adorjas komentáře u knih

Túto knihu som už mala rozčítanú pred 5 rokmi, vtedy som ju nedala a skončila som snáď na nejakej 40.strane. Ale toto je dôkaz, že niektoré knihy potrebujú svoj čas a ich čitateľ musí takisto zrieť a o niekoľko rokov sa ponoríte do rytmických viet Woolfovej. Tá ako vždy, je očarená a fascinovaná plynutím času, vodou, vlnami. Ako ďalší motív tam vidím ako nepoznáme ľudí vedľa seba, z vlastnej rodiny a že nikto k vám neprenikne tak, aby vedel prečítať vaše celé vnútro. A ani mi nikdy nedokážeme druhej osobe sprostredkovať všetky naše myšlienky a názory, akokoľvek veľmi by sme chceli.

5 30.07.2020

Moja prvá kniha od Gaimana a doslova som ju prečítala za pár hodín. Bola som po nej pár hodín úplne odrovnaná. Prečo? Pretože kniha nebola len pre deti, ale aj pre dospelých. Skrývala v sebe hrozbu, nešťastie a problémy, ktoré útočia na každého z nás, či sme deti alebo už veľkí. Kniha bola metaforou a totálne ma navnadila prečítať si od tohto autora ešte viac.

5 08.04.2020

Karin Tidbeck ma bavila vo svojej novele Amatka, preto som sa na Sobiu horu veľmi tešila a pozitívne hlásim: NESKLAMALA! Trošku surreálne (už hneď prvá poviedka o vzducholodi Beatrice a tlačiarni, ktorá oplodnila ženu) , trošku fantastické (viď poviedka Sobia hora alebo meňavky, ktoré na seba naberú podobu zvieraťa či človeka v poviedke Pyret), alebo naprosté sci-fi v podobe Augusty Primi, ktorá hovorí o inom paralelnom svete bez času. Bavila veľmi a proste tečka! :)

5 10.02.2020

Absolútne fantastické vykreslenie psychológie postáv, ich premýšľania, motivácie, pohnútok, snáh. Kniha je akoby rozdelené na pomyselné 2 časti- prvá časť vykresľuje prežívanie vnútorného sveta sudca a začína jeho popoludním v kancelárii a končí rovnakým dňom večer po nejakej rodinnej návšteve. Nedozvedáme sa do detailov, jeho vonkajší život, skôr jeho vnútorné rozjímanie, postoje, názory a celý jeho životný príbeh vrátane rodinnej anamnézy. Druhá časť príbehu nastáva pri návrate z rodinnej návštevy, kde ho doma očakáva iná neočakávaná návšteva, ktorá dej poháňa dopredu a celkový ráz knihy naberie iný dynamickejší ráz. Pri druhej časti nečakajte veľa postáv, celá kniha a odohráva v komornej atmosfére, avšak druhá časť je o dialógu medzi dvomi postavami.

Kniha sa odohráva cca v roku 1935/1936- krásne tam badať známky prichádzajúcich obáv ohľadom vojny.

5 13.01.2020

Jejda, ďalší oslavovaný román aspoň, čo sa týka textu na prebale od rôznych známych osobností a ďalšia zbytočná schránka s listami. Postavy plytké, vadilo mi v texte nezvýraznenie dialógov, ťažko sa tým pádom rozhovor sledoval.

Príbeh dvoch lesbičiek, pričom jedna z nich teda asi nie je ani lesbička, len nevyberá medzi pohlavím. Plávajú si svojím študentským životom a snáď si myslia, že zmenia svet. Vtrhnú do života dysfunkčného manželského páru, menia sa role v tejto zvláštnej, nesúrodej štvorky. Ja neviem. Autorka asi chcela ukázať, ako sa hlavná postava Frances vyvíja, rozvoj jej vlastného sebapoznania, ale jedine, čo vo mne zostalo je to, že takých ľudí vo svojom okolí mať nechcem...

5 23.10.2019

Nebude to moja kniha roku, pri ktorej onemiem a budem ju každému odporúčať, ale bola to veľmi dobrá kniha- popisná, poetická, osamelá, prírodná, stratená.

Určite sa budem tešiť aj na ďalšiu knihu tejto mladej zaujímavej autorky.

