Shindo komentáře u knih
Keď sa ku mne kniha dostala prvýkrát, bol som čerstvo po rozchode. Vtedy na mňa zafungovala ako studená sprcha. V rovnakom období sa ňou tiež riadil a všade ju propagoval môj známy, ktorý vtedy žil v strednom veku životom dvadsiatnika a bol vo vzťahu so ženou, ktorá mohla byť jeho dcérou. Pochopiteľne sa rozišli.
Postupom času som pochopil, že Deida vidí situáciu príliš čiernobielo a v takom vzťahu, aké popisuje on by som rozhodne nechcel fungovať.
Kniha samotná je zmes populárnej psychológie, ezokecov, "tantry" (ktorá nemá so skutočnou tantrou spoločné ani ň) a podivných cvičení maskovaných ako "intímna jóga" (kto by nechcel ejakulovať pozdĺž chrbtice, že?). Na kvalite jej nepridáva ani úvodný predslov od dvoch podivínov a "lektorov sexuality a osobných vzťahov" (v podobne slizkom ezo znení ako zvyšok knihy), ktorí sú asi takí odborníci na vzťahy ako ja na časticovú fyziku. Absolvovanie ezokurzu z nikoho odborníka nespraví.
Pobavila pasáž o pive ako "zdroji ženskej energie". Takže alkoholici (hlavne tí notorickí) majú v sebe nedostatok ženskej energie?
Ak už voliť knihy o "rozvoji mužnosti", odporúčam Roberta Glovera.
Muž, ktorý spadol na Zem a postupne podľahol zvodom civilizácie, ktorú asi nikdy nedokázal (a nemohol) úplne pochopiť.
Pomaly a postupne deptajúca kniha, ktorá pre mňa nabrala spád až v poslednej tretine. Záver bol silný a beznádejný. Film som nevidel, videl som však divadelné spracovanie (Lazarus), ktoré na knihu naväzuje.
Moja prvá kniha od autora. Nečakal som, že sa dej kriminálky nórskeho autora bude odohrávať v horúcej Austrálii.
Dej sa spočiatku vliekol, tu a tam som mal možnosť dozvedieť sa niečo z austrálskej mytológie. Miestami som mal ale pocit, že čítam tuctovú kriminálku.
Spád nastal cca po 200 stranách, kedy sa dej začal zamotávať a mŕtvi pribúdali. Prekvapilo ma, kto je vrah a zamrzelo, ako skončil vzťah Harryho s Birgittou (fandil som im).
Spracovanie knihy je oku lahodiace. Vreckový formát, materiál príjemný na omak, ilustrácie od Hokusaia a dobre zvolený font.
Čo sa týka obsahu, kniha sa dá zhltnúť za jednu dlhšiu cestu vlakom. Predsa len, príslovia nie sú traktáty na desať A4. V úvode knihy je rozsiahla štúdia od autorky, ktorá okrem samotných prísloví približuje aj špecifiká života Japoncov a "zákony", podľa ktorých fungujú v osobnom aj v pracovnom živote. Samotné príslovia sú rozdelené do niekoľkých tematických kapitol, vysvetlívky sú však len pri hŕstke z nich (hodilo by sa ich viac).
(SPOILER) Druhá prečítaná kingovka (prvá bola Temná půle požičaná ešte pred rokmi z knižnice).
Kniha začína relatívne nevinne, postupne však pomaly graduje a človek má pocit, že "niečo nie je úplne v poriadku". Neforemný des sa postupne zhmotňuje a naberá na sile, vygraduje to v poslednej tretine knihy, kedy Jackovi pod vplyvom hotelu preskočí. Napätie je cítiť až do poslednej kapitoly knihy, epilóg už je len akýmsi balzamom na nervy.
Zvažujem aj film, no viem, že sám King s ním nebol spokojný a v porovnaní s knihou v ňom urobili zopár dosť podstatných rozdielov.
Opäť raz som sa popálil na prehnaných očakávaniach. Po tom, čo som počul na knihu samé superlatívy a mal s vydavateľstvom len dobre skúsenosti som sa na knihu dosť tešil. Bola dobrá, ale...
Začnem tým dobrým. Prvých pár kapitol (prvá polovica? budem optimista) bolo písaných celkom zaujímavo, psychologicky. Autor predstavil dva systémy, princípy a veľa príkladov z praxe. Dozvedel som sa veľa zaujímavého a pár vecí odpozoroval aj na sebe. Potiaľto bolo všetko OK.
