TERRORDROME komentáře u knih

(SPOILER) Autori z východného bloku najradšej jazdili na Venušu, tam sa kapitalistom moc nechcelo. Pravda, tamojšie podnebie si obvykle predstavovali dosť romanticky, nie ako to reálne toxické skleníkové peklo kde prší kyselina. Lemova výprava je motivovaná údajne plánovanou inváziou z ružovej planéty, ktorej obyvatelia spôsobili Tunguzskú katastrofu. Musím povedať že som od príbehu teda čakal viac budovateľského nadšenia, ale vlastne okrem onoho absurdného projektu zo začiatku knihy, kde sa ľudstvo po definitívnom páde hnusného kapitalizmu snaží roztopiť arktické ľady pomocou nukleárnych ohníkov, sú zbytky ideomasáže iba také štandardné motivačné kecy. Nechýba však poriadna technická príprava v podobe školskej exkurzie, kde sa môže Lem vybúriť v tuningu a rozpisovať detaily fungovania čohokoľvek od vývoja rakiet, cez atómovú energiu až po ľudský mozog. Pasáž o vynájdení nového druhu supergumy pôsobila vyložene ako vedecké porno o bielych plášťoch v extáze. Zaberá to polovicu knihy a pokojne by som sa bez toho brnkania po atómoch obišiel, tak ako bez pasáží o minulosti hlavného hrdinu, pravého sovietskeho černocha ktorého starý otec zdrhol z Ameriky do Ruska. Keď už sme konečne na Venuši je to fajn, ani tam nie je moc teplo, len nejakých štandardných irackých 60 stupňov ( miesto reálnych vyše 400 ), voda je príjemná, občas chladivý daždík, snáď len ten zvýšený oxid uhličitý to kazí a hrdinovia si na ich veľké sklamanie nemôžu dať dole prilby ( to postavy z obdobne ladenej knihy Planéta Nachových Mračien od Bratov Strugackých urobiť mohli ). Pátranie po zákerných Venušanoch je nakoniec dosť zaujímavé, okrem štandardných cestovateľských problémov ako zničený vrtuľník a potreba prešliapať sa späť do rakety náročným terénom tu máme nálezy tajomných artefaktov a zničených zbytkov ako aj zápasenie so záhadnými úkazmi, lebo komunisti neboli jediný v slnečnej sústave kto rozkazoval vetru-dažďu. Napokon z toho vyjde ponaučenie že za všetko si Venušania môžu sami a neodvratne podľahli vlastným mocenským chúťkam. celkovo vzaté, dalo sa.

4 18.07.2020

(SPOILER) Po filmoch sa vylúpol na svetlo zemeplochy aj rock alias hudba s kamením a samozrejme to skončí masakrom ako svadba v Hošticiach. Démonická gitara spôsobí anarchiu v Ankh-Morporku a popri tom sa už zasa niekam stratil ten pako Smrť, ktorý proste v každom svojom príbehu trpí nejakou depresiou a tentoraz to pre zmenu skúša v cudzineckej légii a dokonca ako žobrák. Krysí Smrť ( "kvík" ) tak musí zverbovať do služby Smrťovu vnučku čo zostala po Mortovi, lebo niekto to odkosiť musí. Niektoré pasáže ma potešili až morbídnym humorom, keď sa havran tlmočník sťažuje že na bojisku je ešte toľko chutných mŕtvol a on už je tak plný že to ostane hniť bez úžitku. Zuzanka je fajn, možno by to po dedkovi mohla prebrať nastálo, lebo ten je napriek kecom o povinnostiach evidentne notoricky nespoľahlivý. Kšeftársky mástrmajnd Kolík cíti prachy a poskoka mu robí troll menom Asfalt ktorého v cirkuse pár krát prisadol slon takže je teraz širší než vyšší. Všetko je to fajn, ale stále mám pocit že sa iba opakujú veci z predošlých príbehov, teda až na vrcholnú scénu keď to Smrť rozbalí na rozpadajúcej sa motorke len tak plamene svištia. Finále je však opäť jedno z tých abstraktných kde zloducha predstavuje niečo nehmotné, tentoraz hudba samotná a osobne mi to príde ako taký halucinogénny svalový kŕč. Takže Melodično dostane tri hviezdičky za to že je OK ( "OOK" ) Zemeplochou s hláškami, na ktorú ale rýchlo zabudnem.

