zipporah komentáře u knih

(SPOILER) Čítať si originálnu verziu slovenského jazyka znamená piť z vlastnej studne. Žiadne cudzopasnícke slová, skrkvané prekladateľskou mysľou. Je to cítiť, a Živý bič je živá slovenčina ako v knihe Dom v strání. Máme úžasných spisovateľov, Urban ma očaril našim jazykom už v Pomocníkovi. Obsah je cenný, z obdobia prvej svetovej vojny život na dedine a niektoré postavy som si obľúbila, stará Ilčíčka a Ondrej Koreň, obaja pripravili poslednú vôľu Koreňovej a navarili bryndzové halušky, tá časť je v kráse smutná ako časť, kedy si Ilčíčka uvedomuje, že jej syn sa už nevráti. Najväčšmi ma však zaujal záver v aktuálnom zmysle, ako Hlavaj podpálil Áronov dom a po tomto prišla skutočná sloboda. Presne tak. Ak sloboda, potom zbavme sa všetkého, čo máme, peniaze, hmoty a statky, to všetko zväzuje a zápasíme s tým každodenne. Niekedy mám plné zuby toho, ako žijeme a prezentujeme sa, naša zbožňovaná, perfektná spotrebná spoločnosť s vysokou zdravotnou starostlivosťou. Žijeme vpredu, ale je jasné, že sme v chrastavom zadku. Nič viac neznamenáme, ba menej. Aristofanes by našu spoločnosť zapriahol do kvalitnej komédie. Starovek mal Platóna a Aristotela, stredovek sv. Františka, novovek rozumne (bezbožné) vypracované duševné vlastníctvo, no čo máme my? V súvislosti s duševným vlastníctvom? Stvoriteľov internetu, ktorý vychováva nové a zdegenerované generácie? Naspeedované zmýšľanie, ktoré plodí miliardové kusy "kultúrnych bestsellerov" (vždy tak bolo, je a bude, ale nie v takom hojnom počte a v tom je ten rozdiel!). Alebo vari Jobsa a spol., ktorých výmysly produkujú prostriedky na degenerovanie? V pozitívnom slove ďalším generáciám zanechávame umelo predlžovaný život resp. utrpenie s alergiami a pokrivenými telami. Prínos modernej spoločnosti spočíva v možnostiach zapózovať si pred svetom, nik nemá čas na dejiny a vojny, ale niektorí šikovní si ho ešte nájdu. Ďalším prínosom môže byť plod úsilia človeka a to je premoženie Času, najväčšieho boha v ľudskom svete. Zdá sa, že sa s časom hrajú nielen filmári. :)

3 06.03.2015

Prichádzam na to, že filozofia jazyka či filológia je dobrovoľná samovražda mozgových buniek. Toto je kniha zabijak. Celkový dojem je asi taký, ako v úvodnej časti reakcia MF: "Nepýtajte sa ma kto som..." :D Dosť bolo Ecovho vplyvu. Som obyčajný laik, tento "field" je mi ďaleký a škoda, že sa nestotožňuje s tým, čo Kant praví: filozofia by mala pôsobiť predovšetkým ako liek. Ale filozofia má už svoje podoblasti, ktoré sa evidentne líšia vo vyjadrovaní a články od vedcov - lingvistikov sú rovnako náročné, je tam prepojenie... Aj tak všade vidím iba Platóna a MF je vetvičkou platónskych koreňov.

Nuž, čo som si odniesla, najväčší zážitok pre laika ako ja je nepochybne popis Velasquézovho obrazu Dvorné dámy, s otvorenými ústami som hltala zaujímavosti o obraze, ktorý je "repezentáciou reprezentovanou vo všetkých momentoch."
Pasáže o peniazoch mi dali viac prehľad než kniha z oblasti sociológie a psychológie, bol to neočakávaný dar autora a na to, že kniha je náročná na čítanie, o ekonómii celkom zrozumiteľne píše. Fyziokrati, statky a hodnoty, spotreba, prílev amerického zlata, atď.

V knihe sa rozoberá vlastne to, čím je človek ovládaný. Prácou, životom a jazykom. Definuje epistémy klasického obdobia, 19. storočie (tam je aj vznik literatúry).

MF, boriteľ existencialistických ilúzií, klebetil aj o svojej láske Nietszchem.

