Deia komentáře u knih

Táto séria sa mi číta veľmi dobre a ani táto časť nebola výnimkou. Spočiatku sa toho v knihe veľa nedeje, Phedre v podstate putuje z miesta na miesto a všetko plánuje, ale mňa aj tieto časti veľmi bavili. Hlavne autorka pri budovaní svojho sveta vychádzala z toho nášho a tak ma bavilo zamýšľať sa nad tým, kam vlastne putovali a kde sú. Rozličných kultúr je v knihe tiež požehnane. A aj keď som spočiatku čakala, že Phedre bude musieť využívať svoje schopnosti Kushielovej strely - to znamená, že bolesť jej spôsobuje rozkoš, tak spočiatku sa nič také nedialo. Ale potom sa všetci dostali na miesto, ktoré bolo jedným slovom strašné. Kruté, drsné, všetci tam trpeli... Vôbec som to nečakala a veľmi veľmi som dúfala, že sa im stamadiaľ podarí dostať. A v tejto časti sme sa dočkali aj rôznych božských postrčení. Koniec sa už potom trošku vliekol. Ale aj keď to nebola najlepšia časť, tou pre mňa stále ostáva jednotka (aj keď paradoxne som ju hodnotila trošičku horšie), tak viem, že táto séria mi v hlave ostane ešte dlho. Autorkin štýl písania je naozaj podmanivý a aj keď sem tam rozťahaný, tak mne sa úplne dostal pod kožu. Je škoda, že tieto knihy nie sú v našich končinách viac známejšie, lebo kým tu vyšla iba táto trilógia, tak v zahraničí je to už niekoľko sérii.

09.02.2023

Autorka píše veľmi čtivo, o tom ma presvedčila už pri jej iných knihách. Ale aj tu som mala problém s istou rozťahanosťou. Prípad je síce zaujímavý, hlavne to internátne prostredie a problematika šikany na školách, ale dosť mi tam chýbalo nejaké napätie. Jazz ako vyšetrovateľka sa mi páčila, pôsobila sympaticky a vyšetrovanie viedla veľmi starostlivo (sem-tam sa mi to zdalo až príliš). Ale jeden z najväčších problémov som mala práve s ňou a to s jej rodinným životom. Prišlo mi, že až príliš často je vyšetrovanie na vedľajšej koľaji a čítame o jej rodinných strastiach, ktoré ma úprimne veľmi nezaujímali. Ale aspoň nebola alkoholička a prípad sa netýkal jej minulosti :D. Tiež mi prišlo, že tých tajomstiev vedľajších postáv je tam až príliš veľa. Celé sa mi to zdalo také trošku monotónne, ani som sa nejak nezamýšľala nad tým, kto je vrah, ale zas čítalo sa mi to dobre a v podstate som knihu prečítala na jedno posedenie. Asi som po väčšine tých nadšených ohlasoch čakala predsa len trošku viac. Ale zas zlé to nebolo, to vôbec nie.

3 09.02.2023

Na začiatok musím povedať, že to bolo niečo úplne iné, ako som čakala. Čakala som podobný príbeh ako je Dcéra snehu a toho som sa nedočkala. Ale aj tak to bolo veľmi dobré.
Páčilo sa mi, že kniha je písaná formou denníkových zápiskov, či už Allenových alebo Sophiiných. A do toho sa ešte striedajú rôzne listy, fotky, či novinové články, ktoré majú s príbehom súvis. Čítanie som si vďaka tomu veľmi užívala a strany mi rýchlo ubiehali. Sophiine zápisky ma bavili o trochu menej, predsa len ja na tú romantiku nie som, ale páčilo sa mi jej pokrokové myslenie, že sa odmietala zmieriť s vtedajšou tradičnou rolou ženy a trochu šla proti prúdu. V Allenových zápiskoch sa toho spočiatku veľa nedeje, ale mňa celkovo také výpravy bavia, takže mi to nevadilo. Celé jeho putovanie je v takom jemne nezáživnom tóne, ale napriek tomu je zaujímavé, autentické. O nadprirodzených veciach, ktoré sa v príbehu sem-tam vyskytli si neviem čo mám myslieť, čakala som v nejaké ich vyústenie, ale prišlo mi, že tak nejak vyšumeli niekam do stratena. Zobrazenie života vtedajších domorodých kmeňov sa mi veľmi páčilo. A najlepšie na tom je, že autorka vychádzala zo skutočných postáv a skutočnej expedície. Od knihy som predsa len možno čakala trochu viac, ale aj tak to bolo veľmi príjemné čítanie.