4 02.06.2020

Story o Heechee vyvrcholila minulým dielom v epicky nehybnom finále, ale ešte tu zostali nejaké tie črepiny ktoré supersilná gravitácia zmrštila do tejto knihy. Základom, najdlhším príspevkom a dôvodom solídnych troch hviezdičiek je príhoda notorického nešťastníka Audee Walthersa čo sprevádza pracháčov na venuši v honbe za artefaktmi. Pokiaľ si urgentne nezarobí na novú pečeň miesto svojej schátralej, bude čoskoro po ňom a vesmír za ním ani neprdne. Sledovať jeho stále zúfalejšiu situáciu a krkolomnú snahu prežiť bolo dosť zábavné ( teda, z pohľadu čitateľa ) a temne humorná transplantačná pointa to zaklincovala. Zbytok knihy sú potom také správičky a stĺpčeky z vesmíru Heechee, kde sú v krátkosti popísané niektoré historické momenty ako nájdenie asteroidu Gateway, "nebies Heechee", či kam ubzikli vesmírny kostráči s batohmi v rozkroku a podobne. Vzhľadom k tomu že väčšinu toho už poznáme a vieme z oných románov, plus pár viet navrch, z ponožiek som kvôli tomu nevyletel. Musel by som byť asi fakt hardcore milovník Heechee aby som tú zmäť odrobiniek plne ocenil. Takže sorry.

4 27.01.2020

Fabián ani v tomto prípade nesklamal a jeho cyberpunková detektívka šliape v rytme elektrického tanga. Hrdina bez pamäti získa kšeft od hnusného multiboháča a celé to smrdí ako týždeň stará ryba v ponožke mŕtveho bezdomovca. Všetko otrepané námety, ale bavia spoľahlivo keď cynický drsňák šmejdí po ľúbezne opísaných rozpadávajúcich sa zákutiach plných feťákov budúcnosti, plus nejaký ten jasnozrivý mutant ako upomienka na Total Recall a experimentálny terminátorský zabiják ktorý presne podľa pravidiel sci-fi pomaličky plánuje odtrhnúť sa z reťaze. Pátranie následne preskakuje z jednej hnusnej planéty na ešte hnusnejšie a jediné čo možno trochu kazí celkový dojem je opäť ona neoriginalita čo sa týka odhalenia problému s miliardárskou dcérkou. Takže je to za štyri. P.S. len tak na okraj, ako Slovákovi mi príde komické keď zbrane pri streľbe vydávajú zvuk "trrrt".

4 18.11.2018

Ak porovnávam s filmom, tak tá prvá časť s opoľudmi mi v knihe prišla slabšia, lebo zatiaľ čo vo filme vidíme toho opičiaka ako pod záhadným vplyvom monolitu a za zvukov duniacej "tadáááá" hudby mláti tou kosťou, v knihe Clark opisuje ako si monolit opičákov preskenuje a potom im vštepuje novátorské myšlienky, čo bolo moc polopatistické. Druhý dielik mozaiky s cestou na mesiac je zas vlastne iba technický popis letu ( pobavil ma suchý zips na topánkach stewardky ) zakončený jedným mrknutím na MAT1 a potom už nasleduje hlavný a najlepší bod programu, teda cesta Discovery k Saturnu a súboj so "šialeným počítačom". Finále v surrealistickom móde kde zostávajúci hrdina zažije haluškoidný prelet galaxiou a zmení sa na hviezdne dieťa oplývalo veľmi plastickými a živými popismi, takže sa mi to v hlave krásne vizualizovalo a to musím extra oceniť. Takže nakoniec za štyri.

