Deia komentáře u knih
Pôvodne som nemala už nemala veľmi v pláne v tejto sérii pokračovať, ale keď som túto časť videla v knižnici, tak som si povedala, prečo nie. A síce úplne nadšená som nebola, ale ani sklamaná nie. Ale pravdou je, že táto časť sa mi zdala rozťahaná. Celkom dlho trvalo, kým k niečomu došlo a ešte kým Stein našiel Jaroša a potom kým našli Barbariča... Taktiež keď sa už našli, tak sa neustále prekárali a aj keď v predchádzajúcich častiach mi prišli slovné prestrelky medzi Steinom a Barbaričom fajn, tak tu mi už z nejakého dôvodu prekážali, hlavne Steina naozaj veľmi nemusím. Ale veľmi sa mi páčil Jarošov vývoj, z toho som bola celkom prekvapená. No a najviac sa mi páči to historické pozadie, to si naozaj užívam. Ako sa razili mince, ako si žili obyčajní ľudia a všetko to okolo. A aj tá priamočiarosť príbehu sa mi tentokrát páčila, nebolo to také prekombinované, aj keď kratšie to mohlo byť. Ďalšiu časť si tiež pravdepodobne prečítam :).
Tak toto je úžasná kniha. Sama som prekvapená, že sa mi páčila až tak veľmi, pretože ja väčšinou na také ňuňu veci nie som. Ale tento príbeh vie naozaj pohladiť na duši a chytiť za srdce.
Linus mi spočiatku nebol veľmi sympatický, zdal sa mi taký skostnatelý a bez ambícií (ale aspoň mal mačku). A ani samotné zázračné deti mi na prvý pohľad neboli sympatické, zdali sa mi až príliš divoké a svojské. Ale postupne som si našla cestu ako k Linusovi, tak k deťom. Navyše som zistila, že s Linusom toho máme veľa spoločného, napríklad aj ja som sa už dávno rozhodla, že behanie nie je práve moja obľúbená činnosť :D. A jednotlivé deti si jednoducho každý musí obľúbiť. Postupne ma príbeh tak vtiahol, až som mala pocit, že som s nimi na tom ostrove. A to sa tam toho veľa ani nedialo. Ale vykreslenie jednotlivých vzťahov, postupné hľadanie ciest k priateľstvu, láske, tolerantnosti... Viem, že sa opakujem, ale veľmi sa mi to páčilo. A hlavne ten koniec, aj keď sa musím priznať, že romantická linka mi prišla trošku nasilu. Dúfam, že od autora vyjdú aj ďalšie knihy, takéhoto čítanie nikdy nie je dosť. A viem, že aj k tejto knihe sa ešte určite vrátim.
Do čítania tejto knihy som sa púšťala s miernymi obavami, keďže takýto žáner úplne nevyhľadávam. Ale bola som veľmi príjemne prekvapená. Kniha sa mi páčila, hlavne to obdobie počas ktorého sa odohrávala. Niečo som o vláde generála Franca vedela, ale vďaka tejto knihe som sa toho dozvedela oveľa viac. Vôbec som netušila aké strašné to vtedy v Španielsku bolo, za akých podmienok mnohí obyvatelia museli prežívať. Príbehy jednotlivých postáv boli zaujímavé, najviac ma zaujímala linka so sirotincom, aj keď práve Puri, ktorá tam pracovala, nepatrila medzi moje najobľúbenejšie postavy. Ale mám pocit, že postavy boli skôr vedľajšie, že boli len prostriedkom ukázania života vtedajšej doby. A to bolo vykreslené skvelo. Romantická linka bola fajn, aj keď ja na tú romantiku až tak nie som. Ale príbeh ako celok ma pohltil a aj keď je to hrubá kniha, zvládla som ju za dva dni. Bola som veľmi zvedavá, ako sa to celé vyvinie, ako dopadnú jednotlivé postavy. A dočkala som sa, ku koncu poskočíme trošku dopredu. Aj keď ešte pár kapitol, na úplne doladenie, by bodlo :). Ale autorka ma rozhodne zaujala a určite si od nej ešte niečo prečítam.
