freejazz komentáře u knih
zajímavé je, že tuto klasiku jaksi současná nakladatelství netisknou. nejspíš není dosti in a cool. to ale nevadí. vždyť stačí projít si několik stránek i staršího vydání a člověka to naladí tak nějak jinak.
četl jsem jako student ze zájmu, listuji ve sbírce i teď - a také ze zájmu.
priznávam, že mi dosť dlho trvalo, kým som si našiel cestu ku krásnym príbehom Oty Pavla. a možno práve vďaka vlastnému životu a jeho zákrutám som pri čítaní ľahkpo chápal melanchóliu, nostalgiu a najmä lásku, ktoré do svojich poviedok vkladal.
k prečítaniu knižky ma kedysi inšpiroval seriál ČT. a zasa len môžem konštatovať, že kniha je oveľa lepšia, ako film. filmu jednoducho chýbajú výrazové prostriedky na hnutí mysli. a pretože som Prima sezonu čítal viackrát, patrí k mojim obľúbeným knihám. to však pri tvorbe Josefa Škvoreckého nie je problém, pán spisovateľ si čitateľa získa ľahko.
kde mohla byť naša kultúra nebyť komančov?!
prečítané s odporom. najtemnejšie zákutia úbohej ruskej duše, vždy ponížene pripravenej posluhovať gosudarovi, hoci aj za cenu vlastného života. zúfalá obmedzenosť a neschopnosť dostať sa v živote vyššie zásluhou vlastnej zmysluplnej činnosti. koľko takých raskoľnikovov behá v tej krajine netušených možností dnes, viac ako 150 rokov od napísania knihy.
z môjho pohľadu je Dostojevskij zbytočne preceňovaný a adorovaný. sú knihy omnoho lepšie a podstatne silnejšie.
po tom, čo som s odporom prečítal túto bichlu (začiatkom 80. rokov) sa Dostojevskému systematicky vyhýbam. a myslím, že zaradenie tohto opusu do vtedajšieho povinného čítania odradilo nejedného nádejného čitateľa od kníh.
odporúčam prečítat si radšej tri dvestostranové knihy ako tento literárny zločin.
kniha až na dreň. je fajn, že okrem natieračiek pastelových kuchýň existuje celý rad skvelých ilustrátoriek života. pri každej poviedke ma síce nemrazilo, ale výsledný dojem je obrovský. skvelá literatúra, výborné čítanie. a aj keď je to miestami až viac než presmutnelé ako napokon celý život asi vyznieva je kniha vynikajúca. síce sa veľmi nehodí na prázdninové čítanie, ale za prečítanie určite stojí.
moja obľúbená:)
a teraz, keď nám tlačiarenský škriatok (aj keď lepšie znie tiskařský šotek) zožral dve strany textu som sa k tomu vrátil. tieto čapkoviny sa dajú čítať do nekonečna, je to láskavý humor a obrovský nadhľad skvelého človeka, spisovateľa a mysliteľa.
po čase príjemný literárny zážitok. trochu mi vadil ten všetko prerážajúci existenciálny smútok, ale inak fajn, živé postavy, živé potácanie sa životom bez jasného cieľa a predstavy a vlastne s vedomím, že cieľ nie je potrebný, že cieľom sa raz možno stane sama cesta - ak však do nej nezasiahne niečo, čo ju preruší, spomalí alebo zastaví.
Perry Mason a Phli Marlowe, dvaja skvelí reprezentanti americkej kultúry. dávno tvrdím, že z detektívky človek zistí o spoločnosti podstatne viac, než čítaním sociologických traktátov. a hoci nepatrím k milovníkom tohto žánru, z času na čas si niečo prečítam.
mimochodom sa mi zdá, že toto bol jeden z posledných vydavateľských počinov Josefa Škvoreckého pred odchodom. takže knihu bolo treba aj v knižniciach zahrabať do depozitu, aby sa na jeho meno čím skôr zabudlo. kto bol kulturtrégrom v ideologickom boji komančov proti svetu dnes už nikto nevie. kto bol Josef Škvorecký naopak vie každý vzdelaný človek.
malý Sebastian patril k nášmu detstvu. netušil som, že autorka má na svedomí aj ďalšie knihy. táto ma milo prekvapila. hoci vyšla v strašidelnej edícii Čajka, kde sa popri dobrých knihách objavovali aj tie ideologicky nezávadné z produkcie pisáteľov a iných škrabákov. na tú dobu to bol pekný počin.
