erik385
komentáře u knih
Paměť dívky
Annie Ernaux
Som nesmierne sklamaný. Po tom, čo som dočítal jej geniálnu knihu ROKY som bol zvedavý na autorkinu ďalšiu tvorbu. No ale toto tu je naozaj o ničom - totálne zdĺhavým a nudným štýlom sa tu popisuje, ako kedysi pred x rokmi prišla o panenstvo a že aké to bolo nepríjemné a neromantické... a ďalej už ani neviem, čo tam vlastne riešila. Takže pocit z knihy je v skratke asi taký, že: "A čo ako? Who cares?"
Smrt v Benátkách
Thomas Mann
Znova som sa po rokoch vrátil k tomuto textu a znova musím uznať, že to je masterpiece. Príbeh a jazyk je jedna vec, ale tá metafora nad tým všetkým, to je veľká vec teda!
Lízni si a hrej
Joan Didion
Veľké prekvapenie! Kniha, ktorá tak zvláštne odsýpa, hoci dej je v podstate "o ničom." Fascinujú ma autori, ktorí dokážu o nude písať zaujímavo. Lebo táto kniha rozhodne je o takmer nekonečnej životnej nude a vnútornej depresii z prázdnoty.
V pokročilom štádiu
Nina Lykke
Jedna z najvtipnejších a najvýstižnejších kníh, aké som za poslednú dobu čítal. Cynizmus, trpkosť, veľké pravdy vyhoretej doktorky 50-tničky. Palec hore!
Norské dřevo
Haruki Murakami
Kedysi dávno som začal čosi od Murakamiho čítať, ale nebavilo ma to. Mám podozrenie, že je trochu grafoman, u ktorého prevyšuje kvantita nad kvalitou. Dal som mu však ešte šancu a začítal sa do tejto jeho oslavovanej knihy. No nezvládol som to. Nórske drevo je strašne zdĺhavá nuda s dialógmi, ktoré na mňa občas pôsobili ako z telenovely. Autor ani nemá nijak špecificky vycibrený štýl, príde mi to ako taká nekonečná slohová práca s nezaujímavými postavami. Neviem, čím tento text svet tak ohromil, mňa teda vôbec...
Rok perel
Zuzana Brabcová
Tak o tejto autorskej perle som doteraz nevedel nič, až vďaka čítaniu na pokračovanie na Vltave som sa k tomuto skvostu dostal. Skutočne bravúrne napísaný, odvážny (na tú dobu teda určite) príbeh lesbickej lásky, ale nie je to len o tom. Je tam veľa aj z ľudskej osamelosti a tak celkovo sa mi to zdá omnoho vydarenejšie a výstižnejšie než mnohé tzv. šokujúce, súčasné "coming out" romány. Toto je vážne úprimné a literárne kvalitné dielo.
Dešťová hůl
Jiří Hájíček
Akože celkovo mi to prišlo vlastne dobré, oceňujem, že sa autor takto podrobne vyzná vo veciach katastrálnych, čachrovanie s pozemkami, atd. Príbeh a pocity muža po štyridsiatke mi boli blízke a sympatické, rozkol medzi prítomnosťou a minulosťou, nespavosť, a potom samotná zápletka, to všetko plynulo tak príjemne a dobre sa to čítalo, zároveň v tom bolo aj čosi melancholické, takže nešlo o úplne "easy" čítanie. Asi do polky knihy som bol nadšený, ale potom ku koncu sa to akosi celé pokazilo a spadlo to kamsi... ehm, no trochu do gýčového happyendu... takže zvláštny pocit, čo autor celú dobu budoval, tento jalový koniec úplne rozdrtil, čo je škoda, lebo inak je to zaujímavá vec, ktorá by sa dala doporučiť aj náročnejším, aj menej náročným čitateľom. Ale na druhej strane, občas možno všetci potrebujeme happyendy...