5 30.05.2019

Atwoodová ma baví v takýchto žánroch- žena obvinená z niečoho, pretože je žena (podobne ako v Príbehu služobníčky). Dej je čtivý, 500 stranová kniha ubieha ako nič, a vy po prečítaní premýšľate, či to Grace Marks urobila alebo nie. Pravdu sa už nedozvieme.

Kniha ma bavila podobne ako Príbeh služobníčky. Od autorky som čítala ešte Muzeum zkamenělin, ale to bolo na mňa slabé. Konečne autorka vo vrcholnej forme. Mimochodom, kniha bola aj sfilmovaná v podobe seriálu, ktorý je tiež nadupaný, ale pozor, bez knihy vám mnoho súvislostí ujde. Ale potešilo, že aj autorka sa podieľala na vzniku seriálu. Tomu sa hovorí byť čipernou dámou ;)

Poznámka k deji- vadilo mi, že som v knihe nedostala ani v náznakoch motívy konania podomového obchodníka...To by som ešte potrebovala dojasniť. A ja viem, že nech si aj čitateľ niečo po prečítaní, vymýšľa, ale toto bolo úplne uťaté bez náznaku toho, ktorým smerom vôbec premýšľať mám.

5 01.02.2019

Čítala som aj autorkinu Vegetariánku a síce mala najekaé myšlienky, ktoré mi zarezonovali v hlave, ale pocitovo u mňa tá kniha nič hlbšie nevyvolala. Opakom je táto kniha, ktorá bola bolestivou už aj pri čítaní, nieto ešte vtedy, keď ste nad ňou premýšľali. Síce má len necelých 200 strán, ale pocity a bolesť sú tam beznádejne zahustené. Veľmi sa mi páčilo roztriedenie kapitol, z rôzneho uhlu pohľadov, od rôznych postáv až po uzavretie kruhu, kde sme sa viac-menej vrátili na začiatok. Doporučujem!

5 08.11.2018

Dobrý deň p.Ferrante, toto bola Vaša prvotina na konci 90-tych rokov a musím sa Vám úprimne priznať, že Vaše neskoré diela ma bavili viac. Avšak Vaše neskoršie diela nemohli by neboli vznikli bez tejto knižočky a myslím, že ste hľadala svoj hlas, svoj štýl (ako by to napísal Vás kolega pán Murakami).

Dielo snové, kde sa fantázia prelína s realitou a vy len tápete v tom, čo je vidina, čo je minulosť, čo sa naozaj stalo-nestalo. Hádate, objavujete a ťaží vás pocit Neapola. Pre niekoho možno slnečný, vzrušujúci juh Talianska. Pre Elenu životná dráma medzi mužmi a ženami, plného násila, temnej minulosti a smradľavých výfukov z áut...

5 30.04.2018

Ferrante je láska! Opäť silná postava, divná, až zvráteno krutá, a predsa tak reálna, že sa v nej spozná každý...

5 03.01.2018

Opäť príjemný (skôr) psychologický román ako detektívka. Detailné vykreslenie charakteru postáv a vkusné prelínanie deja. Číta sa to dobre, nie je to plytké a po prečítaní sa budete chcieť presťahovať do nehostinných končín...

5 22.03.2015

táto kniha vo mne evokuje moje detstvo, keď som ju ako dieťa čítala a túžila som žiť tiež v takom lese. Kde svieti slnko a mám plno kamarátov. Nedokážem si predstaviť krajšie čítanie (pre svoje budúce) dieťa, ako je táto knižka. Kebyže ju mám charakterizovať jedným slovom, napadne ma slovo "mierumilovnosť"....

