parvitas komentáře u knih

Na tretí diel som neuveriteľne tešila, že konečne sa dozviem viac o Céčkach a Béčkach a všetko sa (snáď) vyrieši. Plynulo sa nadviazalo na predchádzajúce časti, objavilo sa nové prostredie a ďalšie sympatické postavy. Poučená predchádzajúcimi knihami som si už k nim nevytvárala vzťah, len čakala na ich bolestivý koniec. Tentoraz sa dej presunul na povrch (a neskôr na chvíľu aj pod povrch). (Pozn. asi si znovu prečítam trilógiu Silo, tam to bolo tiež zaujímavé). Island je super, fakt idylické miesto a oproti barbarskej osade, na ktorú narazili hrdinovia pri putovaní tam, kde vedú všetky cesty, (btw, do tej osady sa museli napchať asi všetky typicky klišoidné postapo predstavy, alebo teda už mám podobné veci načítané, tak som darmo hovorila, bacha, ľudia, to je pasca), to bolo až k neuvereniu. Áno, stále je to lepšie ako Metro, pretože autorka píše knihy bez tých ideologických blábolov, je to čistá akcia a adrenalín a ja som si jazdu užívala, aj keď mi tam logicky nesedelo pár vecí. Je mi aj trochu ľúto, že to rýchlo skončilo... a teda mi záverečná misia pripadala dosť neuveriteľne. Ale bože, tak som im držala palce!!! Tie otázky typu: To akože vyše sto rokov sa ľudia nesnažili o niečo podobné? Nechcelo sa mi veriť, že sa len sa zabednili v mestách na pilieroch a ostali tak... - som zatlačila do úzadia a nechala sa unášať príbehom. A úprimne, na konci by som aj slzu vyronila, keby som si teda postavy pustila k srdcu. Nemala som však pocit, že by tento "medzinárodný" tím svojimi schopnosťami zmenil niečo. Mohli tam byť vojaci/pašeráci/údržbári/stopári namiesto vikinských bojovníkov.. proste zameniteľné osoby, ktoré sa len potrebovali naučiť, čo majú robiť a nezomrieť.
Zhrniem to však...V každej časti ma bavilo niečo iné; izolované mestá v oblakoch pre privilegovaných a expedície na povrch, tajomné útoky, komunita, stratené deti a brána niekam inam... v tomto mi tretí diel ostane v pamäti len ako big-bada-boom a že cesta krížom cez Európu je akoby mžikom.
Spravte však z toho hru na xbox, pc, lebo je to adrenalínovo a trošku aj príbehovo podobné ako Half Life, budem prvá, čo bude závisláčiť.

3 11.04.2023

Moja narodeninová a sadla mi úplne perfektne. Má v sebe zmiešané viaceré témy, napriek tomu spolu reagujú veľmi dobre. Oceňujem autorkinu satiru a ironický humor, pretože vyvažujú ťažké a bolestivé rodinné tragédie, či násilie. Ťažko uveriť, že diskriminácia žien a neodpustiteľná šikana bola pred 60-timi rokmi taká bežná. Je možné, že v niektorých odvetviach prekvitá tento spôsob nazerania na ženy dodnes. Hlavná hrdina je vedkyňa a vie to tom, že presadiť sa v akademickom mužskom svete je náročné. Jej názory sa berú v tej dobe ako niečo radikálne, ale je mi absolútne sympatická, že zo svojich nárokov nepoľavuje. Nad všetkou tou nespravodlivosťou som len škrípala zubami, ale Elizabeth sa vynašla. Dievčatá, noste ostré ceruzky v drdole! Romantika je hlavne v prvej polovici príbehu, neskôr príde realita... a tá pozostáva nielen zo straty zamestnania, z výciku psa a výchovy nadaného dieťaťa, ale aj z riešenia problémov slobodnej matky. Účinkovanie v televíznom programe o varení malo byť šablónovitým vyplnením času pre gazdinky, ale Elizabeth to poňala tak trochu po svojom a vedecky; chemické procesy aplikovala na prípravu jedál a na život všeobecne. (Mne tento prístup nie je neznámy, moja mamina je tiež vyštudovaná chemička a zvykla písať na recepty a nákupné zoznamy chemické skratky. :) Viac chémie do života!)
Ženám zároveň vnukla myšlienku, že si môžu plniť svoje sny kedykoľvek, študovať alebo aj veslovať. Asi najmilšie časti knihy boli písané z pohľadu psa Šesť tridsať. A Mad je ako moje dieťa, jej chuť učiť sa nové veci mám v jemnejšom odtieni aj doma.
Ja som si čítanie užívala až ten prekombinovaný záver, tam som prižmúrila obe oči, no Elizabeth a Mad si ho zaslúžili. Nech už Hodiny chémie budete brať ako spoločenský román s feministickými prvkami, retro knihu o sterotypoch a ich búraní, alebo prekombinovanú rozprávku, užite si čítanie. 100% odporúčam!

