wiix komentáře u knih
Ja veľmi knihy romantické a knihy o láske nečítam, no toto bolo krásne, nežné a citlivé a zároveň to nebolo nasilu, ani patetické. Príjemné, oddychové čítanie.
Trošičku sa mi to zdalo menej pútavé, menej islandské a melancholické ako jeho rodová sága, ale možno sa mi to zdalo, keďže som to čítala hneď po sebe a už som bola utlmená. Každopádne stojí za to venovať tomu čas, jesenné či jarné pochmúrne večery a zamyslenia.
Trochu slabšie ako Príbeh včiel, no veľmi aktuálne (je jar a už tri týždne nepršalo a je vyše 20 stupňov), na zamyslenie, silné.
Veľmi pútavá a interaktívna kniha o inakosti, o emóciach a hľadaní šťastného konca.
Vtipné, trefné. Síce skôr pre rodičov ako pre bábätko.
Toto je presne tá kniha, ktorá ma najskôr namotala - aj keď hlavná postava a jej konanie mi bolo vrcholne nesympatické - a po polovici už hnevala a nakoniec až nudila. Ten záver. Neviem, som z toho zatiaľ len nahnevaná. Aj keď mala kniha veľmi svetlé body a myšlienky čo sa týka rasy, pohlavia a rôznosti národov, príbeh som si predstavovala viac emocionálny, asi som taký potrebovala.
Na rozdiel od filmu sa v knihe vyzdvihuje skôr téma vyrovnanie sa so smrťou ako samotná vražda, poukazuje na psychiku a čarovno rôznych osobností ako na krutý svet, no i napriek tomu bola kniha napísaná dosť plocho a prvoplánovo.
Nebola to úplne najlepšia Brownovka, dej ma nijak neohúril a napätie som necítila až v kostiach ale úvahy, ktoré mi kniha vnukla na dlhé pochmútne večery (o tom, odkiaľ naozaj môžeme pochádzať a kam ľudstvo smeruje, po smrti a tak) sú podnetné.
Nežné. Mierne predvídateľné a nie až tak pútavé pre deti, ale bolo to netradičné a pekne ilustrované.
Asi som sa nevedela úplne vžiť do časov minulých francúzskych aby som pochopila dielo naplno avšak tóna pocity, ktoré kniha u mna nastolila boli silné.
Snažilo sa to byť vtipné, ale bolo to stále to isté dookola, aspoňže to malo peknú pointu.
Táto séria knižiek mi nepríde nijak poučná či úžasná pre deti, aj keď oni sa na príbehu smiali.
Žeby ma nejak extra nadchol tento príbeh, to sa nedá povedať.
Táto kniha ma podobne ako Malý život odrovnala, emočne. Nedokázala som sa od nej odtrhnúť, bola tak uveriteľná, napínavá a citlivá. Téme homosexuality je síce v poslednej dobe neustále prepieraná, no tu mi nevadila, otvárala nové prostredie a témy.
Kniha mala dlhý rozbeh, kým ma začala zaujímať. Chvíľu som nevedela odhadnúť, či je pre deti, mládež, lebo ho prerozprávalo malé dievča štýlom niekedy detským. No keď sa zistila pointu, o čom to celé je, nadchlo ma to a na konci som uronila aj slzu.
Oproti seriálu bola kniha veľmi zaujímavá a nie až tak pritiahnutá za vlasy. Téma budúcnosti a neplodnosti je veľmi aktuálna a dej a zápletka boli prudko čitateľné. Možno by mala kniha mať trochu jasnejšie ukončenie-aspoň mne by sa tam páčilo.
Ja som úplne zamilovaná do jej štýlu písania. Vtiahlo ma to, očarilo a vypľulo plnú emócii. Taká maličká knižka a taká veľká vec. Celé životy, nádeje, sklamania. Zo života a pritom netradičné.
Knihy pre deti s témou čas (ako je aj Momo a stratený čas) mám rada, lebo pripomínajú dospelákom, že čas nemožno kúpiť a treba si ho užiť naplno a že najkrajším darom akým môžeme deťom dať je čas strávený s nimi, ktorý oni tak potrebujú.
Nežné povzdychy, nekonečné debaty s deťmi o tom, kto je to vlekár, ako vyzerajú bežky, aké poznáme lanovky a čo je to vlastne závej. Takéto zimné knihy poprosím! Nádhera.