5 18.03.2014

Ďalšia pultovka, ktorú knižní fajnšmekri rozobrali a vychválili do nebies. Budem k nim patriť aj ja? Dlho som sa na to pýtala, a keďže som hypeu neverila, počkala som si na e-výpožičku z knižnice. Pretože síce obal pekný, ale tá hrúbka vážení, tá hrúbka...
V prvom rade poviem - nie som čitateľ fantasy. V tomto som ako také malé hlúpe vajíčko uvarené natvrdo, ktoré za všetkým hľadá logiku nášho sveta, a má neustále tisíce otázok, ktoré mi zostávajú nezodpovedané, pretože by na to v knihe nebol priestor.
Kniha je o paralelnom svete odohrávajúcom sa v Oxforde, cca v roku 1837. Všetko je viacmenej ako v našich časoch, ale jedna fakulta sa venuje prekladaniu, a medzi inými aj špeciálnej aktivite, kde na základe dvoch párových prekladových slov dokážu daní prekladatelia trošku "čarovať". Hlavná postava Robin Swift pochádza z Číny a skrze jeho oči spoznávame ostatných prekladateľov, ktorí študujú v "Babylone", ale i názory autorky o vykorisťovaní, utláčaní a nadvláde jednej krajiny, ktorá ťaží z chudoby a utrpenia napríklad spomínanej Číny. Uff! Poďme najprv na plusy:
+ svet a fungovanie prekladateľských zvitkov - veľmi zaujímavé a nevšedné podanie
+ láska ku knihám, prekladom, jazyku
+ a to je za mňa všetko #sorrynotsorry
Všetko ostatné bolo chabé, chabé, pochabé. Plytké, čiernobiele postavy. Postava Robina na začiatku vykreslená s takými podrobnosťami, že ani JKR do takých podrobností nešla u Harryho. Celá tá mágia bola príliš málo, na to, aby ma držala vyše na 500 stranách - áno, síce prekladateľské zvitky poháňali parný stroj, a lode a delá, ale setsakra, mohli mať za mňa väčší podiel. Celá kritika nadradenej bielej rasy, kde sa na cudzincov hľadí cez prsty mi vadila, lebo ste tam boli zaradení aj vy, lebo ste biely, a hotovo, a basta. Yellowface ma u autorky bavila viac a milovníci fantasy žánru, ktorých kniha odrovnala, tak vám poviem, nie každému to proste sadlo. Keď už fantasy, tak Svet rieky od Farmera či Erikson a jeho Malazská ríša. A keď dark academia, tak Tartt a jej Tajná história. A keď láska k prekladom, tak zo zahraničných Mercier a jeho Váha slov či naša Farkašová a jej Scenár. Tak!

4 13.09.2024

Milostný príbeh z Anglicka zo 60.rokov 20.storočia. O autorke Veronike Opatřilovej som čítala na českých bookstagramoch samé ódy a konečne som sa ku knihe dostala v rámci výpožičky elektronickej verzie z knižnice. A musím s ostatnými súhlasiť!
Krásne zvolený jazyk, lahodné plynutie slov zaručili zážitok akoby kniha plynula sama od seba. Dej sa odohráva medzi mladým študentom z Göteborgu, ktorý je práve na študijnom pobyte na ostrove Wight (UK). Tam sa spoznáva s profesorom, s ktorým sa začína odvíjať ich vzájomný vzťah-nevzťah. Toto spojenie používam zámerne, pretože snáď aj vy máte tú nádhernú skúsenosť, keď vás niekto zaujme, vy okolo neho krúžite, sledujete z diaľky a to, či sa na vás ten niekto usmeje, ovplyvní celú náladu vášho dňa. To vzájomné oťukávanie, sledovanie, snaha zapadnúť do života druhého. To fantazírovanie, čo sa dialo v minulom živote vašej milovanej osoby. Tie neustále pochybnosti o tom druhom, či takisto cíti k vám to, čo vy k nemu. A ak máte skúsenosť s láskou zakázanou tak sa v tomto príbehu nájdete ešte viac. Kniha je zároveň napísaná zaujímavým spôsobom, kde vnímate stanovisko len jednej z hlavných postáv, a tým pádom pohnútky tej druhej hlavnej postavy zostávajú skryté a vy si ich len môžete domýšľať. Mená hlavných postáv naschvál nespomínam, pretože vysvetľujú úvod a koniec knihy, ktorého interpretáciu necháva autorka na samotného čitateľa. Krásny, univerzálny milostný príbeh. Vzhľadom na to, že je kniha komorná, tak vám možno bude občas pripadať trošku viac úmornou v tej druhej polovici knihy, akoby to nikam nesmerovalo alebo sa trošku točila v kruhu alebo, ešte lepšie povedané, akoby jej dochádzala energia. Ale uvidíte sami, ak knihe Počkej na moře dáte šancu! Odporúčam!