2 09.04.2023

Kniha sa ku mne dostala tajuplnými cestičkami osudu; t.j. požičala mi ju majiteľka kaviarne s malebným názvom Poetika, kde je okrem skvelej kávy, koláčikov aj plno kníh, obrazov a kvetov, radosť tam zavítať a som tomu rada. Sama by som po nej asi nesiahla, lebo štýl autora si pamätám ešte od knihy Stará dáma vaří jed. Ale putovanie slonice Emilky a jej krásnej cvičiteľky Lucie je tak odpočinkové čítanie, že človek má potom chuť niekam ísť, najesť sa, okúpať a spať.
Aspoň na mňa táto kniha typu "road movie" takto vplýva - idem niekam a neviem kam, ani čo sa cestou stane a koho stretnem - vlastne pripomína život sám. A ak by to niekto natočil ako film, tak si viem predstaviť jedine Kusturicu ako režiséra (vo fínskom prevedení by to asi bolo oveľa nudnejšie). S jemným humorom a iróniou autor opisuje osudy a ľudí, ktorých táto dvojica stretáva. Cirkusové divoké zvieratá sú postavené mimo zákon a tak sa hľadá pre slona uplatnenie na Sibíri. Putovanie po zapadnutých dedinkách a mestečkách je zážitkom, Emilka je rada stredobodom pozornosti, navyše keď sa naučí tancovať kazačok, tak si ju široká ruská duša zamiluje. Zamilovanosť neprechádza ani ošetrovateľa a kydača hnoja v jednom, Luciinho obdivovateľa, ktorý ju neprestajne uháňa. (Pre istotu pripomínam, Lucia je akrobatka, slonica Emilka a on má záujem o Luciu.) Scéna svadby v jeho rodnej dedine mi asi najviac utkvela v pamäti. Následný návrat do Fínska, putovanie a zháňanie ubytovania a potravy pre slonicu takisto aj skratkovité osudy jednotlivých postáv, ktoré postretali cestou, mi postupne začali splývať, a tak si okrem výroby gaučového posedu už ani veľa nepamätám. Ale odporúčam milovníkom slonov a pomalého vychutnávania jemne absurdných situácií.

1 14.03.2023

2,5 hviezdičky, viac nie, ale hodila sa mi do výzvy 2023 na databazeknih.cz - nešťastná láska.
Zamilovanosť do úžasnej Q sa tiahne celým románom, takisto aj absurdné hľadanie šťastia na základe rád, ktoré dostáva rozprávač od svojich budúcich JA z budúcnosti a celé je to o nezmyselnosti riadenia svojho života, podľa návrhov niekoho iného.
Okrem pár vtipných momentov, ktoré práve cestovanie v čase prináša, je kniha plná vaty o hlavnej postave a jeho románoch a nejakých pár ďalších odbočkách (o Freudovi a úhoroch, o počítačoch, čo píšu umelecké texty - vlastne, moment, spomína sa tam rok 2023 a umelá inteligencia ChatGPT v súčasnosti vie písať aj texty, ktoré sú ako priemerné stredoškolské práce :) - takže je kniha, ktorá predbehla svoju dobu a dvíham jej hodnotenie. :)

14.02.2023

CH! MÔJ! BOŽE!
Toto nemohlo takto skončiť, nemohlo!!!
Takže, ukľudním sa... a zase sa mi to vráti! Tá posledná veta, ktorá mi rozbije srdce...

Čo tomu predchádzalo? Nech to pôsobí akokoľvek divne, El má priateľov a prekvapivo, môže sa na nich spoľahnúť. Držia sa jej aj napriek jej pokusom udržať si ich od tela, majú ju radi a rešpektujú ju a občas aj nezištne pomôžu. Lebo to kamaráti robia. Pomáhajú si. A aj ona, predurčená na zničenie sveta, zachraňuje životy nových študentov. Udržať nažive toľko detí je však neskutočná drina... Stále je tu množstvo malov, príšer a démonov, ktorí útočia na kohokoľvek, popritom sa treba venovať aj učeniu a nie je ho ľahké. Ak neuspeješ na skúškach, škola ti to dá vyžrať. Neustále byť v strehu je na tínejdžerov veľa a vôbec nečudujem, že to už nechcú prežívať zas a znovu... A navyše je tu drsná taktika školy, ktorá tiež vyzerá, že študentov zabíja...

