wiix komentáře u knih
Veľmi netradičná kniha pre deti. Dosť morbídna na to, aby som ju menším deťom čítala, no dosť podivná, aby sa mne ako dospelákovi páčila. Navyše nesie krásne jednoduché a predsa pravdivé myšlienky o živote a ľuďoch, pretavené do prostej verzie, ktorá veľmi nezaťaží myseľ no emočné vás poteší.
Deti je ľahké nadchnúť, stačí slovo hovienko či nejaké zosmiešnenie iného dieťaťa a príbeh sa im páči. Už náročnejšie je upútať dospeláka detskou knihou a to sa mu teraz nepodarilo.
Vôbec by som to do tejto útlej knižočky nepovedala, že ma takto ohúri. Veľmi zaujímavý nápad, ten štýl písania a rozprávača ani neviem pomenovať, ale úplne si ma získal. Ja rozhodne vrelo odporúčam tohto Vonneguta.
Tuto young adult literaturu mam rada, vacsinou ma putavy styl pisania, rychly dej a spad, plus toto dielo malo uzasne popisany vnutorny svet hlavnej postavy.
Krásny príbeh, krásne ilustrácie, nežné a nenápadné posolstvo pre deti. Každý si v nej niečo nájde.
Možno to nie je najinšpiratívnejšia kniha a pre deti tiež nie, ale bavila ma od výberu hrdiniek cez ilustrácie a ľahkosť textu.
Už dlho som nečítala niečo tak necelistvé, chaotické a v podstate aj nudné.
Vtipné, menej poučné ako jeho iné diela, ale deťom sa to nadmieru páčilo.
Čítalo sa mi to príjemne, slovenskú prózu mám rada. Miestami boli príbehy uveriteľné a napísané pútavo. Niektoré boli trochu prestrel.
Mám rada takéto vizuálne knihy, najmä pre deti a rozvoj ich čitateľskej gramotnosti je dôležité, aby ich kniha zaujala. Obsah je klasický, ľudový a nôtivý.
Táto kniha bola štyri pätiny obsahu pre mňa výbuch emócii a viet, ktoré boli presne to, čo som očakávala niekedy v knihe čítať a čo som si niekedy myslela o veciach, situáciach, živote. Niekedy ma autorov štýl tak uchvátil, že som mala pocit, že toto som ja a zároveň toto je pre mňa a o mne. Veľmi subjektívne hodnotenie, áno. No o tom je literatúra, nie? O človeku, o imaginácii, o živote a emóciach.
Nedokážeš povedať: ‘Toto som ja.’ Nedokážeš povedať: ’Som ženatý, mám tri krásne deti, pekný dom, dobrú prácu, nemám všetko, čo chcem, nevážia si ma tak, ako by som chcel, nie som taký bohatý alebo milovaný, ako by som chcel, ale toto som ja, rozhodol som sa tak a priznávam to.’ To nevieš povedať. No nedokážeš ani priznať, že potrebuješ viac, že chceš viac. Nedívaj sa na druhých, ty nevieš priznať ani sám sebe, že si nešťastný.
Láska nie je pozitívna emócia. Nie je požehnaním a nie je prekliatím. Je požehnaním, ktoré je prekliatím, no nie je to ani to. Láska k vlastným deťom nie je láska k deťom ani láska k partnerovi, ani láska k rodičom, ani láska k príbuzným, ani láska k myšlienke rodiny.
Bolo to vtipné, zaujímavé a trefné, no asi to nebol môj štýl. Rovnako ako diváci na jeho stand-upe aj ja som mala od polovice knihy chuť odísť z tohto príbehu.
Škoda, že táto kniha potvrdila pravidlo, že pokračovania nestoja za veľa. Fakt mám rada jej vtipy a komixy zbožňujem, no aj tými poslednými stránkami s úvahami mi potvrdila, že ostávam verná prvému dielu.
Pri niektorých poviedkach mi to trochu pripomínalo islandských spisovateľov, ktorý píšu diela, z ktorých mám podobné emócie. Možno to je tým ostrovným životom, že majú mierne depresívne a poeticky smutné podtóny aj nevinné príbehy, akoby v každej situácii bola prítomná aj samota človeka, opustenie, hrdosť, náboženstvo, odpustenie. Akurát že Barcelona pripomína skôr oázu odvahy, vzrušenia a voľnosti (neskôr s trpkým nádychom precitnutia do reality).
Vcelku obyčajná a nudná kniha. Áno, zachrániť a mať tučniaka v Argentíne je isto super historka pre kamarátov a zážitok na celý život, ale myslím, že každý prežil vo svojom živote niečo takto silné a nepíše o tom knihu. Ale ako oddych na leto super.
Kniha bola zaujímavá práve tým, že bola o vojne a zároveň bola iba o dieľčích súčastiach vojny - posttraumatickej stresovej poruche, psychike bývalého člena armády, vzťahoch, živote a priateľstve. No štýl napísania mi vôbec nesedel, nevedela som sa začítať (a možno len preto, že toto nie je zrovna kniha na letné čítanie na deke :) ).
Také milé teenage prevedenie sladkého amerického sna, kde je náročné a predsa jednoduché vyjsť najavo so svojou sexuálnou orientáciou, pretože máte zaujímavú rodinu a super kamarátov. Ale čítalo sa to ľahko, zaujímavo, presne na leto.
Hneď za sebou som čítala publikovaný prejav Rowlingovej na univerzite v Harvard a tejto prejav na Tedx v Afrike. Cítim znažný rozdiel v kvalite a v osobnom rozmere prejavu. Tu som sa cítila viac doma aj v názoroch, ktoré som si predtým nikdy nemyslela. Kniha mala hlavu aj pätu, tiež emocionálny rozmer a pravdivosť v posolstve, ktoré niesla.
Neviem prečo je toto vydané ako kniha. Ok, mimo tohto faktu si myslím, že nič prevratné, vtipné, nové, inovátorske, iniciatívne v nej povedané nebolo.