4 09.02.2023

Kniha je to opäť veľmi čtivá a aj celkom napínavá. Mutanti sú už na každom kroku a každú chvíľu sa dostávajú s Clare a Dorranom do konfliktu. Čo mi ale strašne vadilo bola Clare (a sem tam aj Dorran). Neviem, či sa takto správali aj v prvej časti, to už si úplne nepamätám, ale teraz mi to strašne bilo do očí. Clare sa správala ako rozmaznané dieťa, často trucovala bez príčiny a pri jej myšlienkových pochodoch som opakovane pretáčala očami, miestami som z nich bola až znechutená. Ako napríklad donúti Dorrana niekoho zabiť a potom mu hovorí vrah? Ako nebyť jej, tak by sa mi to čítalo oveľa lepšie. Takisto som mala pocit, že cestovanie deju až tak neprospelo, aj keď je jasné, že nemohli ostať v dome, ale je to škoda, brala by som, keby tam zotrvali dlhšie. Som ale rada, že sme dostali odpoveď na niektoré veci, aj keď nie všetko mi sedelo. Koniec mi prišiel dosť zrýchlený a úplný záver mi zas prišiel celkom odveci, ale som zvedavá ako to bude pokračovať v tretej časti. Aj keď to tak neznie, tak čítanie ma bavilo a chcem vedieť, ako to bude pokračovať. A veľmi dúfam, že Clare sa trošku umúdri, prípadne že v knihe bude menej jej myšlienkových pochodov (aj keď mám tušenie, že v istom ohľade to bude ešte horšie).

2 09.02.2023

Každú ďalšiu časť série začínam čítať s obavami, že sa mi nebude páčiť. Niekedy sú oprávnené, niekedy nie a tentokrát neboli. Príbeh ma zaujal hneď od začiatku, všetko to riešenie okolo železnice, jej logistika, plánovanie koľajníc a podobne, mi prišlo prekvapivo zaujímavé. A Vlahoš von Rosret je pre mňa jedna z tých príjemnejších postáv. Je to miestami dosť dobrodružné, aj keď inými miestami to zas trochu stráca paru. A čo mi vadilo bolo tentokrát až príliš veľké množstvo autorových poznámok pod čiarou, ktoré ma pri čítaní dosť rušili a odvádzali pozornosť. Tiež sa mi spočiatku nepáčila dejová linka okolo nespokojných a buričských trpaslíkov, ale mala svoje opodstatnenie a nakoniec sa mi páčilo, že kam dospela a vlastne aj celé jej vyvrcholenie. Celkovo je to za mňa jeden z tých lepších príbehov zo Zeměplochy, ale tiež musím priznať, že som rada, že koniec série je za rohom.

1 09.02.2023

Túto knihu som si chcela prečítať už veľmi dlho, ale nejak som to stále odkladala. Až doteraz. A za ten čas moje očakávania asi vystúpili nereálne vysoko, takže z knihy som v podstate sklamaná. Aj keď neľutujem, že som ju prečítala. V prvom rade ma zaskočila forma knihy. Neviem prečo, ale nečakala som v podstate takýto rozhovor, kde sa niekto pýta a autor v podstate odpovedá. Čakala som nejaký príbeh, náhľad do skutočného života človeka s autizmom. A tie odpovede sa mi niektoré tiež nepáčili. Autor až príliš často hovorí “my autisti”, pričom si myslím, že práve poruchy autistického spektra patria medzi tie, ktoré sa nedajú takto generalizovať a každý jedinec je iný. Takisto som občas mala pocit, že toto trinásťročný človek napísať nemohol a už vôbec nie s autizmom. Ale na druhú stranu, aj veľa vecí som sa z tejto knihy dozvedela. Len proste očakávania boli niekde úplne inde.

