smazenaryba komentáře u knih

"Nespím ani nebdiem a v polospánku sa mi v duši ako dovedna splývajúce prúdy rozličnej farby a čírosti mieša to, čo som prežil, s tým, čo som prečítal a čo som si vypočul."

Toto je citát z prvej strany románu a skvelo vystihuje atmosféru tohto nevšedného zážitku. Golem je špiritistický trip, ktorý vám pomúti hlavu bezpočtom tajomných symbolov, obrazov a postáv. Prinúti vás v knihe listovať, hľadať informácie, rozmýšľať. Vyžaduje si vašu pozornosť a keď poľavíte, zrejme sa v tej zatuchnutej budove, kde svetlo presvitá len cez malé zamrežované okná pod stropom, načisto stratíte.

Golem by však nebol ani zďaleka taký pôsobivý, keby nefungoval aj na inej rovine. Román je dýchajúcim vyobrazením zákutia dobovej Prahy, kde ožívajú staré povesti a kde temnejšie, než mdlo osvetlené uličky, sú len ľudské duše, ktoré nimi prechádzajú.

Keď raz tými miestami budete prechádzať a chvíľku spočnete na lavici v starej synagóge, dávajte si pozor, aby ste svoj klobúk nezamenili s iným, ktorý tam možno bude zabudnutý ležať. Mohlo by sa totižto stať, že sa stanete niekým iným.

8 09.11.2018

Rozprávka o dome, ktorý magicky uvoľňuje spoločenské a sexuálne mravy svojich obyvateľov bez ohľadu na pohlavie či pôvod. Škoda, že si autor nedomyslel nejakú šteklivú scénku medzi Klausom a Mečiarom. Homosexuálne scény v knihe citeľne chýbajú a kniha by tak dostala oveľa adekvátnejší záver.

8 18.10.2018

"Každá fyzikální teorie je prozatímní, vždy jde vlastně pouze o domněnku, neboť žádnou vědeckou teorii nelze dokázat. Nezáleží na tom, kolikrát byla potvrzena různými pokusy a pozorováními; nikdy si nemůžete být úplně jisti, že se příště nevynoří nějaký nesoulad. Na druhé straně může teorii vyvrátit jediný experiment, jediné pozorování, pokud výsledek nesouhlasí s jejími předpověďmi."

Takže vlastne dokopy nevieme nič. A to je dobre. Keby sme nemohli snívať o tom, čo skrývajú hĺbky vesmíru, život by bol strašná nuda.

8 30.08.2018

V dnešnej dobe, keď je duchársky horor (hlavne ten filmový) tak krajne prepratý a zrecyklovaný, by bolo ľahké nad Ženou v čiernom mávnuť rukou a odstaviť ju do dlhočiznej rady tuctoviek. Bola by to však chyba, pretože práve tento román je jedným z hlavných vzorov pre súčasný moderný duchársky horor. A napriek mnohým dnes už otrepaným motívom a scénam hravo strčí do vrecka kdektoré o niekoľko desiatok rokov novšie kusy. Obraz starého sídla, kde sa v pravidelných intervaloch prístupová cesta stráca pod prílivom morskej vody, je skutočne jedinečný.

8 04.07.2018

Aj napriek tomu, že detektívny aspekt príbehu opäť miestami pôsobí trocha kostrbato, nedá sa neobdivovat, ako Asimov zápletku veľmi umne vystaval na špecifikách svojho sveta. Bol to autor ktorý vynikal v znalostiach vo všemožných spoločenských a prírodných vedách a tieto znalosti pri budovaní svojich vízií aj náležite využil. Veľmi pútavé a rýchle čítanie.

8 27.06.2018

Nenapodobiteľný temný, poetický štýl. Tak už dnes nevie písať nikto. Medzi žánrami mi jednoznačne chýba horor. Mrazilo ma až až. Krása.

8 17.06.2018

Asimovova logika u mňa nie vždy funguje a jeho klasické pojatie detektívky príliš nemusím, ale to je skôr môj osobný problém s detektívny žánrom ako takým. Na druhú stranu širší kontext a celkovo vízia ktorú vytvoril je fascinujúca a ja som veľmi zvedavý, ako bude ľudstvo v jeho dlhočiznom knižnom univerze nasledovať ďalej.

