adorjas komentáře u knih

Seierstad môžm veľmi- a najviac ma zasiahla vo svojej knihe Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Jej Dve sestry boli takisto skvelým reportážnym počinom a veľmi som sa tešila práve Kníhkupca z Kábulu, keďže jej začiatočný úspech priniesla práve táto kniha, ktorá sa stala bestsellerom. Autorka zostáva verná svojmu štýlu- reportáž jemne beletrizuje a na základe rozhovorov s ľuďmi, do knihy vnáša príbeh a dej so spádom. Asi by som bola viac zvedavá, nakoľko hlboké rozhovory s ľuďmi vedie, akým spôsobom ich príbehy beletrizuje, pretože sa mi napríklad ťažko verí, ako mohla od Mansúra získať také detaily, pri jeho pobyte v Mazár-er Šaríf-e...

2 03.08.2020

Páčil sa mi disclaimer od autorky hneď na začiatku, že toto je jej prežité USA, konkrétne na Floride s jej skúsenosťami, kde svoju skúsenosť práve nechce zovšeobecňovať na celé územie USA. A to bolo super.

Za mňa zaujímavé poznatky, kniha prečítaná za popoludnie, pretože sa fakt čítala sama. Rada by som prečítala ešte podobné cestopisy z iných oblastí sveta napísaných podobne štruktúrovaným spôsobom, ktorý by pokrýval viacero oblastí zo žitia.

2 28.07.2020

Selin- ťažko chápaná postava, ktorá sa necháva unášať prúdom, prostredím, kamarátmi a na nič nepovie nie. Práve v tomto bode som tam videla paralelu s Francis z knihy Rozhovory s priateľmi od Sally Rooney.
Kniha asi nebude baviť čitateľov, ktorých bavia ľahšie témy, pretože tu sme mali veľa popisov rôznych seminárok na Harvarde a výslovne aj krátke interpretácie z filozofických diel a občas musel človek výslovne dávať veľký pozor, aby sa v takomto hutnom texte nestratil.
Kniha ma vrátila do vysokoškolských čias a výslovne som mala pôžitok, čítať si o univerzite a jej predmetoch.
Selin sa hľadá, na konci knihy nebolo pre mňa jasné, či sa našla a či si Selin vôbec uvedomovala, že sa hľadá, ale na takéto veci aj človek príde až po čase, odstupom nejakého času.

2 30.06.2020

Krátka, jednoduchá jednohubka, ktorá akoby bola trošku aj rozprávkou, ale keď si čítate stránky o bezbrannej súcitnej starenke, ani nemôžete inak. U Vigan som zvyknutá, že ľudia sú väčšie svine, preto ma mile kniha prekvapila- ľudia sú ochotní si navzájom pomáhať aj z čisto nezištných dôvodov.

2 13.06.2020

Nemyslím, že je knihu vhodné zaradiť do červenej knižnice, ako to popisujú viaceré komentáre (nielen u slovenského vydania, ale aj u českého prekladu). Kniha v 50. rokoch vzbudila intelektuálny rozvrh vzhľadom aj na vek sl.Saganovej (v dobe vydania knihy mala 19 rokov).

Určite by som rada porovnala jej neskoršie diela, keď trochu literárne aj osobnostne vyzrela, ale na debut takej mladej autorky si myslím, že to bolo veľmi slušné (a preto som nakoniec po krátkom váhaní dala 4*).

Saganová skvelo popísala prostoduchosť postáv, dokonca máte takisto pocit, vzhľadom na ich-formu, že rozprávačom je taká istá povrchná a plytká osoba. (Aj keď musím uznať, že občas tam boli reflexie, ktoré by plytký človek asi nenapísal).