4 04.11.2018

Poslednému dielu už musím znížiť hodnotenie, lebo Kulhánek tie závery románov aspoň z môjho pohľadu nejako nezvláda. Z väčšiny je to stále šliapajúci priemyselný mlynček na mäso plný divokej streľby, bezuzdných masakrov, vyletujúcich mozgov a očných buliev, do toho upíri, zombíci, alchymisti, kultisti, emzáci... proste všetko, vrátane psychického mučenia žiarivého boha hudbou Kelly Family. Tá šibnutá preplácanosť paradoxne udržuje aj šibnutú časovú zápletku celkom prijateľnú. Tentoraz sú však Kulhánkovi alchymisti nezvykle za dobrých a upíri za takých sráčov. Taktiež Veronika a jej tisícročná story prekvapila a snové apokalyptické sekvencie pred "oponou" boli pôsobivé. Stretnutím s temným bohom v kravate to celé vyvrcholilo a potom už sa len nejako rozplizávalo. Meganadupaný superPatejl sa len tak zo srandy pohrával s kyberkentaurom aj križiakom, čím úplne pochoval akúkoľvek divácku satisfakciu z vítazstva a súboj s nekonečnou emzáckou armádou jeden na všetkých bol tak absurdný až vlastne nestál za nič. Na záver potom prekombinované náboženské drísty, rozprávkovo naivné ďakovačky duchov, spájanie rôznych časov a dimenzií a Merlin/Satan variaci tatrgel. Tých posledných asi 50 strán potrebovalo upustiť spirituálnu paru na nejakú ľudským mozgom prijateľnú úroveň

4 02.07.2018

Kulhánek už sa do cieľa nedokulhal a tak sa niekto Moudrý musel podujať dokončiť Cestu Krve. Plameňmi ošľahaný hrdina Maxmilián si zoženie dokonalú nožnú protézu, vyleští svoj inteligentný supertank a pustí sa do konečného súboja s hnusáckymi emzákmi. Milovníkom logiky a realizmu z toho vybuchnú hlavy, ale toto je proste explozívny brak kde jeden pomstychtivý pako z rozdvojenou osobnosťou nájde raketoplán, jeho šialený palubný počítač nahackuje celú galaxiu a spolu zlikvidujú dve bojujúce mimozemské rasy... a nakoniec len svojim ukrutným pohľadom zničí vesmírneho boha! To už bolo asi trochu moc, ale rozhodne to bola zbesilá jazda skrz stovky rozstrieľaných a roztrhaných zelenokrvných ufošmejdov. Pán Moudrý dokonca prekonáva Kulhánka v humore a hláškach ktorými je príbeh prešpikovaný, trebárs scéna kde sa Maxmilián prisadruje ku kobercu. Plný počet ale nedám, predsa len to bol značne prehnaný nezmysel s nesmrteľným supešťastlivým hrdinom, všemocným počítačom a tupými ufónmi.

4 13.05.2018

Po prečítaní Cynika je viac viditeľné že predchádzajúci Dobrák bolo dosť pubertálne dielko s jasne svietiacimi chybami. Pokračovanie je vo vyprávaní omnoho kompaktnejšie a doťahuje akčný brak na vyššiu úroveň. Pravda, Maxmilián a jeho supertank Saladin to na africkej misii schytávajú tak strašne že snáď tretina knihy bola vlastne detailným popisovaním všetkých zranení, popálenín a amputácií ( hrdina si musí odrezať nohu v členku a tanku zas ufiknúť kus kanónu ) ktoré obaja absolvujú. Došlo to až tak ďaleko že sa tank váľal opustený uprostred púšte v jame plnej šrotu a Maxmilián po wellness pobyte v plesnivej kadibúdke a nasadení mentálnej čelenky robil otroka hnusným posluhovačom emzákov. V tomto diely sa totiž až na dvoch náhodných upírov bojuje výhradne proti ľudským beštiám. Hrdina a jeho najlepší kovový priateľ na ôsmich kolesách sa každou ďalšou stránkou menia na stále väčšie trosky, ale to im nezabráni vziať plne vyzbrojenú nepriateľskú pevnosť útokom na rozheganom podvozku a drevenou protézou na plyne. Helter skelter scéna s africkým mega superkillerom a atómovým výbuchom bola vážne orgastická a následné sekerové besnenie prinieslo potrebnú satisfakciu. Zožral som tú knihu na jeden záťah a teraz už len uvidíme čo bude v treťom pirátskom pokračovaní, ktoré už nepísal kulhánek.

