adorjas komentáře u knih

Jedna z najzvláštnejších kníh, aké som posledné mesiace čítala. Autorka sa pri písaní svojich memoárov rozhodla pre absolútne inovatívny postup spísania svojho života. Máme tu dve paralelné línie. Jednou z nich je popis jej vlastného života, ale celé to píše v neosobnej forme, akoby z dištancu, seba nenazýva JA, ale ONA- sleduje sa na fotografiách, kde sa popisuje ako žena so svetloryšavými vlasmi a neosobne popisuje jej skúsenosti a jej životné udalosti. Na druhú stranu, v rámci druhej dejovej línie tu máme popis kolektívnej pamäti národa, ktorá sa odohráva od roku 1940 (narodenie spisovateľky) až zhruba po rok 2005-2006. Autorka v 1.osobe množného čísla popisuje rôzne spoločenské udalosti a zmeny, ktoré hýbali svetom (a hlavne Francúzskom). Názory, mienky, nálady. Ako sa nahliadalo na voľby, na celospoločenské zmeny (napríklad protesty v 1968), povolenie antikoncepcie/legalizácia potratov, na príchod techniky a globalizácie, na čoraz väčšie zrýchľovanie. Autorka popisuje nálady v spoločnosti, ale vždy dbá na to, aby sa pri tom snažila o vernú štylizáciu svojej vekovej kategórie, to znamená, že ak píše o 50.rokoch, tak sa to snaží popísať očami 10-ročného dieťaťa, ktorým samozrejme v tom čase aj bola.

Sama autorka si viedla dlhé roky denníky a práve to jej pomohlo k zrekonštruovaniu všetkých udalostí, ktoré vo svojich memoároch spomína.

Veľmi originálny počin a som extrémne rada, že sa kniha objavila na našich slovenských pultoch!

6 27.06.2021

Špicbergy sledujem už dlho- články, živé kamery, vlogy z tohto ostrova, dokonca kamarát, ktorý tam pobudol niekoľko mesiacov. Takže, táto kniha nemohla ísť pomimo mňa. Autorka nám prináša krásne svedectvo o tom, že aj na najsevernejšom severe sa dá prežiť a fungovať viac-menej normálne, akoby ste žili niekde v Bratislave. Tiež sa tam striedajú ročné obdobia, aj keď tu by som ich nazvala skôr "svetelnými obdobiami". Autorka predostrela vo svojej reportáži krátku históriu ostrova, jednotlivých osád, ktoré na ostrove nájdete a aj niektoré životné osudy jej obyvateľov. Jednu pomyselnú hviezdičku strhávam, že mám pocit, že si autorka zámerne vybrala trošku "iných" ľudí - mizantropov alebo ľudí, ktorí utiekli z iných krajín, proste ľudí, ktorí sa vymykajú z bežného rámca.
Vzhľadom na to, že obyvateľstvo Špicbergov sledujem aj na iných kanáloch, tak viem, že tam žije aj kopa "normálnych" ľudí, ktorí za sebou nemajú až také drsné životné príbehy ako tie, čo si vybrala Ilona do svojej knihy.
Napriek tomu knižku odporúčam- minimálne sa skvele číta v týchto horúčavách ;)

6 27.06.2021

Celý čas som pri počúvaní knihy nahranú cez český rozhlas premýšľala nad tým, či mám v príbehu hľadať metaforu, alebo sa skôr sústrediť na realitu. Kniha bude asi veľkou metaforou, na typy ľudí (hlavne takých vyhranených, ktorým viac než iným sedí pojem nálepky), zároveň metaforou na vodu, lásku, inakosť. Môžete si len domýšľať, čo znamenalo všetko to bahno, hutná atmosféra, podvodný svet a podobne. Osobne sa prikláňam k tomu, že z trilógie som zostala zamilovaná do prvej časti Do tmy. Ke dnu ma už bavilo menej, pretože bola na mňa málo metaforická, za to táto tretia časť, bola metaforičká až príliš.
Napriek tomu, jazyk a hranie sa s ním krásny, opäť hutné myšlienky, skvelé vykreslenie popisov, kde priam cítite vôňu bahna. Občas som sa stratila, niekde som sa znovu objavila.

