freejazz komentáře u knih

mám rád staré mapy. a tak som na nete objavil mapu Amazónie, vydanú v roku 1707 vďaka starostlivosti jezuitov. a dostal som sa k menu Samuel Fritz. len pár letmých nazrení do života a obrovského diela tohto skromného misionára vo mne vzbudillo samozrejme zvedavosť. takže som si našiel knihu, oslovil autorku a potom zistil, že mám doma aj ďalšiu z krásnych kníh o objavoch.
úžasné, čo všetko dokázali ľudia s nedokonalými prístrojmi, prakticky bez vybavenia, v cudzom a často nepriateľsky naladenom prostredí.
a úžasné, na čo sa podujali naši vedci v čase, keď už sa všeobecne malo za to, že všetko už bolo objavené a popísané...
vďaka, toto bol pre mňa veľmi príjemný zážitok. a idem študovať ďalej.

dvesto rokov nás delí od napísania podstatných častí tohto kompilátu (vydavateľstvo zozbieralo rôzne texty z dobových periodík i state vydané samostatne).
a nič, ale absolútne nič sa nezmenilo. každé slovo sedí, netreba ho ohýbať. a je jedno, či v satirickom pojednaní o Slovákoch ako Angličanoch Uhorska, či o Rusínoch, či o Maďaroch či pomaďarčencoch.
malo by patriť k povinnému čítaniu pre každého, kto sa chce presadiť v slovenskej politike.
btw - dnes by toto dielo v pôvodnom znení vyjsť už nemohlo. progresívna korektnosť by to nedovolila - to je tiež znak, že ľudia dnes nie sú iní, ako boli pred dvesto rokmi, len časom zblbli ešte viac.

4 21.04.2023

Dávám do vyhledávače slovo evagelizace. Vlastně je to čekané. Odkazy zrcadlí evropskou zálibu v systematice. Dozvím se definice, jaký je rozdíl mezi preevangelizací a evangelizací, jak se navzájem liší misie, apoštolát a katecheze, co je to víra a co sekularizace. Zmínka o rozdílu mezi evangelizací nepokřtěných a o evangelizaci evangelizovaných, jistě i o evangelizaci evangelizujících. Zajímavé je to všechno! Já jsem už ale netrpělivý, jak fotbalista před zápasem na trávníku, před výkopem, výměna vlaječek, podání ruky, letící mince, výběr strany, pohled na hodinky. Naprosto chápu, že terminologie je důležitá a že odborníci na evangelizaci si v tom musejí udělat pořádek. Naprosto chápu všechny konference o evagelizaci. Trochu mě utěšuje, že Ježíš Kristus žádnou lekci na toto téma nepronesl ani nebyl pozván jako keyspeaker na žádný světový evangelizační kongres. Možná ani sám nevěděl, co je kérygma, jaký je rozdíl mezi pastorací udržovací a pastorací misijní a jak si uspořádat terminologii. Takže to chci říct i vám. Krom víkendů o evangelizaci choďte tam, kde jsou lidé, a když se zeptají, řekněte, co jste zač. To je celé. Řekněte, komu věříte a proč. Milí nejmladší, mladí, střední i starší přátelé, opravdu se po vás chce víc než posty na Facebooku...

a tak dál až do konce. prostě mluvte o tom, co žijete.

snad jsem si vybral pro Velikonoce to nejlepší čtení. knížku, u které je nutno přemýšlet, nejenom hltat slova a nechat se dojímat romantikou až k slzám.

díky, Marku, bylo to mnohem víc, než jsem si mohl přát.

6 10.04.2023

skvelé a nadčasové čítanie o zmätenom hľadaní seba sa v modernom svete plnom predsudkov a klišé. ani vagón radoby šokujúcich tirád aktuálnych kšeftárov so slovami ju nevyváži.

rád by som čítal originál, ale s mojou angličtinou by mi to trvalo tak päť rokov a ešte by mi množstvo nuáns uletelo. takže som sa musel uspokojiť so zúfalým slovenským prekladom. napokon, knihy s nálepkou Slovenský spisovateľ išli po roku 1989 ku dnu, absolútna rezignácia na redaktorskú a editorskú prácu, korektúra prekladov sa obmedzila na preloženie kôpky papiera z miesta na miesto - takže toto ma ani tak neprekvapilo.

