Vlado84
komentáře u knih

Neopísateľne ťažké a smutné, desivé.. Je to ako nezahojiteľná rana na duši ľudstva. Už sa nič také nesmie zopakovať. Žiaľ, vojnové konflikty a hrôzy sa neustále dejú naprieč kontinenty.. Sme tak nepoučiteľní? Nikdy nezabudnime.


Bláznivá knižka, smiešna, srandovná a proste tak easy a nad vecou. Niektoré príbehy boli riadne uletené, ale na pobavenie úplne skvelé ☺️


Zvláštny pocit zostal.. toľko dilem, toľko uhlov pohľadu, toľko porozumenia a zároveň asi rovnako veľa nepochopenia.. Všetko tak jasné, a napriek tomu toľko nejasností a otázok.
Ako život. Existencializmus v plnej paráde od skvelého Alberta Camusa.


Kde v půli život náš je se svou poutí,
procházet musel jsem tak temným lesem,
že pravý směr jsem nemoh uhodnouti.
..tu vyšli jsme a spatřili zas hvězdy.


Keď som dočítal Nočný vlak do Lisabonu, a chystal čítať Leu - najprv som aj ja uvažoval a v duchu si už robil porovnania typu ,,a kto vie, či aj Lea bude taká ako Nočný vlak.."
Hmm, mne sa tie dve diela nechce porovnávať, pretože obe sú samostatné a samy sebou. V oboch sú ale spoločné prvky hľadania, vracania sa späť v čase a realita prítomnosti a otázky o budúcnosti a či nejaká existuje a ak áno - aká.. a ilúzie a dezilúzie, je tam láska, a sklamanie a odcudzenie a nachádzanie a strata; a vlastne všetko je to sugestívne a veľmi citlivé.. Je to, ako keď padá snehová vločka - krehko sa znáša ale keď dopadne na zem, tak.. A aj keď už asi od prvej strany je naozaj zrejmé, kam celý dej bude smerovať - oplatí sa dočítať do konca. Odporúčam s radosťou :)


Príjemné čítanie, zaujímavé postavy a ich osudy, všetko veľmi živo opísané, a tá čokoláda.. ;)
Odporúčam :)


Ťažká a zároveň veľmi zaujímavá a zvláštna kniha. Boli v nej určité pasáže (a že ich bolo pomerne dosť..), pri ktorých som skutočne musel niekedy upadnúť do absolútneho sústredenia, a zo pár krát sa stalo, že som tu a tam niektorý odsek čítal aj viac krát..aby som pochopil. Samotný dej a príbeh ma zaujal a udržiaval ma v pozore až do poslednej strany. Opisy či už z histórie alebo rôzne iné - pre mňa ako nie dokonale znalého človeka Tureckých reálií - boli niekedy ťažko zrozumiteľné. Dostal som sa akoby do stretu odlišných spôsobov nahliadania na život.
Ale o to lepšie, pretože aspoň som sa niečomu priučil, nadobudol som nový ´rozmer´ a rozhľad.
Pre mňa napriek všetkému skvelá kniha, a kto má rád náročnejšiu literatúru - odporúčam ;)


Niekedy je to tak krásne! Keď celkom neplánovane vkročíš do kníhkupectva alebo antikvariátu a len tak sa tam motkáš a zrazu z ničoho nič na teba žmurkne knižka a ty si ju vezmeš domov a potom ju čítaš a padáš z nôh, lebo je úplne úžasná a čítaš a robíš si prestávky, štipneš sa do ruky že či sa ti to nesníva a nesníva sa a tak čítaš ďalej.. Wau, nádherná knižka, neviem.. tu a tam forma denníkov, tu a tam zápisky, úvahy a myšlienky, spomienky a rôzne nenútené návody a rady a tie krásne fotografie.. knižka voní už na dotyk, a ide z nej láska k životu a prírode. Vďaka, za inšpirácie. Som šťastný, že si ma našla.