Už tým že je na obálke odporúčanie od Bardugo som tušila, že to nebude úplne pre mňa, ale stále som mala istú nádej :D. Hlavne som si chcela od autorky niečo prečítať, keďže jej knihy majú dobré hodnotenia. Ale bohužiaľ, ako väčšina YA fantasy, aj toto bol pre mňa taký priemer. Ako čítalo sa mi to dobre, páčil sa mi ten svet a prostredie, aj keď tam by som ocenila väčšiu popisnosť, a boli tam aj nejaké zvraty, ktoré som vôbec nečakala. Ale nemal to kto ťahať. Jude mi nebola sympatická, stále fňukala ako jej tam robia zle, ale do nášho sveta sa vrátiť nechcela. Miestami som si hovorila, že to s ňou ale nebude úplne márne, no a potom zas spravila nejakú somarinu. Krutý princ nebol až tak krutý, celé mi to prišlo len ako také doťahovanie sa dvoch detí a on sa správal ako rozmaznaný fracek. A ešte aj dospelí sa tak správali, aspoň od nich som čakala niečo lepšie. Aspoň že to neskĺzlo do nejakej romantiky. Ku koncu ma to začalo baviť viac, až som si hovorila, že určite si chcem prečítať aj ďalšiu časť, keďže vývoj Jude je celkom zaujímavý, ale po pár dňoch to nejak vyprchalo. Možno si pokračovanie prečítam, ale ak aj nie, tak ma to určite mrzieť nebude.
Toto je podľa mňa veľmi zvláštna absyntovka, väčšinu času som mala pocit, že čítam detektívku a nie reportáž. Ale bohužiaľ, ide o vraždy, ktoré sa skutočne stali. Spočiatku som mala problém s trošku zastaralejším spôsobom písania, ale rýchlo som si naňho zvykla a kniha ma úplne pohltila. Autor odviedol úžasnú prácu. Z knihy sa dozvedáme o poslednom dni obetí, čo sa dialo pred vraždami, čo sa dialo po nich. A čo robili vrahovia. Či už predtým, ako sa rozhodli vraždiť alebo potom. A ako dlho trvalo, kým ich chytili. Ako celá udalosť ovplyvnila obyvateľov mestečka. Ako prebiehal súd. Neviem, čo som od knihy čakala, ale dostala som toho oveľa viac. Je to detailné, napínavé, zaujímavé. Myslím, že to bola moja prvá kniha o skutočnom zločine, ale určite nie posledná. Síce ku koncu sa mi už zdala trošku rozťahaná a tiež som mala pocit, že hlavne v kapitolách o vrahoch sa niektoré veci opakujú, ale sú to len drobnosti, ktoré mi zážitok z čítania vôbec nezmenšili. Určite odporúčam.
Táto časť sa mi opäť čítala ľahko a rýchlo, stránky mi ubiehali jedna za druhou. Príbeh sa mi aj celkom páči, baví ma čítať o novom svete plnom Vyzáblých. Je to celkom napínavé, akčné, stretnutia s Vyzáblými sú časté a má to celkom spád. Niekedy je tých stretnutí ale až príliš veľa a náhody sa mi zdajú až príliš nepravdepodobné. Najväčší problém ale stále mám s postavami. Clare mi už v minulej časti strašne liezla na nervy a aj keď som dúfala, že sa to zlepší, tak nie. V istých ohľadoch sa to ešte zhoršilo, keďže pribudla nová ženská postava, ktorá musí všetko riadiť a s Clare sa neustále hádali. Ale musím povedať, že vývoj danej postavy ma dosť prekvapil, to som vôbec nečakala. A ani myšlienkové pochody Clare ma nebavili. Tiež ma občas zarazili isté (nielen) časové nezrovnalosti. Poslednú časť si ale určite prečítam, lebo som zvedavá, ako sa to celé uzavrie.
