adorjas komentáře u knih

Toto bolo dosť ťažké čítanie, ani nie myšlienkami, ale hutnosťou samotného deja. Prepínanie medzi postavami bez toho, aby tam bol viditeľný odsek, a tým pádom to odsypávalo dosť pomaly, pretože ste neustále premýšľali, o koho sa jedná, o akom časovom období sa bavíme a podobne. Vysiľujúce pre mňa bolo neodhadnutie postáv- kto je dôležitý, kto nie, koho môžem z pamäti vymazať. Ako bola to dosť realistická kniha, postavy rôznofarebné bez toho, aby ste vedeli povedať, kto je kladný-záporný. Autor skvele popísal americkú spoločnosť, hlavne čo sa týka rokov 2001 až 2008. Ale na mňa to bolo príliš hutné, asi ako, keď s robíte krupicovú kašu a náhodou sa vám do mlieka vysype príliš veľa múky a lyžica potom v tej kaši stojí...

4 31.08.2019

Na túto knihu som sa tešila niekoľko rokov, ale prišlo mi to také "klišéoidné". Možno som už predtým čítala trošku o deji, ale od začiatku knihy ste si vedomí ako to skončí, aké budú postavy.

Príbeh zamrzí a myslím, že keď kniha vyšla (1958) musela vzbudiť rozruch. Jednak tam ženské postavy konajú inak, ako by ste v prudérnych a dokonalých 50.rokoch očakávali - sex mimo manželstva, single ženy, týrajúca matka. A takisto aj konanie hlavnej postavy sa vymyká prúdu vtedajších kníh- alkohol, túlanie sa ulicami. Takisto popis spoločnosti a hlavne popis ľudí s duševnou chorobou musela vzbudiť veľký ohlas.

Je dobré, že kniha sa v tých časoch napísala, prirovnala by som ju svojím prebúdzaním k Ako zabiť vtáčika.

4 18.07.2019

Ak vás čo i len trošku zastihol fenomén Ferrante a niekedy ste, čo i len trošku premýšľali nad jej knihami a prečo píše ako píše a aký môže byť životný príbeh za tým, tak sa v tejto knihe dočítate o čriepkach jej života a možno si z toho poskladáte aspoň základnú mozaiku, prečo tvorí tak, ako tvorí.

Kniha postupne odhaľuje motívy jej kníh, začína knihou Zraňujúca láska. Autorka v pár listoch popisuje pozadie. Následne máme ďalšiu časť knihy, kde sa popisujú jej rozhovory s novinami ohľadom knihy Dni opustenia.

Potom nasleduje veľmi krátka stať o jej motívoch pri písaní Temnej dcéry (čo mi osobne prišlo ako veľká škoda, vzhľadom na to, že to je moja obľúbená knihy a myslím si, že tam našla definitívne svoj spisovateľský hlas).

A zväčšej časti ku koncu knihy vás čakajú rozhovory s novinármi ohľadom Neapolskej ságy. Novinári sú z rôznych kútov sveta, niektorí sa z nich pýtajú jednoducho, niektorí majú viac reflexívne otázky a Elena sa pri nich (snáď) otvorí viac (ale nie doslova, väčšina rozhovorov prebehla cez emaily/listy).

Autorka aj vo svojich emailoch, listoch a rozhovoroch zostáva verná svojmu štýlu a mne sa jej písanie páči o to viac. A bavili ma jej strohé odpovede na akékoľvek otázky týkajúce sa jej identity.

Novinár: Prezradíte nám vašu totožnosť? Bla-bla-bla...
Ferrante: Nie.

Bravó :)

4 18.07.2019

Veľmi príjemné dielo, kde ma najviac bavil ten krásny jazyk akým autor popisoval dej knihy. Jemné mystično mi nevadilo, dokonca to trošku ozvláštnilo historický podtext knihy.

Akurát, tá história, no... Minulosť, hlavne, čo vnímam u českých autorov je vždy vykreslená ako osudy ľudí, ktorí to mali ťažké, žiadny smiech, len trápenie. A najčastejšie sa tam postaví kontrast so súčasnosťou, kde českí autori na základe nejakého prototypu postavy popíšu súčasnosť. V tejto knihy to bol Dominik, trošku nahlúply mladý muž, ktorý fajčil marihuanu a ledva mal prácu. Za to na rozdiel, od postáv v 30.rokov, ktorí ťažko pracovali, prežívali lásky a drámy. Bla-bla-bla- aj v súčasnosti sú drámy a osudy a nie je potrebné vykresľovať dnešnú mládež v takých čiernych farbách...