Potom prišla druhá, "ekonomická" časť knihy a čítanie mi išlo ako psovi pastva. Štatistiku zo srdca neznášam už od vysokej (zdravím nášho pána docenta), nemám obchodnícke myslenie a slovami autora, zrejme nie som "ekon" ale "bežný človek" (ale aspoň s psychologickým vzdelaním). Všetky riskantné hry, úžitky a všemožné ekonomické pojmy mi teda boli blízke asi ako svahilská literatúra alebo úžasná správa o plastike očných viečok nejakej svetovej celebrity. Navyše som mal pocit, že autor s menšími obmenami omieľa na desiatkach strán to isté stále dookola. Druhou časťou knihy som sa musel prehrýzť.
Kniha však môže aj napriek istej nevyváženosti pomôcť zmeniť pohľad na to ako myslíme, uvažujeme a rozhodujeme sa.
Nuž... Pridám sa k ostatným. Obsah knihy skvelý, osobná skúsenosť človeka, ktorý žil medzi Samojedmi. Mrazy niekoľko desiatok pod nulou, drsné podmienky pre život, soby a hektolitre vodky. Sklamalo ma však spracovanie knihy - fotky bez popisov na začiatku knihy, popisy až na konci a do toho odfláknutá mapa "aby sa nepovedalo".
Narozdiel od "mníšskych básnikov" bola táto kniha viac civilná (hoci aj Kim Si-sup bol chvíľu mníchom) a básne sa často zaoberali obyčajnými každodennými vecami a udalosťami, napríklad borovicami v lese alebo naberaním vody.
Niektoré však išli pekne hlboko, bolo v nich dosť trápenia a najmä v závere bolo cítiť beznádej, až pocit márnosti.
Silná kniha. Spočiatku som stál na strane Japoncov a nadutého ambiciózneho Velasca vyslovene neznášal, v druhej polovici knihy, kedy udalosti nabrali spád mi ho však prišlo ľúto. Rovnako ako u Japoncov, aj jeho plány a nádeje sa rozpadli v prach a stal sa cudzincom medzi vlastnými.
Od druhej polovice knihy sa vo mne držal akýsi zvláštny pocit smútku a ľútosti, čo sa mi pri knihe už dlho nestalo.
Celým dejom sa tiahne aj autorova kritika kresťanstva, predovšetkým katolicizmu; sám bol rímsky katolík. Zosobnenie kritiky som jednak videl spočiatku v osobe samotného misionára Velasca, takisto aj v spôsobe, akým autor opisoval cirkevných hodnostárov - navonok súcitní, v skutočnosti vyžratí podlí intrigáni obťažkaní zlatom, ktorým viac, než o "spásu duší" šlo o vlastný kšeft a moc. Opakoval sa aj kontrast Ježiša, ktorého kázali padres v honosných katedrálach verzus Ježiša, ktorý bol s chudobnými a pre chudobných.
Hoci bola kniha napísaná pred takmer 40 rokmi, je aktuálna ešte aj dnes. Oceňujem poznámky pod čiarou a maličkú bibliografiu v závere knihy. K autorovej tvorbe sa ešte určite vrátim.
Kompletná zbierka HPL-ovej beletrie pekne pohromade, v dobrom preklade a so záverečnými esejmi, z ktorých sa človek zasa dozvie niečo nové. Jeho tvorba sa rokmi menila a gradovala a hoci mi posledný diel zbierky prišiel najintenzívnejší, po dočítaní Sebraných spisů som sa cítil tak zdeptaný a vyžmýkaný, že som si nutne musel prečítat niečo veselé.
Tibetský buddhizmus obalený do duši lahodiacej knihy. Kníh, ktoré prezentujú buddhizmus populárnou formou je na trhu x, táto ma však niečím oslovila, dokonca som po jej prečítaní začal uvažovať nad kúpou mačky :) Jedna z tých kníh, ktoré si opakovane rád prečítam a aj tak ma vždy potešia.
Môj známy mi raz povedal, že ak chcem zistiť, či mi moja meditačná prax funguje, mám ísť meditovať na Václavák.
Autorov "Václavák" boli špinavé indické ulice, zavšivení spolucestujúci vo vlaku a zvyšky jedla, ktoré si musel vyžobrať. Svojim spôsobom rozmaznaný vždy dohladka oholený opát, ktorý mal neustále za zadkom nejakého asistenta a odmala s ním zaobchádzali ako s najvzácnejšou kvetinou sa rozhodol konfrontovať svoju meditačnú prax s tvrdou realitou a výsledky sú zaujímavé. Zlom nastáva, keď mu dôjdu peniaze a musí žobrať a spať na ulici.
