021

Fínskeho autora Paasilinna som si zadovážila už pred rokmi a som rada, že som mala tú možnosť, keďže už nič nové nenapíše (1942-2018). Ale na druhé čítanie to už nevidím, knižku som už posunula ďalej, pretože tento štýl písania ma občas viac rozčuľuje, ako rozosmieva. Humor, miestami absurdne čierny a suchý ako staré kosti, je vlastne tragikomický a téma stále aktuálna; vydržiavanie mladšieho člena rodiny z dôchodku vs. právo na vlastný život. Vdova po plukovníkovi takto pomáha finančne svojmu synovcovi, no ten nevďačný parchant chce stále viac a viac. Predala luxusný byt, aby mu pred rokmi pomohla z dlhov, veď sú rodina a teraz živorí v starom domčeku, no on si myslí, že mu dáva primálo peňazí (čo je jej celý dôchodok). A teraz sa mladý rozhodne, že ju dotlačí k prepísaniu majetku. Terorizuje ju aj so svojimi dvoma podarenými kumpánmi... táto časť je obzvlášť drsná, chúďa mačka (to je znakom severskej literatúry, že vždy si to odnesie nejaké zviera?). A ja som len s obavami čakala, ako a kedy by sa im babča vzoprie. Vlastne celá kniha ostáva v akejsi rovine čakania, nie je tu jedna veľká akcia typu a teraz vám ukážem, vy hnidy, je to len sled menších epizód, ktoré na seba pekne nadväzujú. A keďže pani plukovníková je dámou aj v pekle, necháva to na Božích mlynoch, ktorým vo vhodnej chvíli aj trochu pomôže kvapkou jedu. (Ako yštudovaná chemička je skvelá, hlavne keď ten ekrazit skúša na svojom súčasnom milencovi.) Vlastne ani neviem, či som občas nechcela, aby tí traja zadubenci starú pani konečne odpratali. Autor svoje postavy opisuje s takým odstupom, že si ich nechcete ani obľúbiť (ani ja som si babku nezamilovala, len som s ňou súcitila), zároveň vám ukáže všetky pohľady postáv, takže ich pohnútky dávajú zmysel. Ale scéna s ruskou loďou a jej kapitánom bola aj tak tou opitou čerešničkou na záver. Odporúčam nielen priaznivcom Storočného starčeka, či Svéráz národního rybolovu, ale aj milovníkom krimi.

5 31.10.2021

Príbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny a zaujímavosťou je práve prostredie vyššej šľachty. Vyšetrovaním smrti parašutistu, ktorého našli na pozemku lorda Westerhama a jeho rodiny, je poverený ich rodinný priateľ, Ben, syn miestneho vikára. Je totiž možné, že mŕvy muž bol nemecký agent a jediná stopa je nejasná fotografia. Samozrejme, všetko má zistiť nenápadne, keďže pracuje pre tajnú službu. Jednotlivých členov rodiny a blízkych priateľov, ako aj širšie okolie si postupne preveruje, ale celé je to dosť predvídateľné. (Ale teda asi nie pre Bena. Ja som si podozrové osoby tipla už na začiatku a len pri jednej som hneď nedostala dostatočné zdôvodnenie.)
Zaujímavosťou sú osudy jednotlivých lordových dcér, každá je svojim úžasná a ich životy ma bavili viac ako hlavná línia..
Ben už roky tajne miluje Pamelu, jednu z lordových dcér, je prirodzené, že začnú spolupracovať, keď sa tu ich cesty pretnú. Aj ona pracuje v utajení a dešifruje správy a o svojej práci musí mlčať. Vlastne sa mi tu páči aj opísanie výberu agentov, práca špiónov, odhaľovanie tajných spolkov a sprisahaní časti šľachty, ktorá sympatizuje s nacistami je inšpirované historickými faktami.
Autorka spomenie aj inú stránku vojnových útrap, nevenuje sa iba strádaniu šľachty, ktorá musí prenechať časť svojho sídla armáde,alebo sa im znížili prídely a nemajú niekoľkochodové menu, či nezažili uvedenie do spoločnost. V jej románe tak nájdete nielen bombardovanie Londýna, prichýlenie sirôt na vidieku, či vypočúvanie gestapom vo Francúzsku, ale aj zaujímavosti pronemeckého rozhlasového vysielania, postoj k mužom bez uniformy. Výsledkom je pomerne kľudný a vyvážený detektívny historický román s prvkami romantiky, kde oceňujem, že aj pri veľkom množstve postáv som nemala problém uvedomiť si postavenie každej z nich. Výborná pomôcka je aj zoznam v úvode knihy (ak by niekto stratil prehľad, kto je kto).

