Hakkon komentáře u knih
(SPOILER) Prvý diel cyklu Arabesk (opätovne len smutne čakajúci na vydanie ostatných dvoch dielov) bol fakt nečakaným prekvapením; iba v dobrom slova zmysle. Osobne ma zaujala obálka aj popis (alternatívna história, kde vyhrá prvú svetovú vojnu Rakúsko-Uhorsko so spojencami, znie cool) knihy. Hrdina Raf, alebo ZeeZee, ma presvedčil o to viac. Od začiatku nebolo jasné kam s ním autom smeruje a počase sa postupne (ale nie úplne) rozbaľujúci príbeh ukazoval jasnejšie tak, ako aj vraždy ktoré musel Raf riešiť. Lokálne prostredie a kultúru autor vykreslil úplne dokonale, v teplom počasí človek naozaj cíti spaľujúce ulice alIskandrije.
Táto kniha pripomína noirovú detektívku so silnou, ale nie hneď úplne detekovateľnou, prímesou cyberpunku. Znepokojivou, temnou a exotickou prímesou. Naozaj veľké prekvapenie a obrovská škoda, že trilógia nevyšla po česky celá. 9/10
(SPOILER) (Podstatný disclaimer: Táto kniha si rozhodne nezaslúži plný počet hviezd, avšak v rámci tejto série sa naozaj jedná o to najlepšie dielo, ktoré SJM čitateľom ponúkla. Plus pri čítaní recenzíi tu na DK je to asi aj jedno..)
Je to tu, KONEČNE je tu tretí diel, ktorý (ako mi bolo povedané) je to najlepšie, čo SJM ponúka. Ono je to vtipné, pretože úprimne ani neviem akú recenziu tomuto dielu dať. Konečne prišla bitka, konečne sa niečo dialo, KONEČNE VECI ZAČALI DÁVAŤ AJ ZMYSEL! (alebo aj nie)
Plusom je tu najviac asi Nesta. Ja si raz tie pokračovania prečítam (asi), ale ak tam Nesta zomrie, ani Kotlík SJM nepomôže. Potom samozrejme BATBOYS, Azriel a Cassian (Andor) idú celkom bomby. Rhysand bol veľmi milý, ale akoby ani nebol (jeho posledná kapitola to len potvrdila, reálne bola absolútne zbytočná. Velaris je opisovo krásne mesto, rovnako aj Jadran (pardon Adriata) a všeobecne tie kulisy sú fakt ok. Mor je srandistka, to beriem. Kotlík je super, ja som si ho predstavoval vždy ako Alexandra z Elden Ringu (oplatí sa si to pozrieť). A ďalej?
Neviem, ono Feyre nejako osobnostne nenarástla. Vie kúzla, vie kungfu, ale vkuse je len premúdretá a ,,má plány" (ktoré sú fakt FAKT zlé). Dej viackrát zmysel nedáva, vôbec. A hlavne, akoby sa od začiatku ani neposunul a pôsobí moc staticky. Diplomacia v podaní SJM je memerandum na Viedenskú konferenciu, ale človek sa baví. Ono problémom ani nie je to, že SJM reálne asi zjavne počas písania zabudla na niektoré svoje postavy (serus Rhysand), problémom je, že táto kniha mohla mať o 300 strán menej a samotnému deju by to nijako neublížilo. Fakt, nijako. Ale beriem, Feyre je všímavá (nie je lebo si nevie všimnúť ani tie úplne basic red flags) a je umelecká duša (ja by som podľa toho opisu asi naozaj chcel vidieť tie jej majstrovské Carvaggiovské diela, lebo to musia byť rakety). Reálne najväčším sklamaním neboli ani všetky problémy (a že ich teda bolo), ale bola to skôr skutočnosť, že po dočítaní, až do napísania tohoto komentáru som na ňu ani raz nepomyslel, až tak to bolo pre mňa ,,nezabudnuteľné".