Priznám sa, že na túto knihu som sa až tak netešila. Väčšinu kníh od Kinga zbožňujem, ale mimozemšťanov nejak nemusím. Ale nakoniec bola lepšia ako som čakala. Mierne mi pripomínala inú knihu od Kinga, Pod kupolou, kde tiež sledujeme mestečko, ktoré sa musí vysporiadať s nejakými zvláštnymi silami. Len tu, na rozdiel od zmieňovanej knihy, mi nejak nezáležalo na postavách. Prvá časť bola iba o Bobbi a Gardovi a tá ma bavila najviac, aj keď Gard mi bol nesympatický od začiatku, na mňa bol až príliš zvláštny. Bobbi bola spočiatku fajn, ale veľmi rýchlo sa dostala pod vplyv oných síl a už to tak úplne nebola ona. Druhá časť sa venuje skoro všetkým obyvateľom mestečka a tam som sa dosť strácala, bolo tam príliš veľa mien a nebolo v mojich silách si všetkých tých ľudí zapamätať (aj keď niektorých si netrebalo pamätať dlho). No a tretia časť to už celé uzatvára, má spád a spoznávame aj Bobbinu sestru, ktorej kapitoly ma veľmi bavili, takú postavu len tak nevidno :D. A koniec bol teda poriadne akčný. Ale ináč kniha bola celkom rozťahaná, má skoro 700 strán a myslím, že by sa dala poriadne skrátiť - aj keď u Kinga mi rozťahanosť až tak nevadí, keďže ten chlap fakt vie písať. Som rada, že mimozemšťania boli celý čas tak nejak v úzadí a že kniha bola hlavne o ľuďoch. Len škoda, že som ich nemohla mať radšej, takto sa mi to síce čítalo dobre, ale bolo mi naozaj úplne jedno, ako to s metečkom dopadne.
Tak konečne sa s touto sériou lúčim. Tvrdohlavo som ju čítala snáď aj osem rokov a nemôžem povedať, že bude patriť medzi moje obľúbené. Ale niektoré časti sa mi veľmi páčili, aj keď myslím, že k žiadnej sa už nevrátim. Medzi moje obľúbené patrili hlavne tie, kde vystupovala Noční hlídka alebo čarodejky. Naopak, najmenej ma bavili tie s Mrakoplašom, prípadne tie, ktoré nepatrili do žiadnej podsérie. Ale som rada, že som sa prelúskala všetkými, aj keď Pratchettov štýl je na mňa až príliš špecifický. Séria s Toničkou sa mi spočiatku páčila, ale každá časť mi prišla slabšia. Až som skončila pri tejto, ktorá mi prišla taká priemerná. Čítala sa mi síce dobre, ale v podstate ma tam nič veľmi nezaujímalo, netrápilo ma, čo s postavami bude. Fíglovia mi väčšinou liezli na nervy. Aj keď začiatok aj mne prišiel veľmi smutný a v podobnom nostalgickom tóne sa niesla celá časť. Lenže som si uvedomila, že príbehy s Toničkou sú tie, ktoré mi v hlave utkveli najmenej a už pri čítaní som mala pocit, že príbeh ide jedným okom dnu a druhým von. Je to škoda, trošku som dúfala, že posledná kniha vo mne zanechá lepší dojem.
Na túto knihu som čítala samé pozitívne reakcie, takže som sa na ňu veľmi tešila. Akurát že som si myslela, že sa bude jednať o horor v ktorom hlavnú úlohu bude hrať nadprirodzeno (nálepka “Najlepší krimiromán desaťročia mi mohla napovedať, že to tak nebude). A horor to teda vôbec nie je. Aj keď trošilinku nadprirodzena tam nájdeme. Ale aj keď to nebolo úplne to, čo som čakala, tak kniha ma bavila. Čítala sa mi dobre, prišla mi dostatočne napínavá na to, aby som ju prečítala v podstate za jeden deň. Postavy boli celkom sympatické, či už Tom, ktorý je spisovateľ, ale po smrti manželky má s písaním problém a takisto si nie je úplne istý, či správne vychováva svojho syna, alebo Pete, vyšetrovateľ, ktorý vyšetroval bývalé zmiznutia a tak je do toho zapojený aj teraz. Lenže napriek tomu som si k nim nejak nevedela vytvoriť vzťah a teda aj keď atmosféra bola fajn, tak nejak mi bolo jedno, čo sa postavám bude diať. Tiež mi to miestami prišlo ako príliš veľká náhoda, napr. to, že vcelku veľa postáv skončilo práve v danej dedinke. A problém som mala aj so slovom “úctivý, ktoré bolo v knihe používané až príliš často, všetci sa na všetkých úctivo usmievali a liezli mi s tým na nervy :D. Ako celkovo sa mi kniha páčila, len tak nejak nenaplnila moje očakávania a taktiež je to príbeh, ktorý mi, bohužiaľ, dlho v pamäti neostane.