4 05.05.2018

Po helter skelter Mrakoplašovi zasa niečo pokojnejšie s čarodejnicami. Ku kvázi všetkovediacej ráznej ochechuli Zlopočasnej sa pridala veselá starenka Oggová s miliónovým príbuzenstvom a romantická duša Magráta zakladajúca si na používaní čo najokázalejších okultných pomôcok a sklamaná keď zistí že trebárs démon sa dá vyvolať len s pomocou starého suda, mydla a kefy. Táto trojica okrem usporadúvania rádoby sabatov bude teraz musieť dosadiť na trón syna zavraždeného kráľa, toho času núteného strašiť na hrade ako duch. Humor našťastie neodpadáva a čarodejnícke trio dokáže okúzliť scénkami ako pokus o mučenie starenky Oggovej, alebo iný pokus o zatknutie Bábi Zlopočasnej, lenže obe sú nebezpečne nad vecou takže si môže každý vylízať oko. Dokonca je tu aj krčmová bitka v Morporku s ultra brutálnym orangutaním knihovníkom. Záver mi prišiel zasa tak trochu narýchlo vykysnutý a asi aj trošku zmätený, ale to ako paranoidnému kráľovrahovi konečne definitívne prdlo v gebuli stálo za to.

4 21.03.2018

Takže ak ôsmy syn ôsmeho syna je mág, tak ôsmy syn toho mága je supermág, čo je asi ten dôvod pre celibát mágov. Taký supermág je hotové nešťastie, zvlášť ak je vedený pomstychtivým duchom otca v jeho čarodejnej palici. Jediný kto sa môže takejto hrozbe postaviť je antimagický unikát Mrakoplaš, pretože je to taký hňup že sú ma neho všetci krátky. Pravda, vo chvíli keď mu z izby zdrhne matrac, vezme nohy za uši pre istotu aj on, ale nechcenému konaniu hrdinských skutkov zasa raz neunikne. Magický Prazdroj je klasicky zbrklá Mrakoplašovka, akurát situácie nie sú tak moc bizarné a hrdinovia väčšinou po ceste narážajú na rôznych pirátov a vagabundov miesto mytologických chobotín. Teda okrem tej psychotickej nohatej truhly ktorá si prejde krízou osobnosti, vychľastá more alkoholu a na ceste späť vykynoží populáciu krokodílov a baziliškov. Tradične sa podarili aj vedľajšie postavy, dcéra barbara Cohena Conina a vychrtnutý barbar začiatočník Nijel vrhajúci sa na nepriateľov s pokrikom "keby ste dovolili". Akurát som mal pocit že tá vojna mágov, supermágov a celá "akokalypsa" s ožratými jazdcami opäť tak trochu padla za obeť Terryho sklonu zrazu uhnúť z nastavenej cesty k rýchlemu a jednoduchému riešeniu. Ale Mrakoplaš vyzbrojený proti supermágovi tehlou v ponožke bol geniálny a ten záver sa k nemu hodil. Za mňa dobré.

4 13.03.2018

Veľmi podobné predchádzajúcej farbe Kúziel, na ktoré ostatne priamo nadväzuje. Neschopný mág Mrakoplaš musí prežiť aj pád z okraja zemeplochy, lebo je vyvolený ( to slovo neznášam od čias prvého Matrixu ) a bez neho by sa asi zemeplacka definitívne zrolovala. Takže spolu s Dvojkvietkom a truhlicou-monštrom ďalej putujú a zabŕdajú do kdečoho vrátane perníkovej chalúpky, lietajúceho balvanu, miznúceho obchodu, úst kamenného trola a stonehenge ako počítač na prd. Ultra vysoká kadencia vtipov, hlášok a narážok sa zdá byť miestami až prehnaná, mne sa do mozgu vypálilo hlavne Mrakoplašovo konštatovanie že narodiť sa v sedle sa mu zdá byť gynekologicky nemožné. Okrem toho pribudne ďalšia bizarná postavička prestarnutého a bezzubého ( až do chvíle než si dá vyrobiť diamantovú protézu ) barbara Cohena, ktorý je stále smrtiaci pokiaľ mu práve nerupnú kríže. Jeden bod dávam dole za finále ktoré sa mi zdalo oproti zbytku knihy akosi nepatrične vážne a strácalo tým na údernosti. Nuž , Mrakoplaš si asi fakt musel vykričať svoju celoživotnú frustráciu vo výbuchu šialeného hrdinstva. Ideme ďalej.

