parvitas komentáře u knih

Nebyť krásnej obálky, po tejto vianočne ladenej knižke by som asi nesiahla... Hlavná hrdinka Bo má tajný pomer s kolegom a na jeho naliehanie, to nikomu nepovedia, maximálne sa stretávajú vo vychytených podnikoch a reštauraciách, ale ich vzťah sa nikam neposúva. A keď Bo príde o zamestnanie (a jeho povýšia), prijme ponuku kamarátky a odcestuje do Dánska na dovolenku. Tam spozná čo je hygge, ako vytvoriť pohodu a hlavne spomaliť, vychutnať si príjemné chvíle s priateľmi pri leňošení, hrách, varení, dobrom jedle, a bonusom je, ak sa to odohráva v krásnom prostredí. Maličkosti, na ktorých záleží asi najviac. Kontrast medzi vtedy a teraz je obrovský, nielen objavenie novej lásky, ale aj nápadov. Pre Bo je tento pobyt len prínosom, dokonca jej vnukne myšlienku zmeniť zamestnanie a robiť to, čo ju baví. A tiež pochopí, že neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie. (Spomínam si na na podobne chladný vetrisko na pobreží Baltického mora, tiež sme boli na obrovskej pláži, čo mi pripomenulo tu opísanú putujúcu dunu a bolo to úžasné prostredie, neuveriteľne som si to užila, akurát my sme mali vietor, čo šarkana úplne dolámal...)
Teraz, keď to takto pekne opisujem, už vlastne ani neviem, čo som tomu chcela vytknúť.
Aha, jej vadila mi jej podpapučovitosť, ako sebou nechala zametať, kým sa kolegovi postavila a konfrontovala ho a tento ich nič nedávajúci vzťah ukončila.
Asi na mňa negatívne zapôsobilo viac to sťažovanie sa, lebo k náprave sa dostala hlavná hrdinka až v záverečnej štvrtine knihy. Ale tak aspoň s bytíkom sa mohla pohrať, vymaľovať a zladiť, ale asi chcem veľa. Je fajn, že dokázala zmeniť svoj život a možno našla aj niekoho, s kým ho strávi, no kým došlo k týmto pekným veciam, skončila aj kniha. Tak som sklamaná a dávam 2,5* z 5.

1 30.12.2021

Železný drak je obrovský samostatne mysliaci stroj/tvor vo svete mágie a kúziel a chvíľu potrvá, kým sa na scéne objaví, je tak podmanivý a neúprosný, že stojí za to si počkať. Napriek svojej veľkosti a dôležitosti, ostane viac-menej v úzadí a celý čas je dej sústredený na ľudského podhodenca vo svete Férie. Úbohé dieťa spolu s ďalšími (nie ľudskými) sirotami hrdlačí v továrni, kde sa vyrábajú jednotlivé diely. Tento dickensovský začiatok bol pomerne zrozumiteľný, na patričných miestach hnusný, všetka špina, hlad, zima, strádanie, nepretržitá práca a továreň, z ktorej nikdy neuniknú, despotický dozorca... A nádej. Keď ďalej sledujem hlavnú hrdinku, v jej dospievaní je niekoľko úsmevných momentov, či už rituály uctievania seba samej pri objavovaní sexuality, alebo obchodné chrámy, kde sa dá zabudnúť na čas a stratiť sa...bavili ma jej krádeže, aj klasické tínedžerské doťahovanie, jej partia a snaha (ne)zapadnúť, (ne)zaľúbiť sa, niekoľko mizerných reinkarnácií, obetovaní sa a celej plejády mýtických stvorení, ktoré dopĺňajú svet, kde vlastne nikomu na nikom nezáleží. Vlastne škola spočiatku pripomínala skôr Mágov od Grossmana, ale mala v sebe aj niečo známe, akoby od Jonathana Strangea & pana Norrella, teda jej učenie sa magickým/alchymistickým veciam ma bavilo. (A meno sa furt nedozvieme!) Náš svet sa objavoval v známych historických frázach a zábleskoch, ich svet bol ale realitou. Plno nádherných, vábivých a trblietavých scén, ale väčsinou sa to končilo v špine, hnise a nezriedka krvavo. Bolo toho veľa a človek by sa aj stratil medzi nihilistickým filozofovaním učiteľov, horúčkovitými víziami narkomanov, či pozorovaním drobného národa žijúceho z odpadkov. Prekvapivý brutálny Desiatok pripomína skôr Květinovú zkoušku (od Lakeho), proste som mala pocit, že je to podobné ako New Weird, ale zároveň to ostáva svojské.
Takže Jane sprevádzame cez dospievanie, priateľstvá a lásky, cez mocenský boj medzi elfskou elitou až kým nepríde mega akčný záver ako z nejakého bojového filmu, tie dravé prenasledovania lietadiel, pardon súboj drakov a ich pilotov... Jasné paralely medzi Horným a Dolným svetom boli všade. O čo však ide drakovi a Jane sa zistí až niekde v závere a my čitatelia to môžeme len tušiť.
Vlastne chápem, že nie každý je touto knihou nadšený, je to surové a neovladateľné ako jazda na drakovi, čistá závislosť, férske orgie, mechanicko-magický punk, alebo skôr rock-and-roll, nie úplne steampunk, ale ani cyberpunk, je to niečo medzi, je to mix neočakávaných možností a mne sa to brutálne páčilo.