Príbeh autora je prepojený s výkladom buddhistickej praxe a spomienkami na jeho rodinu a učiteľov.
Obálka knihy je však zavádzajúca. Po otvorení si človek všimne, že YMR je iba spoluautor, nie autor. Taktiež nerozumiem tomu, prečo knihu s názvom In Love with the World preložili ako Umíráme každý den. Áno, je to jedna z nosných myšlienok knihy, ale zmena názvu kompletne zmení jej vyznenie.
Inak, indické nemocnice (aspoň tá, kde ležal autor) sú vážne hnus.
Po Väzňovi z Azkabanu ide o asi môj druhý najobľúbenejší diel. Správne napínavý a miestami nervydrásajúci (aspoň som ho tak vnímal tých x rokov dozadu, kedy som prvýkrát čítal knihu).
Dej sa už posúva mimo Rokfortu a čitateľ sa dozvie niečo viac z minulosti toho utrápeného amatéra bez nosa, ktorý sa ani na x-tý pokus nedokázal zmocniť strednej školy plnej puberťákov a ktorýkoľvek z Istari by s ním v zlomku sekundy vytrel podlahu.
Kniha o tom, čo s človekom dokáže urobiť chamtivosť a že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Pútavá, dobre spracovaná a nestrácal som sa ani v tej hromade postáv.
Veľká škoda toho odfláknutého záveru. Po tom, čo pán Gaunt v meste v podstate spôsobil apokalypsu vyznel záver ako z nejakého béčkového hororu.
Smutné, desivé a zároveň fascinujúce. Prečítané za dva dni, po prečítaní mi však bolo smutno a ťažko.
Narodil som sa rok po "nežnej" revolúcii, takže zverstvá minulého režimu som našťastie nezažil. Diktatúra v Severnej Kórei ale musí byť neporovnateľne horšia.
Hlavná hrdinka síce pochádzala z najvyššej kasty, jej život bol však určený stranou do poslednej minúty a ani jej pôvod nebol istotou, že jedného dňa neskončí na zozname pre režim nepohodlných osôb.
Život v krajine, kde vás môžu zastreliť za prechovávanie cudzokrajných filmov alebo za to, že ste zle oblečení a ešte odsúdiť tri generácie vašej rodiny a kde sa kladie dôraz na až fanatickú úctu k vodcom, musí byť peklo. O to desivejšie, že pri tej indoktrinácii od útleho detstva si to človek nemusí ani uvedomiť. Je to napríklad vidieť v časti knihy, kedy už je hrdinka v Južnej Kórei. Aj napriek ceste k "slobode" si prechádza ďalšou indoktrináciou a predsa sa nedokáže zbaviť svojich severokórejských koreňov.
Kapitola s nahrávkou účastníčky "prevýchovného" tábora, kam ju dostala hlavná hrdinka, je desivá.
Celkový dojem románu kazili "rozhovorové" vsuvky, ktoré mi pripomenuli predošlú autorkinu knihu. Tá nebola zlá, tu však rozhovorové pasáže akosi narušovali plynulosť románu. Taktiež vadili občasné chyby a preklepy, tie si však autorka v závere priznala.
Súhlasím s názorom, že kniha by mala byť v zozname povinnej literatúry a malo by sa o nej otvorene diskutovať v školách. Zvlášť v krajine, ktorá si zažila komunizmus a ešte aj dnes v nej existuje organizácia, ktorá severokórejský režim oslavuje.
Desivý je aj fakt, že sestra Kim Čong-una a možná budúca hlava Severnej Kórey je podľa všetkého ešte nebezpečnejší sociopat, než jej brat.
Som rád, že som knihu nemal v rámci povinného čítania. Je tak hutná a vrstevnatá, že ak by tak bolo, s najväčšou pravdepodobnosťou znenávidím Dostojevskeho na roky dopredu. Povinné čítanie je podľa mňa dobrý spôsob ako človeku znechutiť literatúru nadlho.
Ku knihe som sa našťastie dostal až v dospelosti, pár rokov po skončení gymnázia. Dala mi zabrať aj dnes a čítal som ju hádam mesiac, čo sa mi u kníh stáva naozaj zriedkavo.
Pútavý psychologický román (ktorý mal byť údajne ešte dlhší), avšak natoľko vrstevnatý, že som si knihu musel dávkovať. Ako hlavné idey som vnímal postoj k utrpeniu, postoj a vzťah k bohu (či náboženstvu všeobecne) a rozpor medzi tradíciami a novým myslením.
