Evaho73 komentáře u knih
"Osvienčim - miesto, ktoré sa stalo továrňou na smrť."
Nikto sa tam už nad smrťou vôbec nepozastavoval, lebo panovala všade navôkol...
O to viac sa pre žijúcich v rodinnom tábore označovanom ako sekcia BIIb, stáli knihy zákazaným únikom z tejto krutej reality.
Hlavná hrdinka a aj ostatné deti našli v najťžších časoch beznádeje útechu v Osudoch dobrého vojaka Švejka alebo v Zázračnej ceste Nilsa Holgerssona s divými husami. I keď na nich číhala smrť zažili takto aspoň malý kúsok šťastia...
Autorovi sa okrem iného podarilo popísaním tohto silného kontrastu zdôrazdniť, ako dokážu byť knihy dôležité pre ľudský život.
Opravdivo veľmi silná kniha, ktorá je prevažne napísaná podľa skutočnej udalosti, a preto sa naozaj nečíta ľahko.
Prvá kniha, ktorá ma totálne emočne odrovnala....
Veľmi až preveľmi ťažké čítanie o nekonečnom ublížovaní, ponížovaní a trápení od osoby, ktorá mala byť
m a m o u !!!
Klobúk dolu pred Dave Pelzerom, ktorý toto všetko prežil, dokázal sa zmobilizovať a pomáhať podobne osudom postihnutým deťom !
Navzdory ťažkému príbehu sa prikláňam k názoru, že o týraní detí treba informovať, hovoriť o tom a takto nabádať verejnosť, aby bola viac všímavá voči svojmu okoliu. Veď ktoviekoľko podobných príbehov sa odohráva v našom okolí...
Dojímavá a strhujúco krásna rodinná sága zobrazujúca životy troch generácii jednej starodávnej britskej aristokratickej rodiny, ktorá sa počas kolonizácie presťahovala do Afriky.
Autorka na pozadí skutočných historických udalostí a krásnej nespútanej africkej prírody prerozprávala príbeh dvoch znepriatelených rodín, ktoré sa od seba odlišovali nielen farbou pleti, ale hlavne svojou kultúrou a mentalným ponímaním sveta.
Dejové zápletky nám priblížia šťastie aj strasti, lásku aj nenávisť, víťazstvá alebo prehry v ich životoch v rôznych sociálnych, ekonomických a spoločenských pomeroch.
Alkoholizmus - život ohrozujúca závislosť, ktorá berie človeku všetky zábrany a ženie ho do priepasti.
Záleží od okolností a takisto od pomoci okolia, aby sa mohol alkoholik vyhrabať von.
Odstrašujúce výpovede, ktoré môžu človeku pomôcť otvoriť oči a položiť si základné otázky o zmysle života.
Kniha je zároveň cestou k nahliadnutiu do duše alkoholika.
Ďalší čitateľský klenot !!!
V roku 1953 táto kniha predstavovala obraz sveta, premietnutý do budúcnosti, ktorý sa sčasti opieral o výdobytky dnešnej vedy a techniky alebo o predpoklady jej vývoja.
Teraz kniha predstavuje obraz sveta, ale premietaný z minulosti, kde už začínajú mať tieto výdobytky vedy a techniky pomaly historickú hodnotu.
Geniálne je to, že hlavný odkaz knihy je stále aktuálny.
Ľudia naďalej vyznávajú povrchnú kultúru, ktorá stále utláča hodnotu kníh.
Masmédiá nahradili sociálne médiá, ktoré sa stali priestorom, kde vytvárame a budujeme vzťahy, formujeme našu identitu, vyjadrujeme sa a učíme sa o svete okolo nás. Uzatvárajú nás do "skleníkového sveta", v ktorom strácame akýkoľvek kontakt s reálnym svetom...
Musím ešte vyzdvihnúť, ako autor dokonale vyprofiloval charaktery všetkých postáv, ktoré ešte viac umocňovali myšlienkovú silu tohto diela.