čo ma potešilo zvlášť - autorka sa úspešne vyhla všetkým klišé dievčenských románov a podaril sa jej plnohodnotný príbeh.
také príjemné čítanie na leto a keď knihu dočítate, môžete ju spokojne nechať na lavičke či vo vlaku, on už si ju niekto nájde.
iste by sa oplatilo trochu škrtať, vynechával som občas celé strany. a hoci je tento príbeh trochu pritiahnutý za vlasy, nie je až tak strašne nepravdepodobný - stačí si spomenúť, koľko zúfalých osamelých a opustených žien v strednom veku je schopných uveriť rozprávkam o náhlej nehode, ktorá postihla ich vysnívaného internetového priateľa a darovať mu všetko, čo majú.
vedľajší produkt metastáz sociálnych sietí je absolútna strata súdnosti.
taký krásny nový svet... no nekupte to za ty peníze. najhoršie na tom je, že sme sa dnes ocitli už kdesi za hranicami Levinovej fantázie. AI je ďaleko vynaliezavejšia a človek je oveľa sprostejší a manipulovateľnejší. čo zatiaľ chýba, je tá pravidelná terapia, ale to je iba otázka času.
inak fajn čítanie, dobre odvedená práca.
silná výpoveď, až mi z toho občas bolo divno.
pripomenulo mi to Hillbilly Elegy.
svet sa vďaka takýmto svedectvám odkopáva. Vidlákov či Údolie lietajúcich sekier nájdeme naozaj v každej krajine.
výborné čítanie. na svoju hanbu musím uviesť, že príbeh Heloise a Abelarda mi doteraz unikal. a až po prečítaní knihy som sa oň začal zaujímať.
ale kniha je napísaná veľmi čítavo, je plná síce predvídateľných momentov, ale ich podanie je originálne a neskĺzava do fráz a schém.
a neviem prečo, ale stále mi vyskakovali príbehy Kena Folleta.
pred rokmi som robil korektúru prekladu poviedok. a už vtedy som sa čudoval, že som Londona doteraz poriadne nečítal. asi to bolo tým, že nám ho už v škole vnucovali.
nevadí, teraz som mal úžasný zážitok, ocitol som sa na Aljaške uprostred mrazov v divočine, kde platia iné pravidlá.
trochu mi prekážal ten archaický preklad, ale keď som pozrel do novšieho vydania, nie je to o nič lepšie. London čaká na svojho šťavnatého slovenského prekladateľa a čitatelia budú mať potom ešte lepší zážitok.
čistý jazz, od začiatku do konca. kým si človek zvykne na jeden rytmus, už naskakuje iný.
vynikajúca poviedka, radosť čítať. a celý čas som premýšľal, kto bol inšpiráciou pre tento opus.
prostě: Tohle už hraju zejtra.
trochu ma to sklamalo. našiel som knihu na burze, kúpil ju za korunu, lebo ma zaujala spracovaním - trochu mi to pripomenulo Murakamiho jednohubky s perfektnými ilustráciami. aj tu sú ilustrácie perfektné a vysoko dvíhajú hodnotu celej knihy.
ale...
na záložke čítam, že autor publikval od 40. rokov 19. storočia to snáď nie! to niekto, kto robí s knihami a slovom má guláš z datovania a ešte to dá aj na záložku?
a samotná poviedka?
skôr skica, niečo, čo zachytilo pár výlnimočných okamihov a mohlo by s z toho zrodiť veľké dielo. ale v tomto tvare je to len surový prvopis.
takže celkovo... Cortazára si pamätám z dávnych čias, keď boli knihy pre mňa oveľa väčšie dobrodružstvo ako dnes. viem, že na mňa silno zapôsobil. takže si ho asi uchovám v tej dávnej podobe. možné však je, že toto dielko bolo iba chybou v matrixe a zasa natrafím na niečo extra.