Táto séria ma stále baví, aj keď každá ďalšia časť mi príde rozťahanejšia a trošičku menej záživná. Tu sa mi páčila zobrazovaná navažská kultúra a k nej patriaci kožomenci, ktorí boli v podstate hlavnými záporákmi. Postavy sú tiež fajn, aj keď Atticus stále nejak nedozrel (a to už má cez dvetisíc rokov). Aspoň že Granuaile to vyvažuje. Ale miestami mi to naozaj prišlo slabé. Atticus tvrdí, že sa do ničoho nechce pliesť a aj tak sa mu podarí zamotať sa snáď do všetkého, čiže v tejto časti okrem kožomencov rieši aj bohyne, upírov a podobne a napriek tomu sa mi zdalo, že väčšiu časť knihy sa toho veľa nedialo. Ale stále sa mi veľmi páči, ako sa v tejto sérii prepája mytológia rôznych národov so súčasnosťou. A aj keď to nie je dokonalé, je to príjemné, odpočinkové čítanie a na ďalšiu časť sa teším.
Uhtred nám vyrástol na celkom veľkého pána, ale nie úplne milého. Niekedy som nad jeho správaním krútila hlavou, ale tak dajme tomu, že k tej dobe to patrí. Ináč sa mi táto časť čítala veľmi dobre, skutočne mi sadla a naozaj ma to bavilo. Je to akčné, je tam kopa bojov (a krvi), sú tam všetky možné vzťahy, ktoré sú vierohodne popísané, postavy sa taktiež navzájom doberajú (skôr Uhtred si doberá každého), opisy sú skvelé... V podstate veľmi nemám čo vytknúť. Hlavne sa mi páči Uhtredovo pohŕdanie kresťanmi, čo v tej dobe každého strašne vytáčalo. A taktiež že Alfredova dcéra Aethelflead dostala viac priestoru. Som zvedavá ako sa bude príbeh vyvíjať ďalej a teším sa, že predo mnou je ešte toľko častí.
Kniha mi nesadla v podstate od začiatku, hlavne kvôli Kate. Tá sa vôbec nespráva ako vyzretá žena, ktorá má po 50. Taktiež mala plno protichodných názorov, napríklad raz si myslí, že Teddy je pre jej dcéru nie je dosť dobrý muž, o pár kapitol neskôr je vďačná, že jej dcéra má za muža práve Teddyho. A nesedela mi ani jej kariéra u FBI, kde vraj bola legenda (s telom barbie) a mala za sebou veľmi veľa úspešných prípadov, pričom u tohto konkrétneho prípadu mi jej vyšetrovanie prišlo veľmi slabé a dosť v úzadí, ale tak zas je to celkom krátka kniha. To vyšetrovanie mi tam ale celkom chýbalo, nejaké poriadne výsluchy a podobne, nič také tam nebolo. Vraha som ale netipovala, na druhú stranu mi tam ani nesedel, hlavne keď sa človek zamyslí nad tým, ako sa správala jeho posledná obeť. Celkovo som veľa krát mala pocit, že autor to nejak nedomyslel, bolo tam veľmi veľa nelogických vecí. Ani obálka nesedí k príbehu, žiadny les alebo niečo podobné tam nie je a z názvu série som tiež očakávala nejaký mysterióznejší príbeh. Alebo aspoň napínavejší, lebo aj napätie mi dosť chýbalo. Ale aspoň sa to čítalo dobre, kapitoly boli krátke a je to jednohubka na jeden večer. V sérii určite pokračovať nebudem a ani na ďalšiu z (mnohých) autorových kníh sa nechystám, nesadlo mi to.