Chcela som knihu pôvodne hodnotiť o hviezdičku menej, lebo príbeh sa spočiatku vlečie (aj napriek kvantu akcií). Jednoducho, hlavná hrdinka nie je milá a nesnaží sa zapôsobiť. Jej postrehy sú však vtipné a postupne som si ju obľúbila.
Čo sa týka školy samotnej, blížia sa záverečné skúšky a začne črtať plán a odvtedy ma príbeh vtiahol do deja tak, že som ani nedýchala.
Romantická línia je taká, že... som si hovorila, no dobre, keď musí byť, nech je na 100% gýčová. A na pozadí vraždiaceho prostredia bola dokonalá. :)

4 14.02.2023

Flora má amnéziu (získala ju po operácii nádoru) a pamätá si vždy len posledných pár hodín. No na prvý bozk nezabudla a aj preto sa rozhodne toho chlapca nájsť. V Arktíde. Kniha mi veľmi pripomínala Vo svete Ginny Moonovej, ale nie dejom, skôr atmosférou. Byť takmer dospelou, no nepamätať si posledných 7 rokov a vyrovnať sa s tým len vďaka poznámkam popísaných na ruke, na lepiacich papierikoch, v zošite, či v mobile, to chce riadnu odvahu. Bavilo ma to, ale zároveň som cítila aj hrozné obavy o toto žieňa, stratené, zmätené, zabúdajúce, no napriek všetkému sa nevzdáva a dospieva. Rodičia ju večne nemôžu strážiť a ona dokáže fungovať aj mimo domu...

1 14.02.2023

Alternatívny historický román o tom, ako by to mohlo vyzerať, keby Nežná revolúcia v novembri 1989 bola potlačená a socializmus by pokračoval a ukázal neľudskú tvár. Niekto knihe vyčítal ploché postavy. Áno, je ich tu len pár, no ale hlboké ponory do ich duší nenájdeme. Možno na to nie je priestor, ale na vykreslenie situácie stačia. Doba, kedy hovoriť jedno a myslieť si iné, znamenalo žit v neustálom strehu a strachu, občan sa musel zbaviť individuality a podrobiť straníckej hierarchii, služba štátu bola nad všetko. Neustála kontrola - od rodiny, susedov, spolupracovníkov, veď kto neudával, nemal výhody... A tie sa hodili pri postupe v zamestnaní, žiadosti o byt, auto, či dovolenku a na vycestovanie, či umiestnení na školu, u detí sa dohliadalo sa na triedny pôvod rodiny, ich väzby na západ, snaha utiecť, atď., veď na každého sa niečo nájde. Totalitné zriadenie pripomína podobné režimy ako boli vo fašistickom Nemecku, Sovietskom Zväze, alebo Severnej Kórei a podobne; zatýkanie, udávanie, väzenie, prevýchova osirelých detí v duchu poplatnej doby je asi všade rovnaké. Niektoré časti boli tak reálne... Kto si pamätá to pracné oškrabávanie tapiet z panelu, prilepených neskutočne odolným lepidlom, paneláky s blatovými chodníkmi okolo, stavebným odpadom, betónmi a roxormi namiesto preliezok, lebo sa muselo stavať a bývať, no úprava okolia bola až na koniec, tvorba násteniek, tie nekonečné rady a čakanie... mňa tá doba len okrajovo minula, ako dieťa som vnímala len časť, ale tiež som bola súčasťou (iskry a pionieri, spartakiáda, atď.), ale spomienkový optimizmus nezdieľam. O knihe sa dá dlho rozprávať a polemizovať, či je to spracovanie dôkladné, alebo by to chcelo hlbšie analýzy. Popisuje cca 30 rokov a týka sa viacerých rodín, takže má tendenciu byť kronikou osudov na malom priestore a možno niečo pôsobí nedotiahnuto, miestami je to ale ubíjajúce, šedivé, že mi to stačilo aj v tejto podobe. A hlavne si treba uvedomiť, že pred '89 by takáto kniha nevyšla a o slobode ako ju poznáme dnes, by sme len snívali.