Tá kniha proste je, nie je zlá ale nie je ani výborná, ale určite JE. Určite to nie je nejaký smut ako sa prezentuje na fórach, je to proste fantasy. Výborné? Určite nie. Ale prečítať sa to určite dá a z doterajších dielov je to ten naozaj najlepší. A hlavne som ale naozaj rád, že som si to prečítal a viem podľa čoho sa dnes fantasy posudzuje (a teda neviem či som s tým spokojný).
Nakoľko som to čítal v anglickom jazyku, najviac sa mi páčila jedna z posledných viet, ktorá aj je často citovaná na Goodreads. ,,And I wondered if the road ahead—the road to true peace—would perhaps be the hardest and longest one yet." Predstavte si, že ste editor SJM a po 700 stranách na vás vybehne toto. Veď to je vyhrážanie.
(SPOILER) Táto kniha je Shakespearovský banger, kde posledných 100 strán človek prečíta na jeden nádych. Ak centrom Tieňov v lete boli idey o unáhlených rozhodnutiach v rozkvete mladosti, druhý diel ide ešte o čosi ďalej. Abrahámove postavy za tých 15 rokov, čo sme ich napisledy videli, vyrástli: sú múdrejšie, v niektorých smeroch silnejší, v iných slabší a ich srdcia sú opotrebované a zvyknuté na bolesť. Stali sa veci, ktorých sme neboli svedkami – Maati sa stále snaží spomenúť si na pocit svojho syna v náručí; na Otahovom tele je špirálovité tetovanie; začiatky manželského znamenia z východných ostrovov. A Idaan je úplne geniálnou tragickou postavou, ktorou by neopovrhla ani Antigona. Opisy, dejisko, politika reže tempo ako Verstapen zákruty a naozaj ide často do tuhého. Do toho padne debata s knihovníkom alebo andatom a človek sa niekedy až zamyslí čo je zmyslom života. Fakt geniálne a je obrovská škoda, že toto nebolo doprekladané ako kompletná séria v češtine. 4,5/5
Len máloktorému autorovi sa za tie už viac než dve desaťročia, čo čítam fantasy, podarilo zaujať do takej miery, ako sa to podarilo Eriksonovi. Tak ako jedna z hlavných postáv, táto kniha je po každej stránke "Benger" a to celkom stačí. Určite sa nejedná o druhé "Mesačné záhrady" a tak je to aj dobre - príbeh odsýpa a reže ako ľad. Zameranie sa na malazských mariňákov tu extrémne sedí, prostredie je známe a predsa aj úplne nové; tak aj ako postavy samotné. Tá kniha je masterpiece; krásna, podmanivá a úplne okúzľujúca a pre literatúru je to fakt strop. Veľká vďaka vydavateľstvu Planeta9 za per-fekt-nú prácu, naozaj samotné spracovanie je umelecké dielo.
Aj keď to môže prísť moc, Sesterstvo má zvládnuteľných 630 strán a je to oveľa pevnejšie tkaný príbeh, než som čakal. Kniha opisuje začiatky veľkých myšlienkových škôl vo vesmíre Duny, pôvod Bene Gesseritu, mentatov a navigátorov. Dozvieme sa tiež viac o veciach, ktoré hlavná tetralógia načŕta a o začiatkoch impéria Corrino. Je tam aj akcia, aj politika, aj zrada a aj optické káble.
Ak by som mal viac času na to, knihu prečítať naraz za pár dní, možno by dostala aj o hviezdu viac pretože príbeh to nie je zlý a pekne prepája niektoré línie.
(SPOILER) Najkrajšie to zhrnula naozaj Atuin - táto kniha je umeleckým dielom, určite však nie je pre každého.
Príbeh samotný sa točí okolo Dževika, mladého vášnivého spisovateľa, ktorého očarila podivuhodná a vzdialená ríša Olondria. Dževikovi sa však splní sen, keď je po náhlej otcovej smrti povolaný do Olondrie, aby prevzal rodinný podnik po tom, čo ho zdedil. Netuší, že táto cesta mu privodí psychickú traumu a zapletie ho do mocenských bojov tohto výnimočného sveta.