Od autorky som už jednu knihu čítala, takže približne som vedela, že čo mám čakať. V podstate to bolo veľmi podobné - jedna mŕtvola, pomalý príbeh, vyrovnávanie sa s minulosťou. Ale vôbec mi to nevadilo, príbeh sa mi čítal veľmi dobre, aj keď spočiatku som mala problém so spomienkami na minulosť, keďže boli len tak včlenené do textu a občas mi to prišlo rušivé a mätúce, hlavne keď v tých spomienkach na minulosť boli ďalšie spomienky na minulosť a sem-tam bolo ťažké sa zorientovať, čo sa kedy dialo, radšej by som to brala v samostatných kapitolách. To je asi tak jediné, čo mi na knihe vadilo. Príbeh ma zaujal, bola som veľmi zvedavá, že kto zabil Bronte a vrah ma nenapadol ani raz, takže záver bol pre mňa dosť prekvapivý. Páčilo sa mi aj to pomalé napredovanie poprepletané s minulosťou a postupné vyrovnávanie sa s tým, čo sa kedysi udialo a hlavne to vykreslenie jednotlivých postáv. Aj prostredie Tasmánie bolo zaujímavé.
Prvú časť som čítala už dávnejšie a priznám sa, že veľmi som si ju už nepamätala. Asi aj preto som spočiatku mala problém sa začítať. Ale rýchlo som sa chytila, autorka dôležité udalosti aj v texte spomenula, a čítanie ma začalo veľmi baviť. Bolo tam pár vecí, ktoré mi vadili, napríklad to, že manželia si vykali, ako asi to tak bolo zvykom, ale mne to celkom vadilo, pôsobí to veľmi neosobne. Ale to je asi jediná taká výtka. Príbeh ma opäť veľmi bavil, aj keď niektoré časti viac, niektoré menej, aj keď tých nudnejších častí tam nebolo veľa. Niekedy mi ale bolo pri čítaní až nepríjemne, hlavne keď som mala tušenie, že rodine sa (opäť) stalo niečo zlé, to sa mi ani nechcelo pokračovať. Ale tieto veci (náboženské vojny medzi katolíkmi a hugenotmi) sa skutočne diali a to sa mi na tejto knihe páči - takýmto čtivým spôsobom približuje historické udalosti, hlavne život hugenotov v 16. storočí. Aj keď pochopiť im neviem - ako si toto mohli spôsobiť dve skupiny ľudí, ktoré dokonca verili v toho istého boha? Sú to skutočne strašné udalosti a som rada, že som sa o tom dozvedela niečo viac. Dúfam, že ďalšia časť bude čoskoro, pretože aj keď je príbeh relatívne uzavretý, chcem vedieť, že čo bude ďalej.
Námet knihy ma chytil hneď a od začiatku som bola veľmi zvedavá, kto za tými inzerátmi stojí a prečo to robí. Motív sa postupne vyjasňuje, keďže v knihe sú aj krátke kapitoly z pohľadu páchateľa - lenže nevieme, kto ním je a ani čo presne robí, ako ženy sleduje a spočiatku ani prečo. Kapitoly sú celkovo krátke, niektoré možno aj rozťahané, ale mne to vôbec nevadilo. Bavilo ma čítať aj o bežnom živote Zoe, aj keď ako postava mi úplne nesadla, podľa mňa bola až príliš úzkostlivá. Ani zvyšné postavy sa mi nejak nepáčili - jej partner Simon sa správal detinsky, vyšetrovateľka Kelly mi zas prišla proste divná. Ale Zoe mi vadila asi najviac, hlavne ku koncu som nad jej správaním často krútila hlavou, aj keď chápem, že vedieť o tom, že som niekým sledovaná, musí byť naozaj strašné. Ale príbeh ma celkovo bavil, veľmi som chcela vedieť, ako to celé dopadne a nebyť toho, že spať treba, tak by som knihu prečítala na jeden záťah. Počas čítania som sa snažila prísť na to, kto za tým celým je a podozrievala som teda hocikoho, len teda práve páchateľa nie, musím povedať, že ma to riadne prekvapilo. A následný epilóg ma prekvapil ešte viac, to som nečakala už vôbec (aj keď podobná myšlienka sa mi počas čítania mihla hlavou) a pokračovanie by celkom bodlo, aspoň nejaký krátky dôvetok. Táto kniha bola pre mňa príjemným prekvapením a od autorky si ešte určite niečo prečítam.