14 20.01.2023

Tretia vianočno-darčeková kniha je krimi román od mojej obľúbenej autorky. Darček od môjho Knižiška sa mi perfektne trafil do nálady. A keďže vyšla vo vydavatelstve Argo, kašlem už na zbieranie kníh v rovnakej edícii, lebo sa mi to nepodarilo doteraz a v slovenčine už asi ani nevyjde.
Komisár Adamsberg je stále úžasný (a navyše sa stal otcom, jeho večerné uspávanie syna je naozaj svojské), po zotavení z predchádzajúceho prípadu riadi veľký tím a toleruje aj zvláštnosti každého zo svojich ľudí. Autorka spojila zdanlivo nespojiteľné; duchovia, vraždy dvoch pouličných predavačov, vykrádanie hrobov, ale aj zmasakrovaných jeleňov. Miestne postavy v každej oblasti majú svoj štýl rozprávania sa s cudzincami, no komisára prijmú ako jedného zo svojich. Jednotlivé činy ako malé i veľké kamienky smerujú zdanlivo rozličnými smermi, (ako pri stavbe steny vo vzore rybej kosti), no nakoniec zapadnú do seba a vyplnia aj medzery v prípade. Za mňa, úplne skvelé čítanie, zbožnujem jej štýl, keď autorka náročky čitateľov zavádza, no my si uz svojho hlavného hrdinu poznáme a nedáme sa... a nakoniec som aj odhalila vraha.

3 20.01.2023

(SPOILER) Nejdem dávať 1*, lebo nakoniec som knihu dočítala a som šťastná-prešťastná, že som ju nekúpila nikomu pod stromček, ale mám ju len požičanú. Asi to celé označím ako - bolo to ok. V skratke, taká evitovka. Ja skrátka nemám rada knihy o vzťahoch.

Takto, téma násilia v rodine je veľmi ťažká, vôbec sa autorke nečudujem, že bola emocionálne vyžmýkaná a dala do príbehu veľa zo svojho života. Ale asi som trochu cynik, lebo toto citové vyznanie na mňa nepôsobí, no rozumiem, že sa z toho potrebovala vypísať.

Hlavná hrdinka prežíva ťažké obdobie, po otcovom pohrebe sedí na streche vysokého baráku a rozmýšľa o smrti. (A trochu aj o svojej pohrebnej reči, keď otcovi nedokázala pripísať ani jednu pozitívnu vlastnosť.) Chlapík, ktorý sa na streche náhodou objaví, fajčí jointa, je neurochirurg a povie, že ju vlastne len chce ošukať. Nie, neospravedlňujem sa za tento slovník, on to zopakuje 2x a nahlas. Dievčine sa napriek tomu trochu aj páči, ale nepodľahne mu ihneď. Až po niekoľkých mesiacoch, keď sa náhodou stretnú znovu, on ju ešte trochu stalkuje a obháňa, až sa nakoniec po cca polročnej známosti zoberú. A keď ju udrie, ona mu chce odpustiť, lebo ho miluje... Žiarlivec jej dokonca vyčíta dávnu pubertálnu prvú lásku, ale aj to, že má od neho magnetku, telefónne číslo a tetovanie, písala si o ňom v denníku. A svoje neovládateľné násilné správanie odvodzuje napr. aj od toho, že omylom v detstve zastrelil svojho brata. (Wtf!?)
Neberiem to ako spoiler, lebo chlapík sa už na prvých stránkach sa o podobnom prípade zmieňuje a zdalo sa mi to akosi veľmi zdôraznené.
Toto je to, nad čím sa mám rozplývať?
Prečo so mnou nerobí nič pohľad na tohto charizmatického bohatého neurochirurga zameraného na kariéru, ktorý podľahne láske, aj keď do svojich cca 30 rokov mal len jednonočné známosti? Až tak vášnivo, že svoju milovanú sotí, zbije do bezvedomia a takmer znásilní? A ostane bez trestu?
A na druhej strane, je tu jej prvá (tínedžerská) láska. Chalan, ktorý stratil domov a ona ho vtedy pred rokmi zachránila... no jej oco ho takmer prizabil. (Niet nad toxické vzťahy v rodine, že?)
A odvtedy sa nevideli. Náhoda je sviňa, stretnutie po rokoch rozvíri spomienky. Tento však dostane samostanú knihu a šancu mať s hlavnou hrdinkou vzťah. (Hm, to bude ten druhý diel série asi.)
A keďže novinkám nie je koniec, je tu ešte jej neočakávané tehotenstvo.
Asi týmto nikoho neodradím, kto autorku miluje, tak ju bude aj naďalej. Tiež sa tu dočká aj pár šteklivých jemne erotických scén (radšej to čítať od 16+), aj pár vtipných prekáračiek (zlatá kolegyňa/švagriná a švagor), budú aj nejaké tie kvety a krv.
Čítalo sa to v podstate ľahko a rýchlo, bolo to klišoidné a predvídateľné.