4 20.02.2018

Všetky poviedky som komentoval zvlášť, takže len stručné zhrnutie - dojem je značne roztrieštený. Dick vždy rozohrá nejaký pozoruhodný nápad, len aby ho napokon nejak odsekol či rovno zabil pointou ktorá býva niekedy až smiešna a to sa ťahalo takmer všetkými poviedkami. A musím konštatovať, že čo sa týka filmových adaptácií, tie nad predlohami často vyhrávajú. Nedám sa ale odradiť, jazda pokračuje...

4 04.01.2018

Na poslednom diely Temnej veže sa mi najviac páčilo že bol posledný. Sériu som si ako celok moc neobľúbil, vrchol dosahovala v druhej a tretej knihe kde mal king ešte nejaké nápady, u ďalších štyroch bol úspech ak sa dej aspoň hýbal dopredu a aj vtedy to bolo hlavne o prepájaní všetkého so všetkým. Sedmička začína fajn túrovaním, prestrelkami s kreatúrami a pôrodom diabolského pavúkodecka, čo je pekné. Neskôr sa to začne mrviť, mutanti jedia šušne a hrdinovia jeden po druhom umierajú útrpne klišovitým spôsobom keď sa hádžu pod auto aby zachránili Stephena Kinga, ktorý tu sám seba opisuje takmer ako dementa. No a muž v čiernom Walter sa znovu objavuje na scéne so stupídnou historkou o tom ako manipuloval celým putovaním k Veži a je taktiež expresne odprataný, podobne ako svojho času Tikyták v jeho idiotskom comebacku. Záporáci v tejto sérii vždy skapíňali veľmi rýchlo a jednoducho. Jasné, stavil by som 25 centov že to všetko robí King úmyselne a premyslene, ale to nijako neznamená že sa mi to musí páčiť. Vo finále sa dočkáme ešte stretnutia s blbým emocucom Dandelom, wtf odchodu Susannah ( to ako postavy furt niečo vedia, ale nevedia ako to vedia len to cítia ma serie naprieč celou sériou ) a rádoby súboja so Santa Clausom čo miesto "Ho-Ho-Ho" kričí "íííííííí". Cez niekoľko dielov sa tiahnuce cavyky okolo Mordreda taktiež vyústili vo veľké nič a tisíce strán ságy neviedli vlastne nikam, iba ak k mojej frustrácii. Inak záver naozaj dopadol tak ako musel, s tým sa asi naozaj nedalo nič robiť, ostatne sám King v doslove hovorí že ani jemu sa to nepáči. Pozliepaný chaos zvaný Temná veža je našťastie za mnou a ja po dlhých rokoch vyhlasujem že už s Kingom fakt končím.

4 19.12.2017

Tretí diel temnej veže pokračuje kvalitatívne na úrovni druhého, možno ešte o niečo lepšie. Tento diel je viac techno, dôležitú rolu hrajú trosky civilizácie a Roland začína strácať rozum kvôli existenciálnemu časovo-dimenzionálnemu paradoxu. Strašidelný dom transformer, nakazený medveď cyborg, súlož s neviditeľným démonom a tak vôbec, ale najlepšia je epizóda z "Falloutovského" mesta Lud plného odpadu a krajne pochybných existencií, to bola paráda. A takisto samozrejme stretnutie so šialeným inteligentným vlakom Blainom, ktorého zúfalo potrebujú prešťať. Parádna postapokalyptická jazda ktorá končí v najlepšom a núti pustiť sa do ďalšieho dielu, toto Kingovi vyšlo.