4 30.06.2019

Knihu som mala z knižnice, záložka z knihy bola na cca 40-tej strane. Aj som si pomyslela, že fíha, táto kniha asi nebola dočítaná predchádzajúcim majiteľom. Tak som sa do nej pustila. Neviem ako nazvať tento štýl, možno kombinácia prúdu vedomia a rozprávania, ako keď hovoríte niekomu príbeh v krčme.

Autor viac menej hovorí po celý čas v monológu a ten začiatok je asi najviac ťažký, následne sa nejako dostanete k jeho rozprávaniu o Islande naladíte sa na jeho ubiehajúcu vlnu a začínate si to užívať. Následne ste na konci knihy a hovoríte si, že nejako podobne cítite aj vy, keď cestujete a už naozaj neviete, čo je doma, čo je rasizmus a ako to po svete chodí-nechodí.

4 23.05.2019

Taký feel good román na jar alebo jeseň, keď sa vám už chce von, ale je zima, a tak sa radšej zakutáte pod dekou a k tomu si dávate čítaníčko. Určite nečakajte super kvalitnú beletriu, aj keď kniha dodá celkom veľa tipov na iné knihy. Pre romantických knihomoľov a knihomoľky to možno bude kniha aj na viac hviezdičiek. Mňa minimálne vytrhla z čitateľskej krízy a pomocou nej som si spísala ďalší pekný zoznam kníh na čítanie.

4 29.04.2019

Bavia ma knihy o opustených miestach, kde človek bojuje so živlami a snaží sa nielen prežiť, ale aj nejakým spôsobom žiť. Krátke, tvrdé vety textu, drsné správanie ľudí popísané vo všetkej strohosti. Na takom mieste nie je priestor na láskavosti a tak ako postavy dennodenne sledujú more a jeho vlny, tak sa nesnažia vŕtať vo svojich vlastných hĺbkach.

4 08.04.2019

Ufff, to bola bichle- vzhľadom na to, ako sa v knihe svet rúti do záhuby, a všetko a všetci sú len zlí, a tí, čo sú dobrí, sú len neskutočne smutní, to bola ohromná radosť dočítať.

Neupieram jazykovú a štylistickú formu, to bolo krásne. Ale tak veľmi zdĺhavé a emócia taká bolestivá, že ste mali chuť vrážať si do seba nôž. Po tejto knihy už len čakám, kedy sem naklusajú čínske tanky a kedy si český prezident a politici na chirurgii upravia tvar očí.

4 04.04.2019

Poetické, lyrické skĺbenie Kerouca a hippisákov a vampov dokopy v podaní ženskej autorky. Cesty nikam a do prírody vo mne vzbudzovali chuť zbaliť si svoj batoh a odkráčať si to do panenskej prírody. Nebáť sa líšok ani diviakov, nenanášať si denne tony makeupu a kašlať na výdobytky mesta...

4 28.02.2019

Na túto knihu som úplne zabudla, že som ju niekedy prečítala a do zoznamu svojich prečítaných kníh ju snáď zaraďujem po dvoch rokoch. Vzhľadom na to, že som bola s knihou nespokojná, jej pasáže ma nudili, zbavila som sa jej, čo najskôr. Nechcem knihu hodnotiť ako brak, vzhľadom na to, že Ishiguro je veľký pojem, ale minimálne ma odradil, aby som od neho prečítala akúkošvek ďalšiu knihu...

4 20.01.2019

Japonská literatúra ma baví! A táto kniha nebola výnimkou. V knihe som videla sociálne odcudzovanie sa, a hoci postavy sa vídali denne, mali medzi sebou vzťah, beztak k sebe neprenikli, akoby tam bolneviditeľný múr, ktorý prekážal v tom, aby sa osobny plne pochopili. Z toho potom pramenila celá neistota v správaní a najviac sa to odrážalo v komunikácii, ktorá bola strohá a väčšinou vôbec nevypovedala o duševnom svete postáv a ich prežívaní. Pán Nakano a jeho sestry boli zvláštne osôbky, ale ak si zoberiete všetky postavy v knihe, ani jedna nebola úplne všedného premýšľania. Páčilo sa mi, že vnútorný svet sme videli iba u hlavnej postavy, a u ostatných sme museli domýšľať.
Pri japonskej literatúre ma vždy baví aj doslov, väčšinou sa jedná o vykreslenie hlavnej témy, v tomto prípade to bolo príliš stručné a mohlo sa to popísať aj lepšie. Nepotrebujem vedieť aké ceny autorka vyhrala v Japonsku, ale potrebujem vedieť, prečo píše o tom, o čom píše.