Hodnotu diela znižoval preklad- mala som knihu z roku 1958, kde už z anotácie a z doby bolo jasné, že na základe tejto novely, odsúdia celý západný svet, akoby každý Francúz bol takýmto človek. V preklade boli zle vyskloňované podstatné mená a občas slovosled ani nedával zmysel. Prekladateľ Jozef Brandobur asi na toto moc nehľadel. Ale inak ma potešili zastaralé výrazy typu: matúra alebo ľadnička.

2 03.06.2020

Prvotina mladej autorky- neviem, prečo väčšina mladých debutantiek potrebuje písať o sebadeštruktívnych mladých ženách s nejakou extrémnou ťarchou z detstva a dysfunkčnej rodiny. Kľudne by stačil popis prežívania mladej ženy v dnešných časoch globalizácie a odcudzenia následkom nárastu kontaktu so sociálnymi sieťami. Pretože, takáto postava je tak ťažko uveriteľná, celý jej život, zamestnanie, byt a jeho údržba.

Na druhú stranu sa mi páčilo v tomto debute, že autorka sa pohrávala s rozprávačom, občas sa tam objavil, Občas s rozprávačom komunikovala hlavná postava a dokonca, rozprávač na konci knihy spochybnil celú knižnú výpoveď postavy. Toto bol veľmi svieži pohľad v literatúre.

2 31.05.2020

Veľmi svojské poviedky. Čo ma na nich bavilo, bolo to, že sa jedná o súhrn všetkých poviedok tejto brazílskej autorky. To znamená, že v tejto dosť hrubej knihe nájdete jej poviedky, ktoré napísala od mladého veku až po starobu ako skúsená žena. A práve to sa odráža aj v štýle poviedok- na začiatku sú to mladé dievčatá, ktoré sa nejakým spôsobom chcú vzbúriť konvenciám a urobiť si život po svojom. V strede knihy čítame o ženách v domácnostiach, ktoré majú pracujúcich manželov, malé deti a na základe nejakej maličkosti či detaily, sa pokúšajú vzoprieť a vzbúriť (ale často bez úspechu a vracajú sa každodennej reality). Na konci čítame o paniach, ktoré by ešte chceli byť sexuálne aktívne a hľadajú zmysel života. Pretože síce sú staré, ale starými sa vo vnútri necítia.

Čo ma na autorke prekvapilo a nebavilo, a vidieť to hlavne v strede knihy, sú jej experimentálne poviedky. V nich som sa teda úplne nevedela vyznať- napríklad poviedka, ktorá je písaná formou dialógu ako v divadelnej hre. Alebo poviedka Brazília, ktorá je pravdepodobne ódou na krajinu a jej mentalitu.
Čo ma naopak bavilo, boli poviedky o ženách a ich vnútornom prežívaní. Ženy vášnivé, frivolné, milujúce, nenávidiace, meniace, nestále, pochybujúce, sexuálne. Myslím, že niektoré poviedky, hlavne tie ku konci, kde Lispector otvorene hovorí o masturbácii museli v 60./70. rokoch poriadne šokovať. Pretože aj v roku 2020 sa čítali moderne.

A ešte 2 zaujímavé a nosné motívy autorky:
1. Zvieratá- autorka ich veľmi často spomína vo svojich poviedkach (mačky, psy, byvol a hlavne hydina). Dokonca v knihe má asi 3 poviedky, ktoré sú vyslovene len o sliepkach (a jej experimentálna poviedka, ktorá je o tom, čo bolo skôr sliepka alebo vajce).
2. Deň/Noc- dôležitá časť života každej postavy v texte. Dňom sa akoby začína aj ich život a nocou sa život končí. Každé nočné zaspatie komentuje slovami, že postava umrela.

2 29.04.2020

Ďalšia kniha, ktorú som mala vo svojom zozname na prečítanie uloženú niekoľko rokov a nikde som sa k nej nevedela dostať. Nakoniec sa mi to podarilo cez bazár tu na DB. Nuž, čo k nej povedať? Neskutočne ma lákala obálka, podľa mňa je krásne graficky spracovaná a zaujal ma aj príbeh autora knihy, ktorého táto kniha bola prvotinou a vydal ju snáď až niekedy po 40-tke.