8 20.01.2023

Predvianočná, ale veľmi smutná. O rodine, kde sa otec nedokáže postarať o vlastné deti. Kde sa musia ony samé postarať o seba navzájom. Predaj vianočných stromčekov by mala byť jeho práca, ale nedokázal si ju udržať. A tak sa jej ujme staršia dcéram pred školou a po škole. Mladšia tiež vypomáha, kým môže. Mi to trhalo srdce...
P.S. Hviezdna brána nie je odkaz na rovnomenný seriál. Je to názov baru, kam oco chodí chlastať. Jj, nadnesený a poetický názov prízemného,ulepeného brlohu, krčmy, kde prepíja svoj biedny plat, (ak vôbec má plácu za prácu, lebo si ju nikdy nadlho nedokáže udržať) zatiaľ čo jeho dcéry hladujú a mrznú...
P.P.S. Ale je tu odkaz na Andersenove Dievčatko so zápalkami, čo je asi najsmutnejšií vianočný príbeh vôbec...
P.P.P.S. Kreslila ilustráciu z obálky umelá inteligencia? Pôsobí tak na mňa...

2 20.01.2023

Môj 4. vianočný knižný darček, ktorý som si šetrila veľmi dlho. A aj keď som ju rýchlo prečítala (za necelý deň), čoraz dlhšie nad prečítaným premýšľam. Čo robí ľudí ľuďmi? Ako zmapovať ľudskosť, empatiu, či schopnoť pochopiť emócie? Či sa aj robot vyrovná človeku, alebo ho v niečom prekoná? Ako by som zareagovala ja ako mama, a čo všetko by som obetovala pre dieťa?
Klára je mimoriadne vnímavý android, dôkladne pozoruje okolie a analyzuje ho do najmenších podrobností, kým čaká v obchode, pokiaľ si ju niekto vyberie ako spoločníčku dospievajúcemu dieťaťu. Tomu bude potom nablízku ako najbližší priateľ, umelý priateľ, skrátene UP. Jej postrehy sú plné detailov, vidí priestor rozdelený do štvorcov a tieto jednotlivé časti si spája do celistvého obrazu. Tak isto spracúva rozhovory, zachytí aj jemné nuansy v emóciách svojho dieťaťa a jeho okolia, a potom triedi spomienky a rozhoduje sa podľa nich. Jej neskutočná čírosť, obetavosť a miestami až detská naivita je dojímavá. Zamilovala som si ju a veľmi som jej držala palce pri plnení jej sna.
Tento autor mi dokázal opísané situácie vryť do srdca.
Keby som ho stretla, ráčila by som popriať, nech mu Slnko dopraje mimoriadnu láskavosť, lebo si to zaslúži.
A aj keď samotné tempo príbehu je pomalšie, užila som si každú jednu stranu, každý jeden lúč slnka, každý krok a poznanie rodiny mladej Josie, a jej kamaráta a hlavne Kláru. Jej účel, poslanie a sen. Citlivo opisuje aj jej koniec, ktorým dotvára celý príbeh...

Ak by som mala odporučiť niečo podobné, tak siahnite po knižných poviedkových antológiách, napr. Roboti a androidi, Já, robot, skrátka zbierky, kde sú rôznorodé sf poviedky od Aldissa, Asimova, Silverberga, Lema, a pod.. Tiež mi pár myšlienok trochu pripomenulo aj filmy Príbeh hračiek (Toy story), alebo A.I. Artificial Intelligence.