3 18.02.2015

Výborne napísaný román, ja sa až tak povahovo nestotožňujem s hlavnou hrdinkou, ale presvedčivý príbeh si zaslúži maximálne hodnotenie. Osobne sú mi bližšie Anna, Emma, Búrlivé výšiny a hutné dialógy v Pýche a predsudok, no ani tu dialógy nezaostávajú, niektoré veľmi pekné postrehy písané jedinou vetou, skromnosť či autorkina blízkosť chudoby a vzdialenosť od fyzickej krásy a chamtivosti, ktorá je taká prešpikovaná v "austenovkách", podporia úplnú sympatiu k Jane a jej príbehu.

3 22.02.2014

Jedna z najaautentickejších kníh, aké mohol napísať "mladý človek", teda autor za neho. Fakt, verte mi. Stojí za to, to prečítať. Nebudem vás presviedčať, je to na vás, ale keby ste sa rozhodli, no skúste. Fakt! Bohatstvo, všetci sú kreténi a ja som cvok, ťahám jednu cigu za druhou a som strašne unavený, bolí ma hlava, keď mám počúvať fakt dobré rady do života. V živote som hovno spravil, ale usilujem sa nejako začať žiť medzi kreténmi, fakt sa snažím, aby bol zo mňa ďalší kretén. Mám rád deti, som veľký idealista, lebo každý tak začína, mám obstojný prehľad a ksicht bez uhrov. No vážne... Toto je svet mladých, Salinger podal dobrý výkon, vystihol presne to, čo ma na mladých totálne irituje, a som z nich totálne znechutená, oni za to nemôžu, všetci sme si tým prešli, aj ja, niekto blbol viac, niekto menej... Salinger dosiahol ducha teeenagerského, keď vo mne vyvolal odpor a túžbu, aby už Holdenov príbeh konečne skončil. Všetko od a po zet hodnotiť na človeku, všetko je vadné, všetko vadí, všetko sa kritizuje, a vôbec, mladý vek sa dá zrekapitulovať aj takto : Prežívame nejakú vedeckú fantáziu hodnú knižnej publikácii, lebo sme v pubertálnom veku, kedy celkom vážne berieme svet, lenže on sa s nami bezcitne zahráva a my sme schopní a silní porozumieť všetkému a pri tom sypeme zo seba dávky humoru na rozdiel od dospelých. A predsa sa dostávame do konfliktov, prestávame rozumieť svetu a v slabosti, ktorá prichádza podozrivo pričasto, odsudzujeme pomaly aj odpadkový kôš, lebo sa na nás pozerá proste škaredo. Nepýtame sa, prečo vtedy pri nás nik nestojí, tvrdíme, že pri nás nik nestojí a nikdy nebude! Keď prídeme do stavu, keď sa vieme už opýtať, prečo pri nás nik nestojí, lebo sa dozvedáme z vlastných skúseností, že pri nás niekto môže stáť, prechádzame prvým zlyhaním vzťahov všetkého druhu.

3 19.01.2014

Bzung, mal by si si prečítať pár kníh od dostyho, potom si znovu prečítaj metro a možno prídeš na pár vecí, ak sa ti bude chcieť, dialógy si skús čítať nahlas a tiež možno na niečo prídeš... Metro 2033 = nové prostredie, samozrejme, prišiel s tým Rus, keby s tým prišiel Američan, bol by z toho ešte lepší biznis a twilight by mal náhradu, chvalabohu, tak to nie je. Na dnešné pomery a v scifi je toto taký malý unikátny príbeh hodných 5 hviezdičiek. Veľmi padlo dobre, že Arťom je chlapec neznámy až do záveru, takže čitateľ si môže predstavovať, to je pre mňa osobne prepych. Chlapec žijúci pod zemou, poznajúci skutočne málo ľudí, nenápadný zrazu dostane úlohu, povedzme že len ťažko dôjde k ako takému vývoju v takých podmienkach u mladíkovi, ešte sa čudujem, že to autor ako tak zvládol s názormi o osude a závere, je to jednoducho jedna malá a ozaj v predstave reálna situácia, výsek zo života... hlavne sa mi páči nepredvídateľnosť, čo spočíva len v logickosti, pretože keď si dakto uloví potkana a nevie, či predbehne potkana šampióna, je jasné, že prehrá... tento príbeh bysa dal tak dobre rozpitvať ako pán prsteňov, na tri diely a ďalej, ale odvaha tolkienova je odvaha tolkienova a nie glukhovského, nevadí, toto je tak dobré ako konec civilizace