Kniha je príbehom viacerých príbehov, v podstate máte pocit, že z jedného príbehu sa mimovoľne prelínate do ďalšieho príbehu. Na začiatku máme príbeh o Japonke v Benátkach, ktorá obdrží list a v nej Japonka číta o ďalšom príbehu. A práve takýmto spôsobom sa príbehy prelínajú. Niekedy je to viditeľnejšie, niekedy rozmýšľate ako ste sa dostali do ďalšieho príbehu (napr. príbehy o dvoch Brazílcoch- vrátnika a bývalého futbalového komentátora). Je to príjemné dielko, číta sa ľahko, je tam akási hravosť, kvôli ktorému vás to baví, ale žiaľbohu 3 dni po prečítaní knihy som mala problém k nej napísať krátky komentár, pretože hneď po prečítaní mi začala vyšumievať z hlavy. Snaha, téma, motív, postavy- za 3*. (Pričom si aj tak myslím, že tie postavy sa dali hlbšie rozvinúť.)

2 22.04.2020

Knihu hodnotím ako veľmi svieže dielo, pretože koľkokrát máte možnosť čítať knihu, kde je hlavná postava včela? Nevšedná postava, detaily a maličkosti, ktoré sú pre včely obrovským výkonom a obdivuhodnou schopnosťou. Za čo hviezdičku strhávam, bola prehnaná akcia a plytkosť plynúca z toho- bola som ešte len na 100.strane, a mala som pocit, že Flora (hlavná postava) už prežila všetko a že o čom bude autorka písať ďalších 200 strán. Bolo tam toľko akcie, že to bolo viac nabité ako romány Dana Browna :D A samozrejme s tým súvisela akási plytkosť diela- nebol čas na prežívanie, na vnútorné monológy. Ale inak, príjemné jarné dielko, rada doporučím ďalej a myslím, že bude vyhovovať aj menej náročným čitateľom, ale zároveň im trošku rozšíri obzory.

2 22.04.2020

Ajaj, chceli sme opakovať Ferrante? Lebo motív je tak hrozne podobný a vydaný v čase "Ferrante boom", že sa mi nechce veriť, že je to náhoda. Bol to rozhodne slabší odvar, a možno poteší dovolenkové paničky, ktoré obľubujú prostoduchejšie, prepáčte za výraz, tak teda ľahšie čítanie.

2 08.04.2020

Pohodová jednohubka, keď nemáte náladu čítať nič problematického. A v podstate aj v tejto knihe nájdete problamtické veci- nahliadnete práve do zákulisia ntáčania seriálov, aká "politika"tam ide, že je to naozaj často (len) o peniazoch. Nie, v knihe nenájdete vtipné príhody z natáčania hercov, skôr ide o prierez históriou vzniku tohto seriálu. A konečne publikácia, ktorá sa nevenuje len hercom, pretože oni sú často len špičkou ľadovca, ale dáva priestor práve tým ostatným, ktorých na obrazovkách vidieť nie je, ale sú rozhodne nosítkom celej tvorby- producenti, režiséri, kamaramani, mecenáši, kostyméri, komparz a podobne.