7 20.01.2023

Prelínanie minulosti a prítomnosti bolo konečne na môj vkus dokonalé a úplné. Hlavná hrdinka vie vycítiť z predmetov, ktoré sa predávajú v maminom obchode so starožitnosťami, ozveny ich pôvodných majiteľov. Vďaka tomu vie predmet zaradiť do historického obdobia, ozrejmiť jeho funkciu a vycítiť, čo sa s ním stalo (a aj s majiteľom). Akurát, že teraz sa jej dostane do rúk mimoriadne silný predmet, ku ktorému ju ťahá akási neviditeľná sila. Matka, ktorá chce zachrániť život dieťaťa je mimoriadne presvedčivá a hlavnú hrdinku vydiera. Aj chce pomôcť, aj musí (aby ochránila vlastnú mamu) a zároveň vôbec nemá na výber - je vtiahnutá do minulosti. Doslova. Naučiť sa tam žiť, aby nevzbudila podozrenie, hlavne aby ju nezavreli sa ako čarodejnicu. A taktiež musí vyriešiť záhadu a oslobodiť mladé dievča. Oddýchla som si pri tomto tajomnom príbehu, nechala som sa ním viesť a len mi bolo ľúto, že som ho prečítala tak rýchlo... Chcem pokračovanie!
Odporúčam napr. fanúšikom série Príbeh čarodejnice (Deborah Harkness), alebo seriálu Stratené duše.
Knihu som mala vypožičanú z databázy Bookport cez našu knižnicu.

5 09.11.2022

Chyžná Molly má rada veci na svojom mieste. Pravidelné rituály jej pomáhajú, pretože už nemá svoju milovanú babičku, s ktorou by sa podelila o starosti. Až pri čítaní si čitateľ uvedomuje jej zvláštne správanie, ktoré je typické pre autistov (ani to v knihe nie je priamo pomenované, no veľa vecí ukazuje na aspergerov syndróm), Molly je naozaj výnimočná, inteligentná a láskavá, no navonok vyznieva na prvý pohľad iba veľmi naivne, až hlúpučko, lebo všetko berie dosť jednoznačne, je príliš priamočiara a úprimná. Nevie rozoznať dvojzmysly, sarkazmus a ani čítať v tvári, ale je veľmi vnímavá a má svoje hodnoty. Chod hotela, Mollino upratovanie a spolupracovníci tvoria jej celý svet. Miluje svoju prácu - upratovanie hotelových izieb a teší sa do nej každý deň. Vždy ráno si oblečie čistú, vyžehlenú uniformu, naplní si vozík čistiacimi prostriedkami, mydielkami, uterákmi a ide upratovať izby. Úplne som si vedela predstaviť to jej uspokojenie, keď je všetko tip-top a ostáva za ňou viditeľný kus dobre odvedenej práce. (Ja až taký pedant nie som, no tri deti a malý byt človeka naučí upratovať. Buď ich prekračujem, ale majú svoje miesto (ako deti, tak aj veci). ️) Ale späť ku knihe.
Všetko sa naruší, keď jeden z hostí zomrie a Molly sa stáva hlavnou podozrivou. Vtedy ma kniha pohltila, lebo sa dej rozbehol. Molly bola fakt úžasná a bol zážitok si skladať postupne dieliky a získavať tak celkový obraz. Cez jej vnímanie malo všetko úplne iný význam a chvíľu trvalo, kým si uvedomila, kto je jej priateľ a komu môže dôverovať.
Za mňa Chyžnú jednoznačne odporúčam a teším sa na sfilmovanú verziu.

3 29.10.2022

Mám rada knihy o postapokalypse, no keď sa veľmi približujú skutočnosti, je to desivé. Odkladala som čítanie, pretože počas trvania epidémie koronavírusu som na podobnú tému vlastne ani nemala náladu.
Pripomínalo mi to nielen knihy typu Cesta (putovanie otca a syna postapo krajinou), Deň trifidov, Malevil, Vteřinu poté alebo Svědectví (kde sa nakoniec začne budovať bezpečná komunita, ktorú ohrozuje nejaká iná) a podobne - no najzaujímavejšie je juhoafrické prostredie (myslím, že tam putoval aj hrdina v knihe Cesta krve). Autorov štýl mi naozaj sadol a jeho knihy nepoznám, no rad asi prečítam aj viac. Síce má v závere až príliš na rovinu vysvetľovanie, nevadilo by mi, keby sa to tajomstvo neodhalilo.
Stretávame sa s chlapcom a otcom, ktorí putujú prázdnou krajinou, kde sa spoliehajú len jeden na druhého. Budovanie napätia je aj v tom, ako chlapec hovorí, že otec zomrie (a tak každou kapitolou a každou chvíľou čakáme, kedy to bude). Otec je úžasný, odovzdáva dieťatu vzdelanie a vedomosti v komplexnej šírke, je idealista a pacifista, ale aj on má svoje obmedzenia. Niekedy nie je na škodu poznať aj iných ľudí a iné názory, no v takomto drsnom svete je to zložité.
V niektorých reakciách na knihu padli otázky, či naozaj by sa ľudia dokázali správať až tak neľudsky? Cynik vo mne hovorí, že ešte horšie. A či tiež by sa chceli spoliehať iba na pomoc "zvonku"? Určite, veď sme veľmi spohodlneli. Autor to vystihol veľmi realisticky.
Postupné objavovanie samostatnosti, dospievanie, preberanie zodpovednosti (a uvedomovanie si pozície vo vzťahu rodič-dieťa) a neskôr aj vybudovanie celej komunity, ukazuje správanie ľudí so všetkými dobrými aj zlými vlastnosťami. Spomienky chlapca sú kombinované s nahratými záznamami, výpoveďami ľudí zo spoločenstva. Jeho subjektívne podanie je tak doplnené o iné uhly pohľadov. Rozmýšľam, na čo by som najviac spomínala po zániku civilizácie... čo by mi chýbalo a čo nie. Elektrina a voda, dostatok potravy. A áno, možno aj lietanie.
Čítanie som si naozaj užila a rada si prečítam zase niečo podobné.