Čítavo napísaný príbeh s ešte zaujímavejšou témou z prostredia sekty Amišov.
Bola som úžasnutá, že ešte aj v dnešnej dobe existuje určité náboženské etnikum, ktoré vyznáva striktný život založený na odmietaní mnohých výdobytkov moderného životného štýlu, žijú v dokonalej harmónii s prírodou a dodržiavajú zvyklostí a praktiky, ktoré boli typické pre civilizácie z minulých storočí.
Autorke sa dokonale podarilo zachytiť život dnešných Amišov a konfrontovať ho s moderným životným štýlom súčasnej civilizácie.
Najviac ma dostala obetavosť a pokora Amišov, ktorí sa na úkor svojho vlastného prospechu zasväcujú službe pre svojích blížnych a častokrát má ich obeta veľmi vysokú cenu.
Príbeh je vykonštruovaný tak, aby toto všetko ukázal a dejové línie boli navyše obohatené aj o príbeh životnej lásky, ktorý tomu pridal trochu romantiky.
Hudba na pláži bola pre mňa poriadnou dávkou všakovakých emócií, ktoré budú vo mne ešte nejaký čas doznievať...
Ide o pomerne rozsiahly psychologický román o vyrovnávaní sa s ranami a tajomstvami minulosti.
Hlavným hrdinom je autor cestopisov a kuchárskych kníh pochádzajúci z Južnej Ameriky, ktorý po sebevražde svojej manželky zanevrel na svoju rodinu, priateľov, domov, vieru a odsťahoval sa so svojou dcérou do Talianska. Smrteľná choroba jeho matky ho vrátila späť domov, aby sa vysporiadal s démonmi minulosti a v spoznaní pravdy a v odhalení všetkých skrytých tajomstiev našiel odpustenie, uzmierenie a zmysel jeho nového života.
Autor dokázal fantastický zachytiť atmosféru prostredia podľa situácie a obohatiť dej o rôzné zápletky. Bola som prekvapená, čo všetko dokázal do deja zakomponovať sebevraždu, vraždu, terorizmus, zneužívanie, alkoholizmus, holocaust, duševné ochorenie, stroskotanie na mori, násilie v rodine, zneužívanie moci, radikálny odpor proti vojne, aktivistov pre záchranu morských korytnačiek, ale i vieru, lásku vo všetkých podobách, nezlomné priateľstvo, silné rodinné puto, odpustenie...
Niektoré scény boli opísané veľmi autentický a vzhľadom k ich závažnosti mnou silne otriasli, takže som knihu musela odložiť a pokračovať v čítaní neskôr.
Kniha plná protikladov, ktoré som možno po prvom prečítaní úplne nepochopila, a preto sa k nej v budúcnosti ešte vrátim.
V osemdesiatych rokoch, keď kniha vyšla to musela byť poriadna pecka, lebo presne na takýchto akčných a úletených detektívkach s humorným nádychom sme fičali.
Teraz mi kniha prišla trochu nekompaktná, lebo jej prvá tretina mala úplne iný charakter ako zvyšná časť. Začiatok bol napínavý s prísľubom rozohrania premyslenej pomsty jednej veľmi inteligentej a neprávom odsúdenej ženy. Pomsta síce prebehla, ale veľmi rýchlo a naraz sa začal odvíjať úplne iný príbeh...
Miesto napätia som sa začala zabávať na kúskoch a zlodejinách dvoch nepolapiteľných podvodníkov. Nakoniec ich rivalita skončila láskou a dočkala som sa aj romantiky. Ešteže už bol koniec, lebo som mala strach, že kniha bude finišovať poéziou:-))).
Pokiaľ máte chuť na zmes napätia, psychológickej drámy, detektívky, humoru a romantiky, táto kniha je toho zárukou.
Úžasný historický román, pri čítaní ktorého som osem dní prežívala dokonalý čitateľský zážitok.