3 22.01.2013

Rousseau je v tom dobrý, že má knihy ľahko čitateľné a preto ho môže ozaj každý čítať. Pokiaľ ide o Rozpravy, nedala by som ich čítať hocikomu, je to artefakt, ktorý hrá na city a slabšie resp. neskúsené nervy. Keby som toto čítala v násť rokoch, nenávidím vedu a od rána do večera by som si opakovala najlepšie citáty z jeho práce... hehe... Tým, že je to tak správne ľudsky od srdca napísané, aj čitateľ sa môže rýchlo odovzdať mysľou autorovej pravde, ktorú si tu ochočil. No jav je taký, že toto je druhá strana mince, ktorá očisťuje, ktorá pomáha človeku vedecky či umelecky či kultúrne založenému uvedomiť si, že šťastie nem.že nachádzať len v tomto a jedine v tomto. Ďalší spôsob, ako získať nadhľad. Aj v tom je osoh... Autorove vyznanie nie je o presvedčovaní pravdy, ale v jej vysvetľovaní.... veru, ako on, aj ja som sa koľko razy pýtala napríklad, prečo sme sa museli toľko matematických zbytočností v škole učiť (najmä na strednej), hoci uznám, že mozog treba cvičiť v logike, no mohli nás aspoň odmeniť touto diamantovou múdrosťou autora: "... geometria vznikla z lakomstva..." :D

3 27.04.2012

Určite pre laikov, kam patrím aj ja, je lepší Ferrisov The whole Shebang, ale Hawking tu vysvetľuje zopár zaujímavostí, ako čo vychádza z čiernych dier späť do vesmíru... to jediné si pamätám, ale nevadí, knihu mám vlastnú, hocikedy sa dá k nej vrátiť... Vesmír je nekonečný zdroj inšpirácií.... many thanks!

3 20.04.2012

Pridala som a nechápem, prečo doteraz to tu nebolo, keď je to jedno z najvýznamnejších jeho diel. Tak, ako sa autor rozpisuje v Estetických úvahách o kráse a umení, tu podáva výkon podľa vlastných predstáv o kráse a ozaj je tento umelecky hodnotný príbeh zážitok čítať. Najsilnejší zlom prichádza so strašlivou úlohou, ktorú Tell musí v okamihu plniť na rozkaz, "jablko, šíp a jeho syn". Dialógy sú silné, opisy a piesne nádherné. Mne sa najviac to páčilo, že sa vlastne držal toho, čo zdĺhavo preberal v úvahách, až som si nevedela predstaviť, ako potom má vyzerať dobre napísané dielo. A tu ho máme...

3 18.04.2012

ooo, Schiller, kedysi sa toľko vkladalo slov do vyznaní, dnes stačí len "I love you", ale beztak, nedokážem si pomôcť, keď prirovnám Schillera k ruskému Lermontovi z vlastných citov... Schiller akoby sám bol Pečorinom, Hrdinom našich čias, ale tých nemeckých čias, dobovo i krajinne odlišných a rovnako emotívne silno efektných v mojom srdci, takého človeka stretnúť osobne, hovorím si po už koľký raz... next Úklady a láska, Mária Stuartová... ešte pripomeniem na zamyslenie pikošku z doslova: Schiller a Goethe boli priateľmi a Goethe ho volal do jeho mesta, aby prišiel bývať, takéto vzťahy kedysi bývali...

3 18.04.2012

Verím, že má knihy, ktoré sú lepšie a aspoň pre jednu knižku si zaslúži autor všetko to vyznamenanie, ktoré mu vy ľudia Zeme poskytujete zdarma, "kdežto" vám život neposkytne zdarma nič a práve v tom je paradox úspechu.

3 01.01.2012

Začala som to čítať, ale to sa nedalo proste, som si toho vedomá, že som to čítala aj v nevhodnom prostredí, kde boli ľudia... tak zložité bľaboty, autor vravel, že ľutuje, že nie je farebná tlač... ja ľutujem, že som nedošla ani po stovku. Škoda, ale nech mi už nikto nepovie, že Idiot je ťažká kniha, lebo dostane komára z pohára.

Román, ktorý je tu pre všetkých...