5 11.09.2022

Minuloročná novinka je jednou z tých kníh, kde manžel záhadne stratí a celý čas ho hľadajú. Ostala po ňom otrasená manželka a pubertálna dcéra, ktorá túto macochu vlastne ani nemá veľmi rada. Trochu pritiahnuté za vlasy, hlavne čo sa týka organizácií, ale pátranie bolo celkom zaujímavé. Je podivuhodné, koľko detailov si človek vybaví, keď musí. A čo všetko obetuje rodič kvôli milovanému dieťaťu. Vzťah medzi nevlastnou mamou a dcérou sa po malinkých krôčkoch mení - rovnako ako ony dve postupujú v pátraní po minulosti. Hlavná hrdinka postupuje systematicky a chytá sa aj drobností zo spomienok. Nie všetko si pamätá, ale s dcérou sa chytajú aj maličkostí. Práve tieto detaily jej pomôžu k pravde. A ešte neochvejná vytrvalosť a láska. Nie je to thriler, skôr rodinný napínavý príbeh, kde sa postavy spoznávajú a menia sa. Záver bol taký horko-sladký, v danej situácii to skončilo asi najlepšie. Ak hľadáte podobnú nekrvavú oddychovku, miestami mi to pripomína knihy od Rosamund Lupton alebo Liane Moriarty.

2 14.08.2022

(SPOILER) Ku knihe sa hodí víno a syr - ale ten sme zjedli hneď na posedenie.... Brat Anselm by vedel, že vôňa božích nôh má svoje čaro...
Kniha ma chvíľu zmiatla časovým zaradením (štýl oblečenia ukazoval na 19. storočie, no nové autá to pekne zaradili na začiatok 20. storočia). Hlavná hrdinka Elena je vínna čarodejnica, ktorú niekto preklial (a vyslobodila sa) a teraz sa celý čas snaží zistiť, kto za tým bol. Tým, že ovláda aj zakázané kúzla, je to o dosť horšie... chcela by sa pomstiť. A zároveň musí zachrániť vinohrad, s ktorým je tesne spätá. Odkedy tam nepomáhala, nemali dobré víno, veď je v tom celá mágia (nie iba veda ). Nakoniec ma dostal napínavý súboj s pivnou čarodejnicou (ehe, čo zvíťazí - pivo či víno?). Inak, tých typov čarodejníc bolo viac, celkom ma ten ich svet bavil. Mučenie lisom na hrozno (byť pod tlakom nadobúda úplne iný význam) a démon, čo vysáva krv, väzenie pre čarodejnice, magický únik a púťové triky, či právnik, ktorému sa otvoria oči... Zaujímavý mix z prostredia vinárstva, kde sa mágia mieša do vína a stojí za to knihu ochutnať a vychutnať si. Pekne ucelený príbeh, takže vlastne ani pokračovania nepotrebuje, no rada si počkám na ich preklad (asi budú o vedľajších postavách).