Obrovské množstvo postáv miestami pôsobilo ako atlas diagnóz. Najnepríjemnejšie na mňa pôsobil štábny kapitán Snegirjov aj s celou rodinou - človek plný nenávisti voči všetkým, ktorý bol však navonok schopný zlízať vrchnosti z topánok posledné hovno s pološialenou manželkou, nemohúcim synom, ktorý správaním pripomínal psa zahnaného do kúta a dvomi dcérami, jednou chromou, druhou nenávistnou. Tu dokázal Dostojevskij opísať ten hnus a odpornosť priam majstrovsky, či už správaním postáv alebo prostredím, v ktorom žili.
Každý z karamazovského klanu vyjadroval niečo iné. Starý chlípnik Fjodor Pavlovič bol zosobnením toho najhoršieho z ľudstva. Dmitrij vyjadroval vášeň a nespútanosť, Ivan hlas rácia a skepticizmu a Aljoša bol akýmsi opakom svojho otca, nevinný a idealistický, avšak nie naivný. Nemanželský syn Smerďakov, navonok prehliadaný chudák, bol v skutočnosti vypočítavá špina.
Kultová kniha, ktorá nestarne ani po rokoch a moja vstupná brána k Puzovi. Príbeh dona Corleoneho a jeho klanu z časov, kedy sa nikto s nikým nesral písaný štýlom, ktorý chytí a nepustí.
Hoci by som si mohol kúpiť najnovšiu verziu, pre správnu atmosféru mám doma zažltnuté vydanie z druhej ruky z dôb dávno minulých.
Sci-fi až na krátku epizódu s Warhammerom 40K neholdujem; nevidel som Dunu s Timothém Shablagoo (hoci, keď vidím ten jeho prispatý výraz, chápem, prečo ho zvolili do role Paula Atreida), Dunu od Lyncha ani minisériu.
Kniha mala pomalší rozjazd a chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na prostredie a hromadu neznámych pojmov. Dosť pomohol slovník, register s menami postáv a prílohy. V posledných kapitolách to však gradovalo.
Genetické inžinierstvo v snahe vytvoriť "dokonalého potomka", manželstvá z vypočítavosti, politické intrigy, rozsievanie náboženských lží s cieľom pripraviť si pôdu, jeden nechutný záporák výzorom nápadne pripomínajúci Miloša (áno, toho), hromada ďalších nechutných záporákov, všadeprítomné smrtiace a pritom kľúčové púštne červy a hlavný hrdina túžiaci po zmene svojho osudu, ktorý však zmeniť nemôže. Trocha mi vadili príliš rýchle skoky vo vývoji psychiky hlavného hrdinu.
Dlho som premýšľal nad tým, či dať tejto knihe 3* alebo 4*. Nakoniec vyhrala druhá možnosť.
Kniha je zbierkou niekoľkých kratších textov na rôzne témy.
Už klasické príbehy zo života starnúceho alkoholika se vším všudy, so všetkým hnusom, špinou a divnými vzťahmi s divnými ženami. Príbehy bez obalu opisujúce ľudskú mizériu, ktoré ale vedia zaťať.
Na druhej strane kritika modernej spoločnosti. Výsmech americkému "vlastenectvu" a "snu". Spoveď umierajúceho človeka, ktorý pochopil, že sa dostal až na úplne dno.
Bukowskeho rozporuplnosť irituje, no má niečo do seba, niečo kruto úprimné. Čítate hlboký text o kritike "amerického snu" len aby ste o pár strán ďalej dostali ranu do žalúdka poviedkou o tom, ako ho ožratého jak dogu zmlátila jeho partnerka kabelkou až do krvi.
Prekvapilo zistenie, že Bukowski bol v podstate precitlivelý plachý samotár (hoci psychicky nevyrovnaný) a svoje príbehy nafukoval alebo ich rôzne obmieňal. Je možné, že keby sa mi Zápisky dostali do rúk ako jeho úplne prvá kniha, už od začiatku sa pozerám na jeho tvorbu inak. A to som pred Zápiskami prečítal takmer všetko od neho, čo vydalo Argo.
Náročná a mnohoznačná kniha, ktorú som musel dávkovať, prečítaná v podstate v rámci všeobecného rozhľadu. Nevylučujem, že ak sa k nej vrátim po rokoch, budem sa na ňu pozerať inak. Neuľahčoval to ani archaický jazyk, akým bola písaná. Našťastie pomohli poznámky, hoci niekedy tiež písané mierne ťažkopádne.