uf! opravdu hrozná dystopie. a jak čtu ještě to má pokračování. stále se mi vnucoval Gileád a Příběh služebnice, i když to bylo něco úplně jiného zpracováním a také o úplně jiném. jenom ten základ - jak dokáže lidstvo samo sebe přesvědčit, že vše, co vymyslí a udělá, je důležité, jedinečné a správné.
skvěle napsané, nedalo se od toho odejít.
ale zase si dovolím otázku - který blb to označil za literaturu pro mládež? ke kolika čtenářům, kteří na toto hloupé zařazení reagují, se tak knížka nedostane!
je a není to čtení na horké letní večery. ale za přečtení rozhodně stojí.
mám rád staré mapy. a tak som na nete objavil mapu Amazónie, vydanú v roku 1707 vďaka starostlivosti jezuitov. a dostal som sa k menu Samuel Fritz. len pár letmých nazrení do života a obrovského diela tohto skromného misionára vo mne vzbudillo samozrejme zvedavosť. takže som si našiel knihu, oslovil autorku a potom zistil, že mám doma aj ďalšiu z krásnych kníh o objavoch.
úžasné, čo všetko dokázali ľudia s nedokonalými prístrojmi, prakticky bez vybavenia, v cudzom a často nepriateľsky naladenom prostredí.
a úžasné, na čo sa podujali naši vedci v čase, keď už sa všeobecne malo za to, že všetko už bolo objavené a popísané...
vďaka, toto bol pre mňa veľmi príjemný zážitok. a idem študovať ďalej.
dvesto rokov nás delí od napísania podstatných častí tohto kompilátu (vydavateľstvo zozbieralo rôzne texty z dobových periodík i state vydané samostatne).
a nič, ale absolútne nič sa nezmenilo. každé slovo sedí, netreba ho ohýbať. a je jedno, či v satirickom pojednaní o Slovákoch ako Angličanoch Uhorska, či o Rusínoch, či o Maďaroch či pomaďarčencoch.
malo by patriť k povinnému čítaniu pre každého, kto sa chce presadiť v slovenskej politike.
btw - dnes by toto dielo v pôvodnom znení vyjsť už nemohlo. progresívna korektnosť by to nedovolila - to je tiež znak, že ľudia dnes nie sú iní, ako boli pred dvesto rokmi, len časom zblbli ešte viac.
Dávám do vyhledávače slovo evagelizace. Vlastně je to čekané. Odkazy zrcadlí evropskou zálibu v systematice. Dozvím se definice, jaký je rozdíl mezi preevangelizací a evangelizací, jak se navzájem liší misie, apoštolát a katecheze, co je to víra a co sekularizace. Zmínka o rozdílu mezi evangelizací nepokřtěných a o evangelizaci evangelizovaných, jistě i o evangelizaci evangelizujících. Zajímavé je to všechno! Já jsem už ale netrpělivý, jak fotbalista před zápasem na trávníku, před výkopem, výměna vlaječek, podání ruky, letící mince, výběr strany, pohled na hodinky. Naprosto chápu, že terminologie je důležitá a že odborníci na evangelizaci si v tom musejí udělat pořádek. Naprosto chápu všechny konference o evagelizaci. Trochu mě utěšuje, že Ježíš Kristus žádnou lekci na toto téma nepronesl ani nebyl pozván jako keyspeaker na žádný světový evangelizační kongres. Možná ani sám nevěděl, co je kérygma, jaký je rozdíl mezi pastorací udržovací a pastorací misijní a jak si uspořádat terminologii. Takže to chci říct i vám. Krom víkendů o evangelizaci choďte tam, kde jsou lidé, a když se zeptají, řekněte, co jste zač. To je celé. Řekněte, komu věříte a proč. Milí nejmladší, mladí, střední i starší přátelé, opravdu se po vás chce víc než posty na Facebooku...
a tak dál až do konce. prostě mluvte o tom, co žijete.
snad jsem si vybral pro Velikonoce to nejlepší čtení. knížku, u které je nutno přemýšlet, nejenom hltat slova a nechat se dojímat romantikou až k slzám.
díky, Marku, bylo to mnohem víc, než jsem si mohl přát.