Evaho73
komentáře u knih
Tajemství porodních bab
Sally Hepworth
(SPOILER) Tri ženy, a zároveň tri generácie pôrodných asistentiek, ktoré rozdielne vnímajú svet aj svoje poslanie.
Asi takto by som charakterizovala tento jednoduchý príbeh, ktorý mňa osobne trochu sklamal. Očakávala som viac akčných scén spojených s výkonom profesie pôrodných asistentiek, ale v príbehu išlo skôr o pomalé odkryvanie rodinných tajomstiev. Hneď na začiatku mi bolo trochu smiešne z toho, že Neva dokázala tajiť svoje tehotenstvo pred matkou a babkou, ktoré boli akože uznávané profesionálky v svojom obore... Hneď táto skutočnosť ma pri čítaní dosť rozhodila, a potom som sa už iba zameriavala skôr na negatíva ako pozitíva tohto románu.
Snehová vločka
Louise Nealon
(SPOILER) Zaujímavý román, ktorý si ma podmanil hlavne svojou inakosťou, čo sa týka literárneho spracovania.
Autorka tu použila prvky magického realizmu pri opisoch vciťovania sa do snov iných ľudí.
Za povšimnutie stojí aj spracovanie hlavnej témy príbehu, ktorou sú predovšetkým psychické problémy a depresie s nimi spojené. Autorka tu poukazuje na akúsi bezmocnosť psychiatrov a psychoterapeutov hraničiacou až s ľahostajnosťou k svojim pacientom.
Veľmi sa mi páčilo prepojenie niektorých postáv s rovnakými problémami a schopnosťou zmobilizovať svoje identity k vzájomnej pomoci.
Chválim túto prvotinu hlavne z pohľadu vyprofilovania psychológie jednotlivých postáv, ktoré boli veľmi ľudské a uveriteľné. Nemenej zaujímavé bolo aj prostredie mliekarenskej farmy, kde sa odohrávala väčšina dejových línii príbehu.
Azda jedinou mojou výtkou sú nadávky a neslušné slová, ktoré však patria k naturelu obyčajných ľudí.
Za mňa skvelý román a rovnako skvelá prvotina.
Padněte na kolena
Ann-Marie MacDonald
Úprimne povedané mám po prečítaní tejto knihy veľmi rozporuplný pocit.
Páčil sa mi tak trochu metaforický štyl, akým je kniha napísaná. Niektoré dejové línie boli zaujímavé, iné znepokojujúce, ale bolo tam aj veľa takých, ktoré sa vyvíjali veľmi pomaly a boli nudné.
Každá postava bola tak trochu záhadná a zahalená rúškom tajomstva, ktoré sa pomaly rozúzluje, aby nakoniec životné príbehy štyroch sestier ostali bez víťazov, či porazených.
Ako celok toto dielo na mňa zapôsobilo ako literárny guláš, v ktorom bolo všetko a nič s horkou príchuťou na jazyku.
Niekedy menej je viac...
Advokát chudých
John Grisham
Advokát chudobných je kniha s vystížnym názvom, presvedčivým obsahom a veľkým morálnym posolstvom.
Pri čítaní som sa nechala vtiahnúť do právnickej mašinérie, kde ľudská chamtivosť, alebo túžba mať viac a získať to čo najrýchlejšie a najľahšie, často vystavuje skúškam aj charakter človeka.
Charizmatický hlavný hrdina si získal moje sympatie svojím postojom, keď v zlomovom okamihu života prehodnotil svoje priority, obetoval kariéru, peniaze aj svoje pohodlie, aby pomáhal ľuďom v núdzi a chudobe.
Jen vítr to ví
Johannes Mario Simmel
Len vietor vie odpoveď je v podaní autora jednak veľmi trefný názov knihy z pohľadu jej obsahu, a zároveň i obľúbená osudová pieseň oboch hlavných postáv.