4 12.11.2017

(SPOILER) Záver trieskovej trilógie je jedno z najnudnejších a najobkecanejších sci-fi a napriek tomu že sa to volá Drviaca Ruka, tak žiadny Old Shatterhand sa neukáže aby to zachránil. Munule sa skončilo s tým že ľudia odrezali trieskanom cestu do impéria, ale tí sa stále snažia preraziť blokádu. Než ale dôjde na samotnú zápletku, je treba pretrpieť polovicu knihy kde sa rieši čokoľvek od politiky cez počasie po kupovanie fajok. Autori skáču z témy na tému a všetko riešia skrz príšerné dialógy ktoré pôsobia ako by ich písal niekto s poruchou pozornosti. Nakoniec hrdinovia predsa len kopnú do vrtule, letia do trieskanského sektoru a... tam na nás čaká nálož toho istého, akurát sa rieši emzácka politika miesto ľudskej. Akonáhle prekročíme trieskanské hranice tak nám do ksichtu exploduje hromada rôznych frakcii, ich minulosť, vývoj a spory a to všetko v tom dokonale nudnom prevedení telefónneho zoznamu. Navyše z trieskanov sa od minula stali moslimovia, ich "gangy" majú mená ako Východoindická Spoločnosť či Krymský Tatári a samotný trieskania sa volajú Abduláh, Mustafa a Alibaba. V spojení s tým aké je to celé strašne a príšerne odkecané sa mi až pretáčali oči dozadu a hrozilo že vybuchnú v hlave. Pri finálovej naháňačke to začalo vyzerať takmer až zaujímavo, lebo sa niečo fyzicky dialo a nedalo vyriešiť dialógom, ale záver ide do stratena a miesto toho aby sme sa dozvedeli aké to celé malo následky tak riešime iba nejaký závet a ďalšie náhodné tlachanie. Prečítať túto knihu bola pre mňa väčšia hrôza než čokoľvek čo si kedy dokázal taký Lovecraft predstaviť.

3 26.01.2025

U Exorcistu to vidím podobne ako pri Mechanickom Pomaranči. Ak ste videli film, kniha vám už nič nedá, lebo je to takmer úplne to isté a film má výhodu vo vizuále. V knihe každý logicky hľadá čosi naviac oproti filmu, ale tu nie je takmer nič a tie drobnosti čo sa predsa len objavia sú len stopové odchýlky ktoré vyprávaniu nič podstatné nepridajú. Trebárs v scéne pavúčej chôdze vo filme Regan len zbehne po schodoch a v knihe behá po miestnosti a olizuje ľuďom nohy. Taktiež je tu rozšírená linka s vyšetrovaním podozrivého Karla, ale to vlastne nikam nevedie, taktiež ako návšteva kardiológa pri záverečnom vyháňaní zlého ducha. No a ako bonus sú tu dialógy medzi otcom Karrasom a detektívom Kindermannom o satanistických kultoch, ktoré mi prišli vážne smiešne, niečo ako keď konšpirátori vyprávajú o starovekých mimozemšťanoch a berú každú zo zadku vytiahnutú povedačku za fakt. Knihu som prečítal počas dĺĺĺhej cesty autobusom a prišla mi proste len ako prepis filmu, aj keď za to samozrejme autor nemôže a má len smolu že film je slávnejší.

3 02.01.2025

(SPOILER) Tak toto bolo ako na hojdačke, chvíľu hore, chvíľu dole. Keď na začiatku Jim diGriz, jeden z mála zločincov vo vesmíre údajne plnom poctivcov robí svoje podvody a následne uteká pred policajnou raziou, bavilo ma to. Keď je potom chytený a zverbovaný do špeciálnej jednotky začala to byť nuda. On proste povie ok, kdesi v archíve vyhrabe že niekde niekto stavia loď ktorú by nemal, prenasleduje piráta menom Pepe a mňa to vôbec nebaví. Následne ale rezignuje na funkciu a takto zbavený paragrafov zasa robí svoje podvodné hókusy pókusy v snahe dolapiť svoju ženskú vražednú verziu, čo je opäť zábavné. Síce je to všetko na hrane demencie a má vlastne viac šťastia než rozumu ( keďže má byť podľa vlastných slov chytrejší než všetci ostatný ) keď po svojom "zabití" uteká z márnice či predstiera šľachtica na nejakej buranskej planéte, ale keďže sa nejedná o práve vážnu literatúru, tak mi to závity netrhá. Taká nie príliš nápaditá Harrisonovská oddychovka ktorá nenadchne ani neuškodí.