2 19.03.2020

Dobrovoľne a bez mučenia priznávam, že nie som zástancom ani čitateľom svojpomocných príručiek. K tejto knihe som sa dostala náhodou, prechádzala som si rady kníh, túto som námatkovo otvorila, aby som sa ironicky zasmiala, aké blbosti tam budú napísané. Ale nakoniec ma kniha zaujala od prvej strany, veľmi čitateľné! Knihu som si následne zadovážila, a podľa mňa bude na nej nejakej pravdy. Autor Gary Chapman je manželským poradcom a počas svojej kariéry navnímal mnoho párov a problémov medzi nimi. Na základe toho vypracoval v roku 1992 svoju teóriu, kde sa ľudia v zásade dajú rozdeliť na 5 skupín, podľa toho akým jazykom lásky hovoria (slová uznania, pozornosť, dary, skutky služby a fyzický kontakt). Ibaže si uvedomil, že nie každý v páre má rovnaký jazyk lásky a väčšina nedorozumení vzniká práve z toho. A práve na tom postavil svoju kariéru! A myslím, že dosť úspešnú- kniha sa stala bestsellerom, následne vydal rôzne rôzne re-edície pre deti, a podobne. Myslím, že v problémovom vzťahu môže táto kniha len pomôcť a v podstate v akomkoľvek vzťahu, či sa bavíme o deťoch alebo o kolegoch či priateľoch. Dôležitá je rozhodne dávka empatie a reflexie, aby sme dokázali navnímať toho druhého. Chapman popisuje čitateľne, prehľadne s konkrétnymi príkladmi. Nie je to kniha pre odborníkov, ale kniha pre širokú verejnosť a myslím, že v tom svoj účel skvele splnila. Dokonca, aj ja, najväčší skeptik na takéto veci, som schopná vybrať zopár bodov, podľa ktorých by som rada vo vzťahu fungovala.

2 10.03.2020

SPOILER
Kniha bola neúprosná v zmysle prežívania hlavnej hrdinky. Ida má síce pred 40-kou, ale aj po 23 rokoch sa ťažko zmieruje so stratou otca, ktorý ju a jej matku jedného dňa jednoducho opustil. Vypol ráno budík, umyl si zuby, obliekol a proste odkráčal z rodinného domu na Sicílii. Nikto ho odvtedy nikdy nevidel...A táto udalosť sa vlečie Idiným životom doteraz. Ona tvrdí, že to je dôvod, prečo majú s manželom taký vzťah aký majú, to je dôvod , prečo nikdy nechcela mať deti, to je dôvod, prečo je ku svojmu okoliu taká, aká je. Na druhú stranu tu máme Idinu matku, ženu pred 70-kou, ktorú síce manžel opustil, ale ona nepodriaďuje absolútne svoj život tejto udalosti a snaží sa žiť. Postupne sa cez Idu dozvedáme o ich ďalšom vývoji v živote a zároveň postupne vidíme deštrukciu, ktorú otec v Ide napáchal a jej neschopnosť normálne a adekvátne komunikovať so svojím okolím.

Ako protipól vidíme Idinu matku a jej priateľku z detstva, ktoré Idu konfrontujú s jej správaním, ale je im to málo platné, až pokiaľ to aj Ida nezačne reflektívne uvedomovať. Na konci knihy, prichádza aké-také vyrovnanie sa s dlhoročnou skúsenosťou , dokonca kniha končí nádejou, že odteraz život Idy povedie trošku svetlejším smerom.

2 02.03.2020

Príjemná náučná literatúra pre ľudí, ktorí si radi o románoch prečítajú aj takýmto nevšedným spôsobom. Obavám sa, že kniha nebude zaujímavá pre ľudí, ktorí sa začínajú dostávať do beletrie, pretože ak za sebou nemajú prečítané diela spomínané v knižke (alebo aspoň o tom nemajú základné povedomie), tak sa im o tom bude čítať zdĺhavo a nudne. (Napríklad u mňa to bolo v prípade írskej autorky Edny O´Brienovej, ktorá u nás v ČR/SR nie je veľmi známa, ale očividne v USA áno).
Foster dáva skvelé príklady a prepojenia literatúry s okolitým svetom, dejinami, udalosťami. Zároveň to celé komentuje čitateľným spôsobom, bez nudných akademických rečí. Ak by som onoho času študovala literatúru, určite by som chcela, aby ma učil tento pánko, pretože jednotlivé kapitoly sa dali chápať ako akési prednášky o rôznych témach v rámci románov (názov, úvod, téma, intertextuality a podobne). Páčilo sa mi to, že autor spomenul aj ženy v literatúre a dokonca aj národné povedomie v románoch. A čo som si určite zapamätala, je to, že literárne ceny vyhrávajú romány s dejepisným presahom ;)