Pijan
Hans Fallada (p)
Mám rád knihy o alkoholikoch, a tak som siahol po tejto starine. A veľmi príjemne ma to prekvapilo! Najprv pozorujeme celkom úspešného obchodníka, ktorý sa (evidentne z nudy, rozmaru a manželskej krízy) rozhodne uchlastať. Nuž a behom pár týždňov sa mu podarí prechlastať sa do skutočne zúfalého, bezprizorného stavu, takže sa potom dostáva do basy a následne do blázinca. Hans Fallada tieto stavy popisuje síce takým tým klasickým jazykom (rozumej: žiadne špecifické metafory ani surrealistické experimenty), ale zasa vás dosť podrobne prevedie vnútornými stavmi a haluzami poriadneho pijana. A potom vám veľmi detailne, naturalisticky popíše podmienky nažívania v base a blázinci - hnus a samota, postavy a postavičky, blázni a podvodníci... Ľudia sa nemenia, ľudia sú v princípe po stáročia stále rovnaký.
Ženy z Bohnic
Edna Nová
Veľmi dobre napísaná kniha...stručne,výstižne,vtipne a zároveň mrazivo. Som zvedavý na další autorkin kus. Dúfam,že to už bude dlhší a komplexnejší príbeh, lebo talent na to má.
Prázdniny
Jan Balabán
Toto je skutočne sila, konečne som pochopil génia tohto autora, ktorý dokáže o veľmi bolestivých, temných, špinavých veciach a pocitoch písať s takou neuveriteľnou jemnosťou, eleganciou a gráciou. Teším sa na ďalšie texty, taký katarzný zážitok z čítania som už dlho nemal, úplne ma to pohltilo, grandiózne!
Všichni mají pravdu
Paolo Sorrentino
Skvelý text, skoro ako Sorrentinove filmy, človek si to vie predstaviť aj vizuálne. Hlavná postava je na jednu stranu nesympatický hajzel, na druhú stranu si ho nejak zvrátene obľúbite. Vypočuté na Vltave, načítané hercom Jiřím Vyorálkom, ktorý to posunul ešte o pár levelov vyššie. Ak by som to čítal len ako knihu, možno by to nebolo až také bohovské. Ale v podaní Vyorálka totálne pútavé, občas to dokonca znelo ako veľmi kvalitný, až tarantinovský dabing!
Možnosti milostného románu
Jan Němec
Spočiatku ma kniha celkom vtiahla do deja, nemám síce rád popisnost, ale tuná som to nejak dával, bol som zvedavý, čo príde ďalej... a ono nič... Priznávam sa, že som knihu počul len do polky, teda nie celú (Áno, počúval som to ako audioknihu, ktorú herec veľmi dobre načítal, a bol k tomu úplne super soundtrack, čo tomu dodávalo atmosféru... a možno preto som u toho vydržal tak dlho...) Možno keby som knihu držal v ruke, tak ju zahodím po pár stránkach... Postupne som totiž so zdesením zisťoval, že autor je totálny samožer a grafoman, ktorý popisuje každý prd na niekoľkých stranách, ale vlastne -nemá čo povedať...
Nechcel som byt až taký drsný, ale musím... J.Nemec je čistý exhbicionista, ktorý píše nekonečne nudnú slohovku o akejsi Nine - a tu prichádza najvačšie faux pax - o ktorej sa v podstate nedozvieme skoro NIČ! Teda možno to, že na začiatku mala akési punkové mikádo a potom dlhé vlasy, ale inak je to postava plochá a nudná a mal som dojem, že ani nevychádza zo žiadnej empirickej skutočnosti, ale že si ju autor proste vymyslel -(to by nevadilo, ak by bola aspoň trochu realistická, ale ona je proste papierová...) A celý ten román je strašne papierový, a nechápem, prečo je tento autor toľko ospevovaný všetkými mne to fakt prišlo ako knižka pre čitateľky Bravíčka...
Vegetariánka
Han Kang
Dosť posobivé, zároveň drsné a ku koncu brutálne smutné, ale niektoré obrazy skutočne neviem doteraz dostať z hlavy... je to stále o tom, ako nás v detstve výchova dokáže dojebať, a že čím dlhšie v sebe tieto traumy dusíš, tým horšie to potom vypáli... celá kniha má v sebe zároveň takú tú "ázijskú poetiku", dokázal by som si to predstaviť aj ako film, ktorý by natočil napr. Kim Ki-duk..