V prvom rade som nemala v pláne túto knihu vôbec čítať, ale kolegyňa rozhodla, že budem :D. A za to jej ďakujem, je to naozaj zaujímavé čítanie. V prvom rade ma zarazilo, že koľko ľudí má problém s dýchaním a koľko ľudí si myslí, že dýchanie ústami je normálne a že to nevadí (myslela som si, že to, že dýchanie ústami nie je ideálne patrí medzi základné vedomosti). Na základe toho mi aj prvá časť prišla taká rozťahaná, keďže sa mi zdalo, že sa tam toho o dýchaní nosom opakuje priveľa. Ale ináč ma kniha vážne bavila. Dozvedela som sa kopu nových vecí nie len o dýchaní, ale aj o tom, ako evolúcia ovplyvnila naše dutiny a tak nejak celkovo o dýchacej sústave. Čo všetko dýchanie v našom tele ovplyvňuje. Alebo že aj množstvo oxidu uhličitého je dôležité. Že dýchame priveľa. A aj keď je to v podstate náučná kniha, tak je napísaná tak, že sa číta veľmi ľahko. Takisto obsahuje dosť príbehov rôznych ľudí (aj autora) o tom, ako im zmena dýchania zmenila život a tie príbehy sa mi páčili. Aj keď z dýchacích techník som trochu rozpačitá a neviem teda, že či dýchame priveľa a máme dýchať menej alebo naopak, máme dýchať viac a zhlboka... Aj keď základ je teda dýchať nosom :D. Musím povedať, že po dočítaní som bola nadšená, ale teraz to nadšenie už trochu odpadlo. Ale určite kniha stojí za prečítanie.
Kniha ma chytila od prvej kapitoly, keďže tá začína Eileen stratenou v lese a dosť ma navnadila na celý zvyšok knihy. Len potom chvíľku trvá, kým sa to rozbehne. To, že sa Eileen neozvala, si ako prvý všimol Todd, jej kamarát, ktorý sleduje každý jej krok. Jeho kapitoly boli strašné, keďže on bol strašný – stalker, ktorý vedel o každom Eileeninom kroku, navyše si o sebe veľa myslel a veľmi rýchlo som začala dúfať, že to, čo sa stalo Eileen sa stane aj jemu. Príbeh sa poriadne rozbehne až keď sa Chris s kamarátmi dostanú do lesa, čo im trvalo pár desiatok strán, ale keď už tam boli, tak to bolo poriadne napínavé. Ich kapitoly sa potom striedajú s kapitolami Carly, detektívky, ktorá má na starosť Eileenin prípad a ktorá si spočiatku nepripúšťala, že na jej zmiznutí má byť niečo divné, ale nejak to v nej začalo hlodať. U nej ma sklamalo, že je to ďalšia policajtka, ktorú prenasleduje jej minulosť, ako keby iní policajti ani neboli. Jej kapitoly ma ale tiež bavili, aj keď samozrejme, na dianie v lese to nemalo. Po istom zvrate som si ani nevedela predstaviť, že by som knihu mala zavrieť a nedočítať, takže v podstate som ju prečítala na jedno posedenie.
Veľmi som bola zvedavá, že ako to so štvoricou kamarátov v lese dopadne, pretože mi boli sympatickí a to aj napriek tomu, že niekedy sa správali hlúpo. Aj so záverom som spokojná, aj keď asi mal nejaké nedostatky, ale páčilo sa mi, že ako sa to nakoniec vyvŕbilo. Priznám sa, že z knihy som mala trochu obavy, pretože v autorkinej sérii o strašidelných domoch mi nie všetky príbehy sadli, ale tento sa mi naozaj páčil, zmena prostredia rozhodne prospela.