1 31.10.2021

Atmosféra malého mestečka, ktoré vôbec nie je tak príjemné, ako naznačuje jeho názov, vzájomne poprepletané rodinné vzťahy, kliatba tajuplného prízraku, tajomstvá a dve časové línie.
Pred sto rokmi prišla do mestečka mladá fotografka Thea, ktorá sa venuje trochu morbídnemu, ale dosť vyhľadávanému štýlu fotiek - posmrtným fotografiám zosnulých. Práve v tomto mestečku končí stopa jej mamy, čo je jediné vodítko k jej pôvodu. Theino pátranie ju dovedie až do miestnej psychiatrickej liečebne, kde môže využiť práve svoju skúsenosť ako fotografky. V okolí však straší Misty Wayfairová a jej zjavenie predpovedá smrť... Thea ako postava mi prirástla ku srdcu nielen kvôli fascinujúcemu zamestnaniu, ale aj kvôli vytrvalosti a odvahe, ktorú preukázala pri pátraní po svojej mame.
Tentoraz ma zaujala aj tá súčasná línia, kde sa iná mladá žena, Heidi, vracia do rodného mesta na základe znepokojivého listu od mamy. Tá je však stratená v spomienkach, bojuje s demenciou a vlastne si ani nespomína na list, ktorý písala, dokonca sa zdá, akoby nespoznávala ani vlastnú dcéru. Celkovo sa Heidi cíti stratená, veď ani vlastná sestra ju nevíta po toľkých rokoch odlúčenia s otvorenou náručou, takže niet divu, že si kladie otázky, čo tu vlastne robí, kam patrí a komu na nej záleží. Navyše sa aj jej začnú diať zvláštne veci, kroku ju zavedú do bývalej liečebne a začne vídať prízrak Misty Wayfairove. Jej sa dejú oveľa strašidelnejšie veci ako jej predchodkyni, takže sa nečudujem, že je ustráchaná a potrebuje istotu.
Obe hlavné hrdinky tak majú spoločné pátranie po matkách a svojom pôvode, v oboch prípadoch sa im dostane útechy aj v podobe viery (aj keď každá z nich je od nej inak odklonená), ako aj v podobe nečakanej opory od muža a takisto obe vidia prízrak...
Rovnako ako pri prvej knihe je záver prekvapivý, ale pomerne prekombinované rodinné vzťahy ma unavili a teda kto bol koho milenenc, vrah, či dedko a mama som už len prijala bez nejakého veľkého zaujatia. (Prosím, mohla by nabudúce autorka dať v závere schému, akýsi rodostrom, ak má v knihe toľko rodinných vzťahov? Alebo aby nespoilerovala, tak niekde v odkaze na svojej stránke? Vopred ďakujem.) Knihe dávam solídne 3,5*, pretože strašidelnosť bola zaujímavá a nie vždy rovnaká, takisto aj predsudky týkajúce sa psychiatrickej liečebne (skvelá bola vsuvka o novinárovi, ktorý pátral po pokusoch na pacientoch), plusom je aj racionálne vysvetlenie niektorých javov... a niečo ostáva medzi nebom a zemou.