1 09.02.2023

Spočiatku som bola trošku zmätená. V knihe bolo veľa postáv, ktoré by som mala poznať z prvej časti, ale tak nejak som zabudla, že čo sú zač :D. Ale postupne som sa do toho dostala a kniha ma veľmi chytila. Je to (pre mňa) typický Abercrombie, nebola tam žiadna postava, ktorú by som mala rada a držala jej palce, ale zas tam bolo niekoľko takých, ktorým som palce rozhodne nedržala. Nakoniec všetci myslia hlavne iba na seba a na svoje blaho, čo mi vôbec nie je sympatické. Takže som sa pri čítaní cítila ako taký nestranný pozorovateľ a to ma neskutočne bavilo. Ako úprimne, spočiatku sa tam až tak veľa toho nedialo, samá politika, samé rozhovory, ale bolo to tak skvelo napísané, aj vtipne, že som sa vôbec nenudila, len občas mi to teda prišlo už trošičku rozťahané. A aj keď som nikomu v podstate nenadŕžala, tak som veľmi chcela vedieť, ako to celé dopadne. Hlavne keď už konečne prišla tá hlavná šarvátka. Menší problém u mňa nastal po nej, keď už som mala pocit, že je po všetkom, ale autor zjavne ešte nie a stále tam niečo dodával – koniec sa mi zdal strašne rozťahaný. Ale ináč som z knihy nadšená, možno aj viac ako z prvej časti (ale úprimne si to už nepamätám :D), veľmi sa mi páči ten svet, ktorý prechádza akousi priemyselnou revolúciou, teda skôr už má po nej. Dúfam, že tretej časti sa dočkáme čo najskôr, lebo veľmi chcem vedieť, ako sa to bude ďalej vyvíjať.

2 17.09.2022

Veľmi som dúfala, že ma táto kniha nesklame, pretože som si chcela prečítať knihu, ktorá ma pohltí a nepustí. A toho som sa aj dočkala. Spočiatku sa mi to možno zdalo trošku vlažné, ale potom som sa od knihy nemohla odtrhnúť a nebyť toho, že treba aj spať, tak by som ju asi prečítala na jeden záťah. Päť ľudí opustených niekde v hoteli na konci sveta, kde zjavne nie sú sami. Bola som neskutočne zvedavá, že kto sa s nimi takto zahráva, pretože nikto mi do tejto úlohy nesedel. Takisto som bola aj veľmi zvedavá, že čo sa stalo Saskii pred desiatimi rokmi. Kapitoly zo súčasnosti sa striedajú s tými z minulosti a obidve linky ma bavili. Aj tie opisy ich tréningov sa mi páčili, až som mala pocit, že som tam na horách s nimi, ich partia bola skvelá, aj keď až príliš súťaživá a nie stále hrali podľa pravidiel. Sem-tam to bolo síce trochu rozťahané, ale zato veľmi čtivé. Koniec som nečakala, páchateľa som neodhadla ani v jednej linke, ale dávalo to zmysel. Celkovo ma všetky odhalenia prekvapili, hlavne to úplne posledné. Ako keď sa nad príbehom viac zamyslím, tak určite by sa dali nájsť nejaké nejasnosti, ale to mi v priebehu čítania bolo srdečne jedno, tento príbeh mi veľmi dobre padol.