V celom románe sa objavujú strhujúce zvraty pripomínajúce Hru o tróny, ktoré držia čitateľov v napätí. Autorka veľmi šikovne tká tapisériu fantastického budovania sveta, pričom čerpá inšpiráciu z bohatých kultúr Južnej Ázie, Stredného východu a Afriky. Toto mi poskytlo fakt osviežujúci odklon od typickej eurocentrickej fantázie avtiahlo ma to do rôznorodého a očarujúceho rozprávania. Pokračovanie si rozhodne rád prečítam. 9/10
Filozofický fantasy banger o vzostupoch a pádoch jednotlivcov a štátov - bolo tam všetko (ľudia, príbehy, emócie). Veľmi zaujímavý prvý diel, ktorý si svojim prostredím určite podmaní čitateľa (12. kapitola dosť wau). Kvartet začal naozaj kvalitne, škoda, že nevyšiel v preklade celý, ale v originále sa na jeho rozuzlenie rozhodne teším - začal z ostra.
Zatiaľ najťažšia časť zo série, čítal som ju takmer pol roka a pomedzi to som si radšej prečítal viacero iných kníh. Veľmi razťahaná kniha, kde sa na sínusoide striedajú skvelé pasáže s extrémne nudnými deskriptívnymi časťami (z 900 strán je skutočne 800 opis a 100 akcia/posúvanie deja ďalej). Rand krásne šaleje, otravné postavy sú ešte otravnejšie a charakterovú zmenu novozvolenej Amyrlin nebudem ani komentovať. Ani skvelý antiklimatický záver nedokázal zachrániť tento filler, 2/5
Táto kniha je niečo čo som od JFK presne čakal - banger pripomínajúci zbesilú jazdu Mad Maxa, jedna dlhá akčná strieľačka plná mágie, hlášok a akcie. Výborná kniha na dlhšiu cestu vlakom, nadupaná oddychovka. Úprimne nerozumiem nízkym hodnoteniam, nakoľko to skutočne nebolo zlé čítanie. Som zvedavý ako tento reštart bude pokračovať. 4/5
ACOTARu (odmietam to volať inak než anglickou abreviáciou) som venoval svoj čas na prianie svojej priateľky; avšak musím uznať, že som skutočne nečakal tak hlboké filozofické dielo, ktoré reflektuje viacerých mysliteľov našich dejín.
Jednou z najvýznamnejších filozofických tém románu je konceptualizácia moci. Román zobrazuje moc v rôznych formách - politická moc, magická moc, osobná moc.. Postava Amaranthy, antagonistky (ktorá je ale asi najrealistickejšou a najsympatickejšou postavou - pretože ako jediná má nejaký plán a ako tak posúva dej; a rovnako hlúpo zmyšľajúcou), predstavuje zneužitie moci a nebezpečenstvo nekontrolovanej autority. Jej túžba po absolútnej kontrole pripomína víziu Thomasa Hobbesa o Leviatanovi, mocnom vládcovi, ktorý je nevyhnutný na udržanie poriadku v spoločnosti. Amarantine metódy presadzovania svojej vlády sú však tyranské a utláčajúce, čo ukazuje na nebezpečenstvo vládcu, ktorý nie je braný na zodpovednosť (a hlavne ukazuje ako nie sú faes ničím iné od ľudí).
Ďalšou filozofickou témou románu je povaha lásky. Román skúma (teda skôr sa snaží skúmať) rôzne druhy lásky, ako je romantická láska (tá absolútne absentuje, red flags je tu viac než požehnane a vzťah medzi Feyre a Tamlinom predstavuje ukážkovú formu Štokholmského syndrómu), rodinná láska (taktiež nula bodov) a láska medzi priateľmi (tá tu je, Lucien a Tamlin sú celkom bros, aj keď tak inak než normálne). Postavu Rhysanda, ktorý spochybňuje Feyrine predsudky o láske, možno vnímať ako reprezentáciu predstavy Friedricha Nietzscheho o koncepte Übermensch - človeka, ktorý odmieta tradičnú morálku a vytvára si vlastné hodnoty (a keďže je "najkrajší muž na svete", čo čakať?).