6 30.05.2021

Ja som po toľkých pozitívnych recenziách očakávala, že snáď to nebude taký slaďák. Ale bolo to sladké až moc. Ambiciózna žena, čo sa pri peknom chlapovi začne topiť a zrazu nevie ani premýšľať a potom tie milostné popisy. Ďakujem nie, ani na dovolenku!

6 26.05.2021

Mňa tá kniha bavila rovnako ako Tkaničky/Zviazaní a vôbec mi neprišla slabšia. Práveže sa mi páčilo, že síce opäť bola rozdelená na tri časti, ale mala inú dynamiku, v podstate Pietro celý čas hovoril svoj vnútorný monológ, ale takto mala kniha zase inú hĺbku.

V tejto knihe som videla čoraz prepojenejšie paralely s Ferrante a síce sme tu mali mužskú hlavnú postavu, ale ten monológ mi bol taký známy od Lenú z tetralógie Geniálna priateľka.

6 30.04.2021

Kniha na rozšírenie obzorov o ženských cestovateľkách, dobrodruhoch, ktoré cestovali z vášne pre objavy. Páčilo sa mi prelínanie autorkinho života a dokonca som o jednej z menovaných (Karen Blixen) sama robila takú menšiu rešerš už v minulosti.

6 21.02.2021

Kniha má nízke hodnotenie a priznám sa, že u mňa to bol re-reading (prvýkrát som ju čítala asi pred 10 rokmi a vôbec mi nezaimponovala, musím sa priznať, že ani film). Teraz druhýkrát, keď už mám toho načítané viac, tak začínem oceňovať Capoteho kvality. Je to kniha, ktorá síce hovorí o popise Holly a jej charakteru, osobnosti, ale zároveň pláva po povrchu, na hladine všedných konverzácií. A toto sa podľa mňa podarilo Capotemu- trošku mi to pripomínala Gatsbyho týmto štýlom (vzdialený pozorovoteľ, ktorý všetko sleduje zdiaľky, aj keď je pri hlavne postave úplne blízko).

6 19.02.2021

A viete čo? Keď už chcete čítať obľúbené súčasné české autorky, tak nechoďte za Třeštíkovou, ale dajte si už radšej tú Katalpu. Číta sa to dobre, do knihy sa ponoríte, je to taká tá víkendovka na vypnutie hlavy, ale zároveň máte výpoveď dnešných vzťahov. Od autorky som čítala aj Němcov, hodnotila som podobne...

6 01.01.2021

Celkom obdivujem autorku, že v roku 1952 niečo takéto mohla vydať. Myslím, že pre puritánske USA v 50.rokoch, to muselo byť dosť veľké a nestráviteľné sústo.
Inak, dej je pomalý, vlečúci, konverzácie a výsledné činy z konverzácií sú náznakové a trošku musíte čítať medzi riadkami, čo tou konverzáciou postavy zmýšľajú a čo cítia z tých náznakov. (Možno, preto má kniha na DB trošku nižšie hodnotenie.)
Príbeh Teresy a Carol zaujímavý, nevšedný a veľký obdiv Higgsmith, že toto spísala.

6 11.12.2020

Asi nenapíšem nič nové, ak spomeniem jazz, hru, lásky, alegóriu na Sartreho a jeho Simone. Obdivujem autorovu fantáziu, že si navymýšľal tento snový svet, do ktorého zasadil tento príbeh...

6 30.11.2020

Pochmúrne, krátke dielo, ktorá je nezlomnom úsilí človeka, ktorý bojuje a bojuje, avšak externé činitela sa naďalej pokúšajú zmeniť. Občas je to príroda, občas ľudia a niekedy samotná postava, ktorá akoby ťažkopádne prijímala facky od života.