3 29.12.2011

Pán Knightley je najlepší, lepší než Darcy, pretože je dokonalý a je nežiadúca pravdepodobnosť, že taký v skutočnosti existuje na Zemi, o to žiadúcejšie, aby sa vyskytol v knihe, ale len písanej perom Austenovej!!! Filmový s Gwyneth Paltrow je skvelý. Príbeh je najlepší, z tých, čo som čítala, Emma baví, jediná vec, ktorú autorke neodpustím je môj čistý predsudok z dvadsaťročného!!! vekového rozdielu medzi ústrednými postavami.

3 29.12.2011

Najlepšie fantasy súčasnosti, ale iba prvý diel, druhý už je viac o histórii, autor sa odklonil od fantasy... Ale ten prvý diel stojí za to!

3 29.12.2011

Zbytočne písať, toto je povinnosť milovníkov detektívok, podobne ako Meno ruže. Výtečné story a ja hlúpa pri tejto knihe som sa odnaučila listovať dozadu. Pretože som videla meno vraha vzadu, keď písal záverečný list. Bola som v pomykove, lebo naaranžoval vlastnú smrť, ale predsa len, bolo a je to stále pre mňa veľké ponaučenie NELISTOVAŤ dozadu!

3 23.12.2011

pozerám, že skoro všetko po päť hviezdičiek, o dačom to svedčí, záver ma položil, také dačo by som nečakala ani po tisícke prečítaných detektívok, toto však bola kniha z tých prvých, čo som čítala, také dačo asi ani nebolo napísané, toto musí prečítať každý opravdový milovník detektívok, neviem, kedy sa narodil arthur conan doyle, ale on tiež:D

3 21.12.2011

zlovlk napísal pekne komentár, najmä toto: "Autorka vše dávkuje přesně rukou lékárníka se čtyřicetiletou praxí - nevinnost, radost, vtip i smutek."
vďaka Anne som začala v šestnástich všímať si prírodu a každý malý detail sveta, vrátane obrubníka... osobne aj tak mám veľa s ňou spoločného s výnimkou Gilberta, bola to prvá hrdinka, ktorá mi bola podobná, tiež som toho navystrájala v živote a mám pre krásne jarné biele stromy slabosť... takých rojkov a rozletujúcich postáv je habadej

3 21.12.2011

Najlepší ruský román 20. storočia. To bol prvý dôvod, prečo som brala do rúk knihu. Poznamenávam, že predtým som prečítala všeličo od Rusov, ale po prvej kapitole som bola esteticky rozvalená na zemi a len som tak civela do steny a ohmatávala si krk. Potom som pochopila, prečo sa električiek obávam. Hnusné veľké mašiny! A po prelete vtáčika pri fontáne, Pilátová druhá kapitola, som začala šantiť s myšlienkou, ktorá pretrvala do záveru knihy: že vlastne Bulgakov použil štýl a tému, ktorá dnes ide na dračku... lenže s tým, že tento príbeh nesie hodnotu veľkú, ale to je na inú tému (nechcem vôbec tvrdiť, že dnes hodnotné fantasy books nejestvujú). Príbeh je výťažok mnohých prvkov, fantasy, nábožko, je to ešte univerzálnejšia kniha než Meno ruže, pretože myslí na trochu viac vecí naraz, ale to nie je podstatné, obe knihy sa porovnávať nedajú, v skutočnosti sú to priepastne rozdielne bestsellery, ktoré by každý fajnšmeker mal mať oťukané očami.
PS: Ja by som raňajkovala s Kantom tiež...

3 20.12.2011

Mám rada životopisy, tak mi náhodne padla do rúk táto kniha, prečo si neprečítať o hercovi, od ktorého som nevidela ani jeden film. Asi som mala spoznať iba jeho hereckú kariéru. V podstate som si prečítala knihu od samoľúbeho egoistického chlapa, ktorému zodpovednosť nevravela nič a mal spekla šťastie, že nezabil cudzie decko, či vlastné decko. Po ľudskej stránke úplná katastrofa tento človek, ťažký kríž, ktorý vyrobil pár ženám, ale vlastne každú ľúbil a potom sa rozvádzal, rozchádzal, lebo si s nimi rozumel :D Ešte sa novinárom čudoval :D Veď novinárov priťahujú presne také amorálne a bezzásadové typy ako Belmondo, konzumenti si predsa nebudú čítať o slušných ľuďoch s usporiadaným životom, to nikoho nezaujíma. Má to svoju logiku, ale pod vplyvom emócii a "nepochopeného" terstosterónu asi sotva Belmondo hľadal rozum. Pod zásterkou "humoru" ešte po tridsiatke robil veci, ktoré sa trochu už vymykajú dospelému rozumu, tak uvažujem, či fakt nemal diagnózu:D Sorry, ale pevne verím tomu, že ako herec sa presadil lepšie než ako človek. Aspoň podľa tých pár strán, v ktorých kalkuluje ako štandardný tridsiatnik presvedčený o tom, že zažil toľko, čo za 4 životy. Či tisíc. Nie som si však istá, či sa má čím chváliť ako človek. Ako herec určite áno, teda ten kontext životopisu by som premyslela. Na písanie týchto árií treba mať asi mozog otupený tým testosterónom, preto je táto kniha skôr pre "veľkých chlapov".