Hlavná postava Feyre by mala prechádzať v románe výraznou premenou, keďže postupom času objavuje svoju vlastnú identitu ako aj svoje miesto vo svete, ktorý sa dynamicky mení okolo nej. Táto myšlienka sebaobjavovania a hľadania zmyslu je podobná existencialistickej filozofii Jeana-Paula Sartra. Feyrinu cestu možno vnímať ako existenciálnu snahu nájsť účel, avšak ten ona absolútne nie a nie nájsť, nakoľko postava sa bohužiaľ neposunula počas knihy vývojovo ani o centimeter (ale to prakticky asi žiadna postava, nakoľko všetky konajú maximálne nelogicky - až na Amaranthu, ktorá však dopadne - nelogicky).
Bohužiaľ, kniha si seriózne nezaslúži 5 hviezd (ani 4 a asi ani tie 3, ak to idem naozaj porovnávať s fantasy autormi dneška). Pozor - kniha nie je zlá, aj keď má strašne veľa chýb (fakt, strašne); avšak ak by takýto úvod do fantasy série napísal nejaký iný autor, bol by čitateľmi dnes zvozený pod čiernu zem. Sérií dám šancu, nakoľko to lepšie (a to naozaj nehovorím o Rhysantasy scénach) má evidentne ešte len prísť. Uvidíme. 2/5
"Ringworld" je hard scifi ako remeň, je dobrá no nie excelentná, avšak knihu som si naozaj užil. Postavy tu boli zaujímavé, mimozemské rasy taktiež a v mnohom je tu naozaj cítiť čím sa vizuálne inšpirovali aj iné svety. Kniha samotná je ako matrioška a tajomstvá sa pomaly logicky odkrývajú, témy do seba zapadajú aj filozoficky a celé to vo finále dáva úplne zmysel. Niven vykreslil veľmi pekný a zaujímavý svet, do ktorého istotne ešte niekedy zavítam a táto kniha nie nadarmo cenená tak vysoko. Je to staple žánru, 6/10.
Rytmus války je asi jednou z najhorších Sandersonových kníh vôbec, ale aj tak je to jedno z najkvalitnejších diel posledných rokov a jedná sa v určitom slova zmysle stále o masterpiece. Dĺžka knihy je podľa môjho názoru úplne relevantná ku počtu postáv, ktoré v nej figurujú a ak bude mať ďalší diel 2000 strán, iba sa poteším - Sanderson písať vie a to veľmi dobre. V Rytme si človek asi naozaj omnoho viac obľúbi postavy skôr tie vedľajšie, pretože si idú omnoho väčšie bomby. Čo uberalo kvalite boli rozhodne flashbacky Eshonai a Venli (nebudovali Venliin charakter, nakoľko už boli vysvetlené v predchádzajúcich dieloch) a naozaj vela plotholes. Zároveň toto je asi posledná kniha Rošáru, ktorej som dal šancu v češtine (hoci "střeplát" je môj osobný guilty pleasure) - kniha samotná má mnoho gramatických chýb, častokrát chýbajú aj označenia priamej reči a o produkčnej kvalite knihy nehovorím - môžete ju mať celý čas v perinke, ale "hřbět" sa vám aj tak roztrhne okolo strany 700. Na porovnanie odporúčam anglický originál od vydavateľstva TOR BOOKS - naozaj iný svet. Hlavne obsahovo ide o veľakrát aj zmenený význam viet, čo je naozaj rušivým elementom. Jedná sa hlavne o takú tú "filler episode" medzi prvou trilógiou a prvým megakoncom v 5om diely - za mňa 6/10
Štýl mi veľmi sadol, príjemná JFK oddychovka na ceste Košice-Brno. Svet Pohraničí ma zaujal a rozhodne by som sa do neho ponoril o čosi viac. Visconti je jedna z najlepších postáv v JFK univerze, geniálne vykreslený kresťansko-ateistický pragmatik.
