wiix komentáře u knih
Ja pevne verím, že ďalšie knihy od Ferrante na mňa zapôsobia väčšmi. V tejto knihe bolo veľké plus akurát tak to, ako bol poňatý ženský monológ. Ten bol uveriteľný, záživný až prudký.
Stále neviem, koľko z knihy je výmysel a koľko pravda no autor ma presvedčil a dostal. Príbehy neboli prekvapivé, keďže som nedávno videla divadelnú hru Vzkriesenie, kzorá zjavne čerpala z tejto knihy. No zato som sa pobavila i rozčarovala zároveň.
Bavilo ma to. Častokrát (keď si knihu vyberám ore oddychové účely) je to pre mňa to dôležité. Neriešim dej, vety, logiku. Baví ma vizuál, slovné hračky a ľahkosť.
Bolo to silné. Takto stručne by som to zhrnula a zvyšok emócii si nechala v sebe. Trochu ako film Prvý deň zbytku tvojho života, trochu idealistické a trochu zhurta. Ja však tlieskam a výskam nad tým, ako ma kniha pohltila, aké oblasti dumania mi popri hlavnom deji otvorila, do akých tém načrela (niektoré neviem ani slovam zhmotniť). Na konci som si musela dať prestávky medzi stránkami, aby som si veci sama v sebe ujasnila. Jednoducho úžasné.
Keď mne to príšlo celé také hrr a bez hĺbky a pointy a posolstva a inakosti. Veď to deťom dá len toľko, že mať som medvedíka je úplne bežné a jednoduché, že každý ma veľa peňazí na nákupy v butikoch a že marmeláda je zdravá.
Úplne krásny a nádherne ilustrovaný, nápaditý príbeh, oveľa viac pre dospelých ako pre deti. O tom, ako človek nemá jednať zbrklo, ako má byť empatický a že veci majú svoje rôzne uhly pohľadu.
Na knihu som bola veľmi zvedavá, keď som zistila, aké krásne má ilustrácie a že vysvetľuje deťom pojem smrti. No keď som si ju za minútku prečítala zistila som, že veľa toho predsalen nevysvetľuje, je krásna a užitočná jedine vizuálne.
Priznávam, že som do Vinca. No tiež aj uznávam, že som od románu, ktorý bol viac beletria ako faktografia, čakala viac. Napriek tomu sa to čítalo dobre, z emócii úzkostných a smutných som prechádzala so romantických a úsmevných. Príbeh odvíja vzťah medzi Vincentom van Goghom a Margueritte Gachetovou, ktorý nikdy nebol potvrdený, avšak je vykreslený veľmi búrlivo a na pozadí tejto romance sú úryvky z novín a z dejín politiky a Francúzska a tiež život slávneho maliara a jeho životné nešťastie.
"Nestávate sa niekým preto, čo robíte, ale tým, aké miesto zastávate v spoločnosti. A ja som bola, rovnako ako iní, len hlúpa ovca, neschopná prejaviť trochu originality a vystúpiť zo stáda. Často svoje hlúposti ospravedlňujeme vekom a je pravda, že som bola len mladá husička, jeho talent mi mal biť do očí, ale bola som slepá, rovnako ako moji súčasníci, a mala som zostať ticho. Mlčať a obdivovať. Tešiť sa zo šťastia, že môžem tráviť čas s takým géniom, žiť v jeho blízkosti, počuť jeho slová, pozorovať ho pri maľovaní."
Trochu ako Som Paula, trochu ako Millerov Obratník raka a trochu také vulgárne slovenské klišé, no napriek tomu som to zhltla skoro na jeden krát. Filozofické rozbory sveta striedali halucinácie a rozpory v osobnosti Barbory, ktoré sa prelínali s náboženskými a svetskými myšlienkami, semtam až príliš pritiahnutými za vlasy a dohnaných do krajností. V knihe nie je peknota ani veľa dobra. Je tam rozpad človeka a zvrátené hodnoty spoločnosti.
Keď si niečo zopakuješ 200 krát, myslíš, že sa to stane?
Od pána dahla som čakala viac, vzhľadom na jeho predchádzajúce diela. Toto bolo priemerné, nudné a bez hlbšieho zmyslu.