1 31.10.2021

Vďakabohu za eknihy, a že som v čítačke nevidela tie žiarivé farby - jedovato zelená a červená (toto mi Škótsko neevokuje), možno ten tartan, dážď, slnko, či zelená tráva - prežila by som fotky, ale ilustrovaná obálka nič moc. Vidieť ju prvú, by ma teda ma odradila od zakúpenia. :-). Zmeňte obálku českého vydania, prosím a bude to dokonalé.
Ale knihu som prečítala za jeden večer a veľmi mi ulahodila... Milý nápad jednej exknihovníčky - vždy túžila mať kníhkupectvo v dodávke, cestovať po krajine a predávať knihy. Ocitla sa v situácii, že sa v Anglicku rušia knižnice a stávajú sa z nich multipočítačové a neviem aké komunitné centrá zamerané na nové technológie... len tie knihy idú do úzadia. Takéto trendy naozaj nemusím... Veď aj Veronika Šikulová píše v článku (https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/cl... "Kopec, na ktorý sa štveráme my, je iný, dnes, keď sa vo svete debatuje o potrebe priviesť deti k literatúre a naučiť ich znovu čítať, si ministerstvo kultúry na Slovensku dá do svojho programu obnovy vetu o „reforme rozdrobenosti knižničnej siete“, ktorá znamená, že sa uvažuje o rušení pobočiek a počtu knižníc. My knihovníčky sme skoro omdleli, keď sa naše zástupkyne stretli s pani ministerkou, ktorá sa po tom, čo jej vysvetlili dôležitosť knižníc ako komunitných centier, ktoré komunikujú s učiteľmi a rodičmi a učia ich, ako a čo čítať, opýtala, či sa to dnes ešte robí, lebo ona už deťom nečíta!"
Teda rozhovor na tému, čo sa to ešte v knižniciach robí, by bol na dlho...
Tak späť ku knižke o snoch... Hlavná hrdinka po reštrukturalizácii knižnice prišla o miesto, síce sa mohla prihlásiť na nejaké nové, ale tam chceli mladých a dynamických ľudí. Na seminári, kde sa títo vyhodení knihovníci mali zdôveriť s tým, čo by chceli robiť a predstaviť si to, veriť si... proste ju to nakoplo a šla do neznáma. Vybrať si dodávku, prerobiť ju s láskou a ponúkať knižky...
Zároveň nádherná škótska príroda, ľudia a celý pribeh mi úžasne padli vhod. Objavia sa tu odporúčania na knihy a príbehy, ktoré som nepoznala, a tak som o to nadšenejšia. Nie, nehrá sa to na vysokú literatúru, je to v podstate romantika. Ale užila som si knihomoľstvo viac ako napr. Záhadu Henriho Picka, či Knihy, ktoré zhltli môjho otca.
A keďže "zbieram" info o knihách s dvojičkami, je tu jedna scéna aj s nimi (ale inak, trošku klišé, horalsko-pastorálne, ale milé nakoniec).
Páčilo sa mi to ako celok, aj so škótskymi farármi, tancami, jedlom,ubytovaním, celá tá romantická línia a knihy na strome, nočný vlak uháňajúci krajinou... Vlastne si to rada prečítam aj znovu.

5 09.03.2021

Toto je naozajstná knihomoľská kniha. Toľko skvelých odporúčaní! Veľmi oceňujem ich zoznam na konci. A tu skláňam hlavu, nemám potuchy o väčšine z nich... A zároveň mám z knižky skvelý pocit, že je to o ľuďoch. Majiteľka kníhkupectva vie odporučiť tú správnu knihu. Vďaka nim sa lieči aj duša, vďaka nej sa spoznávajú a vytvárajú vzťahy, opravujú a spevňujú... Knihy sú cesta k srdciam ľudí.
Mám chuť si po začať písať citáty a kresliť... Mám chuť ísť a vlastniť kníhkupectvo. A odporúčať ľuďom knihy. Ale zároveň si zúfalo uvedomujem, že som orientovaná len na beletriu a aj to žánrovo nie rozšírenú.. až takto ako hlavná hrdinka, by som radiť nevedela. Asi ani tak rozprávať. A ani cez citáty. Proste si toho pamätám príliš málo... ale číta sa to príjemne, niektoré osudy sú dojímavé. Príjemné čítanie, také dokonale knižné.