4 01.06.2024

OK, ujasnime si to. Toto nie je dovolenkové, ani oddychové čítanie! Ak hľadáte druhú Julie Caplin, tak ste o dost veľa dverí vedľa. A asi aj na úplne nesprávnom poschodí. Kolektívna trauma, Vietnam, hľadanie novej identity a jazyka v USA, problematický vzťah s rodičmi, drogy, úpadok USA, objavenie svojej sexuality, angličtina/vietnamčina, Y2K, neschopnosť komunikácie, och, bolo tam toho tak veľa, až som si musela medzi čítaním dávať aj niekoľkodňové pauzy... Priznám sa, čítalo sa mi to ťažšie ako Malý život, ktorý každý (okrem mňa) opisuje ako veľdielo (ako iste ste si všimli, nie som fanúšikom Yanagihary). Tam som si hovorila, oukej, ale prečo ju oslavujú a plačú nad ňou, keď je to len fikcia?! Naproti tomu kniha Na Zemi jsme na okamžik nádherní ma drásala z toho faktu, že je autobiografická. O to viac vás budú bolieť všetky príkoria autora... Kniha je napísaná vo forme listu, ktorý Ocean Vuong píše svojej mame, aby jej ukázal, čo cíti a ako cíti. V angličtine. Jeho mama povie po anglicky ledva pár slov. Tento román si nikdy neprečíta... Autor popisuje motívy krásnym básnickým jazykom. A ani sa nečudujem- pred týmto románom už vydal dve básnické zbierky. Och, a ešte veľký potlesk aj pre preklad Martina Světlíka!

4 27.03.2024

Bavilo, čitateľsky nenáročná kniha so znepokojivým obsahom, avšak trošku nevyčnieva z radu "českých hrdiniek, ktoré majú traumu z primárnej rodiny". (Napr. Houbařka, Hany a Slepé mapy, Lesy v dome, Anežky, ...). Na prvotinu super, ale trošku mi to naďalej spadá do kategórie oddychového čítania pre náročných...

4 04.02.2024

Veľmi krátka, úsečná, ale výstižná novela. Vedela by som z príbehu a od autorky čítať oveľa viac a dlhšie. Taká vianočná i smutná.

4 07.01.2024

Asi som sa Eddyho prejedla. A kým som spievala ódy na jeho predchádzajúce tri knihy, tak tu sa mi ten WOW efekt nekonal a knihu som dočítala, lebo mi končila výpožička z knižnice. Edouard variuje svoju stokrát omieľanú tému, a celkovo s tým problém nemám, páči sa mi, ako sa na tému sociálnych nerovností snaží hľadieť vždy z iného uhla pohľadu, ale počas čítanie tejto knihy mi v hlave bežalo: "Ježiš, prečo tak rieši únik a premenu, prečo sa s tým nezmieri, so svojim pôvodom a všetkým, prečo ešte rieši aj plastickú operáciu, potreboval by veľmi dobrého psychoterapeuta."

4 01.07.2023

Ak sa o problematiku zaujímate a čítate názory ľudí z podobných kruhov ako vy, tak vás kniha nič nové nenaučí, skôr to celé tak skompletizuje pre české reálie. Len škoda, že ľudia, ktorí tvrdia opak, alebo tvrdia, že máme 100% rovnocennosť, sa k tejto knihe nedostanú.

4 01.07.2023

Čím to je, že Francúzi dokážu písať aj na krátkej stranáži tak sugestívne, že priam cítite vzduch, ktorý postavy dýchajú... Duras, Sagan, z tých súčasných Ernaux, Edi Louis (Balzac, ty choď preč, ty do tohto zoznamu nepatríš).
Od Milenca som nečakala veľa, predsa o Duras v poslednom desaťročí veľa nepočuť a mala som obavu aj z témy, či nebude "lolitkovská". Nakoniec som dostala úplne inú šálku kávy- Čína, 30.roky 20.st., bieli prisťahovalci z Francúzska, 15 ročná Marguerite (novela má autobiografické črty) a jej totálne dysfunkčná rodina, kde šípite oveľa väčšie problémy, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať... Na 90 stranách dosť veľa muziky!

4 20.04.2023