8 16.06.2018

Na oko veľmi prostý námet a príbeh sa s pribúdajúcimi stranami vrství a predkladá čitateľovi až nečakane zaujímavé myšlienky a otázky. Aké by to bolo ocitnúť sa ako vesmírny obyvateľ napospas neznámej faune a flóre, takmer bez všetkých moderných výdobytkov ? Aké by to bolo poznať ľudstvo ako vyspelú rasu schopnú medzihviezdnych letov len z rozprávania bez akýchkoľvek dôkazov ? A čo by bolo treba k tomu aby ste ako moderný domorodec v tomto prostredí prežil a následne dokázal konfrontovať stratenú budúcnosť ? Autor tieto a ďalšie problémy nielen predkladá, ale mnohé aj veľmi uveriteľným spôsobom rieši a ponúka tak naozaj jedinečný čitateľský survival zážitok.

8 19.01.2018

V rámci Kingovej tvorby ide o akýsi experiment. Zápletka je klasicky Kingovská (malá komunita ľudí v konfrontácii s nadprirodzeným zlom), no prevedenie sa zo spisovateľových zabehnutých metód vymyká. Pokiaľ v jeho iných, námetovo príbuzných knihách (Needful Things, Under the Dome) sa do deja dostávame iba pozvoľna, spoznávame postavy a "finálne zúčtovanie" prichádza ako inak až vo finále, Strážci zákona na to idú úplne z opačného konca. Predstavovačka je napriek záplave postav veľmi rýchla a povestný Kingov klimax začína prakticky už na prvých stranách. Vysvetlenia - čo sa to vlastne deje a kto je kto - sú podávané priebežne pomocou flashbackov, denníkov, dopisov, či výstrižkov novín. Dej tak pôsobí ako skladačka, ktorá postupne pred čitateľom do seba zapadá ako puzzle. Má to svoje čaro, no autor sa tak ochudobnil o jednu zo svojich najsilnejších zbraní - silné postavy, ktoré sú budované počas celej knihy. Ústredné duo si vás určite získa a vo finále sa dostavia aj emócie, ale ostatné postavy dostatok priestoru nedostali a preto aj ich konfrontácie niesú ani zďaleka tak pôsobivé ako by mohli byť. Viac ako celok vynikajú niektoré segmenty príbehu, ktoré pôsobia takmer ako samostanté príbehy/poviedky a musím spomenúť fantastickú pasáž opisujúcu prvý kontakt s ústredným "zlom", silno pripomínajúcu Lovecraftovu tvorbu, ba dokonca jednu jeho konkrétnu poviedku (The Transition of Juan Romero). Strážci zákona ako kniha síce fungujú a ponúkajú skvelé momenty, no nemôžem sa zbaviť pocitu, že ak by King zvolil svoj klasický štýl (ikeď to technicky nieje King však ?) , výsledok by bol pôsobivejší. Zvolená forma bol však očividne zámer a ja ho rešpektujem.

8 21.09.2017

Zabudnutý historický náser z pera slovenského autora. Trocha starosvetský, trocha naivne romantický, no stále epický historický náser.

Ku knihe som sa dostal vďaka čitateľskej výzve (obľúbená kniha otca) a ani vo sne by ma nenapadlo, aká chuťovka sa mi dostane do rúk. Tatárska pohroma je priam archetypom dobrodružného historického románu a nebudem zveličovať keď poviem, že chvíľami vo mne román evokoval niektoré scény z Pána prsteňov.

Epické strety státisícových armád ? Check. Príbeh o láske a zrade ? Check. Nechutný zlosyn a sympatický hrdina ? Check. Odfaklené hlavy a potoky krvi ? Check. Obliehanie nedobytných pevností ? Check. Tá kniha má skrátka všetko a naviac je to umne vystavané na vernom vyobrazení historických udalostí a familiárnom prostredí slovenských údolí a hôr. Zaujme strhujúc popis postupu mongolskej armády, ich štýlu boja a barbarských zvykov.

Ak by kniha dostala nové vydanie, šikovnú reklamnú kampaň a meno Červenáka na obálke, ktorý by sa postaral o menšie štylistické úpravy a doplnenie niektorých scén, bol by to zaručený bestseller. Ak sa niekto tohto nápadu chytí, poprosím aspoň kópiu knihy zdarma, dík.