Život hlavného hrdinu sa odohráva v rakúskych Alpách, v ktorý sa narodil na pomedzí 19. a 20. storočia. Nadovšetko miluje prírodu, slobodu a pohyb v nej, aj keď ho príroda obrala už o veľa vecí. Roky plynú a z náho hrdinu ja zrazu starec, ktorý naďalej súzní so stráňami a kopcami a čoraz viac utieka do samoty.

Nevykonať nič závratného, nespraviť dieru do sveta, ale odísť tak, aby ste nič neľutovali. Asi takto by som nazvala hlavnú myšlienku diela.

6 22.05.2020

Kniha pre každého stredoškoláka, vysokoškoláka, ale aj dospelého jedinca. Autor pekne demonštruje príklady v rámci novodobých (hlavne) politických dejín Slovenska. Snaží sa o objektivitu a pomerne rozdeliť prípadové štúdie medzi všetky politické strany vyskytujúce sa na SR (ale všeobecne mi tam najviac svietil SMER, ĽSNS- bola by som práve zvedavá na príklady zo strany SNS, Most-Híd a pod.).

Autor má veľmi široký rozhľad a úplne ma prekvapil začiatok jednej kapitoly, ktorá začala Kiplingovou poviedkou. Tomu sa hovorí podľa mňa široký záber a ako sa aj z poviedky dokážete dostať ku kritickému mysleniu.

Chválim príklady, vysvetľovanie jednotlivých princípov, spomenutie väčšiny problémových partií človeka, ktorý nevyberá medzi množstvom informácií. Čo ma trošku mrzelo, bolo to, že mi tam chýbalo prepojenie s umením/kultúrou- myslím, že nie je potreba chrániť len nezávislé noviny, ale práve aj kultúru, ktorá dokáže tvoriť dušu národa. A o umelcoch sa v knihe nehovorí vôbec...

Inak, aby zostali informácie neustále aktuálne, bolo by fajn, vždy po zhruba 2 rokoch urobiť re-edíciu s aktuálnymi kauzami a témami, na ktoré by mohol autor poukázať v rámci jednotlivých príkladov.

6 06.05.2020

Ďalšia príjemná jednohubka, tzv. feel-good román. Štýlom mi kniha pripomínala Čakanie na Mr.Bojanglesa alebo S eleganciou ježka alebo Podivuhodný život osamelého poštáka . Trošku čierno-biele- dobré postavy len dobré, zlé výslovne zlé bez hlbšej perspektívy, ale ak potrebujete ulahodiť srdiečku, tak kniha spraví svoje.

P.s. Aj ja chodím ráno vlakom 6:27 :D

6 10.02.2020

Neviem, kde som bola pred rokmi, keď kniha a dokument mali svoj boom, ale aspoň takto som sa k nej dostala a opäť prehodnotila svoj vzťah k tomu, že v akej bubline sa mi darí prebývať a nevnímať tie iné sociálne vrstvy okolo seba, ktorým sa možno až tak nedarí a hlavne nemajú ani šancu sa z toho nejakým spôsobom vyškverať. Páčilo sa mi, že autorka nehodnotila, ale pôsobila empaticky a citlivo a síce neustále spomína, že sa do toho mohla vložiť viac, ale myslím, že dala do toho kus seba...

6 10.12.2019

Na túto knihu som sa táááák dlho tešila, ale nakoniec to nebolo také to japonské terno, ako som zažila napríklad u Vetešníctví pana Nakana (H.Kawakami). Kniha ubiehala, ale nejakým závratným spôsobom nezasiahla, ak by som ju mala k niečomu prirovnať, možno by som povedala, že sa jedná o takú feel-good knihu. Poteší, s kávou postačujúce, ale potom vyprchá tak rýchlo ako účinky kávy...