Pri jej počúvaní sa mi okamžite začali v hlave premietať niektoré scény z knihy, ako nejaký videoklip.
Čítanie som si veľmi užila, lebo kniha ma ihneď pohltila svojou atmosférou, obsahom, charizmatickými postavami i samotnou formou akou je napísaná.
Stala sa pre mňa jednou z nezabudnuteľných a do neba posielam jedno veľké ĎAKUJEM za úžasný čitateľský zážitok.
Pláž v Chorvatsku
Julie Caplin
Je za mňou aj posledný romantický útek a mňa trochu opantala nostalgia, lebo to bola zároveň aj posledná kniha zo série.
Atmosféra bola úžasná a zase som virtuálne cestovala po Chorvátsku, kde som si popri čítaní googlovala všetky spomínané chorvatské mestá, pláže alebo kúlturné pamiatky. Určite je Chorvátsko prvá destinácia z pätice opísaných, ktorú sa chystám navštíviť.
V tomto príbehu mi však nesadla dejová zápletka, ktorá na mňa pôsobila dosť monotónne.
Celkovo sériu Romantické úteky hodnotím veľmi pozitívne, kde u mňa bola top hneď prvá kniha Kaviareň v Kodani.
Prokurátor
Paulina Świst
Nedávno išiel u nás v telke poľský seriál Správna Agáta z prostredia právnickej firmy, a táto kniha spolu s hlavnou hrdinkou mi ho svojím obsahom veľmi pripomenula.
Za mňa príbeh hodnotím za celkom príjemné odpočinkové čítanie, kde som uvítala hlavne trochu inú mentalitu postáv, na akú som bežne pri čítaní zvyknutá.
Inak je zápletka v celku jednoduchá a predvídateľná, ako sa to pri žánrovo podobných príbehoch často stáva.
Mrtví promlouvají
Linda Castillo
Táto séria je naozaj čitateľský atraktívna, kde sú síce jednotlivé časti písané podľa určitej šablóny, ale čitateľ je nútený čítať stále tie novšie, jednak vďaka atraktívnému prostrediu, a jednak kvôli tajomnej aure oboch hlavných postáv nabitej ich osobnými tragédiami, ktoré ich neustále spájajú, alebo naopak rozdeľujú.
Musím vyzdvihnúť aj autorkine excelentné opisy atmosféry jednotlivých scén alebo prostredia, pri čítaní ktorých mám často pocit, že sa skoro osobne ocitám v centre diania.
Jediné, čo mi začalo dosť prekážať je, že príbehy kvôli obmedzenému prostrediu začínajú vrhať zlé svetlo na celkový charakter Amišov ako takých.
Vrány
Petra Dvořáková
Útla knižočka, ktorá má najskôr upútala svojím tajomným obalom vzbudzujúcim predzvesť nejakej tragédie, a potom aj samotným názvom. Vrana sa vraj pokladá za symbol osamelosti a jej krákanie sa doteraz u nás považuje za posolstvo zlých správ.
Po prečítaní príbehu musím priznať, že vzhľadom aj názvom knihy autorka síce bravúrne vystihla jeho podstatu, ale k úplnej dokonalosti mi tam predsa niečo chýbalo... Akoby ta podstata vedúca k fatalnému koncu nebola až tak závažne podaná, aby to nakoniec vyznelo trochu presvedčivejšie a aj uveriteľnejšie. Je fakt, že už iba to, ako to je napísané sa nečíta ľahko, ale predsa tam absentuje hĺbšia sonda do myšlienkových pochodov hlavnej hrdinky, aby som úplne mohla pochopiť jej konečné rozhodnutie.
Je mi ľúto, ale to je môj bezprostredný pocit po prečítaní.
Horalka
Alberto Moravia (p)
V tomto prípade, aj podľa môjho skromného názoru, filmové spracovanie predčilo to literárne... Žeby Sofia Loren ? :-)))
Príbeh sa dosť vliekol a miestami rozsiahle opisy sa strácali v jednotlivých dejových líniach, čo akoby uberalo na celkovej "dramatickosti". Poviem to inak, dej z toho dôvodu nebol spávne vygradovaný.