3 29.09.2024

(SPOILER) Záver Timurovej trilógie je úplná blbosť. Dovolím si drzo tvrdiť, že autor nemal ani šajnu čo robí a kam to má celé dospieť, takže všetky tie veľké proroctvá sa rozpliznú na mračno prízračných prdov. On to väčšinu času dokáže obkecať tým, že tam šupne solídnych nových záporákov, ale tí tiež nemajú moc šancu, lebo každý diabolský plán je vždy zrazu utnutý nejakou "novou" zbraňou či posilou hrdinov a tak zloduchovia vždy len utrú ako Gargamel zo Šmolkov. Plus fajn potýčky s mäsožravými stromami a mačkoľuďmi. No a to hlavné, teda koniec sveta ktorý sa Safar pokúša odvrátiť je niečo vskutku zúfalé. Ak som to správne pochopil tak má celý svet mysticky uschnúť a byť zničený supervulkánom, lenže proti tomu evidentne stačí len v surrealistickej sekvencii zabiť záporáckeho nímanda a šesťrukú démonku, ktorá s tým celým má sotva niečo spoločné. A čo bolo ďalej... proste žili štastne až kým nepomreli, takže čau a páčko. Dokonca aj Safarov syn pripúšťa že vôbec nevie čo sa vlastne stalo, ale to je len úbohý pokus ako sa z toho autor snaží vylízať. A prečo sa to volá prebudenie bohov, keď sa žiadny bohovia vôbec neprebudia? Ja neviem, buď som úplne mimo, alebo je to volovina čo sa tvári že nie je. Kašlať na to.

3 27.07.2024

(SPOILER) Šetrná Ruka pokračuje v putovaní južnou Amerikou a udalosti prvého dielu necháva za sebou, takže je nám len v úvode mimochodom povedané že záporáci s ktorými sa Oldo toľko mordoval nakoniec skončili mimo obraz/stránku neslávne ako podvraťáci. Môžeme teda obrátiť list a v druhom diely zachraňovať náhodných indiánov, ktorí sú všetci úplne blbí ak sa s Old Chcimírhandom nekamarátia. Každopádne, tak ako minule aj tentoraz je tu okrem nemenného Mayovského štandardu aj pár solídnych okamihov kde Drvičhand nie je pánom situácie, ako trebárs zmätená nočná prestrelka kde záporák kĺže krovinami ako mastný had. Plus ma bavilo Šetrného šetrné čínske vodné mučenie. Väčšinou je to ale do písmena presne to isté čo vždy a Charley dopredu odhalí všetko o nepriateľoch a ich úmysloch, či už náhodou alebo ako špión a potom zmanipuluje ľudí, dianie, priestor aj čas aby sa riadili výhradne jeho plánmi, takže záporáci iba napochodujú v zástupe po troch do pasce a sú zavretí do pivnice. Samozrejme nechýba stretnutie s ďalšími udatnými a spravodlivými Nemcami medzi domorodcami, pretože svet je malý a novoprichádzajúci Nemci majú úplnou náhodou detailné informácie o konkrétnych Nemcoch ktoré vykúpia duše tých Nemcov čo utiekli z domova pod ťažbou viny. Náhodné náhody nad náhody náhod by mohol byť Mayov pseudonym. No a na záver snáď nájdeme aj ten poklad, keď už sa toľko riešia tie šnúrky Kipu slúžiace ako mapa, lenže mier a priateľstvo sú dôležitejšie než prekliate zlato a v tomto prípade to bolo podané dosť dobre aby mi to nakoniec vôbec nevadilo. Za to má Karl pol bodu k dobru.

3 12.05.2024

Takže je to prvé stretnutie tretieho druhu, akurát v tomto prípade sú ľudia tí čo disponujú medzihviezdnym pohonom, zatiaľ čo emzáci vysielajú do vesmíru plachetnicu. No a tak galaktické impérium zorganizuje výpravu s cieľom priniesť "Ítiom" bonboniéru za to že im omylom zabili veľvyslanca čo sa pechoril vesmírom viac než sto rokov. Celé to stojí na oťukávaní medzi ľuďmi a podivnými trojrukými "trieskanmi", čo sú tak trochu géniovia, tak trochu dementi a vo vzduchu stále visí za gule neistota že o čo im sakra ide. To sa nedozvieme, lebo aj keď je kniha celkovo dobrá, tak jej značne ubližuje príšerné rozdelenie na dve polovice, pričom tá prvá končí úplne nezmyselne. Takže zatiaľ OK, nič svetoborné, uvidíme či v ďalšom diely príde veľké BUM!

3 28.01.2024