4 25.11.2021

Na čítaní ľúbostných románov nie je nič zlé, veď plno veľkých diel je o láske. Ale neprestajná fascinácia hlavnej hrdinky knihou od Jane Austenovej, rozmýšľanie nad tým, čo by urobila Elizabeth Bennetová a nie ona, ma dokázala na prvých stránkach unudiť. Vlastne, tým, že je to o knihe, čítaní a kníhkupectve (síce len ako pozadie), tak sa to autorke nepodarilo, ale urputne sa snažila. Neoriginálna zápletka o predstieranom vzťahu, len aby obaja mali s kým ísť na oslavy a už im nepredhadzovali slobodných na zoznámenie je stará ako Londýn sám. Verity a Johnny sa dohodli nezamilovať sa a vyzerá to, že im to obom vyhovuje. Sprevádzajú jeden druhého na všetky možné párty, oslavy narodenín, kolaudácie bytov, svadby svojich priateľov a spoznajú aj svoje rodiny navzájom a neutečú od nich s krikom. (Very teda uteká skôr od hluku za tichom.) Už len prezývky piatich vikárových dcér stoja za to a som preto ochotná prehliadnuť desaťročnú posadnutosť Johnnyho cudzou manželkou (desať rokov?! to ako fakt?!), ale aj Verinu neochotu znovu sa zamilovať (fakt sa jej nečudujem).
Dokonale rozkošné prostredie krásneho kníhkupectva, (plusom je aj pár architektonických detailov, takže som si všetko predstavovala), mi pomohlo hodiť za hlavu dnešné sychravé počasie. Asi je dej príliš predvídateľný, ale postavy sú fajn, najmä tie vedľajšie. Na druhé čítanie to nevidím, no dnešok som strávila s príjemnou knihou.

18.11.2021

Som prekvapená, koľko iných kníh mi Krvavá dedička pripomenula pri čítaní. :) Ani ich nebudem vypočítavať, lebo v každej scéne je niečo... Ale napriek všetkým klišé (alebo možno aj vďaka nim) som knihu prečítala rýchlo. Niektoré zvraty som už očakávala, iné menej, samozrejme, niekoľko napínavých únikov v poslednej chvíli zo zdanlivo neriešiteľnej situácie. Každá z postáv dostala svoj priestor, ukázala kladné aj záporné stránky. Princezná, ktorá ovláda (resp. ešte poriadne neovláda) zakázanú mágiu, je z nej čarodejnica, netvor, skrývaná pred svetom. Zločinec, ktorý sa chce pomstiť. Dva zdanlivo nespojiteľné charaktery a formované tak odlišným prostredím sú si zároveň podobné. Musia prijať svoju prirodzenosť, nemôžu zmeniť to, s čím sa narodili a vyrástli, no zároveň majú svoju budúcnosť vo svojich rukách a tú teraz ovplyvniť vedia. Môžu sa podvoliť útlaku, alebo bojovať proti nemu a spolupracovať.
A ako je spomínané v anotácii, ak hľadáte niečo podobné ako tie princeznovské fantasy, kde sa musí postarať o svoje kráľovstvo a jeho nápravu, tak zhodných diel je oveľa viac.
Série Trón zo skla, Vrania šestka, Červená kráľovná, Kráľovná Tearlingu, Krvavec, Falošný bozk, Deti krvi a kostí, Iskari, Sníh nebo popel... a mnohé iné...