V každom prípade sa autorovi na pozadí vojnových hrôz počas druhej sv. vojny podarilo zachytiť určitý druh egoizmu, ktorý bol istým spôsobom dôležitý k samotnému prežitiu. Zvlášť vinikala bezmezná obetavosť matky pre svoju dcéru, ktorá ju aj tak nedokázala ubrániť....
Napriek drobným výhradám, Horalku zaraďujem medzi moju obľúbenú klasiku.
Medvědín
Fredrik Backman
Fredrik Backman je majster pera a úžasný rozprávač.
Strieda jednotlivé dejové línie a ukazuje rôznorodú paletu ľudských charakterov, bezcharakterov a názorov.
Medveďovce je kniha nielen o hokeji, ale aj hudbe, rodičovstve, manželstve, dospievaní, susedských vzťahoch, priateľstve, túžbach a splnených aj nesplnených snoch.
Medveďovce sú skrátka zrkadlom, v ktorom sa spozná veľa ľudí....
Šachové figurky
Peter May
Koniec. Dočítaná aj posledná kniha zo série, a vo mne pomaly doznieva jeden skvelý čitateľský zážitok....
Rozmýšľam: "Čo bolo v týchto detektívnych románoch také výnimočné, že ma to nútilo čítať jednú knihu za druhou?"
Predovšetkým to bol autorov časový nadhľad nad konaním hlavných postáv, kde sa cez spomienky na jednotlivé udalostí z ich minulosti, zároveň menili alebo vyvíjali aj ich súčasné životné postoje. Zároveň sa rozvíjali jednotlivé detektívné zápletky, ktoré mali medzi sebou určitú spojitosť. Každá kniha sa dá čítať aj jednotlivo, ale až prečítaním celej série vynikne majstrovstvo, ktorým je celé dielo napísané.
Odporúčam prečítať celú sériu !!!
⭐Prudko návykové čítanie !!!⭐
Muž z ostrova Lewis
Peter May
Muž z ostrova Lewis je kvalitným pokračovaním tejto trilógie detektívnych románov.
Kým v prvom románe som bola uchvátená hlavne tým, ako dokázal Peter May zachytiť celkovú pochmúrnu atmosféru ostrova, v tomto vytvoril hlavného hrdinu s vnútorným životom ovplyvneným chorobou, hlbokými emóciami a zložitým životným osudom.
Obdivujem autorovu schopnosť dokonalého opísania vnutorných myšlienkových pochodov svojich postáv, ktoré následne stavia tvárou tvár voči vonkajšiemu prostrediu.
Šťastně až navěky
Abby Jimenez
Šťastně až navěky je dojemný a zábavný román, ktorý v sebe spája romantiku, humor a hlboké emocionálne témy. Autorka tu s citom vykresľuje príbeh dvoch ľudí, ktorí sa stretávajú v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste. Ich cesty sú plné prekážok, ktoré musia prekonať, aby mohli byť spolu. Zaujal ma spôsob, ako je tu humor prepojený s vážnymi témami, ako je strata, smútok alebo hľadanie vlastnej identity. Práve tento aspekt dokázal u mňa povýšiť túto knihu na trochu vyššiu úroveň oproti žánrovo podobným.
Vděk
Delphine de Vigan
Vděk je pôsobivým a hlboko ľudským príbehom, ktorý núti čitateľa zamyslieť sa nad hodnotou slov, významom pamäti a tichou silou vďačnosti. Delphine de Vigan opäť dokázala, že má jedinečnú schopnosť zachytiť tie najkrehkejšie momenty ľudského života a pretaviť ich do literárneho diela, ktoré zanechá silný emocionálny odtlačok.