3 08.04.2023

nesiahnuť po tomto titule by bola škoda. veď predsa Erica Jongová, autorka skvelých kníh, ktoré idú až na dreň...
bolo to dosť zložité a náročné čítanie. kým si človek uvedomí, že Sapfó nie je len hrdinka lesbických predstáv, ale reálna osobnosť z reálnej historickej doby. a potom to už šlo.

2 08.04.2023

občas som sa v tých novších dejinách strácal, pripadalo mi to ako telefónny zoznam s cudzími menami. nepomohlo tomu ani usporiadanie obrázkov, ktoré nie vždy korešpondovali s tým, o čom sa na príslušných stranách písalo. a úprimne - oveľa viac ma zaujímali dejiny starého Írska, nedočítal som sa však, prečo a ako sa napríklad kresťanstvo v Írsku rozšírilo oveľa skôr ako v Európe a dokonca sa Íri stali vývozcami kresťanstva do Európy.
na druhej strane - je to vyčerpávajúce dielo, ktoré asi treba čítať s ceruzkou v ruke a poznámkovým blokom, aby si to mohol človek trochu utriediť.

btw - kedysi som čítal vynikajúcu knihu o Írsku, zdá sa mi, že ju napísal O´Leary, nespomeniem si na názov, vyšla najskôr v 60. rokoch 20. storočia a bolo to veľmi čítavé, priam dobrodružné. myslím, že autor sa aj sám angažoval v boji za samostatnosť Írska v Sinn Féin... ak tušíte alebo viete, čo to bolo za knihu, dajte vedieť. ď.

3 08.04.2023

fakt som sa snažil, ale nezvládol som to. bolo tam oveľa menej zaujímavého materiálu, balast vyhral. a aj keď som narazil na svetlé body a úžasný Ecov štýl, po chvíli to zasa zapadlo.
možno si to prečítam inokedy, ale teraz nie.

1 03.04.2023

nelze jinak, než smeknout! vyprávění, které vás vtáhne do historie Brna a když máte o tomto městě aspoň trochu povědomí, umíte si všechny ty obrazy oživit.

po celý čas čtení mi neustále naskakovalo jedno jméno: Miroslav Ivanov. nevím, jestli se autorka inspirovala jeho způsobem vyprávění, ale určitě má jeho opusy načtené. i když si myslím, že při přípravě tohoto textu trpěla důkazní nouzí povedlo se jí představit moravský Manchester krásně barevně. škoda je jenom to, že mnoho z popisovaných vil ale i fabrik už bylo srovnáno se zemí.

(a srovnání - manželka právě čte Neffovu pentalogii. když jsme se bavili o tom, jak to vypadalo v Praze a v Brně v 2. polovině 19. století podle fantazie a taky množstva zakomponovaných reálií vyskládaných autory, nebyl to zase až takový rozdíl. teď bych si nejraději prolistoval nějakou podobnou knížku o Bratislavě a Košicích, jediných dvou měst, která se v té době městy snad dala nazývat...)

10 25.03.2023

charizmatická kniha od charizmatického kňaza. mať takýchto zanietených služobníkov na Slovensku, asi by sa postavenie cirkvi posilnilo. otázka je, ako dlho by vydržal medzi majstrami lavírovania a zásadného (ne)vyjadrovania sa k problémom...