Skoncovat s Eddym B.
Édouard Louis (p)
nič zvláštne, nové ani originálne... Ak by to napísal nejaký CZ alebo SK autor, tak to zapadne prachom, ale keďže je to francúz, tak hneď bestseller...
Malinka
Dita Táborská
Spočiatku ma kniha prudko vtiahla svojou prirodzenou čitateľnosťou a taktiež aj témou - pochopiť svet človeka, ktorý vyrastal v adoptívnej rodine. Postupne som však čím ďalej viac nadobúdal pocit, že čítam tak trochu brak, ktorý sa zo mňa snaží dojiť emócie na prvú dobrú. A keď už po všetkých tých striedanicah uhlov pohľadov rôznych postáv začal prehovárať v knihe aj akýsi Boh, tak som sa už cítil vážne trápne, až som knihu zaklapol kdesi v polke. Na toto fakt nemám nervy.
Jak nakrmit diktátora
Witold Szabłowski
Zaujíma vás čo jedli diktátori ako Pol Pot, Idi Amin, Fidel Castro, Saddám Husajn? Dozviete sa tu nielen to, ale okrem iného aj okolnosti vzniku diktátora, v akých podmienkach sa najčastejšie "rodí" diktátor. A že niektorí chcú aj tak variť len to, čo im varili ich mamičky. A že na Pol Pota jeho kuchárka nedá doteraz dopustiť, hoci sa dokázalo, že spáchal totálnu genocídu (nechával zabíjať ľudí len za to, že nosili okuliare, lebo sa bál, že to sú intelektuáli). Avšak jeho kuchárka tomu doteraz neverí, lebo Pol Pot bol podľa nej svätý človek...atd. Chápem, že nie každý teraz chce čítať takéto depresívne veci, ale v tejto knihe je to dávkované tak akurát - hlavný je vzťah kuchára ku svojmu diktátorovi, vášeň k jedlu, recepty... a pomedzi to sa dozvedáte ako sa desivo varili dejiny. Odporúčam všetkým literárnym gurmánom, ktorých nebaví čítať klasickú reportážnu literatúru.
Hlad
Knut Hamsun (p)
Rozprávač, nezamestnaný redaktor, v podstate bezdomovec sa fláka ulicami mesta a celé dni sa pokúša získať nejaké peniaze, aby sa aspoň trochu najedol, či ubytoval. A keď sa mu občas podarí nejaké peniaze zohnať, tak ich napokon úplne hlúpo minie, alebo rozdá. Text je síce o veľkom hlade a veľkej chudobe, ale je prešpikovaný absurdným humorom kafkovského typu. Napriek tomu, že je príbeh v podstate úplne nedramatický, číta sa skvelo a človek stále dúfa, že sa hlavná postava z toho zúfalstva vyhrabe. Odteraz už budem mať veľké pochopenie pre podivné indivíduá, čo sa prechádzajú po ulici a rozprávajú nahlas sami so sebou, a ešte sa pri tom veselo rehocú zo svojich vlastných vtípkov...
Přípravy na všechno
Elsa Aids
Nihilizmus ohlodaný až na kosť. Tuším tu Houellebecq-ovský potenciál, avšak Houellebecq medzi tie svoje depky vždy vmontuje aj nejaké intelektuálne úvahy. Tento rozprávač však už na žiadne intelektuálne úvahy silu nemá. Toto je čistá smršť rezignácie, zúžená na pohyb medzi Žabkou, krčmou, pornom, ketamínom a konšpiračnými webmi. Holá nezmyselnosť pustej ľudskej existencie, kde už ani blízke vzťahy, dokonca ani vzťahy s vlastnými deťmi, neprinášajú naplnenie. Veľmi dobre napísané, pre mňa prekvapivý objav. Smutné je na tom to, že občas tieto pocity prázdna prežívame všetci. Horšie je, keď sa stanú každodennosťou.