4 17.09.2022

Kniha začína veľmi sľubne. Elsie je zatvorená v ústave pre psychicky chorých a nerozpráva. Vraj si ani nepamätá, čo sa stalo. Ale na popud svojho nového doktora začne písať svoj príbeh, ktorý má objasniť, prečo ju volajú vražedkyňa. To ma spočiatku celkom nadchlo a prebudilo vo mne veľkú zvedavosť, veľmi som chcela vedieť, čo presne sa na panstve Bainbridge odohralo. Prvé kapitoly boli fajn, blúdenie po dome, ozývajúce sa čudné zvuky... Len potom to pre mňa nejak stratilo šťavu. Tichí spoločníci mi prišli veľmi zvláštni a nejak sa im nepodarilo vzbudiť vo mne aspoň trošku tiesnivé pocity. Chýbala mi tam nejaká poriadna, hutná, atmosféra. Postavy to tiež veľmi nezachraňovali, nezaujali ma. Ako Elise, tak aj Sára boli také príliš obyčajné. Príbeh z dávnej minulosti ma bavil možno o trošku viac, Anne mala aspoň trošku šťavy a chcela som vedieť, čo viedlo k tomu, že v dome straší. Lenže rozuzlenie sa mi nepáčilo. A ani celý záver knihy sa mi nepáčil, pretože nemám rada veľmi nejasné konce. Zanechalo ma to dosť na pochybách a nesadlo mi to. Škoda, lebo ináč sa mi kniha čítala dobre, len to bol pre mňa taký priemer, možno aj kvôli vysokým očakávaniam.

4 17.09.2022

Úprimne som nevedela, čo od knihy čakať, keďže recenzie na ňu sú skôr negatívne. Ale mňa spočiatku chytila, bavila ma to pomalé odhaľovanie kníhviazačského remesla. Vôbec mi nevadilo, že sa tam v podstate nič nedeje. Ale potom sa na scéne objavil de Havilland, strašne nesympatický človek, Emmett sa dostal do iného prostredia a mne sa to strašne tiahlo. Lenže potom došlo k istému zvratu a my sme sa preniesli do Emmetovej minulosti, do obdobia jeho dospievania, kedy vyrastal na farme spolu so sestrou Altou. A ich susedom na chvíľu bol Lucian Darney. Táto časť ma neskutočne bavila a od knihy som sa nemohla odtrhnúť, vývoj ich vzájomných vzťahov sa mi naozaj páčil. Bola som veľmi zvedavá, že ako to nakoniec medzi nimi dopadne. Posledná časť knihy je potom pre zmenu písaná z pohľadu Luciana a tá mi už zas prišla slabšia. Ale najslabší mi prišiel koniec, pretože je nedotiahnutý, je otvorený a to ja nemám rada. V konečnom dôsledku u mňa prevláda pozitívny pocit z knihy, páčila sa mi tá pomalosť a atmosférickosť deja, aj keď trochu rozťahaného, len škoda tých slabších častí a toho konca.

2 17.09.2022

Toto bola podľa mňa zatiaľ najlepšia časť, veľmi ma bavila. Uhtred sa vrátil do svojho rodného kraja a dej sa viac točí okolo neho a už tu nie je toľko Alfreda, ktorý ma v predchádzajúcej časti celkom rozčuľoval. To, čo Uhtreda čakalo v tejto časti by ma ani len nenapadlo a bola som veľmi zvedavá, ako sa mu z toho podarí dostať, takže od knihy som sa nemohla odtrhnúť. Takisto som bola zvedavá, či sa mu podarí splniť aspoň jeden z jeho cieľov, keďže veľmi nádejne to nevyzeralo. Okrem Uhtreda je tam aj veľa iných zaujímavých postáv, na scénu sa vrátil aj Ragnar (syn mŕtveho Ragnara), potom Hild, či nový kráľ Northumbrie. Čo ma na tejto sérii ešte nadchýna je aj jej prepletenosť so severskou mytológiou. Ale je aj pár vecí, ktoré mi vadili, aj keď ich nie je veľa. Napríklad to, že Uhtred je občas až príliš arogantný, ale zas je mladý a celkom veľa toho už dokázal, tak sa mu to dá odpustiť. A ešte mi vadila jedna zo záverečných scén, ktorá v sebe niesla až prílišnú nadprirodzenosť a do knihy sa mi veľmi nehodila. Ale ináč nemám čo vytknúť a teším sa na pokračovanie :).