Kenovi Follettovi sa podarilo napísať rosiahle knižné dielo s ústrednou témou okolo stavby monumentálnej gotickej katedrály, ktorý veľmi autentický prepojil so skutočnými historickými udalosťami.
Zaujal ma výpravný charakter tohto románu, ktorý je napísaný moderným jazykom a bez zbytočných filozoficko - historických úvah, čo celému dielu dodalo akúsi ľahkosť a dnešný čitateľ sa tak oveľa efektívnejšie môže dozvedieť o udalostiach odohrávajúcich sa v Anglicku počas vrcholného stredoveku.
Dejové línie sú veľmi dômyselne vystavané a obsahujú veľa stupňujúcich sa zápletok striedavého charakteru, čo čitateľa po celý čas udržiava v napätí. Rovnako celému dielu dodávajú hodnotu aj dobré vyprofilované postavy, ktoré majú vykreslené okrem dobrých aj tienisté stránky svojho charakteru.
S úžasom som sledovala celý proces výstavby gótickej katedrály, od udalostí tomu predchádzajúcich, cez zabezpečovanie prostriedkov na jej výstavbu, prípravu plánov, základov a samotný zdĺhavý proces jej výstavby. Obdivovala som nadšenie a sústredený záujem dvoch generácií majstrov staviteľov vyvolaný vnútorným stotožnením sa s myšlienkou na stavbu a celkový vzhľad katedrály, čomu podriadili všetko svoje úsilie. Popritom sa odohrávajú nemenej zaujímavé osudy hlavných a vedľajších postáv, cez ktoré autor drsne a celkom realistický priblížil sredovaký život aj niektoré významné udalostí.
Nakoniec musím ešte vyzdvinúť, ako sa autorovi dokonale podarilo zachytiť celkovú atmosféru vrcholného stredoveku, ktorý sa vyznačoval hlavne rozmachom staviteľstva a veľkým mocenským vplyvom cirkvi zasahujúcim do spoločenského aj osobného života všetkých vrstiev obyvateľstva.
Čajovú púť po Turecku a Izraeli s konečnou stanicou Jeruzalem som si začala celkom užívať, ale ku koncu mi už prišla trochu fádna a monotónna.
Obdivujem podobných dobrodruhov a cestovateľov schopných absolvovať dobrodružné výpravy do cudzích krajín, pri ktorých sa vzdávajú akéhokoľvek komfortu odhodlaných ísť za svojim cieľom.
Cieľ alebo zmysel ich cesty môže byť rôzny od spoznávania kultúry a spôsobu života v cudzích krajinách, ich historických pamiatok, architektúri, kuchyne, fauny a flóry alebo idú za meditáciou a cez útrapy spojené s takouto výpravou hľadajú svoje "druhé ja".
U Ladislava som takýto hlbší cieľ alebo zmysel jeho cesty nezaregistrovala, a možno preto mi tento cestopis prišiel trochu povrchný.
Putovanie opísoval s nadhľadom a humorom, ktorý z môjho hľadiska používal aj tam, kde to už nebolo vhodné. Celkom mi bolo trápne, keď vojákom na hranici ani nevedel vysvetliť, prečo vlastne ide do Svätej zeme...
Nakoniec som sa dozvedela, že najviac ho prekvapila pohostinnosť miestnych obyvateľov pochádzajúcich z rôznych náboženských vrstiev, čo pre mňa osobne bolo málo. V závere som nepocítila tú pravú eufóriu a chýbali mi tam živšie opisy žážitkov, emócii alebo prostredia.
Krásna knižka, ktorá ma zaujala nielen svojim obsahom, ale hlavne štýlom, akým je napísaná.
Autorovi sa majstrovský podarilo zachytiť panujúcu melancholickú atmosféru pohraničných Sudetov tesne po skončení druhej svetovej vojny. Výborne vyprofiloval aj charaktery postáv tohto malého komorného príbehu, čo ešte viac umocnilo môj čitateľský zážitok.