Už neskutočne dlho som mal túto útlučkú knižku na polici a furt som sa k nej nie a nie odhodlať - a tak som sa jedného dňa rozhodol, že si urobím Deň sto rokov neprečítanej knihy, a zvolil som si túto. No, a nesklamala ma, super napísané, všetko až na dreň.. emočne napumpované.. lebo veď rozvod/rozchod a do toho deti a ako naschvál sa vtedy všetko serie (ježiši použil som neslušný výraz) a tak.. No ale.. napokon, je to život a v ňom sa dejú aj také veci ako v tejto knižke. Len sa z toho neposrať. Za mňa fajn.


Meťjú Meko(n)eghíí - sakra, ale veď toto bolo naozaj fajn a docela skvelé čítanie a je to naozaj super napísané. Veľmi sa mi páči aj to, ako sú stránky doplnené rôznymi denníkovými ústrižkami, niekedy úplne malinkými - inokedy výňatok vložený na celú stránku vo forme štvorčekového papierika, rukou prepísané výňatky.. a človek má teda pocit, že číta skutočne denník a zápisky, myšlienky - ako keby čítal svoj vlastný denník.
Hm, no a čo dodať? Už aj tak trepem bláboly a nikoho to aj tak nezaujíma - skrátka, mnoho inšpiratívnych myšlienok, pohľadov na život - vidno, že aj Meťjú (ak bol skutočne veľmi úprimný vo svojich výpovediach..) dozrieva a chápe, že byť ´len´ hollywoodsky hezoun nie je TO voč tady kráčí.. myslím, že môže byť zaujímavé sledovať jeho ďalší vývoj, kam sa bude posúvať a smerovať nie len v profesionálnej kariére herca, ale aj ľudsky. Dávam 10 oskarov z desiatich, Meťjú.
Inak knižku som pôvodne vôbec nemal v záujme si kúpiť - len zrazu mi nejako skočila do košíka pri pokladni v jednom knihkupectve v Brne.


ako život.. vzostupy, pády, vlnky, raz hore, raz dole a zase rovnako niekedy niečo viac a niekedy menej, pravdivé - silné.
ako život..


Už samotný popis hovorí presne, a za všetko. Je to zvláštne dielo, je to.. zvláštne, a krásne, je to melancholické, je to ale aj veľmi smutné.. Nejako vo mne zostal a rezonuje taký zvláštny pocit.
Odporúčam, ak máte chuť na netradičný štýl písania.


,,Nejaký čas tu ešte pobudneš a potom bude koniec. Si tu, lebo si chcela ešte posledný raz prejsť všetky minulé roky, aby si ich pochopila. Tu, pod neónovými svetlami na Bielom námestí sa všetko začalo. Posledný raz si sa vrátila do rodiska, do východiskového bodu, aby si zistila, či bolo možné zvoliť si inú cestu, či sa veci mohli odvíjať inak."
Patrick Modiano opäť hľadá, obracia sa späť do minulosti aby našiel odpovede na otázky, ktoré tam niekde vo vnútri, na duši.. tlačia.. A ako keby ste sa ocitli v časovej slučke. Minulosť sa dotýka prítomnosti a naopak. Melanchólia. Snaha o porozumenie minulosti, a snaha o porozumenie prítomnosti skrz minulosť a naspäť.
Na konci bola tma a z nej vyšlo svetlo.


Ako memento, aby sa už nikdy nikdy nikdy niečo takéto nestalo. Make love and peace, no war.


Hmm, super teda. Zase som o niečo viac múdrejší, no ale aj jemne zmätený. Zaujímavé čítanie.


O minulosti. Ale hlavne o prítomnosti. Sme tu a teraz. Toľko je tam toho napísaného medzi riadkami.. Krásne.

Tvoje telo je môj čas
Už som tu, tak sa neboj,
už som tu, aby som sa ťa spýtala na všetko,
už som tu, aby som bola tvojin dňom i nocou,
priepasťou, kde pochováš svoje tváre,
už som tu, tak môžeš padať
z tvojho tela do môjho.
Tvoje telo je môj čas,
hľadám si v ňom miesto.
Už som tu, tvoja žena,
dám ti hádať svoje detstvo.
Už som tu, aby som vzala do rúk tvoje temné čelo,
už som tu, je tu moje lono,
už som tu, a čokoľvek sa stane, milujem ťa,
už som tu, čakala som ťa celý život -


O hľadaní, nájdení, o láske, túžbe a strachu a o strate a zmierení ..o živote.