1 17.09.2022

Túto trilógiu som si kúpila už snáď pred ôsmimi rokmi a veľmi sa mi do nej nechcelo. Ale konečne som sa na ňu odhodlala. Nečakala som od nej veľa a ani som veľa nedostala.
Ako prvé musím povedať, že kniha sa mi čítala lepšie ako som čakala, samotný príbeh bol celkom zaujímavý a stránky mi rýchlo utekali. Najväčší problém som ale mala s hlavnou postavou, s Toddom. Viem, že je to stále len malý dvanásťročný chlapec, ale strašne mi liezol na nervy. Bol neskutočne protivný, nikdy sa mu nič nepáčilo, stále bol naštvaný. Hnevala ma aj jeho zaťatosť, kvôli ktorej som sa skôr nedozvedela, čo presne sa stalo v jeho dedine (to ma zaujímalo najviac), aj keď sa to dalo ľahko domyslieť. Violet, dievča, ktoré stretol po ceste, bola aspoň rozumnejšia. Takisto ma rozčuľovala schopnosť ich protivníkov vynárať sa zhocikadiaľ, aj keď tam ešte nemali čo robiť. No a najviac ma naštval koniec, ako čakala som asi hocičo, len to, čo sa tam stalo, fakt nie. Nemôžem povedať, že by ma ten koniec navnadil na ďalšiu časť, ale keďže mám ďalšie časti kúpené, tak si ich prečítam, inak by som ich už nečítala. Ale aby som nebola len negatívna, tak naozaj sa mi príbeh čítal dobre, na ten zvláštny štýl písania som si rýchlo zvykla a aj Nový svet a celé to pozadie bolo veľmi zaujímavé. Dúfam, že v ďalších častiach sa dozviem aj niečo o kolonizácii, aj keď o tom dosť pochybujem.

1 17.09.2022

Konečne som sa dostala k tejto sérii a je to veľmi dobrá prvá časť. Atticus je ľahko obľúbiteľná hlavná postava, ako aj jeho pes Oberon s ktorým dokáže telepaticky rozprávať a ich rozhovory sú úžasné. A to nehovorím o jeho dvoch právnikoch, pričom jeden je vlkolak a druhý upír. Okrem nich sa v knihe vyskytuje kopa nadprirodzených postáv, ako sú čarodejnice, víly, obry... A väčšina z nich má niečo do seba. Príbeh je akčný, od istého bodu akcia strieda akciu a mne to teda občas prišlo až príliš. Ale bola som veľmi zvedavá, ako to celé dopadne a dopadlo to fajn, len aj ten koniec bol taký príliš rýchly. Tiež som mala trochu problém s Atticusovým správaním, je síce super starý, ale väčšinou sa správa ako chlap, ktorý sa ešte tak úplne nedostal cez pubertu. Ale ako celok ma príbeh bavil, bolo to vtipné, akčné, napínavé a celkovo také osviežujúce, predsa len, nie je veľa fantasy v ktorých sa vyskytujú druidi a keltské božstvá. Je to príjemná nenáročná oddychovka a už sa teším na ďalšie časti.