1 12.11.2021

Po vyplakaní sa potrebujem čítať niečo úplne odlišnešné od reality a histórie...
Dnešok sa mi vydaril. :) Stihla som ešte dočítať aj druhý diel tejto #fantasy série a je fantastický. Milujem rozprávky a príbehy, hlavne keď sa aj trošku pozmenia. Snehurka, Mrázik a iné bytosti (nemôžem prezradiť, prišli by ste o prekvapenie!) sa tu pohybujú, no nevidno ich, lebo ich mágia slabne, keď v nich ľudia neveria... Vasja sa prezliekla za chlapca a túži zažiť dobrodružstvá. Sneh a mráz skoro vykoná svoje, na prahu smrti si ju nájde Mrázik a.. a ošetrí ju, napojí a nastýti, zohreje a vie, že ju držať zavretú nemôže, tak si zase ide po svojom. Nikdy z nej nebude poslušné dievča, čo sedí vo veži, rodí deti a čaká na manžela... Sloboda, akú dievčine dáva mužský odev, je úchvatná. Ale stále je tu možnosť, že niekto spozná, zistí kto je a vyhlási ju za čarodejnicu... Ako do toho zapadá gang zločincov, čo pustošia krajinu a vypaľujú dediny, unášajú malé dievčatká, či následné stretnutie s rodinou (a bolo prekvapivé, keď sa objaví dieťa, ktoré vidí to, čo aj ona). A do toho kone, zbrane a dievčenské postavenie v spoločnosti. Veľmi jej držím palce a idem na tretiu časť, ktorú mám od Knižiška. Ani spať sa mi nechce... :)

3 12.11.2021

Bála som o Vasju. Všetko vyzeralo ideálne vzhľadom na možnosti, ale jej tajomstvo neostalo neodhalené a žiaľ, žena, ktorá pokorí muža... nikto ju neberie vážne, nikto ju nepočúva, urazila majestát... proste celé zle. Veľmi jej bolo ľúto, aj keď zomrela hlavná postava z predchádzajúcich kníh. A ako má čarodejnica utieť davu, ktorý ju chce upáliť? A tak sa vo mne miešali pocity a celý dej utekal naozaj rýchlo. Rozprávkové motívy, bytosti, ktoré vidia iba tí obdarení zrakom, do toho viera a boj s Tatármi. Veľmi sa páčilo celkové prepojenie s historickými reáliami - zjednotenie ruských kniežat proti tatárskej nadvláde, s príbehmi o Mrázikovi, Medveďovi, Kostejovi, Babe Jage a iných. A k tejto sérii sa určite znovu vrátim.

1 12.11.2021

Bolo to vtipné a aj dojímavé čítanie. Vidieť, že Adam bol doktor, ktorý sa snažil. Niektoré situácie boli však tak absurdné, že som sa musela nahlas smiať. A je možné, že sa v tomto texte nájdu aj mnohí iní doktori, ktorí robia od vidím do nevidím a nie sú za to patrične ohodnotení. Ale že im záleží na zdraví pacientov (klientov) a nenechajú ich trpieť. (Aj keď niektorí s "Eifelovým" syndrómom by si to tak trochu aj zaslúžili :)). Poznámky pod čiarou sú TOP!
Jednotlivé prípady sú však tak vtipné, až je ťažké niečo vybrať.
Pacientka (25r.) je v 30. týždni tehotenstva a sťažuje sa na veľký počet bezbolestných škvŕn na jazyku. Diagnóza: chuťové poháriky.
alebo
Majú systém, ktorý im prepíše diktované poznámky a občas z toho vznikne zmätok. (Aj keď mne tá Ester Sladká nepripadá až tak dobrá ako "pacient má známe analogie" (=pacient nemá žiadne známe alergie). :)
Každopádne, autorovi prajem už len menej stresujúci život a viac nepremeškaných osláv. (Aj keď to mohla byť dobrá výhovorka.)

1 12.11.2021

Prvotina tejto autorky ukazuje, že písať vie, ale aj tak som s knižkou bojovala trochu dlhšie. Téma medzigeneračných rozdielov je aktuálna a puberťáčka je skvele opísaná. No ak sa budete riadiť anotáciou, asi budete sklamaní, Sabine sa len tak sama za babkou nevyberie a ani nejako aktívne nepátra po minulosti svojej mamy či starej mamy. Je poslaná k starým rodičom v čase maminho rozchodu a všetko jej u babky lezie na nervy: írske počasie, kone, rozpadávajúci sa dom a toľko pravidiel... Čo sa týkalo Sabine, úplne som si ju vedela predstaviť. Aj keď pár nelogických vecí by sa našlo... (Za všetky napr.; Sabine odchádza z Británie do Írska k babke v októbri 1997 a ostala tam niekoľko týždňov... veď vlastne prerušila školu a nikomu to neprekážalo? Či tam majú také dlhé prázdniny?)
Na druhej strane jej babička je zobrazená ako rázna a silná žena, ktorá vrúcnosť prejavuje viac koňom a psom, nie ľuďom, no až pohľad do minulosti ukáže, v akej dobe vyrastala a prečo je takáto. Honkong v pädesiatych rokoch 20. storočia je tak spútaný pravidlami, že som mala pocit, akoby tu zastal čas. Tieto kapitoly ma bavili najviac, Joy v mladosti je úžasná. Jej dcéra Kate mi prišla nedozretá, vlastne som si k nej nevytvorila vzťah a bola tu vykreslená len ako neisté žieňa, tápajúce vo vzťahoch, ktoré nikam neviedli. Jej život ma bavil asi najmenej. Rozdielna výchova a spoločenské konvencie, no aj to, že po šťastí a rodinnej pohode túžia všetky generácie, len majú iný spôsob, ako sa k nej dopracovať... Ale tak to je to nielen s deťmi, ale aj s rodičmi. Nie sú neomylní, robia chyby, no niekedy dostanú šancu ob generáciu. Aha, aby som nezabudla, je to okrem vzťahoch medzi generáciami aj kniha o daždi, o koňoch a o love. (lov ako hon, aj love ako láska :) )