Druhá kniha v živote, ktorú som naozaj nedokázal dočítať a vrhol som sa na iné dielo; avšak dostal som sa ďalej, než do polovice. Je to oldschool, LOTR/DragonLance/Forgotten Realms/iné klasiky cez kopirák. Na knihu ma nahypoval článok od PEVNOSTi, ktorý to odporúčil ako epickú sériu a niečo, čo by si mali prečítať aj fanúšikovia Malazu. Hype sa ale rozhodne nekonal. Kniha je extrémne pomalá (veľmi) a ono hlavné postavy nemajú v praxi ani čím zaujať, to že Simon nechápe veci a čo sa okolo neho deje nie je ospravedlnenie pre pomalosť. Nesedia tam veci ani kontinuálne, dialógy veľmi strojené alebo potom úplne zbytočné. Raz tomu istotne ešte šancu dám, ale isto nie teraz.
V mnohých smeroch je kniha akoby druhým dielom predchádzajúcej, štvrtej časti, avšak veľakrát je kvalitatívne na vyššom stupni, čo je aj dôvodom pre plné hviezdy. Pomalé tempo tu absolútne nevadí - hoci sa dej posúva minimálne, vývoj charakterov a celkový worldbuilding je geniálny a taktiež je tu pár naozaj WTF momentov, ale len v dobrom. Veľké prekvapenie tohoto dielu je Mat, ktorý naozaj vyšiel z Drakovho tieňa a je asi hlavným ťahúňom tohoto zväzku. Koniec opäť čo sa týka akcie ide rakety a občas som sa ťahal od napínavosti za vlasy ako Nynaeva za svoj cop.
Štvrtý diel pokračuje v zabehanej dejovej línii, Koleso sa otáča a deje sa naozaj kopec zaujímavých vecí. Tu už viac začínajú kryštalizovať sila ako aj samotné povahy hlavných postáv (Perrin tu má naozaj fenomenálnu dejovú linku) a stále sa dokáže nájsť niečo, prečo sa fakt oplatí tento epický kolos čítať ďalej.
Lady neoslnila až tak veľmi ako Vévoda, druhá polovica knihy je rozhodne jej silnejšou stránkou. Príbeh nie je zlý a rozvíja sa dobre, avšak veľmi pomaly a myšlienkové pochody protagonistov sú často repetitívne a preto niekedy môžete mať pocit, že čítate tú istú kapitolu. Má to však pár naozaj dobrých zvratov a preto som určite zvedavý na rozuzlenie trilógie.
Koniec knihy bola neskutočná raketa - dejové linky sa naozaj bezchybne pospájali do crescenda a mnoho vecí naozaj dalo obrovský zmysel. Diel určite nedosiahol kvalít prvého dielu a naozaj sa veci naťahovali ako syr na čerstvej Quattro Formaggi, ale na druhej strane práve v mnohom tu začína táto 14-dielná sága naberať tie správne obrátky. Za Mattov vývoj postavy veľký palec hore.
Zaujímavá jednohubka pre fanúšikov ako kartovej hry, tak aj Sandersona. Rýchla mystická detektívka jedného démonológa posadnutého mocnou silou na pozadí kulís sveta gotického lovecraftovského hororu. Zábavné, zaujímavé a dejovo svižné.
Zaujímavý politický a osobnostný pohľad do známych postáv. Viac zaujímavých planét, viac politických machinácii a viac korenia. Obálka s Letom Oscara Isaaca, ale z LIDLu, je výborná. Príjemné čítanie pre fanúšikov série, teším sa na ďalší diel.