2 12.03.2023

takže po nazretí do japonského way of life a vychutnávaní si dánskej hygge pokračujem získavaním informácií o sisu.
a stále viac som presvedčený o tom, že tu ide o niečo celkom iné, že naozaj nie je najdôležitejšia honba za kariérou a zhŕňanie miliónov, predvádzanie sterilných kuchýň a státisícových pohoviek, na ktorých môžeme sledovať cez 16K obrazovku nejaký pastelový príbeh alebo kečupák.
lenže keď sa pozriem okolo seba, vidím len neustále hromadenie vecí, otváranie nových shopping pallace, first minute, sale... svet sa rúti od predvýpredaja k výpredaju, malosvet sa ženie od akciového letáku v penny alebo kauflande k ďalšiemu a najväčšie vzrušenie dokáže zdvihnúť maslo zlacnené o 23 %. ešte aj na tom tábore stojí zo 20 áut ako symbol majetnosti. a keď sa pustí do opravovania plota jeden dilino, o dva roky má nové ploty celá dedina... a všade počuť plač, ako sa majú ľudia zle nedobre... čerstvo na ilustráciu som včera stál za párom, ktorý kupoval cigarety. bez mihnutia oka za ne vysolil 156 eur - lebo nová dodávka už bude drahšia... a k tomu si kúpili nejaký bluvár, aby sa udržali v nasratosti, ako je všetko drahé a ako ich nikto nemá rád.
krajina, v ktorej si ľudia môžu dovoliť vyhodiť toľko prachov za zjavný nezmysel, je zjavne chudobná - duchom.

a teraz späť k sisu - trochu mi prekážal zjavne publicistický štýl tejto knihy. na druhej strane možno práve vďaka tomu som sa dozvedel o mnohých ľuďoch, ktorí skúmajú podstatu fínskej „mušky jenom zlaté“. a tiež veľa o tom, ako obyčajní Fíni žijú a čo považujú za dôležité.
iste, aj tu existuje celý rad problémov, lenže táto kniha hovorila o tom, ako problémy prekonávať a čo sa pritom dá využiť - história, tradície, skúsenosti, vzdelanie...

vrelo odporúčam - táto kniha je úžasne nemotivačná a práve preto prudko zmysluplná.

otázka je, kam sa vrtnem teraz, do ktorej kultúry?:)

4 25.02.2023

kto je zvyknutý na zákruty Murakamiho románov plné surrealistických slepých uličiek, snových odbočiek a časových slučiek, nebude sklamaný ani jeho poviedkami.
ak však budete čakať vypointované krátke príbehy plné životných múdrostí, táto kniha vás sklame.
mňa nie. pre mňa je tento autor ako startpack do ríše iných udalostí.
najlepšie je knihu si prečítať. pre mňa to je lahôdka.

a predsa len dovetok – dosť ma vyrušovalo množstvo preklepov. čo robil zodpovedný redaktor?

3 18.02.2023

toto sa stane, keď v honbe za publicitou pustí sa vydavateľ do všetkého, čo je označené dobre predajnou značkou. lenže ak by sa vedľa Mony Lisy zavesila niektorá z Leonardových skíc, neubralo by to Mone Lise na výnimočnosti a ešte aj tá skica by pútala pozornosť.
žiaľ, tento Steinbeck nie je Steinbeck, akého poznáme. nepochybujem o tom, že knihu napísal a že ju kedysi dávno vydal, ani že v tej búrlivej dobe splnila svoj účel. lenže...
ak by som niečo také napísal dnes ja, nikto mi to nevydá - nemám meno a tá téma, prepáčte, koho zaujímajú komunisti a ich divný boj?
hoci kniha bola podporená v programe startlab (kde som už aj ja podporil veľa iných projektov), hoci ju Barack Obama označil za jedno z najdôležitejších literárnych diel, nedá sa konštatovať inak, len že to nič neznamená.
nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, vychádza mi, že toto je skica, čiže náčrt. sú tu zachytené najdôležitejšie postavy, má to dejovú líniu, dokonca je tu snaha o zachytenie tápania a neistoty ľudí, ktorých nezaujímajú myšlienky boja svetového proletariátu, chcú len svoj kus žvanca, aby ich deti nepomreli od hladu, ale je to celé nejaké rozsypané, nedokončené - alebo nezačaté. O myšiach a ľuďoch má tuším iba okolo 100 strán, ale číta sa na jeden záťah a po dokončení je čitateľ úplne hotový. a pocity a dojmy z tej knihy zostanú v hlave roky, desaťročia. pocity a dojmy z tejto knihy mám už teraz zmiešané a len čo otvorím ďalšiu knihu na tohto Steinbecka zabudnem.