5 09.03.2021

Výborný príbeh. Rozprávanie v troch časových rovinách ukázalo úplné nové pohľady nielen na jednotlivé udalosti, ale aj postavy. Autorka brilantne prepojila ich osudy, veľmi sa mi páčilo, ako do seba jednotlivé dieliky postupne zapadli. Príbehy rodiny Miry a Hany, ich susedov a blízkeho okolia, kde i zdanlivá maličkosť môže mať zásadný vplyv na ďalší život. Malý vzdor a následne trest, ktorý sa z iného uhla pohľadu dá vnímať možno aj ako záchrana života... Hana, mlčiaca teta malej Miry, je spočiatku v úzadí, len v tmavom odetá postava so strateným pohľadom a z pohľadu Miry ani mne sympatická nebola. A už obálka naznačovala, že príbeh sa bude týkať druhej svetovej vojny, koncentračných táborov, takže Hanino utrpenie som akosi čitateľsky očakávala. No z pohľadu detského rozprávača to bolo inak a 9-ročné dieťa zase všetky podrobnosti nepozná, keďže teta väčsinou mlčí. Motív vanilky (oslava Mirinej maminky, venčeky na zmierenie, ale aj vôňa Rosy) sa vinie a zanechava sladkú chuť (view spoiler) v celej knihe. Bála som sa ťažoby, utrpenia a temnoty, ktorú v sebe takéto príbehy mávajú, ale napriek všetkému sa čítala veľmi ľahko. Pretože samotný príbeh plynul rýchlo a rôzne časy dodali dybamiku. Nezľahčovalo sa nič, kniha bola vecná, krutá a úprimná. A rozplakala ma. Ale zároveň dáva nádej, pocit súdržnosti, že na rodine záleží, ale aj na priateľoch a každá ľudskosť sa počíta. Nakoniec ma dojímalo, že ten kúsok štastia sa dá najsť aj v ťažkých časoch... určite sa ku knihe vrátim. Odporúčam ju aj tínedžerom, lebo hovorí o podstaných pomeroch v Československu pred, počas vojny a po nej, o každodennom živote, o nariadeniach a vsetko to je podané tak ľudsky, na osudoch jednotlivých postáv...či už ide o arizáciu ochodov, skrývanie Židov, zákony a zákazy, vysťahovalectvo, ale aj prídely, transporty a tábory, či život po návrate, teda začlenenie sa, dopady na psychiku a celkové prežívanie tej doby. Ako mamu ma dojímali osudy detí, ale aj mladých, zaláskovaných...a nakoniec aj dožívanie starších.
Inak, o týfusovej epidémii, ktorá má taký krutý dopad, veľa beletrie nie je. Žijeme v dobe, kedy svet postihla pandémia koronavírusu, takže akékoľvek karanténne opatrenia, či dopady ochorenia v knihách akosi nenápadne vzťahujem aj na našu skutočnosť a prežívanie. Spomína sa len okrajovo v iných dielach, a keďže táto udalosť ma veľmi zaujala, ak viete o niečom podobnom, prosím, odporučte mi.

21 09.03.2021

Tak na túto knihu som sa neskutočne tešila, až som sa pretešila... asi také slovo ani nie je, ale označuje môj stav. Že som sa tešila dopredu a zbytočne mala veľké očakávania. Bolo tam veľa dvier a kľučiek (furt sa mi v hlave objavovali scény z pixarovského filmu Príšerky, s.r.o., takže namiesto čarovných línií farieb, zlata a dreva som mala pred očami pastelové a inak krikľavé či animované) a more medu. Btw, ako len neznášam med v čaji (alergia), takže keď sa vyskytla možnosť utopenie sa v takomto niečom, tak to je fakt hnusná pomalá smrť. Mohlo to byť aj bahno, že, ale potom by tam nemohli byť včely.
No. Čo dodať viac. Ešte aj meč tam je, pokrivené osudy a knihy... Knižnica a celkovo príbehy v príbehoch a v čase sú skvelé, zvyšok drží, lebo je to celé takto kadejako spolu popreplietané. Asi ako Nekonečný príbeh, alebo knihy od Nixa, no aj viac inšpirácií by sa našlo... Pri čítaní to bolo ok (na 3* z 5), všetko dávalo zmysel, aj mesiac svietil jasne, ale teraz, keď to mám opísať, či nejako dať dokopy... Lenže ak nenapíšem nič, po čase si nebudem pamätať ani len ten pocit, že či je to celé...
Asi najviac si cením na celej knihe obálku a martinusácky obrázok, ktorý mi nakreslili na vyžiadanie... ❤️