Páčili sa mi opísané detaily ako kríž, mínové pole alebo dievča s mliekom, ktorými sa začínal i končil príbeh a mali zároveň určitú symboliku.
Za mňa jedno skvelé literárne dielo.
HANNAH - malá muška zachytená v sieti krvilačného pavúka. Najhoršie je to, že sieť v ktorej uviazla je jej vlastná rodina a krvilačný pavúk je vlastný otec, sám n á b o ž n ý a veľký imám !!!
Pri čítaní knihy som aj ja prežívala všetky emócie v podobe hrôzy, zdesenia, strachu, zúfalstva, beznádeje a nekonečného smútku. Smutné na tom je aj to, že tieto emócie budú vo mne rezonovať ešte veľmi dlho...
Je ťažké hodnotiť túto knihu, ktorá ma neskutočne silný a desivý príbeh...
Mám jej azda dať hviezdičky za utrpenie a násile páchanom na hlavnej hrdinke alebo snáď za krutú neznášanlivosť a zradenú dôveru od jej vlastnej rodiny ?!
Nakoniec dávam ⭐⭐⭐⭐⭐ za nezlomnosť, vieru a nádej, ktoré žiaria z tohto príbehu a môžu sa stať motiváciou pre všetkých podobne životom skúšaných ľudí.
Nebol to ten pravý napínak, a preto by som ani ja túto knihu neradila medzi thrillery. Zaraďujem ju niekde medzi psychologické drámy, kedy zmiznutie jedného dievčaťa vyvolá celú radu konfrontácii medzi postavami.
Príbeh zachytáva určitý časový úsek od zmiznutia neplnoletého dievčaťa v odľahlom jazernom mestečku, ktorý hlboko zasiahne do spoločného života a minulostí troch manželských párov.
Je to čas, kedy môžeme prostredníctvom rozprávania a vypovedí jednotlivých postáv nahliadnuť do ich osudov a životov. Zisťujeme, aké je ich spoločenské postavenie a odhaľujeme aj ich potrebu vysporiadať sa s každodennou pretvárkou a intrigami. Na začlenenie sa do úzkeho okruhu spoločnosti, v ktorej sa pohybujú, si každy zvolí vhodnú masku, ktorá začne postupne padať a začínajú sa otvárať skryté tajomstvá...
Kniha, ktorá sa nečíta ľahko, ale svojím obsahom dokáže dať strašne veľa...
Autorka zdokumentovala rôzne fragmenty zo života viacerých ľudí rôzneho vierovyznania, ktorých spájal jeden "most" - Shmuel Oswald Rufeisen, známy ako brat Daniel. Bol to rodený poľsky Žid, ktorý prežil nacistickú inváziu do svojej vlasti, počas ktorej sa obrátil na kresťanstvo, stal sa katolíkom, mníchom z bosých karmelitánov a nakoniec kňazom.
Väčšinu svojho života, ktorý prežil v Izraeli, zasvätil snahe uzmieriť tri náboženské spoločnosti vychádzajúce z jedného koreňa judaizmus, kresťanstvo a islam.
Kniha približuje pohľad aj na z hľadiska viery sporné otázky života, ako sú sebevražda, homosexualita, nevera, narušené rodinné a spoločenské vzťahy, telesné postihnutie a pod.
Najviac na mňa zapôsobilo opísané stretnutie brata Daniela s Jánom Pavlom II, kedy som pri čítaní od dojatia plakala.
Jediné, čo mi v knihe trochu prekážalo bolo to, že autorka si nezachovala svoju nestrannosť a čitateľom hlavne cez listy svojej priateľke predkladala svoj pohľad alebo názor.
Knihu odporúčam všetkým, ktorí si svojim spôsobom hľadajú svoje miesto na zemi alebo zmysel svojho života.
Biblický spis, ktorý je súčasťou Starého zákona.
V knihe sa nachádza náuka o múdrosti, náuka o ľudskej spoločnosti (úloha a dôležitosť rodiny), sociálna etika apod. Na niekoľkých miestach presne teologicky vymedzuje hriech.