6 30.11.2019

Viac-menej kritika spoločnosti so všetkými jeho časťami- neexistuje láskyplné rodičovstvo, potomci so stvoriteľmi nemajú vzťah, existencia je oklieštená na prhavé sexuálne úchylky a občas jedinci nemajú ani sexuálne chute ani žiadne zvláštne úchylky. Je to celé povrchné, biologické pudy nás poháňajú dopredu a k tomu autor popretkával rôzne filozofické vsuvky o fungovaní spoločnosti, alebo skôr o jej úpadku. A keď už nastane prchavá chvíľa zmierenia, priam sa dá hovoriť o šťastnej chvíle, tak vzápätí je to presne naopak.
(Kniha ma navnadila prečítať si aj iné knihy od autora.)

6 23.05.2019

S touto knihou som zároveň čítala Lososa v kaluži od M.Lukáškovej, a knihy mi prišli podobné z hľadiska paralelných svetov. Obe postavy boli mladé, ženské, obe postavy nemali veľa ženských kamarátov, alebo teda ani mužských kamarátov a oboch ich občas trápili chlapci.

Akurát kniha Probudím se na Šibuji, mala v sebe viac prepracovanú zápletku, či už, čo sa týka poviedky zabudovanej v knihy, ale aj detektívnej vsuvky, ktorá pátrala naprieč minulosťou, aby vypátrala zmiznutého spisovateľa. Trošku si neviem pomôcť, a knihu by som zaradila do YA žánru, pretože každý kto má nad 25 rokov, sa už takýmito vecami úplne nezaoberá, alebo aspoň vo svojom okolí mám pocit, že 25+ riešia úplne iné veci, a nie to, či sa dajú dokopy s nejakým Viktorom Klímom, ktorý vraj nie je ideál krásy.

Napriek tomu kniha bavila, čítala sa dobre a veľmi oceňujem nádherné grafické spracovanie. Teším sa na ďalšie knihy autorky, dúfam, že ešte niečo napíše, aby som mohla sledovať vývoj jej štýlu.

6 30.01.2019

Krátka knižka poviedok, ktorú máte prečítanú za dve hodiny, ale vy sa snažíte čítať pomaly, aby ste si vychutnali tú jazdu irónie, vtipu a priam až grotesky.

Väzeň, ktorá sa vo svojej celi baví so "sračkami", alebo pánko, ktorý je zamilovaný do sliepky, proste v metaforickej podobe je to možné presunúť aj do nášho bežného života.

V jednej z posledných poviedok ma zaujalo autorovo prirovnanie Thomasa Manna, ako autora, ktorý píše siahodlhé bláboly- jeho Čarovnú horu mám rozčítanú už vyše dvoch rokov a tiež sa cez to nedokážem preklenúť.

A koncový rozhovor, ktorú som vnímala ako kritiku Slovákov, bol tiež famózny.

6 14.01.2019

Už z prvých stránok budete mať pocit výnimočného jazyka- farbisté a predsa jednoduché popisy prírody vás uchvátia, ak čo i len trošku máte srdce naklonené týmto smerom. Budete mať chuť a náladu chodiť, šľapať, spoznávať kopce a hory. Autor ma v tejto knihe určite viac zaujal ako vo svojej Sofii, ktorá vždy chodí v čiernom (ktorá mi úplne pripomínala Emu Mullerovú- pozn. pre slov.čitateľov).

Akurát, opäť tie postavy, strohé, nekomunikujúce medzi sebou, svoje bolesti si nechávajú pre seba a čo ma najviac mrzí je to, že ich správanie ich vôbec nemrzí . A síce ich vzťahy (aj rodinné) strokotávajú, tak oni nad tým neprejavia ľútosť (ani vo vnútri)...

6 08.10.2018

Podaril sa mi kúsok, že som túto knihu čítala zároveň s jeho predchádzajúcou knihou O čem mluvím, když muvím o běhání- a v živote by ma nenapadlo, ako spolu beh a písanie v Murakamiho života súvisia. Systematickosť, pravidelnosť, presné naplánovanie aj také môže byť život spisovateľa, ktorý to má ako svoje povolanie. Inak o tej pravidelnosti- zaujala ma paralela s Woolfovej- tá to mala nejako podobne a zároveň tiež denne po rannom písaní potrebovala chodiť na niekoľkohodinové prechádzky...

6 26.04.2018