3 17.09.2022

Skvelá reportážna kniha, ktorá mapuje konflikt na oboch stranách frontovej línie Donbasu.
Autor sa sám vybral na vojnou sužovaný Donbas, kde si získal dôveru ľudí z oboch bojujúcich strán. Dozvedel sa ich osudy, prežil s nimi bombardovanie... A napísal o tom výbornú knihu.
Do tejto knihy sa mi až tak nechcelo, ale som veľmi veľmi rada, že som si ju prečítala. Autor má môj hlboký obdiv za to, že sa vydal do vojnou sužovaných oblastí a v podstate tam riskoval svoj život. Takisto som rada za osvetlenie mnohých stránok konfliktu, hlavne prepojenie na iné separatistické republiky, kde sa dialo to isté, čo na Ukrajine. Ale kniha samozrejme hovorí hlavne o tých ukrajinských – Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike. A o ľuďoch, ktorí tam bojujú a prežívajú. A práve skrz ich osudy sa dozvedáme, čo sa tam deje. Či už o tom hovorí Mamuka, Gruzínec, ktorý prišiel bojovať za Ukrajinu, alebo Jura, Čech, ktorý zas bojuje na ruskej strane. Tretia časť je o Líze, žene, ktorá ušla spolu s rodinou z Luhanska a žije v Mariupole. Táto časť bola pre mňa najťažšia, pretože autor o Mariupole hovorí ako o meste plnom života a... vieme, ako to vyzerá teraz a láme mi to srdce. Ale tieto tri postavy nie sú jediné, ktoré v knihe vystupujú. Je ich tam veľa, či už na jednej alebo druhej strane. A osudy mnohých sú ťažké. Veľa vecí ma v tejto knihe prekvapilo, priznám sa, že vtedy som tento konflikt nevnímala a tak ma teraz zarazilo mnoho (zlých) rozhodnutí Ukrajiny. Keďže táto kniha je nestranná, tak sa vďaka nej dajú pochopiť obyvatelia Luhanska a Donecka, ktorí nadŕžajú Rusom, aj práve kvôli jednaniu ukrajinskej strany. Naozaj som vďaka nej toho veľa pochopila. Ale občas som mala problém s tým, že som sa v knihe strácala, raz bol rok 2014, raz 2018 a niekedy som si nebola istá v ktorej časovej rovine práve sme. Tiež niektoré kapitoly ma nebavili, ale takých bolo našťastie málo. A čo mi ešte vadilo je to, že všetky vysvetlivky/poznámky boli na konci knihy a bolo potrebné neustále listovať, viac by mi vyhovovali ako poznámky pod čiarou. Ale oproti všetkým pozitívam tejto knihy sú toto vskutku len také drobnosti.

8 17.09.2022

Na túto časť som sa celkom tešila, pretože Toničku ako hlavnú postavu som si obľúbila. Ale tento príbeh ma nejak nechytil. Chýbala mi tam nejaká zaujímavejšia dejová linka, ktorá by príbeh ťahala, Úskočný muž ma veľmi nebral. A celé mi to prišlo akési zvláštne. Čakala som, že Tonička v Ankh-Morporku pobudne nejakú dlhšiu chvíľu, nie že príde a odíde. Takisto mi vadilo, ako neustále poukazovala na to, že ona je čarodejka a tak má nejakú moc, niekedy to na jednej strane zvládla povedať aj trikrát. Ale celkovo sa mi kniha čítala dobre, niektoré časti ma naozaj bavili a som rada, že okrem Toničky tam boli aj iné čarodejky – Tonička je síce fajn, len tým, ako už dospela, tak stratila kúsok zo svojho kúzla. Jej protivník, Úskočný muž, mi vôbec nesadol a to ani záver s ním, ten mi prišiel taký zrýchlený a podivný. Musím ale vyzdvihnúť veľa skvelých postáv – napríklad Rolandova nevesta a jej matka. Lenže celkovo vo mne kniha nejaký väčší dojem nezanechala – dočítala som ju len pred pár dňami a už poriadne ani neviem o čom bola. Škoda, dúfam, že posledné tri časti série budú aspoň o kúsok lepšie.