2 09.03.2021

Štvrtý diel som čítala hneď po jednotke a tak mi celkom padlo vhod to odkazovanie na predchádzajúce časti. :) Fotky sú super, akurát mám pocit, že na oddelenie kapitol sa zbytočne použili farebné strany. Zmena miest a vyriešenie problémov so starnutím mimo slučky, prispôsobovanie sa detí modernému svetu, či Jacobovo porovnávanie sa so starým otcom a jeho vzťah a zamestnanie - vyhľadávanie nových jedinečných detí je zaujímavé. Určite odporúčam. Mám pocit, že som si tento diel viac užila. :)
Ale asi to bude preto, že ma bavili opisy ich nakupovania a očarovania súčasnosťou. :)

3 09.03.2021

Tretia časť série Darca prepája prvý a druhý diel a na mnohé nezodpovedané otázky som dostala konečne odpoveď.
Konečne viem, kde a kedy sa dej odohráva a ako to spolu všetko súvisí. Hlavnou postavou je tentoraz Matt, ktorý žije v osade za lesom, kde ho prichýlili. S láskavou opaterou nevidiaceho muža aj on dospieva, roznáša ľuďom správy a dúfa, že čoskoro dostane svoje pravé meno. Je zaujímavé, aké majú ľudia schopnosti a aj ako les okolo nich reaguje. Je zloba a bezcitnosť, ktorá sa objavuje medzi dedinčanmi spôsobená ich handlovaním a obchodom s neviditeľným vecami? Knihu odporúčam pre deti od 8-9 r. a už sa teším, ako sa o nej budeme rozprávať.

2 09.03.2021

A zase niečo oddychové... sranda, koľko času ušetrím, keď nevarím a nemôžem nikam chodiť ????. Práve som dočítala túto jednohubku o literárnej agentke, ktorá hľadá lásku. A keďže to nie je za každú cenu, hľadá ju pomerne dlho. Má viacero kandidátov, no skrátka tá milovaná práca jej zaberá každú voľnú chvíľu, ale uvedomuje si, že by bolo fajn mať nejakú rodinu. Chvíľu mi príbeh pripomínal klasické romány, neprináša nič vzrušujúce, sála z neho pokoj, čaj a anglický vidiek, no zároveň taká zahraničná cesta do Číny a mladá rebelka s farebnými vlasmi boli spestrením. Ak to mám zhrnúť, je to len romanca na vyplnenie času a je fajn, no už ju druhýkrát čítať nebudem, takže posúvam ďalej.

4 09.03.2021

Smutnokrásna kniha o dospievaní, o priateľstve, o odlúčení a o prvej láske, o odpustení a rodine, o babičke Anne a vnučke Anne a najmä o pirátoch.
S modrým atramentom ladí aj perfektná grafika, rôzne fonty písma a ilustrácie. Celá kniha sa skladá z listov, nie je to klasický lineárny príbeh, ale ľahko sa číta, je vhodný aj pre deti od 10-11 rokov. Zatiaľ ju mám iba v češtine, ale zaslúžila by si aj slovenský preklad.
Dve menovkyne Anny, vnučka a babička si dopisujú navzájom a tiež píšu všetkým a všetkému, čo im chýba... Dokonca niektoré sú adresované aj vlastnej nohe (to sa ma momentálne osobne týka ;)). Mladšej Anne chýba jej najlepší a jediný priateľ Jan, ktorý sa presťahoval príliš ďaleko, staršej Anne zase bývalá láska a tancovanie a tak sa zhovárajú prostredníctvom listov. Zamilovala som sa do tohto nevšedného príbehu a myslím, že si knihu môžu obľúbiť nielen všetky pirátky a všetci namorníci, lebo niekedy treba byť odvážnym a pustiť sa do neznáma, získať poklad, či určiť správny smer. Spomínajú sa tu tri generácie, rôzne vekové kategórie, malé aj veľké rodinné konflikty a spôsoby ich riešenia i neriešenia. Je to láskavá kniha, trošku dojímavá a veľmi pekná...
Tak dávno som ti nenapísala... ale teraz po dočítaní mám chuť znovu začať, lebo aj tie neodoslané listy majú svoje čaro.
Kniha sa mi tento raz hodí aj do čitateľskej výzvy r. 2021 - 8. Kniha, ve které hraje důležitou roli dopis.