3 12.11.2021

Život Hedy Kieslerovej/Lamarr je fascinujúci, ale málokto o nej vie, že bola aj vynálezkyňou, nie iba ikonou strieborného plátna. Mladučká herečka svojou krásou očarila rakúskeho obchodníka so zbraňami, vydala sa a bola by zaopatrená do konca života, keby to bola rozprávka a nie skutočný život. No obetovala preto nielen kariéru, ale aj svoju slobodu. Majetníckemu manželovi bola len ozdobou v miestnosti pri večeri s obchodníkmi, politikmi. Bola jeho prísne stráženým majetkom, čo neznášala, ale napriek tomu hrala svoju úlohu krásnej hostiteľky. Nikto nevidel, že je mimoriadne inteligentná, veľa čítala, študovala, no bola osamelá. Táto časť (pred 2.svet. vojnou) bola pre mňa z celej knihy asi najzaujímavejšia, lebo opisovala aj jej rodinu a korene. Som si ju vedela predstaviť v tom luxuse a zároveň lapenú ako v zlatej klietke. Útek, následné oblbnutie producenta a obdobie v USA, uchytenie sa vo filme, bolo zase len o využívaní peknej tváričky a postavy. Vnímala som to len ako rýchly sled nepodstatných záberov. Až kým sa nedostala k spolupráci s vedcom, hudobníkom, s ktorým prišla na spôsob, ako diaľkovo ovládať torpéda pomocou preskakovania frekvencií. Vynález mohol podstatne skrátiť vojnu, no túto ponuku však armáda nevyužila. Škoda, že tomuto obdobiu nebola venovaná väčšia časť knihy. Aj keď sa spomenuli dôvody, ktoré podnietili jej vedecký zápal a protivojnové myšlienky, zdalo sa mi to málo. Ako vynálezkyňa ma mimoriadne zaujala. Vďaka nej tu máme mnoho zlepšovákov (krabička s vyťahovacími servítkami, stolička v sprche pre imobilných a pod.), no najpodstatnejší sa využil až neskôr - prenos bezdrôtového signálu, ktorý používame v podstate aj dnes (wifi, gps, bluetooth). Štýl knihy (beletrizovaný životopis) mi napriek všetkému príliš nesadol, aj keď sa čítal rýchlo. Historická fikcia kĺže po povrchu a ukazuje Hedy ako femme fatale a presne v tej polohe, v akej by podľa mňa nechcela byť. Jediná žena v miestnosti je viditeľná len vďaka kráse, jej inteligenciu nik nevníma a čelí predsudkom... Idem si asi pohľadať o nej niečo viac, zaslúži si to.

12.11.2021

Ak ste fanúšikom diela Jane Austenovej, bude sa vám páčiť aj táto kniha. Je plná postáv, ktoré akoby vystúpili z jej kníh, dokonca aj zápletka je podobná. Aj tu sa hovorí nielen o budúcnosti žien, a o ich finančnej situácii, dedičstve, o láske a manželstve. Alebo skôr o zmarených nádejách a možnej chudobe... Ale ako aj diela J. Austenovej, aj tu je nádej a nakoniec sa nejaké riešenie nájde. Páčilo sa mi láskavé prostredie malebného mestečka, Veľkého domu, popis knižnice, ale najdôležitešími boli čitatelia a fanúšikovia. Rozoberali Austenovej knihy, vyberali si svoje obľúbené postavy a situácie a proste to spolu vytváralo úžasnú atmosféru. Ich spolok musel prekonať niekoľko prekážok, ale založili ho, aby vzdali hold úžasnej autorke a jej dielam, a tiež aby zachránili pamiatky, ktoré s jej životom súviseli (dom, knihy, nábytok, šperky, písomnosti). Pravdaže, niektoré z nich boli výraznejšie, ďalšie zase mali až prehnané reakcie, ale charaktery sa naozaj krásne dajú porovnať s jej dielom, s predlohou.
Bolo to naozaj príjemné čítanie, užila som si krásu anglického vidieka, vôňu čaju, sviatočnej večere, prežívala som očarenie filmami, knihami, dúfala som a aj zúfala si (na patričných miestach). Myslím, že všetci fanúšikovia budú očarení. :)