1 17.09.2022

Koniec predchádzajúcej časti čitateľa navnadil na sériové vraždy, ktoré sa odohrávajú náhodne a bez nejakého vzorca, takže na knihu som bola celkom natešená. Ale nestalo sa tak. Celé mi to nejak nesadlo. V tomto príbehu je zamotaných viacero páchateľov. Vraždy sa celkom kopia, ale celé mi to v podstate nedávalo zmysel. Keďže ich bolo viac, tak mi prišlo, že žiadnej z nich sa kniha poriadne nevenuje, všetky prípady bežali ako keby na pozadí, sú akési nedotiahnuté a chýbala mi nejaká jedna poriadna dejová linka, ktorej by sa kniha držala. Fabianov súkromný život ma tiež veľmi nebavil, jeho rodina je vskutku nesympatická. Ale aby som nebola len negatívna, samotné prípady boli zaujímavé, nápadité, len ich proste bolo veľa. Najviac ma zaujímalo Fabianove súkromné vyšetrovanie, ktoré sa ale, bohužiaľ, v tejto časti nedotiahlo do konca a hlavne kvôli nemu si prečítam aj ďalšiu časť. Samotná kniha je aj čtivá, kapitoly sú krátke, striedajú sa v nich pohľady rôznych osôb, takže sa to číta naozaj dobre a rýchlo. Neurazí, nenadchne.

1 17.09.2022

Prvých pár strán sa mi kniha ozaj nepáčila. Nedokonalé dieťa, ktoré nemôže byť vycvičené na kurtizánu a siahodlhé opisy. Ale potom sa to rozbehlo a od knihy som sa nemohla odtrhnúť. Úprimne som nečakala, že kniha bude mať erotický podtón, ale nakoniec mi to vôbec nevadilo. Phedre mi prirástla k srdcu. Je výnimočná, vie o tom, ale vôbec sa nespráva nadradene. Celý príbeh sa mi veľmi páčil a bola som ním úplne pohltená. Je tam kopa úžasných postáv, okrem Phedre aj jej najlepší kamarát Hyacint, či jej samotný učiteľ Delauney a jeho prvý učeň, Alcuin. Bolo tam aj veľa politikárčenia, teda aj ďalšie množstvo postáv a v ich intrigách som sa niekedy dosť strácala, ale v konečnom dôsledku mi to vôbec nevadilo a nakoniec aj tak všetko zapadlo na svoje miesto. Tiež je tam množstvo zvratov, ktoré som absolútne nečakala a počas čítania som nemala žiadne tušenie, kam to bude celé smerovať. Úprimne som vôbec, ale že vôbec nečakala, že ma táto kniha tak nadchne a už sa teším na pokračovanie.

1 17.09.2022

Od knihy som nemala veľké očakávania, pretože predsa len, tých negatívnych recenzíí bolo celkom dosť. Ale nakoniec ma kniha vcelku bavila, aj keď niečo mi tam chýbalo.
Príbeh ma zaujal od začiatku. Addie je sympatická postava, ktorá vie čo chce, respektíve čo nechce a jej život v roku 1714 sa jej nepozdáva. Po uzavretí dohody postupne zisťuje, aké všetky obmedzenia ju spútavajú. Jej kliatba mi prišla naozaj zaujímavá a stále som prichádzala na nové a nové veci, ktoré Addie nemôže robiť, napríklad ani si len otvoriť účet v banke či niečo vlastniť, takže postupné odhaľovanie jej zákutí ma bavilo. Obidve linky ma spočiatku celkom bavili, či už tá z minulosti, ako aj tá zo súčasnosti, z roku 2014. Ale od tej z minulosti som čakala viac - predsa len, Addie žije už tristo rokov a za ten čas bola svedkom mnohých ľudských míľnikov a dúfala som, že niektoré udalosti budú viac rozpísané, ale nestalo sa tak, je to hlavne o jej stretnutiach s božstvom. Celkovo ma príbeh bavil čím ďalej tým menej, aj keď som bola veľmi zvedavá, ako to celé dopadne. Len tá cesta ku koncu mi prišla dlhá, miestami to bolo strašne rozťahané a ani ten záver sa mi úplne nepáčil. Ale celý príbeh sa mi čítal dobre, páčila sa mi húževnatosť Addie a jej spôsob prežívania. Len predsa sa z témy dalo vyťažiť trošku viac.