09.03.2021

Pokračovanie ma taktiež baví, trinásta kapitola je opäť niečo extra. Aj keď aj tu je detektívna časť ľahko vyriešiteľná, bavila som sa. Jackaby je taký holmesovsky nemotorný v spoločenských konvenciách, že sa musím usmievať. Ale snaží sa. Všetko sa začína s rozkošnými mačiatkami so šupinami. A vraždou. Proste darwinizmus v praxi. A dokonca si aj Abigail užije archeologické vykopávky, len pritom musí pretrpieť súperenie dvoch vedcov o kosti, ktoré sa občas strácajú, spozná odvážnu novinárku a odhodlaného lovca a odhalí sa aj niečo z minulosti ducha domu (ale to sa vyrieši asi v ďalšej časti). Napínavé to je aj s Charliem, lebo si nie je istá, ako prejaviť svoje city. Nechýbajú tu ani nadprirodzené bytosti, veľmi ma táto rôznorodosť baví, lebo Jackaby spomína ich miesto v mytológii a súčasnosti. Určite odporúčam!

3 21.10.2020

Perfektná oddychovka. Mladé žieňa, Abigail Rooková sa zamestná u svojrázneho detektíva, ktorý vyšetruje nadprirodzené javy. Svoje krstné meno neprezradí, ale všetci ho oslovujú Jackaby. Je jediný jasnovidec a tak vníma to, čo obyčajný smrteľník nevidí. Abigail je tiež iná, ako by sa od viktoriánskej slečny dalo očakávať - nehľadá si ženícha a ani nemá rada salónne návštevy, na ktoré si jej mama tak potrpela v Anglicku. Práveže ušla z domu, len aby sa mohla venovať archeológii po vzore jej otca a zažila dobrodružstvo na vlastnej koži, ale neskôr, keď projekt nepokračoval, si hľadala prácu... a tak sa ocitla v Amerike. Jej praktickosť a zmysel pre detail je nápomocný viac, ako by si Jackaby myslel a tak si ju ponecháva ako asistentku. Ich prvý spoločný prípad začína vraždou, takže je hodená priamo do diania. Nakoniec, bolo to príjemné čítanie, miestami veľmi vtipné, detektívna zápletka však bola slabá, možno asi len preto, aby bola. Vraha odhalíte hneď, ale hlavným postavám to chvíľu trvá. Je tam mix nadprirodzených osôb, najosobitejšia je pani, ktorú vidia najjasnejšie iba osoby bez trvalého domova, zaujala ma aj bánší, či troll pod mostom, atď.. A vtipné je aj to, ako predchádzajúci asistent zmenil podobu, a že na jednom poschodí domu je jazierko, prípadne oblečenie Abi požičiava duch. Teším sa na pokračovanie. :)

3 21.10.2020

Neviem, či je to dobrá voľba po včerajšku (kedy som dočítala Mischling za jeden deň) a ľahšie čítanie - o posadnutej zberateľke liečivých bylín, ktorá (vraj) vie chodiť po vode a to len preto, že je víla... Je to ponor do duše chorého človeka. Ale tak, že som sa nemohla odtrhnúť a zbierala a zbierala som ďalšie a ďalšie písmená, slová, vety, odstavce... Mne sa to ale naozaj páčilo. Veľmi.