Dovolím si krátky útržok, ktorý by mohol navnadiť čitateľov:

"Nepriehľadné množstvo, v počte asi šesťdesiatpäť tisíc, zo všetkých strán Uhorskej dŕžavy zohnané vojsko, sebavedome, statne sa nesie v sedlách...
Zem sa strasie, hučí a stone pod nárazmi toľkých kopýt, vzduch nad nimi sa zahaľuje drobnými čiastočkami zvíreného prachu, more rozličných odznakov, zástav a práporov sa trasľavo vlní nad hlavami bojovníkov.
Úžasná sila, mohutná rieka ľudských a zvieracích tiel, ozrutný prúd nadšeného, ale i rozzúreného vojska. Miestami zaznievajú trúby, inde bubny, spev nadšenia, veselý hovor, vtipné poznámky, preklínania a kliatby."

8 08.08.2017

Horor nemusí byť vždy strašidelný. Proste nás bavia žánrové námety a to aj bez toho, aby nás tieto príbehy desili. Niekedy nás baví predstava zubatého monštra ničiaceho všetko živé, niekedy sa bavíme pri horde zombíkov čvachtajúcich sa vo vnútornostiach stále kričiacej obete, niekedy máme proste chuť na niečo zhnité a krvavé. Ale sú aj horory, pri ktorých sa takmer naozaj bojíte a máte strach z predstavy, že by sa to či ono mohlo naozaj stať. Taká je aj táto kniha. King v skutočnosti nenapísal veľa desivých kníh. Väčšinou je to uňho skôr také príjemné žánrové mrazenie (nie že by to tým knihám niečo uberalo). Cintorín domácich zvieratok je však skrz na skrz desivý príbeh.

Je to klasický King, ale aj klasický horor. Klasický King, pretože autor nás tradične vtiahne do svojho mikrosveta a precízne nás zoznámi s hrdinami, aby sme neskôr dokázali s nimi aj trpieť. Klasický horor, pretože autor viac než hojne využíva vekmi overené motívy ako cintorín, temný les, rituály či pradávne zlo. Nenájdete tu vraždiace autá, mimozemšťanov, ani rohaté monštrá (no dobre, to posledné nie je tak celkom pravda) a naopak, kniha je až po okraj naplnená priam realistickým utrpením, smútkom a smrťou (v tomto mi kniha pripomína zbierku Bazár zlých snov, čo je veľmi zaujímavé keď vezmeme do úvahy aký priepastný vekový rozdiel medzi knihami je) . Budete sa báť, pretože budete veriť. A pripočítajte si jeden, alebo dva stupne desivosti navyše, ak už máte vlastných potomkov. Právom jedna z najlepšie hodnotených Kingových kníh.

8 23.06.2017

Tak kto je ten záhadný a ospevovaný Murakami a o čom je Norské drevo ?

Je to o tom, že nič nieje také ako sa na prvý pohľad zdá, o tom, že žena to žene spraví lepšie ako chlap, o tom, že či je spisovateľ dobrý sa zistí najskôr 30 rokov po jeho smrti, o tom, že každá žena vám to rukou spraví trocha inak, o tom, že vagína pripomína jednu veľkú vrásku, o tom, že samovražda vyrieši všetky problémy, o tom, že ženy by mali cez menštruáciu nosiť červenú čiapku, o tom, že cítiť na penise ženské pery je ten najlepší pocit na svete. A je to celé vlastne tak trochu o ničom ...

... a o všetkom.

8 03.06.2017

Malé magické dobrodružstvo, ktorého každá stránka kričí, že by chcelo byť niečím viac, no autor mu to nedovolil. Gaiman napriek jednoduchému príbehu s pár postavami načrtol veľmi lákavé pozadie a mytológiu, ktorá by bez problémov mohla zastrešiť celý cyklus podobných kníh. Možno to nieje autorov štýl a nabudúce sa radšej pustí zasa do niečoho úplne nového, no ja by som sa k jazierku za domov vrátil veľmi rád a chcel by som si vypočuť, odkiaľ nám to vlastne dámy Hempstockové vietor privial. Verím, že na vyrozprávanie ich príbehov by nestačilo ani 1000 takýchto kníh !

8 17.04.2017

Výborná kniha. Skvelé, logické pokračovanie, rafinované. Napriek tomu prvá Duna pre mňa vždy zostane samostatným príbehom, ktorý pokračovanie nikdy nepotreboval. A mám tušenie, že ten pocit bude s ďalšími dielmi silnieť. A možno nie.