2 31.07.2022

Leto si žiada oddychové čítanie a samotný názov už znel cukríkovo a aj tak trochu rozprávkovo a hlavne, páčila sa mi obálka. Hlavná hrdinka zdedila obchod s obuvou po svojej milej tete a jej snom je zmeniť ho na tematický - svadobný. Predávali by sa tam iba topánky na svadbu pre nevesty a družičky, nové aj vintage, plus nejaké dekorácie, čokoládové doplnky a podobne. Všetko by vyzeralo fajn, nebyť jej rodiny (a otrasných nevlastných sestier, ktoré majú vo zvyku preberať jej chlapov), super zlatého nevlastného otca, mamu, ktorá akoby ani nebola, príšerného bývalého snúbenca a jednej starej známosti, čo sa presťahoval do susedstva. Neverila som, na koľko strán sa to natiahlo... dookola rieši to isté; snúbenec, sused, sestry, topánky, peniaze. A pes a mačka. A happyend. Čakali ste niečo iné? Asi som si oddýchla až príliš, no nič viac zmysluplné o tom povedať neviem... ️

1 30.07.2022

Dnes nemám chuť na romantiku. Asi v inej konštelácii hviezd a mesiaca by som to dokázala vnímať hlbšie, no teraz po mne všetky tie slová len tak skĺzli... Záhada stratenej lode a náznaky otcových príbehov boli priveľmi jednoduché, vnášanie svetla do temnoty sa na môj vkus až príliš často opakovalo. Asi jediné, čo ma potešilo, bola nájdená záverečná šiesta sloha a následné krásne prepojenie časových línií. Tajomstvá mora, hviezd a ľudí (odídených a znovu nájdených). Áno, je v tom istá božská zázračnosť života, vesmíru a vôbec, poetika svetla a obetovania sa, ale aj hľadanie domova. Ale tá pomalosť ma vlastne nudila, postavy si k sebe bolestivo hľadali cestu (v oboch dejových líniách, v minulosti aj v súčasnosti), no ku mne si ju nenašli vôbec. Dúfala som, že sa mi bude viac páčiť...

26.07.2022

Výborná historická detektívka - sadla mi do nálady a aj do dovolenky. S drahým sme po 12. rokoch strávili pár dní (bez detí!) v nádhernom hoteli Hviezdoslav v Kežmarku. (Odporúčam! Aj hotel, aj vyraziť si niekam sami... plus nezabudnúť na Kaštieľ Strážky a priľahlý park - tiež je to krása.) Takže moja voľba na čítanie bola jasná a tematická - aj keď tam mali hojne zásobenú knižnicu priamo v hoteli, žiadne tri ohmatkané tituly, ale niekoľko políc vo viacerých miestnostiach - našlo sa tam aj niečo novšie, no prevažne klasiky, tie staršie, ale aj veľkoformátové fotografické - asi by som si vedela vybrať knihy aj na viac dní. :) A boli aj zaevidované, mali katalogizačné číslo ( viem, je to profesionálna deformácia :)).
Späť ku knihe. Úplne milujem mapy v knihách, vysvetlivky, slovníčky aj doslovy. Je to niečo viac, vidno, že autorovi na čitateľovi záleží a patrične to aj oceňujem. Príbeh bol takmer priamočiary, teda myslím to detektívne pozadie, no pútavo vykreslené postavy a prostredie tomu dodali šmrnc. Ako by povedal ten francúzsky vyslanec, chválim materiál, látku, strih aj spracovanie - sedelo to perfektne. Všetko sa vysvetlilo a doplnilo... dokonca sa tam objavilo aj prekvapenie.
Povesť o Čiernej pani síce pri prehliadke hradu sprievodkyňa nehovorila (neviem, či zabudla, alebo nestíhala), ale toto knižné vysvetlenie sa mi mimoriadne páčilo.

3 10.07.2022

Oceňujem štýl rozprávania. Je to akoby som sa pozerala na film, ktorý sa skladá z čriepkov. Tu adresa, tam človek, prchavá spomienka, len pretavené do slov. Ale na druhej strane, sme len ozveny... stopy piesky, závan vône, fotografia... čo po nás raz ostane? Hlavný hrdina, ktorý si nepamätá viac, len posledných pár rokov, pátra po svojej minulosti a chytá sa maličkostí. Je on touto postavou z fotky? A kto boli ostatní ľudia na nej? Dotvára si možný život a predstavuje si, čo mohlo byť... Je to pomerne melancholická kniha, hlavne atmosférou. Je o vykoľajenenom mužovi, ktorý menil identity (kedysi), a ktorému sa stane viackrát pri pátraní po minulosti, že si ho neznámi ľudia pozvú do bytu a venujú mu krabicu fotografií. Koľkokrát sa to môže stať v skutočnom živote?! Tu autor stratil moje sympatie, sorry. (Not sorry.) A aj keď je o období počas vojny, nie je to bojový príbeh, skôr o je o koreňoch a vlastne končí neukončene. Asi ako život sám.

23.06.2022