Kniha je písaná akoby formou prísloví.
Kniha, kde hlavnú úlohu zohráva atmosféra... tajomne temná... desivo mrazivá... skľúčujúca, ktorá sa cez riadky prenáša na čitateľa a vyvoláva v ňom beznádej alebo smútok spojený s depresiou...
Uprostred toho všetkého sa však dokázalo zrodiť niečo krásne, čisté a veľmi krehké, vyžarujúce nekonečnú dobrotu, ktorá žiari veľmi jasným svetlom, a preto ho musí ochranca dobra pre ich vlastnú záchranu tlmiť.
Otec a syn uveznený na ceste, v akomsi desivom medzipriestore medzi životom a smrťou, do ktorého ich uvrhla bližšie nešpecifikovaná katastrofa. Jedinou ich prioritou je prežiť a ísť cestou na juh k moru...
Aj mňa pri čítaní mrazilo a celý ten kontrast dobra a zla na mňa obrovský zapôsobil.
Autorovi sa podarilo prostredníctvom extrémne katastrofickej situácii ukázať, koľko zla je okolo nás, ktoré zatieňuje čoraz vzácnejšie dobro.
Pozor, aby sme nedopadli podobne...
Osobité a úderné literárne dielo, ktoré zarezonovalo aj v mojich pocitoch, i keď nie som s bohyňami a ich praktikami úplne stotožnená.
Autorka sa v knihe venuje ošemetnej téme zavaňajúcej okultizmom, kde sa zaraďuje i biela mágia, ktorou disponovali aj bohyne zo Žítkova - hlavne hrdinky príbehu.
V knihe však autorka zachovala svoj nestranný postoj k danej téme, a preto ju skôr vnímam ako etnologické dielo s cieľom priližíť hmotnú a duchovnú ľudovú kultúru ako dedičstvo národa.
Bylinkárky, mastičkárky, ľudové liečiteľky, zariekavačky a veštkyne jedným slovom bohyne alebo čarodejnice, patria medzi skupinu "obdarených" ľudí schopných vnímať neznáme sily a energie, ktoré dokážu pôsobiť aj na duchovnej úrovni.
Pokiaľ sa tieto nadprirodzené schopností spolu s darmi prírody využívali iba s dobrým úmyslom a s cieľom liečiť alebo pomáhať, boli väčšinou tolerované aj zo strany cirkvi, lebo suplovali nedostatok lekárov hlavne medzi spodnou vrstvou obyvateľstva. Nesmeli však byť využívané pre vlastný prospech ani k poškodzovaniu iných ľudí a toto bol zároveň ten tenký ľad medzi bielou a čiernou mágiou, lebo väčšina čarodejníc začalo svoje schopností zneužívať. Uvedaná skutočnosť zaradila všetky čarodejníce bez rozdielu do jednej kategórie, ktorú odnepamäti začala spoločnosť odsudzovať a prenasledovať. V stredoveku ich upalovali, neskôr boli často prenasledované aktuálne vládnucim režimom spoločnosti.
Pre čarodejníce bol ich dar viac na škodu ako na osoh, lebo sa od ostatných odlišovali svojou "inakosťou" a často ostávali ako vyhnanci na okraji spoločnosti.
Páčilo sa mi ako autorka spracovala túto tému, kde cez príbeh spojený s historickými reáliami priblížila z každej strany všetky aspekty fenoménu akým čarodejnice nepochybne sú.
Musím ešte vyzdvihnúť, ako krásne opísala razovitý kraj nachádzajúci sa na moravskoslovenskom pomedzí Bielých Karpát, kde ma zaujala hlavne zmienka o chránených lúkach s divými orchideami.
Na záver jeden postreh - rozmýšľam, akoby sa asi zachoval muž, keby sa dozvedel o všetkých ingredienciách pridaných do chutného pagáčika od svojej ctiteľky...