2 06.02.2020

Ďalšia jednohubka od Millerovej. Už jej druhotina Kirké bola napísaná absolútne rovnakým štýlom- slabá, bohabojná postava, ktorá je hlavným rozprávačom príbehu. A presne tú istú variáciu som dostala aj pri tejto knihe. Nemôžem si pomôcť, mám rada vrstevnatosť, ale písanie Millerovej je plytké, možno to pobaví nejakých stredoškolákov, ktorých v USA aj učí, ale ak ste mali radi grécke báje, tak vám to stačiť nebude. A nie, LGBT tematika mi vôbec nevadila, práve som ju ocenila, že niekto sa s ňou pohral a popísal, že existovala aj v antike.

2 03.02.2020

Krásna lyrická kniha, pri čítaní som mala pocit, že čítam viac kníh v jednom. Jednak sme tam mali kritické nazeranie na politický režim v ZSSR, ako desiatky rokov ovplyvnili ľudí v 70.rokoch, v ktorej sa kniha odohráva. Autor krátko popisuje umelecké kruhy, ktoré šli proti hlavnému režimu a sám sa ironicky vysmieva z pokusu tých ľudí sa odlíšiť a odčleniť. Krásne to navodzuje na atmosfére počas návštevy amerického novinára, pred ktorým všetci vehementne predstierajú, že sú väčšími disentmi, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Oni, Rusi, sa snažia pôsobiť západniarsky, ale je im to málo platné, pretože to, s čím by oni mohli vyrukovať pred Američanom, už všetko na západe poznajú. Oni mu môžu opisovať krásy Volgy, ale Američan má NY, Londýn, Paríž, všetky veľké kolosy.

V knihe nájdeme aj autorovu cestu do Archangeľska na sever, neďaleko Bieleho mora. Tam skúma zvyky a obyčaje najstarších obyvateľov. Respektíve obyvateliek, pretože síce píšeme knihu v 70.rokoch, ale záasahy vojny tam doteraz pretrvávajú. Čím? Starých mužov tam nájdete málo, buď sa z vojny pred 30 rokmi nevrátili, alebo boli zmrzačení, upili sa k smrti, v horšom prípade sa zabili. Takže, preto tie staré ženy. V knihe nájdete náznaky ničivosti vojny, ktorá aj po desiatkach rokov zasahuje do života v malej dedine. Medzi týmito ženami spoznáva Veru, starnúcu pani vo veku jeho matky. Vera už 30 rokov čaká na svojho milého, ktorý odišiel v posledných dňoch vojny na front a doteraz sa nevrátil. Autor o nej premýšľa sleduje, konštruuje okolo nej vlastný príbeh, ktorý nemá ničím podložený. O to väčšie je následne jeho prekvapenie, keď ju postupne spoznáva a ona sa mu zdôveruje s čriepkami zo svojho života. A nie, nie je to úplne tak, ako si ju autor ako modlu či idol vysnil. Vera je postavou vzdoru, životnej slobody a nezdolnosti ducha.

Atmosféra v knihe bola nádherne predstavená. Mala som pocit, že vzduch okolo hmlistého jazera tiež cítim a že vôňa vlhkého lístia stúpa aj k môjmu nosu.