Jej meno je stále počuť a jej diéty by mali byť revolucionárne (ako vlastne všetky), no keďže nie som fanúšik jojo efektu a stavania starých receptov našich materí na piedestál inovácii, nechám túto knihu mojej mamine a jej viere v schudnutie vďaka tejto kuchárke.
Budem písať o knihe mimo jej politický obsah (a áno, ide to). Budem písať o hlavnej myšlienke, ktorou je matka, jej city, zmýšľanie, vzťah k synovi a životu. Matku si nemožno neobľúbiť. Jej chytrosť a citlivosť zároveň, vášen, ktorá v nej vzrastá a láska k dobru sú chytľavé. Miestami dielo rušia politické a socialistické názory, ktoré sú s týmto časovým nadhľadom mylné. No i tak toto dielo ostáva v mojom povedamí ako zaujímavé a čitateľné. Je prešpikované myšlienkami o sile a nezdolnosti, o vymanení sa z hlúposti a zadubenosti myslenia:
" Pomôž mi! Daj mi knihy, ale také, aby si človek nenašiel pokoja, keď ich prečíta. Treba ľuďom nasadiť ježa do hlavy, ježa pichľavého! Povedz tým svojím mestským, čo pre vás píšu, aby písali aj pre dedinu! Nech tak podkúria, aby dedina zovrela, aby ľud šiel aj na smrť."
Tiež som tam našla aj nádherné vyznania matky, matky jedného syna, matky celého hnutia. Vyznania nie o láske ale o vďačnosti z osvietenia myslenia a o vďačnosti za múdrosť:
"My robotní ľudia cítime všetko, ale je nám ťažko to vysloviť, hanbíme sa, že reku aj chápeme, a vypovedať to nevieme. A často sa zlostíme na vlastné myšlienky, lebo sa hanbíme. Život nás zo všetkých strán šľahá a bije, radi by sme si oddýchli, ale myšlienky nám nedajú."
Čítala som mnoho dobrých kníh pre deti, ale toto bolo také predvídateľné rozprávkové klišé.
Toto je o mne, o mojom týždni, pekne prosto, obrázkovo a hnusne pravdivo.
Milujem Olejníkovú. Ilustrátorku. Táto kniha je síce prednostne do zbierky, ale čakal som od nej viac.
Po knihách tohto autora vždy siaham pre jeho vtip o poučenie (a pretože deti sú z neho namäko). Ni zrovna kniha o tete Alberte bola viac creepy a krvilačná, ako zaujímavá či poučná.
Táto kniha mi bola odporúčaná. No poučením mi je, že sa nemám prehnane na niečo tešiť a už vôbec nie nechať sa zmiasť obalom knihy. Príbeh, hlavná idea a vykreslenie postáv bolo skvelé, niektoré vety som si mala chuť podčiarknuť, takú výpoveď v sebe niesli. Avšak celkový dojem z knihy a to, či sa mi dobre čítala, musím zhodnotiť ako dobrý priemer. Kniha v sebe miesi v zaujímavom koktejli témy ako rôznorodosť a rôznorasovosť Anglicka, politickú stránku tejto monarchie, dospievanie a taje spirituálnych filozofii v kontraste obyčajného človeka. No miestami príbeh nikam nesmeroval, možno aj nudil.
"A my sme anglické krásky dobývali tak, ako celé Anglicko; keď sme získali túto korisť, túto láskavosť a krásu, mohli sme vzdorne pozrieť do očí impériu a jeho sebavedomiu - do očí Chlpatému chrbtu, do očí jeho skurvenej doge. Stali sme sa súčasťou Anglicka a zároveň sme hrdo stáli mimo neho. No nedosiahli sme úplnú slobodu, kým sme sa neoslobodili aj od zatrpknutosti, odporu. A dalo sa to vôbec, keď sa zatrpknutosť a odpor každučký deň obnovovali?"
Rozumiem, že kniha je úžasná a repliky ma bavili a boli priam bravúrne zvládnuté. Zápletka, napätie, nápad - skvelé. No naďalej ostávam pri tom, že detektívy nie sú moja šálka kávy a knihu som len tak-tak dočítala.
Po prvých stránkach ma kniha nadchla a tešila som sa, ako to bude pokračovať. Avšak časom som sa stratila, nerozumela som, o čo mu ide ba až sa nudila. Škoda.