akokoľvek - bolo dobre, že kniha napokon uzrela svetlo sveta. žiaľ, ak ju do ruky vezme čitateľ, ktorý predtým nemal skúsenosť so Steinbeckom, obávam sa, že nielen O myšiach a ľuďoch, ale ani Ovocie hnevu či Rovina Tortilla zostanú pred ním navždy ukryté. rovnako ako Toulky s Charliem alebo Túlavý autobus...
škoda, že k tejto knihe sa nikto nepodujal napísať úvodné či záverečné slová...

2 16.02.2023

ďalšia „vianočná“.
dala mi zabrať, hoci má „iba“ čosi vyše 300 strán. myslím si, že človeku, ktorý nemá minimálne stredoškolský prehľad o vývoji slovenskej literatúry je zbytočné túto knihu brať do ruky.
predovšetkým autor, ktorého brilantné eseje čas od času vysiela rádio Devín, sa vyzná. lebo v tejto knihe je najdôležitejšie nestratiť sa v súvislostiach, stále pamätať húizhú a v ktorom roku a na ktorom mieste sa práve nachádza.
na jednej strane prekvapenie, s akou vervou vyznávali naši „národní buditelia“ slavianofilstvo a osobitne rusofilstvo. nemyslím si, že 19. storočie by bolo práve v znamení ruskej literatúry a všeobecne kultúry, tak, ako v jej znamení nebola žiadna éra predtým, ale ani potom. dnešnými slovami by sa dalo povedať, že naši spisovatelia žili v bubline naplnenej ilúziou.
nemenej závažná je konzervatívna, často až bigotná orientácia na pseudohodnoty, neustále výpady proti Židom, dlhoročné podceňovanie žien, lavírovanie časti vzdelancov na „uhorskej vlne“ napriek tomu, že nikdy nikomu nič dobé nepriniesla. čo sa týka toho ortodoxného vyznávania „pravých hodnôt“ neboli veľké rozdiely medzi katolíkmi a evanjelikmi.
vzťah k „českým zemím“ ako na hojdačke - raz pochvala za pomoc pri vzdelávaní, inokedy obviňovanie z dekadencie a kazenia mravov...
a dosť ma prekvapilo, že starý Hurban, aj jeho syn Vajanský v podstate radikálne určovali, čo je vhodné a čo nehodné oka slovenského čitateľa a proti ich výrokom nebolo odvolania. pricmrndával im pri tom aj Škultéty a niektorí ďalší vzdelanci. v niektorých momentoch ich „aktivity“ pôsobili až reakčne a nemali ďaleko od cenzorov.
perlička - v čase, keď bolo horné Uhorsko mekkou analfabetov, bolo tu 8 knižníc, ktoré mali viac ako 10.000 zväzkov, z toho tri na „ďalekom východe“ - v Pavlovciach nad Uhom, v Bracovciach a v Michalovciach. samozrejme, boli to šľachtické knižnice, lenže šľachta v tom čase veľmi literatúre neholdovala...

prakticky v každej kapitole nájdete množstvo tém na zamyslenie, preto sa kniha nedá prečítať za dva večery (teda, dá, ale asi by to nemalo význam).

dovolím si odcitovať zo záverečnej kapitoly čosi, čo znie ako krédo:

„Knihy dokážu robiť zázraky. Knihy dokážu pretlmočiť príbehy. Len ich treba čítať. Knihy sú cieľom i prostriedkom, priateľom, utešiteľom, nepriateľom i vojakom. Knihy klamú, zavádzajú, tešia, rozveseľujú, poučujú... niet aspektu, ktoréh by knihy asi neboli schopné. Ak sa, pravda, čítajú. Lebo nečítané knihy sú mŕtvym papierom.“ (str. 323)

vybral som si výborný darček a odporúčam ho na preštudovanie.