3 12.11.2021

Brutálne nadupané postapo, kde ľudstvo žije (prežíva) v mestách, ktoré sú vyzdvihnuté do výšin už 150 rokov. Mesto tvoria tri časti - poľská, česká a slovenská a teda moji krajania v tom nevyšli práve víťazne, ale to nevadí, je to perfektne opísané a istá schematickosť zjednodušuje pochopenie tohto sveta. Btw, maďarskej strane sa však Vyzdvihnutie nepodarilo, preto sa Visegrádu hovorí Slovanské mesto. Poľská časť sa venuje kultúre, umeniu a vládnutiu, česká sa stará o farmy a podobne a v poslednej ostalo to, čo sa inam nezmestilo. Podstatné je však to, čo sa odohráva dole, na zemi. Zaujímavosťou je, že na povrch dostávajú len trestanci odsúdení zomrieť. A občas sa vrátia, no vždy v menšom počte, než v akom odchádzali. Dúfajú, že ak budú panovníkovi dobre slúžiť, vina sa im odpustí a znovu získajú občianske práva.
Hlavnému hrdinovi sa v tom brutálnom, temnom svete darí prežívať už osem rokov a vypracoval sa na veliteľa. Zakaždým sa musí vrátiť na zem s novu várkou nováčikov, získať to, po čo ho poslali, ale jeho prieskumníkov nikto nevíta s otvorenou náručou. A to, čomu čelia, je neskutočné, ľudia nemajú šancu.
Neskutočne tuho som mu držala palce.

Autorka je skvelá, dialógy odsýpajú a ja som sa nenudila ani minútu. Potrebujem ale nutne pokračovanie, potrebujem aj prvú časť (čo som zistila až teraz, po dočítaní, že existuje aj niečo, čo tejto knihe predchádzalo). A odporúčam všetkým, čo sa im aspoň trochu páčilo Metro 2033, Silo, alebo Prvých 100.

7 12.11.2021

Kniha začína zdrcujúco a náhle - smrťou malého chlapca, ktorý sa tesne pred ich domom pustil maminej ruky a zrazilo ho auto. Vinník z miesta nehody ušiel a niet po ňom ani stopy.
Prvá časť knihy je o nehode a o jej vyšetrovaní, a práve tu vidno aj autorkine pôvodné zamestnanie na polícii. Podrobne sa venuje jednotlivým krokom vyšetrovateľov, ukazuje čas, ktorý potrebujú, aby prešli obrovské množstvá záznamov, a len aby zistili, že ich nedoviedli nikam. Nadčasy, byrokracia, odcudzenie sa od vlastnej rodiny, a tá bezmocnosť, keď sa snažia vyriešiť prípad, ktorý sa im vryl pod kožu. Osobný život úplne normálneho detektíva je zaujímavý tým, že nejde o alkoholika, ani netrpí inou závislosťou (no dobre, nedokáže dopiť kávu a neumýva si pod sebe hrnčeky). Samozrejme, že kolegyňou trávi viac času ako s vlastnou rodinou, je tu vidieť, ako si toto všetko uvedomuje; aj narastajúcu príťažlivosť, aj to, ako sa správa k rodine, k manželke a deťom a nakoniec sa musí rozhodnúť.
Beznádejný prípad malého Jacoba je odložený, dokonca aj zlomená matka zmizla bez stopy a vlastne sa nič nevyriešilo. Po roku sa však vďaka výročnej reportáži objaví nový svedok nehody a prípad sa posunie ďalej.
Druhá časť knihy je o Jenny, ktorá musela utieť až na kraj civilizácie a je tak samotárska a plná bolesti, že nikto nepochybuje, že si prešla hroznými vecami. Hoci mi jej bolo veľmi ľúto, akosi som nedokázala pochopiť jej dôvody, nedôveru a strach zo zblíženia. Táto časť knihy ma bavila najviac, napríklad ma veľmi fascinovalo jej zamestanie. Kreatívny nápad, ktorý je tak jednoduchý a zároveň milý, fotografie nápisov v piesku, niekedy personalizované. Asi je fajn bývať na pobreží.
Páčilo sa mi, že sa konečne osmelila a začala znovu normálne žiť, no práve vtedy jej zaklopali na dvere vyšetrovatelia.
Policajný inštinkt je však vec, ktorú netreba podceňovať. Aj keď je vinník za mrežami a oni by mohli pokojne spávať, niečo im na celej veci nesedí... A za to ich zbožňujem, že to nenechali len tak, lebo Jacob a Jenny si to zaslúžia.
O knihe som si dopredu nič nečítala, ale bola by som vďačná za informáciu, že to nie je akčná detektívka s naháňačkami a podobne, je to skôr klasika, kde len maličkosť a detail ukáže cestu k vyriešeniu zločinu. Aj keď ide o psychotriler, kde hovorí zo svojho uhla pohľadu aj záporná postava, mám z neho lepší dojem ako napr. z Fitzekových kníh. Psychológia všetkých postáv je poňatá výborne a ja som sa nechala strhnúť čítaním o vine a treste. Teším sa na ďalšie knihy, ktoré autorka napíše.

