Adigiotto
přečtené 340
Úsmev nad úsmevom
1992,
Pavol Strauss
Dr. Pavol Strauss bol literátom stredoeurópskeho formátu: Stojac na židovsko-kresťanských pilieroch, písal dvojjazyčne nemecky a slovensky. Začiatkom 90-tych rokov som ho stretol na prezentácii novej knihy. Videl som vyrovnaného a kultivovaného starčeka, ktorému nezostávalo veľa času a možno ani síl nanovo preniknúť do česko-slovenskej kultúry. Publikoval krátko pred rokom 1948, krátko po roku 1968 a krátko po roku 1989. Obdobia medzi tým mal zakázanú publikačnú činnosť. Písať však nikdy neprestal... Spoločnosť priateľov Pavla Straussa usiluje o jeho blahorečenie. Konzervatívne prúdy na Slovensku si chcú prisvojiť všetko, čo sa prisvojiť dá. Načo je taká iniciatíva? Načo blahorečiť niekoho, kto patrí všetkým? Pavla Straussa to odsúdi na sladké podobizne v kostoloch, pred ktorými sa veriaci modlia za uzdravenie seba a blízkych. Keď som si nechal od Dr. Straussa v onen večer podpísať knihu, oslovil som ho "majster". Tak mu hovorím aj dnes. Chcem s majstrom slova viesť vnútorný dialóg, nie sa k nemu modliť.... celý text
Mýtus o Sizyfovi / Pád / Caligula
1993,
Albert Camus
Camusa-prozaika mám radšej ako Camusa-filozofa. S jeho filozofiou je to ako so špenátom. V dobrom úmysle vám ho núkajú, lebo je zdravý. A vy viete, že je zdravý, mali by ste ho jesť v malých dávkach, no nechutí vám. Nakoniec ho ochutnáte ho a vy si poviete, že to nebolo také zlé. Ale špenát zostal špenátom. Nezískal si vašu dôveru, lebo neprestal byť zelený.... celý text
Slzy a víno
1964,
* antologie
S antológiami je to tak: Na jednej strane poskytnú rýchly prehľad o téme – v tomto prípade je to francúzska poviedka 19. storočia -, na druhej strane je skoro nemožné, aby aj ten najlepší výber obsahoval texty rovnakej úrovne. Nájdeme tu silno romantizujúcu prózu (Stendhal), v ktorej postavy jednajú prudko a vášnivo – teda iracionálne a nezmyselne (buď láska k žene alebo k vlasti). Iná, odvážnejšia poviedka (Mérimée) si začína hlbšie vnímať neduhy vtedajšej spoločnosti (otrokárska loď menom Nádej). Kniha to nie je zlá, ale ako celok sa hodnotí ťažko. V pamäti zostanú jedna dve poviedky. Tie ostatné… Ach, tie ostatné… Už si nespomínam.... celý text
Sociologie pro každý den
1965,
Zygmunt Bauman
Budúci sociológ svetového rangu už v tejto útlej knižke – ktorú napísal ešte pred emigráciou ako neznámy autor – naznačil so zdravým literárnym sebavedomím, že s ním treba rátať.... celý text
Starověká náboženství
1988,
Jan Heller
Veľká škoda, že tradične silná česká religionistika upadla po roku 1948 do nemilosti. Chýbala publikačná činnosť, polemika a diskurz. Religionistika hrala významnejšiu úlohu iba na bohosloveckých fakultách. A všetko, čo sa učili budúci kňazi a pastori, vyvolávalo vo vtedajšom režime nedôveru. Profesor Heller alebo profesor Kubalík vzali na plecia neľahkú úlohu udržať pri živote pacienta v klinickej smrti. Robili to najlepšie, ako vedeli – z kresťanskej pozície. Tak sa môžeme v knihe dočítať, že podľa egyptskej knihy mŕtvych má zosnulý svoje hriechy pred súdom poprieť. Ak bude pred bohmi vystupovať v roli spravodlivého, bude ospravedlnený. "To je veľmi problematická relativizácia vážnosti podsvetného súdu." Podobných miest, kde sa autor díva na predkresťanské a nežidovské náboženstvá skrz optiku biblickej tradície, je viacero. Lenže o relativizácii sa nedá hovoriť. Egypťania verili v taký posmrtný súd, aký im vyhovoval. Podporoval právo, poriadok a spoločnosť a keď nadišiel jeho čas, nahradil ho iný koncept súdu. A keď zostarne aj ten, objaví sa ďalší – a možno aj žiadny.... celý text
Potkan
1990,
Andrzej Zaniewski
Zaniewského Potkana som si kúpil v čase, kedy sa knihy dali kúpiť len tak – naslepo a bez balastu všemocných recenzií a odporúčaní. Ceny boli nízke a riziko sklamania irelevantné. Na mňa fungujú alegorické planéty opíc a zvieracie farmy. Ani Potkan nesklamal. Preto mi nevadí, že autor obdaril svoje potkany lepším zrakom a že chvost používajú ako chápadlo či končatinu. Nie je to vedecká štúdia, ale bájka a alegória. Je to príbeh o ľuďoch. Temný, drsný, animálny. Áno, animálny, lebo človek je z hľadiska evolúcie zviera s ešte len tenkou a krehkou škrupinkou socializácie. A zvieraťom možno navždy zostane. Homo habilis sa na scéne objavil pred 100 tisíc generáciami. Homo sapiens pred 10 tisíc generáciami. Spoločnosť, ako ju poznáme, funguje zhruba 300 generácií. A moderný vek púhych 10 generácií… Človek je len na začiatku cesty. Alebo si prestaňme niečo nahovárať a hrať sa na lepších než v skutočnosti sme, alebo vytvorme konečne svet, v ktorom Potkan poslúži iba ako štúdia dôb dávno minulých.... celý text