17.09.2022

Na začiatok musím povedať, že prvé dve časti sa mi naozaj páčili, aj keď vyložene nadšená som nebola. Ale táto záverečná časť, ktorá má dokopy necelých 1500 strán, tá ma celkom sklamala. Jednotka sa mi ešte vcelku páčila, aj keď už aj tá mi prišla strašne rozťahaná, zdalo sa mi, že veľmi veľmi dlho sa nič nedeje. Ale dúfala som, že záverečná časť to napraví, lenže tak sa nestalo a tá ma sklamala ešte viac. Veľký problém som mala so Simonom, už od prvej časti to nie je úplne ideálny hrdina, ale tu už mi strašne liezol na nervy, mala som z neho pocit, že vďaka tomu, že niečo zažil, tak si myslí, že zjedol aj všetku múdrosť sveta, ale zas nezabúdal stále pripomínať, že je len obyčajný prostáčik. Takisto bol večne nespokojný, nikdy sa mu nič nepáčilo a pri jeho kapitolách som večne pretáčala očami. A potom je tu tá strašná rozťahanosť. Postavy sa dostávali do úplne zbytočných situácii, ktoré knihu iba predlžovali. Veľmi veľa strán je venovaných ich vnútorným monológom, zatiaľ čo významnejšie udalosti, ako napríklad bitky, sa odohrávajú akosi na pozadí, postavy len tak prehodia, že bitka sa odohrala pred dvoma dňami a koniec, opäť sa rozprávajú o nezaujímavých veciach. A ani koniec ma nejak nenadchol, ale je pravda, že kým som sa k nemu dostala, už som bola celkom znechutená, ale prišiel mi celkom odbitý a nedotiahnutý. Ale aby som nebola iba negatívna, tá rozvetvenosť sveta je neskutočná, ako aj množstvo celkom zaujímavých charakterov, aj keď často robia nezaujímavé veci. Aj štýl písania mi sedel, opisy prostredia ma vedeli dokonale vtiahnuť do deja. Len toho bolo proste veľa. Škoda, dúfala som, že budem mať ďalšieho obľúbeného fantasy autora, ale táto séria ma nepresvedčila k tomu, aby som si od neho chcela prečítať niečo ďalšie. Ale vôbec neľutujem, že som ju čítala.

17.09.2022

Cesta k tejto knihe bola strastiplná - dlho som váhala s jej kúpou až sa nakoniec stalo celkom ťažkým ju pozháňať :D. Tiež som nemala v pláne ju čítať hneď, keďže autobiografie ma veľmi nelákajú, aj keď sa jedná o pána Dawkinsa. Ale okolnosti spôsobili, že som sa do nej pustila a bolo to veľmi zaujímavé čítanie. Spočiatku som síce mala problém sa začítať, pretože autor nám predstavuje členov svojej rozvetvenej rodiny a aj keď je na začiatku rodokmeň, tak aj tak som sa v tom dosť strácala. Tých mien bolo na mňa zbytočne veľa, aj keď je jasné, že Dawkins je na svojich predkov veľmi hrdý. Veľké množstvo mien sprevádza celú knihu, len neskôr rodinu nahradia učitelia. Okrem toho nemám veľmi knihe čo vyčítať. Dawkinsov život je zaujímavý. Netušila som, že časť detstva strávil v koloniálnej Afrike a veľmi ma bavilo o tom čítať. Okrem toho som netušila veľa iných vecí, napríklad to, že istú dobu patril k veriacim (som veľmi rada, že to sa zmenilo). Niektoré veci ma aj dosť prekvapili, myslela som si, že takýto vedci sú tak nejak vedecky zanietený od detstva a zistila som, že asi nie, minimálne Dawkins nebol a tak nejak mi vyplynulo, že v podstate bol priemerný študent. Čo ma na knihe ešte trošku zamrzelo je to, že je tu veľmi málo informácii ohľadom jeho osobného života, napríklad o jeho prvej žene, ale možno sa ešte niečo o tom dozvieme v druhej časti.

17.09.2022