1 11.11.2021

Toto že je retelling Krásky a zvieraťa? Akože teraz to vidím, ale pri čítaní som si to vôbec neuvedomila. Otec prisľúbi dcéru netvorovi, je tu zakliaty zámok a princ, ktorý nie je človekom, veľa šiat, dverí, meniacich sa miestností a knižnica... áno, je to podobné, ale poňaté úplne iným spôsobom. Vlastne mi to skôr pripomína Modrofúza (to tie zamknuté dvere, kľúče a predchádzajúce mŕtve manželky), s vybranými menami ako z Asterixa a Obelixa (uznajte, záľuba v písmene x, a hlavne mená ako Ignifex a Nyx spôsobili, že som si najmä chudáka Ifengdixa, či ako sa volal, prekrstila). Mytológia sa týka nielen mien postáv, ale aj ich osudov, takže ma bavilo hľadať paralely.
Hlavná hrdinka je odmalička vychovávaná ako niekto, kto musí netvora zabiť, aby zachránila svoju krajinu. Fantastické prostredie a záhada, kým je Láskavý Pán, ktorého si má zobrať za manžela. A všetko je navyše šmrncnuté temnotou a démonmi a celá krajina je akoby zamrnutá v čase a v priestore. A vlastne aj zamrzla na 900 rokov, má svoju mágiu a dejiny. Jedlo sa v zakliatom hrade objavuje akoby kúzlom, akurát sviečky treba zapáliť ručne.
Ak však môžem varovať, je to kniha, kde je veľa bozkávania a tieňov. (A možno to treba povedať úplne na začiatku, že tej romantiky tu bude až-až.) A vlastne sa ani nečudujem, že sa niekomu nepáči hlavná hrdinka, pretože vyzerá, že jej je láskavosť cudzia. Je vdorovitá, silná a zároveň i trochu aj naivná, (no nie je hlúpa). A keď je nahnevaná, ublíži, a potom je jej jasné, že prekročila hranicu, no zároveň si vie priznať chybu. Páčila sa mi viac ako jej dvojča, ale to dostalo priestor len v závere. (Môžem si odškrtnúť ďalšiu knihu o dvojičkách. ) A vraj autorka napísala aj voľné pokračovanie... alebo teda v sérii retellingov pokračuje... uvidím, ak sa k nej dostanem, so záujmom si prečítam.

1 11.11.2021

Už pri predchádzajúcich knihách som si hovorila, že autor je skvelý fabulátor, ale že mu už nič neuverím... No píše tak, že ma zmiatol a nepredpokladala som ten záver. Zase!

Cesta domov je napínavý a zároveň zamotaný román. Fyzické, sexuálne, psychické násilie... asi tu bolo všetko a nie je to pekné čítanie, najmä si to nepredstavujte vo farbe, ako film. Ale ako autor píše v epilógu: ,,Realita je bizarnejšia, krutejšia a neuveriteľnejšia ako fikcia. My autori musíme často skutočnú pravdu pozmeniť, aby nám čitatelia uverili fiktívnu lož."

Veľmi zaujímavá je čierna obálka s vystúpeným písmom, štvorcový výrez sústreduje pohľad na siluetu ženy a po otvorení knihy už vidno aj prostredie, v ktorom sa nachádza. Tu som rada, že som uprednostnila tlačenú verziu pred eknihou.

Plusom je reálna sprievodcovská telefónna linka, kam môžu zvolať všetci, nie iba ženy, čo sa vracajú samé domov a niečoho sa obávajú...

Ale knihu nebudem odporúčať, táto téma je skutočne desivá a nechcem už podobné veci čítať...