Knihy od Naomi Novik ma bavia a ani táto nie je výnimkou. Síce spočiatku som mala menší problém s Galadriel (ale jej meno je vážne skvelé), pretože mi prišlo, že až príliš od seba odstrkuje ľudí a že sa vyžíva v tom, že ju nikto nemá rád. Ale od začiatku som obdivovala jej húževnatosť a praktickosť. V tej škole jej to aj veru treba, príšery sú naozaj skoro na každom rohu (a každej strane). Celá škola sa mi páčila, aj keď študovať by som v nej veru nechcela, ale popísaná je naozaj skvelo, tie popisy ma hneď vtiahli do deja. O magickom systéme ani nehovorím. Aj vedľajšie postavy sú fajn, dajú sa ľahko obľúbiť (alebo aj nie). Len občas mi to prišlo príliš rozťahané, Eline myšlienkové pochody boli niekedy naozaj dlhé a mierne nezáživné, respektíve občas som sa v nich dosť strácala. Ale ináč sa kniha čítala ľahko, bola vtipná, netrebalo pri nej veľmi rozmýšľať, čiže skvelá oddychovka. Len ten záver! Ako nemám mu čo vytknúť, len to, že teraz nutne potrebujem ďalšiu čast...
Priznám sa, že som očakávala nejaký thriller. Ani neviem prečo, asi som to označenie videla pri inej autorkinej knihe. Ale nakoniec ma veľmi bavila aj táto.
Chytila ma v podstate od prvej strany, aj keď spočiatku sa tam nič nedialo. Lily spozná Rylea, porozprávajú sa, dlho sa nevidia, Lily si plní svoj sen o kvetinárstve... Proste taká pohodička, ktorá sa čítala veľmi príjemne. Potom sa na scéne opäť objaví Ryle, dajú sa dokopy, istú dobu je to opäť pohodička, až kým nakoniec nie je... Lily sa mi ako postava páčila, bola správne svojská a hlavne rozumná, ja by som na jej mieste pravdepodobne reagovala tak ako ona. Tiež sa mi páčilo, že aj ostatné postavy sa správali rozumne, napríklad Alyssa, Rylova sestra, úprimne ma to celkom prekvapilo. Páčili sa mi aj denníkové zápisky mladšej Lily, ktorá prežívala svoje prvé zaľúbenie, tam som bola veľmi zvedavá ako to s Atlasom dopadne. Celkovo na mňa kniha pôsobila príjemne, aj napriek ťažkej téme, ktorá v nej bola (skvelo) spracovaná a bola to taká oddychová jednohubka. Myslím, že od autorky si ešte niečo prečítam :).
Z prvej časti som bola nadšená a toto pokračovanie sa mi tiež veľmi páčilo, aj keď mi prišlo o kúštik slabšie. Opäť som sa strácala vo veľkom množstve mien, aj keď niektoré by som už mala poznať, ale prišlo mi, že toľko postáv a ich postavení sa ani nedá zapamätať :D. Našťastie je ale kniha písaná z Phedrinho pohľadu, takže občasná horšia orientácia mi až tak nevadila. Takisto sa Phédre ocitá v novom prostredí s novými postavami - niektoré z nich boli naozaj zaujímavé, niektoré ma, naopak, zaujali menej. Celkovo mi vedľajšie postavy prišli zaujímavejšie v prvej časti. Ale aj táto časť je plná intríg, ktoré sa Phédre snaží vyriešiť a väčšinu vecí, ktoré sa tam diali, som vôbec nečakala a bola som dosť prekvapená. Phédre takisto musí prejsť pár tvrdými skúškami a občas som mala pocit, že všetko sa spiklo proti nej a priznám sa, že to mi už trošku vadilo. Takisto sa mi táto časť zdala rozťahanejšia. Ale to nič nemení na fakte, že ten svet je úžasný, rozvetvený, väčšina postáv je takisto skvelá, sú tam všetky možné charaktery, rôzne kultúry... Proste je to radosť čítať, užívala som si (skoro) každú stranu. Len ma mrzí, že túto sériu veľa ľudí nepozná, určite by si zaslúžila viac pozornosti. A veľmi som zvedavá na tretiu, záverečnú, časť.