Ale že kradol mlieko Sartremu, to ma pobavilo :D

2 30.09.2024

Nebyť geografických poznatkov a to ako ovplyvňovali tvorbu hraníc, tak by som knihu označila najskôr za odpad. Typické "americké" žuvačkové vety boli často otravné a znižovali kvalitu, chápem ten úmysel zaujať čitateľsky čo najviac ľudí a teda zľahčiť jazykový štýl, ale trochu trápne mi bolo aj za neho. Ľutujem USA, ak tam ozaj žije veľa ľudí a hlavne v politike, ktorí vyjadrujú hrdý postoj hegemóna, presvedčeného o nenahraditeľnosti:D Tak to sa naozaj ešte nič nenaučili okrem moci peňazí. Psychológia ľudstva, ľudí im naďalej veselo uniká. USA má síce mladé dejiny v porovnaní so zvyškom sveta, ale ten sebecentrický postoj a istota nenahraditeľnosti hospodársky, vojensky či dokonca morálne, to už potom je paradox: pokroková krajina sa nenaučila z dejín nič o pokore, a tak je vlastne po psychickej stránke zaostalá. Európske krajiny sú v tomto "znavené", Afrika, Čína, Rusko, všetci máme dejiny a USA nás chce dobehnúť, dobehnú tak sami seba. Už som o tom čítala, USA politika bude musieť v prvom rade zmeniť rétoriku voči svetu. A je to tak. Táto kniha, hoci je od Brita, mi príde ako kópia najväčšieho problému USA - správanie a postoj k zvyšku sveta. S aroganciou nedôjdu ďaleko a môžu mať všetky peniaze sveta - kapitálom politiky budú vždy ľudia, nie peniaze. Ľudia môžu spokojne zvrhnúť každú politiku, prípadne zbaliť švestky a čau.
Veľmi ma zaujala kapitola o Afrike a bolo by dobré si o tom prečítať viac. Je to smutné, krajina je krásna, potenciál veľký... nehovoriac o Brazílii. Nakoniec je fajn, že si autor na samom konci knihy spomenul na BRICS, hoci o nej píše veľmi krátko, vlastne skoro nič, ale vyzdvihuje fakt, že krajiny BRICS nepodporujú občasné výpady Rusov a Číňanov voči USA. No tak toto ozaj už nerozumiem tomuto uhlu pohľadu. A prečo vlastne takýtoh uhol ten autor má a prečo to vôbec píše. Buď netuší, o čom je BRICS, alebo je to fakt idiot.
Ja to momentálne vidím takto: o BRICSe som prvý raz čítala pred pár rokmi v knihe od Salminen, hneď ma to zaujalo. Táto organizácia rešpektuje kultúru a hodnoty každej krajiny. Úlohy pribúdajú, naposledy, čo som si pozrela ich stránku, je to úžasné a vidím v nej stále veľkú budúcnosť, etika a pravidlá, záujmy a úlohy organizácie vyzerajú konečne správne a dobre, takže budeme naďalej svedkami expanzie a teším sa, ak sa podarí vďaka tejto organizácii pomôcť a pomáhať aj tým, ktorí to potrebujú, investície budú smerovať do vzdelania a nebude účelom organizácie iba obohacovať sa na vlastný úkor. EÚ je už zhumpľovaná a skazená inštitúcia, ktorá príliš bodá do vnútorných politík, nebude mať dlhú životnosť, ak nezmení dýky za niečo menej drsné. Inak to opäť zostane v rukách ľudí...
PS: prvý raz v živote som si prečítala, že údajne už tridsať rokov si ktosi želá rozpad USA.. neviete, kto? Američania sami? Úprimne, je to fakt pre mňa novinka, myslela som, že trendom je paranoidný Rus a nie paranoidný Američan.

2 03.08.2024