2 10.11.2021

Snažila som sa oddialiť ten čas do dočítania, ale nedalo sa... škoda, že to tak rýchlo skončilo a škoda, že teraz musíme čakať na pokračovanie!!! Bolo to úúúplne skvelé! Celý ten svet ma bavil, minulosť a súčasnosť, tajomstvá, malá poslucháčka a aj muži z Dvadsaťpäťky :). Proste wau. :)

8 10.11.2021

Ja som ju asi zabudla ohodnotiť a aj napísať názor, to sa mi už dávno nestalo... Takže prvé dojmy sú už prekryté časom (od prečítania uplynulo pol roka), ale pocity ostali.
Prvý je ten, že Ilan dospela, už to nie je nevinné dieťa, búri sa, ale to bolo aj predtým, no nadávky nie sú výrazné, takže nevadí, patrí to k vývoju postavy Dalším je radosť z opísania zvyšných členov dvadsaťpäťky. Oceňujem, že minulosť dalších členov sa poodhalila a kedže je ich ako hadov, úprimne, aj som rada, že sa v tom autorka nestratila. Oceňujem najmä zmenu prostredia.
A veľmi ma zaujímajú Nasterey, takže tie časti, kde mihli, ma fascinovali. História sklenárov aj celej krajiny je dalšia oblasť, ktorá je dôležitá, no tým, že je to tretí diel, už veľa tajomstiev neostáva. A trochu ma nudila symbolika čísiel, mala som pocit, že je to dostatočne spomenuté aj v predchádzajúcich častiach, no ale ide o myšlinkové pochody hlavnej postavy, teda aj ona ich musí pochopiť. Ale páči sa mi nový uhol pohľadu na postavy a to, že nie sú iba čiernobiele. (Dedko, ktorý mizne, je skvelý, to je asi moja najobľúbenejšia postava.) Ale asi už nejdem viac písať, aby som neperezradila dej. :) Som zvedavá na pokračovania.

2 10.11.2021

Námet je práve teraz veľmi aktuálny vzhľadom k súčasnej pandémii Covid-19. A hoci autor túto knihu napísal niekedy v r. 2013, tak aj trochu zamrazí, kam sa až so svojimi úvahami dostal. Nákazlivá choroba, ktorá sa rozšírila po celom svete, očkovanie, konšpiračné teórie a globálne problémy, chudoba, preľudnenie, ekológia, nadmerné plytvanie prírodnými zdrojmi, atď..
Na jednej strane sa teším, že je to konečne kniha od Fitzeka, pri ktorej nezažívajú ženy a deti brutálne fyzické zneužívanie. Ale keďže aj tu je podrobne opísané utrpenie obyvateľov slumov a je desivé, nakoľko odráža realitu. Mať prístup k čistej pitnej vode nie je samozrejmosť ani v 21. storočí a málokedy si to v našich pohodlných životoch uvedomíme. A pritom trpia tí najzraniteľnejší - konkrétne tu autor ukazuje bábätko, dieťa a ženu a beznádejné prostredie, z ktorého asi nebude úniku. (Ale táto línia v príbehu hrá len ilustračnú úlohu.)
K hlavnej postave, k mužovi s vytetovaným menom NOE na ruke, ktorý si nepamätá kým je, či ako sa dostal medzi bezdomovcov, som si síce ako čitateľka nenašla vrúcny vzťah, ale nebol mi ani ľahostajný. Občas si na niečo spomenie, no je to prchavé ako sen. Ale udalosti, ktoré nasledujú, sú až príliš ako z akčného filmu, prekombinované náhody, úteky, vraždy (mŕvolami autor nešetril) a do toho celosvetové sprisahanie... Mix tohto všetkého nedáva ani na chvíľku vydýchnuť a je to napínavé až do konca. Asi by som knihe dala solídne 3,5 hviezdičky, no záver a epilóg autora je veľmi dobre napísaný a hlavne vecný, odporúčam sa nad tým plytvaním zdrojmi zamyslieť. Inak, milí priaznivci konšpiračných teórií, vás by som rada upozornila, pred začítaním si uvedomte, že ide o fikciu a opakujte si to neustále. :)

2 10.11.2021

Nechala som sa zlákať obálkou (krásna modrá) a názvom. Lebo knihy o kníhkupectvách a knižniciach sú moje ️. Žiaľ, toto je úplne predvídateľný romantický príbeh, kde to skončí presne tak ako aj tušíte. Max je zlý, výbušný a bohatý filmový herec, ktorý sa musí venovať verejnoprospešným prácam, aby nešiel do väzenie, Sarah je milá a hanblivá majiteľka kníhkupectva, ktorá sa neustále červená a obaja sa navzájom potrebujú. Max pritlčie poličky a vymaľuje, ona zase zisťuje, že pod jeho tetovaním sa skýva utrápená duša... Úlohu kulís zohráva aj prostredie kníhkupectva, kde kraľuje ona ako vášnivá čitateľka a kníhkupkyňa antikvariátnych kníh (ha, toto jej hromadenie kníh mi je dosť blízke ), a ktoré stojí na pokraji zániku, samozrejme je tu aj niečo z "jeho" prostredia (amatérske divadlo), ich spoločné nútené bývanie, vzájomné obchádzanie sa, postupné tolerovanie a spoznávanie sa, jedlo, vášnivé milovanie, no všetko trvá len na určený čas, kým Maxovi nevyprší trest. A sused z kvetinárstva sa okolo motká ako ten tretí. Napätie, či prekvapenie žiadne, ale na zresetovanie je to ok kniha...