7 09.04.2024

Detektívny aspekt je v druhom dieli trochu prekombinovaný, a v strednej časti autorka tápala, no inak si zaslúži všetku priazeň, ktorú séria dostáva. Magické, pútavé, zábavné.

7 03.03.2023

Unikátny kúsok, z rady netradičných fantasy ako Gormenghast, či Les mytág. Funguje najlepšie v prvej polovici, keď nieje úplne jasné, čo sa deje a viac sa buduje svet. Ten skôr tradičný koniec zážitok trochu utlmí, no nie natoľko, aby nenechal čitateľovu predstavivosť ďalej pracovať. Výborné.

7 27.01.2023

Jedna z postáv tohto románu povedala (citácia nemusí byť presná): "Nemôžu byť občas knihy proste tým čím sú? Obyčajnými pribehmi?". Tu niekde je skrytá podstata toho, prečo sa ku Kingovi stále vraciam, a budem vracať. Nie každá kniha musí mať skryté posolstvo, presah, odkaz na historické udalosti. Niekedy stačí, aby bola kniha proste príbehom. A tým sú pre mňa Kingove knihy. Príbehy, ktoré bavia, pri ktorých nemusím uvažovať nad hlbokými posolstvami, ktoré proste s chuťou zhltnem, a zostane mi vo mne pocit silného, emotívneho zážitku.

Švantner má nástupkyňu. Teda minimálne v tejto knihe. Samotný štýl je rozdielny, podobne oná toľko so Švantnerom spájaná personifikácia prírody pri Moravčíkovej nieje badateľná, no pokiaľ hľadáte pribehy o ľuďoch spätých s prostredím dedín, lazov a prírody, s tradíciami, ba kusom nadprirodzena, budete tu ako doma. Toto tu veľmi chýbalo. Nie, že by som bol proti všetkým tým súčasným rozborom sivej, depresívnej každodennosti, no toto je živé, vriace a jedinečné. Päť len taký fukot. Jeden z najlepších čitateľských zážitkov tohto roku. Ak nie naj.

7 12.10.2022

Je zaujímavé sledovať, ako Lovecraftom stvorený mýtus žije dodnes a ďalej sa rozvíja. Vieme, že je to len akási zbierka temných rozprávok stvorená podivínom z Providence, no sú také znepokojivé a sugestívne, že sa k nim stále vraciame a pribúdajú noví fanúšikovia, ktorí do tohto sveta vnikajú a bezvekými tunelmi zostupujú hlbšie a hlbšie do zapovedaných a bezbožných svätýň služobníkov veľkého Cthulhu. Neonomicon je zaujímavým prírastkom, akousi modernou nadstavbou, ktorú môžete aj nemusíte brať ako pokračovanie. Pracuje s Lovecraftovým odkazom vcelku inovatívne a prevracia na ruby isté dogmy, ktoré sú spájané s jeho tvorbu, či osobou samotnou. Až by sa dalo povedať, hravým spôsobom, i keď slovo hravý môže pôsobiť v spojení s obsahom trochu dvojznačne. Komix si zrejme užijú najviac čitatelia, ktorí sú s mýtusom Cthulhu aspoň z časti oboznámení, na druhú stranu, nevidím dôvod, prečo by práve toto dielo nemohlo byť vstupom do tohto sveta. Som zvedavý, čo odhalí Providence.

7 27.09.2022

Musím sa priznať, že túto knihu vnímam viac emočne než literárne, ten náklad negatívnych, či prosto škaredých vecí, je tu enormný. Kniha je koncipovaná ako "rada extrémnych príhod", nosný príbeh viac menej absentuje, preto sa dostavuje pocit určitej samoúčelnosti. Na druhú stranu, vykreslenie onoho sveta spodiny, ktorý je prakticky neodmysliteľnou, samozrejmou, ba až paradoxne širšou spoločnosťou akceptovanou súčasťou každodenného života, je výborné. Autor opisuje až akúsi subkultúru s vlastnými pravidlami a jedinečnosťami, kde jednotlivci sú jej uvedomelou súčasťou. Aj to je jeden z produktov západnej, demokratickej, liberálnej spoločnosti. Či sa nám to páči, alebo nie.

7 17.03.2022