K tejto knihe som sa dostala iba náhodou vďaka výzve a musím priznať, že ma poriadne šokovala.
Je to hororový príbeh o chorobne zvrhlom mužovi napísaný podľa skutočnej udalosti, i keď si osobne myslím, že niektoré situácie autor asi vykonštruoval podľa seba.
Zo začiatku sa kniha nečíta ľahko, lebo je písaná "chaos štýlom", kde je príbeh poskladaný rôznými útržkami popísujúcimi konanie a zvrátenosť hlavného predstaviteľa z pohľadu viacerých svedkov.
Hlavný predstaviteľ Lester Ballard z Tennessee vraj skutečne žil ako vyhnanec na okraji spoločnosti. Trpel rôznými úchylkami ako napríklad podpáľačstvom, bol sexuálny deviant, nekrofil a vrah.
Autor popisuje Ballardovo konanie veľmi expresívne až mi niekedy pripadalo, ako by sa v tých morbídnostiach sám vyžíval, to však paradoxne dodalo dielu akúsi originalitu.
Dojemný a smutný koniec príbehu, ktorý určite chytí za srdce mnoho čitateľov, ale môj celkový dojem z knihy neovplyvnil.
Čo mi na knihe nesedí ?
Možno moje hodnotenie k tejto knihe ovplyvnilo hlavne to, že som pred ňou čítala Troch kamarátov od Remarque a jeho hymnus na osudovú lásku mi zaznel oveľa čistejšie, ako v tejto knihe, kde som objavila niekoľko falošných tónov.
V prvom rade mi nesadol vykreslený charakter hlavnej hrdinky, ktorá sa v osudovom vzťahu správala ako chameleón a prispôsobovala ho podľa momentálnych okolností. Vôbec som u nej nepostrehla žiadne zásadnejšie prvky, ktoré charakterizujú osudovú lásku, ale vždy to boli skôr výčitky, či sa zachovala správne. Z toho dôvodu som tam postrádala akúsi hĺbku alebo osudovosť, ktoré by dodali príbehu viac na vierohodnosti a koniec na mňa preto zapôsobil prinajmenšom patetický. Nenapravil to ani spomínany 11. september 2001 ani vojny v ostatných častiach sveta, čo podľa mňa knihe kvôli závažnosti týchto udalostí ešte viac uškodilo.
Skôr by som osudovej láske hlavných predstaviteľov uverila, keby ju prerozprával Gabriel, lebo jeho charakter viac vykresloval prvky obetovania sa z lásky.
Pre menej náročných čitateľov však bude kniha považovaná za správnu voľbu pri výbere z podobného žánru.
Unikátne literárne dielo, ktoré muselo v čase jeho prvého vydania vzhľadom na jeho politický aj spoločenský podtext vyvolať veľký ohlas.
Z každej jednej vety, myšlienky, dokonale vyprofilovanej postavy a jej konania je cítiť, že autor presne vie o čom píše.
Kniha obsahuje množstvo posolstiev, ale najviac dominuje sila priateľstva.
PRIATEĽSTVO troch kamarátov zrodené uprostred kolujúceho utrpenia a smrti počas prvej svetovej vojny je jediná pozitívna vec, ktorú im táto vojna dala.
Priniesla im však aj štvrtého (ne)priateľa alkohol, ktorý im pomáhal zabúdať na ich vojnou pochované sny a plány do budúcnosti...
Iskričkou nádeje sa pre jedného z nich stálo priateľstvo k žene, ktoré prerástlo v lásku.
Nanešťastie táto iskrička tlela síce veľmi intenzívne, ale iba krátko a napokon definitívne zhasla.
Ostalo pevné a nezlomné priateľstvo, ale už iba dvoch kamarátov.
Ako romantickú dušu ma upútala ešte jedna vec a to, ako dokonale Remarque dokázal opísať milostný vzťah muža a ženy. K tomu, aby zaujal, nepotreboval opisovať žiadné patetické vyznania lásky ani detailné opisy milostných scén.