2 31.10.2021

Pri tejto knihe sa oplatí spomaliť a vychutnať si jej príbeh a maličkosti, ktoré robia život úžasným. Kniha požičaná od skvelej kolegynky a šéfky v jednom, čaj s láskou pripravený mojou dcérkou do obľúbeného hrnčeka s prekvapením a chutný jablkový koláč, ktorý sme vychutnávali počas oberačky. Za všetko ďakujem zo ️.
Hlavná hrdinka pracuje ako správkyňa cintorína a spočiatku o nej nevieme veľa. Dvadsať rokov sa stará o živých a mŕtvych, o kvety a zvieratá. Je dobrou poslucháčkou a keď k nej pozostalí prídu, vždy nájdu otvorené dvere, šálku dobrého čaju, kávy (či kvapku niečoho silnejšieho) a prívetivosť. No zároveň si stráži svoje súkromie, rovnako ako nedáva na obdiv farebné šaty, ale prikrýva ich tmavšími a decentnejšími farbami kabátmi a zvrškami. Neočakávala som až taký dramatický príbeh, preto ma príjemne prekvapilo prepletanie osudov, tajomstvo a vývoj postáv. Boli opísané tak živo, že som si ich vedela predstaviť do posledného úsmevu i vône. Bavil ma jemný čierny humor, veď aké by boli pohreby bez smiechu i sĺz. Za mňa je vydarená scéna o strašení mladých, čo si na cintorín išli vypiť, o rozlúčke s cirkusákom, ale aj o zvieracích miláčikoch, či darčekoch (bábiky sú desivé). A asi najviac ma bavila kapitola, scéna rozhovorov, kde sa miš-maš cez seba bavia traja hrobári, farár a zamestnanci pohrebníctva, rozprávajú nakríž. A pestovanie a záhradníčenie. Úplne si to predstavujem... (Je to ako Amélia z Montmartru a Čokoláda a Pichľavá elegancia dokopy ale inak, zemitejšie.)
Raz sa na cintoríne zastaví muž, ktorý všetko zmení. Chce len splniť matkino želanie, no donesie závan minulosti, lásky, túžby a zmeny. Romantických línií je tu viacero, no ani jedna nekončí úplne predvídateľne, takže som veľmi spokojná. Láska mladá, staršia, pobláznená, manželská, milenecká, rodičovská, zakázaná i toxická. Odporúčam prichystať si aj vreckovky.
V úvode kapitol sú dojímavé citáty, hrobové tabuľky a epitafy a v celej knihe toľko múdrych viet, že si na ne milovníci výpiskov asi aj založia nový zošitok.

2 31.10.2021

Druhý diel série o inšpektorke Sarah Geringënovej začína vyšetrovaním zaujímavej, takmer rituálnej vraždy nórskej predsedníčky vlády. Umučená a niekoľkokrát prebodnutá mečom, napriek tomu sa snažila obeť niečo ukryť. Páčia sa mi vyšetrovacie metódy Sarah, jej sústredenosť a pozorovací talent a aj to, ako pracuje pod tlakom. A tiež som nadšená, ze vzťah s Christoperom z prvého dielu pokračuje. Tento súkromný rozmer ma u detektívok nie vždy baví. A ako skončila jednotka, tak som chcela vedieť, či sa im podarilo byť spolu. A tiež to neskôr začína byť zaujímavé, keď sa Chris dozvie o neznámej udalosti z jej minulosti. Čo sa týka prípadu, opäť jej v niečom pomôže ako novinár a rozvíja sa veľké pátranie po odhalení, ktoré by malo otriasť svetom. Nadšenci a priaznivci Dana Browna, Miniera, Thillieza budú nadšení, lebo aj tu autor pracuje s históriou a faktami, ktoré spája novým spôsobom a podáva žensko-mužské videnie sveta. Niekedy bol tak presvedčivý, že som si veci overovala (dĺžka prstov, náleziská atď.). A niečo mi síce prišlo absurdné; podzemná svätyňa s toľkými hadmi, nakazenie chorobou a nasledne rýchla záchrana liekmi, ktoré mal útočník pri sebe, plus úžasný zabijak (v zmysle, že mu to všetko prejde), ale aj to patrí k tomuto žánru. Odporúčam!

31.10.2021