Dani25 komentáře u knih
Desať príbehov, desať rokov v jednom bytovom dome. Jednotlivé poviedky boli venované stále inej postave, ale boli prepojené. V každej sa objavil Oliver, niekedy viac, niekedy menej. Citlivo napísané, veľmi pekná kniha.
Obávala som sa, že to bude depresívna kniha o starnúcich ženách. Príbeh je však podaný tak majstrovsky milo, s príjemným humorom, ironickým odstupom. Určite si ju prečítajte.
Kniha o mužoch, ale i ženách, o medziľudských vzťahoch, no proste o živote písaná s nadhľadom. Veľa myšlienok som si vypísala. Trochu mi vadilo to opakovanie niektorých viet. - Ženy vraj žijú dlhšie. Tie šťastné. A možno aj tie nešťastné, keď sú silné. A keď nájdu lásku. Alebo aspoň to správne miesto na zemeguli. - Všetci máme pre vlastné neistoty vlastný umelecký žáner. - Človek sám o sebe predsa nie je nijaký, je nedefinovateľný, nejaký sme len vo vzťahu s druhým človekom.
Veľmi som sa spočiatku nevedela zorientovať, čakala som niečo iné, ale práve preto som spokojná, pretože tam bol ten moment prekvapenia. Horor to podľa mňa nie je. Skôr psychothriler.
Vzhľadom na to, že ma 3 knihy od autorky veľmi zaujali, bola som z tejto dosť sklamaná. Vôbec ma to nechytilo za srdce. Ale prečítam ďalšiu. Možno to len mne nesadla téma.
Pravdepodobne to bol môj prvý izraelský autor. Ďakujem kamarátkam, že ma naňho upozornili. Perfektne vypointované poviedky, niektoré zábavné, niektoré tragické, ale všetky napísané s takým nadhľadom, že sa tešíte na ďalšiu. Odporúčam ako antidepresívum :) Určite si prečítam jeho ďalšie knihy. A ešte dodávam, že kniha je na dotyk z veľmi príjemného materiálu.
Ľahké, vtipné, milé historky o rôznych obyvateľoch malej dedinky.
Druhá kniha od autora a bola som dosť sklamaná. Taká jednohubka na večer. Ťažko povedať čo naozaj Roza prežila a čo si vymyslela. Ale dám mu šancu, chystám sa na ďalšie, pretože Mandolína ma očarila.
Čítala som ju pomerne dlho. Chvíľami ma nudila. Záver prekvapivý.
Toto sa veľmi ťažko čítalo. Musela som si dávať prestávky počas čítania. :(
Veľmi milá kniha, veľmi dobre sa čítala hneď od prvých stránok. Willow je geniálne dieťa s autizmom a číslo sedem je pre ňu dôležité. A aj ľudí, ktorí sú v jej živote oporou je sedem.
Kniha napísaná nezvyčajným štýlom. Poprehadzované príbehy rôznych časových období, vsunuté listy, SMSky, telefonáty. Táto kniha sa ma dotkla. Len to dieťa budúcnosti mi prišlo nasilu (môj subjektívny názor), preto 4*.
Zaujímavé informácie o živote, ktorý je ťažko si len predstaviť , nie to ho ešte žiť. Nechapem, prečo tí obyčajní ľudia tak tých Kimov uznávajú, obdivujú a dokonca plačú pri ich pamätníkoch, keď nemajú ani základné potreby ako je jedlo.
Netušila som čo mám očakávať od tejto knihy, zaujal ma názov. A asi v tretine knihy to prišlo a vravím si “čože??” :) Tak toto som nečakala. Prečítajte si ju. Je to zážitok.
Neuveriteľné, že túto knihu napísala Aghata. Počúvala som audio. Keby som ju čítala, tak ju odložím. Samé úvahy, žiadny spád.
Vypočula som na ČRo, keby som ju čítala, tak ju odložím. Neviem, ale mne to pripadalo dosť trápne. A hlavným postavám som tu lásku neuverila. Ale napriek tomu som bola zvedavá ako to skončí.
Len nedávno som objavila Vilikovského. :o Druhá kniha, ktorú som od neho prečítala a opäť dávam 5*. Krásny príbeh, podaný zvláštnym štýlom. “Typicky Stredoeurópan už vopred ráta so stroskotaním a ide mu len o to, aby stroskotal dôstojne, pokiaľ možno s veľkou loďou a nie ďaleko od brehu, odkiaľ ho môžu sledovať diváci.”
Čítalo sa mi to ťažko o to viac, čo sa teraz deje na našej východnej hranici. Ľudia sú bohužiaľ nepoučiteľní. :(
Smutná, ale krásna kniha nie len o Hamnetovi, ale aj o vzťahoch v rodinách Shakespeara a jeho manželky.
Túto autorku som si vybrala kvôli čitateľskej výzve (Kniha, jejíž autor je o 22 let starší než já), pretože poľská literatúra patrí medzi moje obľúbené. Dej sa odohráva v roku 2000-2001 v postkomunistickej Ukrajine, pričom hlavná hrdinka je Američanka, takže vidíme ten rozdielny pohľad na život z dvoch strán.