A vôbec, bola to skvelá kniha!

4 14.09.2018

OK, opäť úplne zbytočný hype okolo knihy. Hrozne cítiť dospelácku prvotinu autorky, postavy sú nesympatické a hlavne nereálne (hlavne časť z roku 1852 z Anglie, kde postavy používajú novodobé slová ako je super a mega). Jediná časť, ktorá bola čitateľná, bola tá z budúcnosti, ale opäť to znevážilo konanie postavy bez správnej gradácie deja. Ale, snáď nejaký menej náročný čitateľ, toto dielo ocení...

4 21.08.2018

Krutá, reálna, smutná, tragikomická, balkánska, fraškoidná pravda o Slovensku. Doporučujem!

4 16.07.2018

Krátke poviedočky, niektoré vo vás zarezonujú viac (Dáma s psíkom, Egreš, Ariadna) a niektoré menej (Dopis, Věruška). Čo je smutné a tým pádom aj reálne, že síce sú to poviedky o láske, ale nie so šťastným koncom. Sú to konce ako život sám, pretože po žiadnej láske nevznikne "a žili šťastne až do konca"- nie, nežili!
Tragikomické, fraškoidné, možno stvorené pre cynikov, o spoločnosti a jej bezduchosti...

4 23.05.2018

Klasické podivnô od Murakamiho- kniha mi trošku prišla ako (hororová) rozprávka pre deti a opäť sa tu stretávame s osamelosťou priam až opustenosťou. Nejako takto si predstavujem autorovo detstvo, netuším prečo...

4 09.04.2018

Keď som knihu čítala, napadlo ma, že fíha, knihu musel písať nejaký starec a až pri hodnotení som prišla na to, že autor sa narodil v roku 1985- v tom prípade veľká poklona a teším sa na jeho ďalšie knihy.

Postavy miestami trošku príliš idealizované (aj keď na konci sa dozvieme aj iné skutočnosti) a niekedy sú konverzácie až príliš statické (preto odčítavam jeden bod od plného hodnotenia). Ale, kniha prudko čitateľná, vzťahové drámy v rodine, to všetko tam bolo. Takže, hodnotím pozitívne.

4 18.03.2018

Na začiatku mi kniha pripadala príliš kritická ku všetkému- človek bol lovec, bolo to zlé, človek bol zberač, bolo to zlé, človek začal hospodáriť, bolo to tiež zlé. Od ďalšej štvrtiny knihy, to celé prešlo na zaujímavý popis ľudského spoločenstva, na spájanie súvislostí o vývoji kultúry, rovnocennosti/nerovnocennosti, a pod.
Ak čo i len trošku premýšľate nad osudom ľudstva, tak Vás tu neprekvapí nič nové, ale podá vám to ucelenejšiu predstavu.
Čo ma prekvapilo, bola posldná kapitola, ktorá sa venovala pocitom šťastia , ktoré teda mnoho kníh neskúma.
Odborníkom sa kniha nebude páčiť, pretože im bude pripadať príliš vágna, ale laikom, ktorí si o tom radi niečo prečítajú, bude pripadať úchvatná a poučná.

4 28.02.2018

YA literatúra ako vyšitá, sorry, ale okrem iného sveta bola zápletka klasická ako z Twilight a Hunger Games. Chýbajú mi kvalitné YA knihy...

4 02.11.2017

"Já ti něvím Karle..." Na jednu stranu príbeh dobrý, životné osudy tiež, na druhú stranu sa mi zdalo, že autorka až absurdne do všetkého ťahá farbu pleti. Myslím, že sama autorka v sebe vedia vnútorný boj o tejto tematike, a preto sa k nemu opakovana vracala v deji.
Inak si myslím, že skvelo popísala mentalitu afričanov- hlavne v zmysle, viď: muži v domácnosti, ktorí sú radšej nezamestnaní, závisť, ohováranie a podobne...

4 07.08.2017

Na mňa asi príliš "lovestoryovské". Pripomína mi to časy mladosti, keď som do knižnice chodila po tie paperbackové vydania, na ktorých boli zobrazené divošky ženy spútané vášňou svalnatého, veľkého milenca. Dve hviezdy dávam, že sa autorka snaží aj o náznak dobrodružnosti...

4 19.09.2016