8 20.10.2020

Príjemné, možno trochu aj smutné čítanie, no odporúčam. Rodinný, komorný príbeh Anny, ktorá po vojne prišla k príbuzných do Československa a hneď sa musela postarať o budúcnosť, vydať sa, ako jej to naplánovala teta. Budúcnosť mala síce nalinkovanú, ale podarilo sa jej s tým vyrovnať. Nemala ľahký život, ale napriek tomu vanie z knihy pohoda a teplo, vôňa harmančeka a ľudskosť. Príbehovo sa mi kniha podobala trošku na knihu Šikmý kostel, aj keď hlavná línia bola len z pohľadu jednej ženy a nie viacerých a o polstoročia neskôr, no ten pocit som mala podobný - že silné ženy a matky zvládnu všetko, lebo musia. A napriek tomu sa mi Heřmánkové údolí čítalo omnoho ľahšie, na konci z toho nebola čistá depka, práve naopak. Páčilo sa mi prelínanie minulosti, na ktorú sa rozpamätala pri istej udalosti v súčasnosti. Možno takto by som na svoj život chcela spomínať aj ja... 4,5 hviezdičiek

12 20.10.2020

Knihu využívame na cestách po Slovensku - je to výborný pomocník pri značkách a určovaní okresov. Ale musím povedať, že až taká zábavná nie je... deti predpokladali, že tam budú vtipy a aj pre ich sklamanie som teda ubrala pol bodu. (4,5*z5)
A druhá vec, ale to je zas asi iba môj problém, že nedokážem čítať za jazdy (ako spolujazdkyni mi býva zle, zhoršuje sa to, samozrejme, keď čítam) z knihy, alebo z mapy. Zvyčajne som prečítala danú vec, až keď sme zastavili. Je ale každopádne zaujímavá - plná tipov na pamätihodností, na prírodné úkazy, alebo všeobecne na dané mesto, okres, prírodu i dejiny. Určite odporúčam. Ak neviete odpovede na testové otázky, tak sú uvedené v závere. A tiež sú tam aj rozdiely medzi evidenčnými značkami - a ich farebné rozlíšenie. Toto som nevedela až takto podrobne, takže veľké plus. A mimochodom, páči sa mi tvar knihy - je vo forme poznávacej značky (evidenčného čísla) auta, s hrebeňovou väzbou, čím pripomína autoatlasy a ľahko sa otočí na stranu, ktorú potrebujeme.

20.10.2020

Príbehy Petra Granta v grafickej podobe sú vtipné a skvele doplnia obraz Nightigala, Molly, či Beverly. Práve Bev je skvelá, ako očaruje ruských zločincov tak, že jej (konečne!) upracú. ????V Nočnej kúzelnici sa tiež stretávame s ruskou čarodejnicou Varvarou (vystupovala v knihe Prokleté domovy), jej minulosť sa tu odhalí a celé je veľmi zaujímavé (znalosť azbuky nie je nutná).

2 20.10.2020

Desivá dystópia, kde hnutie za čistotu nasadilo všetkým ženám a dievčatám (už od troch mesiacov!) slovomery, ktoré im počítajú slová a ak za deň prekročia 100 slov, dostanú elektrický šok. Ako umlčať ženy? Vziať im hlas. A to doslova. Aj knihy, papier, pero, nedovoliť im používať posunkovú reč. O občianskych právach ani nehovorím. A ide to ešte ďalej. Celkovo som z tej myšlienky otrasená, ale knihu som nemohla pustiť z rúk, kým nedočítam. Uznávaná vedkyňa je zo dňa na deň zbavená práv, práce, uzamknutá do mlčania, matka troch synov a jednej dcérky. Trpela som už pri tom, že sa nemohla s rodinou porozprávať o bežnom dni... že nemôže deťom prečítať rozprávku, že musí malú ochrániť od bolesti, aby nehovorila viac, ako je povolený limit. Vzdy, keď mlčala, dala malej odmenu, pozitívna motivácia. Všetko, ich celý život, je teraz podriadený mužom a cirkvi. Na jej manžela som mala hroznú zlosť, aj na chlapcov. Úplní sebci občas. Fakt som sa preto potešila, keď jej ponúkli navrat do práce, kvôli chorobe vysokopostaveného muža. Ak nájde liek. Takže si začala klásť podmienky, že jej a dcérke zložia náramok. Aspoň malé víťazstvo. Ale potom sa to isté zase všetko vráti. Celé zle. Knihu som dočítala úplne s nervami nadranc. Ale som spokojná. Ku koncu to bolo naozaj napínavé a aj keď sa tam prihodilo veľa náhod, príbehu som verila všetko.

1 20.10.2020