2 03.02.2020

Zo začiatku som mala pocit, že čítam akúsi soap operu písanú jednoduchým jazykom. Zhruba v polovici knihy prišiel zlom, ja som si obľúbila postavy malej tunelárskej lode a zvyšok knihy mi zbehol za 2 dni. Narácia knihy bola jednoduchá, na jednotlivých kapitolách sme sa vždy povenovali životnému míľniku jednotlivých postáv a koniec knihy vrcholil veľkým nebezpečenstom, ktoré sa viac-menej podarilo odvrátiť (ale za cenu strát). Postavy boli jednofarebné, posádka lode celá dobrá, postavená za seba bojovať v prípade núdze, ale nebolo to nijako ideologicky tlačené, takže sa o správaní naozaj dobre čítalo. Kniha je feel-good román zasadená trošku do exotického/ nezvyčajného prostredia. Na druhý diel pravdepodobne nepôjdem, ale rada doporučím knihu ďalej.

2 31.01.2020

V knihe nájdete 3 poviedke- pričom prvé dva na seba voľné naväzujú (Kuchyně a Úplněk). Tá tretia poviedka (Stín měsíčního svitu) je trošku prostoduchejšia, ale sama si to vysvetľujem tým, že táto poviedka je z ranejšej tvorby autorky.

Všetky 3 poviedky sa týkajú smrti- keď stratíme svoju milovanú osobu. Zaujímavé je sledovať istý fatalizmus- všetko sa deje z určitého dôvodu, a všetko sa stane tak, ako sa stať má. Autorka túto myšlienku parafrázuje na metafore s rebríkom. Život či putovanie je ako výstup na rebríku- musíme zdolať každú priečku, ocitnúť sa na každej priečke. Preskočiť akúkoľvek priečku sa nedá. Možno táto filozofia súvisí aj s japonským budhizmom.

P.s. Čudujem sa, že kniha nie je vydaná aj v súčasnosti- domnievam sa, že témy Banany Jošimoto by mohli byť aktuálne aj pre súčasných čitateľov. Ja sama som sa horko-ťažko dostala k vydaniu z roku 1997 a obávam sa, že sa mi jej ďalšiu prekladovú publikáciu nepodarí získať :(

2 21.01.2020

Kniha ma dosť bavila. Zo začiatku som mala taký moment, že o čo vôbec ide, ale následne som sa na atmosféru knihy naladila a bežalo to jedna radosť. Počas čítania knihy som si uvedomila, že o Romanovi Szpukovi písal aj Aleš Palán vo svojej knihe o súmavských samotároch. Potom som zistila, že Romanova kamarátka Martina, má takisto svoj príbeh popísaný v Palánovej knihe a zrazu to uvedomenie, že svet je malý a občas existujú synapsie, na ktoré ste vôbec zo začiatku nemysleli. Bolo zaujímavé porovnať romána Szpuka s jeho výpoveďou v Palánovej knihe, ale súhlasilo mi to s jeho prežívaním, fungovaním v tomto sveta. Roman Szpuk na mňa pôsobí ako ubolený človek a verím, že nájde svoje trvalejšie šťastie. Kniha lyrická, cítiť v nej lásku ku prírode, ku hviezdam, k otvorenej oblohe pod spacákom. Kniha trošku o ľuďoch na okrajoch spoločnosti, ktorí naozaj počítajú každú korunu, ale na pivečko sa tých pár korún nájde vždy. Asi netreba súdiť, oni žijú ako vedia a vo svojom spôsobe sú spokojní.

2 21.01.2020

Príjmená, víkendová jednohubka ľahšieho rázu. Trošku som si zopakovala názvoslovie gréckych hrdinov a oživila spomienky na mytológiu a jej príbehy. Kirké žije ťažkým životom, jej nesmrteľná púť je viac-menej pretkávaná iba bolesťou, obavami, nešťastím, strachom. Takže, po piatok opakovaní podobných nešťastí mi to prišlo už únavné. O knihe hovoria ako o feministickej publikácii, ale popravde mi to feministické neprišlo- Kirké robila presne to, čo robí za každých okolností každá žena- za lásku a za svoje dieťa je schopná bojovať až do krvi. Ako vravím, pohodová jednohubka...

2 13.01.2020