3 12.02.2023

natrafil som na knihu v knižnici, keď som hľadal čosi úplne iné. čítal som ju už dávnejšie, ale dojem zostal. mohutná kniha, ktorá by nejednému škrabákovi námetmi vystačila na mnohodielnu ságu, samozrejme, dostatočne rozriedenú, farbotlačovú a povrchnú.
aj keď sa mi do knihy začítavalo dosť ťažko, odrazu som bol v polovici a nešlo sa od nej odtrhnúť. a po poslednej strane som si radšej nechcel predstaviť ďalšie osudy rodu, pretože nikoho z tej rodiny nečakalo nič veselé.
majstrštich I. B. Singera.

3 05.02.2023

jasné, ako inak, nahryznuté a nedokončené veci, v ktorých môže čitateľ pokračovať podľa svojej fantázie. a predsa sa stále a znova púšťam do ďalšieho príbehu. niektoré nemajú pointu, niektoré nemajú dej, ale všetky majú jasný rukopis. skvelé čítanie, ale nie na neskorý večer:)

6 28.01.2023

iný svet... hrubý, primitívny, drsný, ťažký, ale napriek tomu sa toho života všetci držia zubami nechtami, hoci ich nič dobré nečaká. neviem prečo, ale trochu mi to pripomenulo Marqueza...

3 13.01.2023

paráda. knižku som zamenil za darčekovú poukážku, lebo som ju mal už dávnejšie vyhliadnutú. a urobil som dobre. skvelý zážitok, veľa nedopovedaného, krásne obrazy a neustále niečo v pozadí, z čoho autorka mohla čerpať nové obrazy a príbehy. hoci to boli krátke dejiny jednej rodiny, určite vydali za siahodlhé ságy (aj keď by sa dala nájsť inšpirácia aj v tomto škandinávskom žánri).

6 13.01.2023

mám taký pocit, že po výbornom začiatku (Kavárna v Kodani), rozpačitom „pokračovaní“ (Pekárna v Brooklynu) prišlo opäť výborné a čítavé dielko.
samozrejme, od začiatku bolo jasné, ako to skončí, lebo bez love story by tento druh literatúry nemohol dostať tú hroznú nálepku, ale bolo príjemné sledovať celý príbeh, všetky lepšie aj horšie momenty hrdinov až k happyendu.
myslím, že tieto knihy by mali študovať najmä naši zásobovači kníhkupectiev, autori divných vecí s divnými pohnútkami a neraz ešte divnejšími hrdinami. príjemný príbeh sa dá napísať aj bez pastelovej kuchyne a hysterických scén.

9 05.01.2023

od začátku je jasné, že tu někdo někoho vodí za nos. jasné nebylo pouze to, kdo je opravdu vrah. takže ten závěr byl překvapující, logický a spořádaný. na rozdíl od celé té fantasmagorie předtím.
opravdové čtení na dovolenou i s nástinem, jak pracuje fantazie dítěte, když nemá mantinely.
kdo to nečetl jako detektivku ale jako humoristický román, nemůže být zklamán.

3 03.01.2023

keby King nenapísal nič iné, táto kniha vydá za všetky. lenže je pravda, že keby nenapísal všetky tie iné knihy, nenapísal by ani túto.
tak, ako som bol príjemne potešený pri prvom čítaní, neopúšťala ma radosť ani pri tomto čítaní.
a jedna rada, ktorá určite sedí - treba písať denne, sústavne, bez prestávok a sviatkov. aspoň tých 1000 slov. povedal som si, že nič nestratím, keď to vyskúšam. a zaseknutý príbeh sa zasa rozbehol. tak dúfam, že mi to vydrží:)
skutočne potrebná kniha pre všetkých písavcov. a lepšia než všetky „kurzy tvůrčího psaní“.