Balada pro Emily
Jarmila Stráníková
Kniha Balada pro Emily je hlboký psychologicky román o osamelosti, vine a hľadaní vykúpenia, ktorý sleduje hlavnú postavu Emily pri jej návrate do rodného mesta, kde sa snaží vyrovnať s minulosťou. Autorka tu využíva poetický štýl a citlivo vykresľuje vnútorný svet hlavnej hrdinky, čo dokáže poskytnúť silný emocionálny zážitok. Kniha ma upútala hlavne svojou krásnou tajomnou obálkou. Pre čitateľov, ktorí majú radi psychologicky orientované príbehy s výraznou atmosférou, je tento román pútavým dielom, hoci jeho pomalšie tempo nemusí sadnúť každému.
Drzý kravaťák
Vi Keeland
Občas rada stiahnem aj po takejto nenáročnej, no zábavnej romantike s vtipnými dialógmi a intenzívnou chémiou medzi hlavnými postavami. Hoci príbeh neponúka veľké prekvapenia a je postavený na tradičných klišé obdobných románov, celkom som pri čítaní odreagovala aj vďaka štylistickej zručnosti obidvoch autoriek, ktoré tak dokázali pre mňa vytvoriť relaxačné počítaníčko.
Bahnitá pole
Hillary Jordan
Historický román zasadený do obdobia po druhej svetovej vojne, konkrétne do roku 1946 v delte Mississippi. Príbeh sleduje osudy dvoch rodín, bielej rodiny McAllanovcov a čiernej rodiny Jacksonovcov, ktoré sú prepletené spoločným životom na farme v bahnitých poliach Mississippi. Hlavnými postavami sú Laura McAllan, jej manžel Henry, jeho rasistický otec Pappy a černošský veterán Ronsel Jackson, ktorý sa vracia z vojny s túžbou po lepšom živote.
Kniha sa zaoberá ťažkými témami ako rasizmus, diskriminácia, vojnové traumy a rodinné napätie. Autorka s veľkou citlivosťou a realizmom vykresľuje život v povojnovom Juhu, kde rasové predsudky a sociálna nerovnosť tvoria neoddeliteľnú súčasť každodenného života. Prostredníctvom rôznych perspektív postáv autorka tiež skúma hlboké osobné i spoločenské konflikty, ktoré definovali toto obdobie.Každá kapitola je vyrozprávaná inou postavou, čo umožňuje čitateľovi nahliadnuť do ich vnútorných svetov a pochopiť ich motivácie. Tento štýl dodáva príbehu hĺbku a komplexnosť, pričom čitateľ je vtiahnutý do emocionálnych zápasov a vnútorných dilem jednotlivých postáv.
Tento román je vhodný pre tých, ktorí hľadajú literatúru s hlbokým spoločenským významom a emocionálnou hĺbkou.
Hypotéza lásky
Ali Hazelwood
Hypotéza lásky je milý a romantický román s humornými prvkami, ktorý poteší fanúšikov romantiky a milovníkov príbehov odohrávajúcich sa v akademickom prostredí. Kniha ponúka pútavý príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí sa postupne do seba zamilujú, a zároveň prináša vtipné dialógy a realistické vykreslenie života na univerzite. Ak hľadáte oddychové a zábavné čítanie, Hypotéza lásky je pre vás to pravé.
Příliš hlučná samota
Bohumil Hrabal
Útla knizôčka, ale dala mi poriadne zabrať. Ja si úprimne priznám, že som na knihy pána Hrabala asi "nedorástla"...
Nesadol mi použitý filozofický štýl jazyka a celkový dojem nedokázala zachrániť ani stálosť krásnych myšlienok a v nich alebo cez ne zašifrovaná kritika socialistického režimu. Možno keby som hodnotila iba z tohto aspektu, dielo by bolo naozaj geniálne... Osobne si myslím, že Haňťa by to dal aj bez filozofovania, iba s jeho na oko "blbečkovským" charakterom ;-). No nič musím byť objektívna a pocitovo nemôžem udeliť viac ako 3*.