ibs komentáře u knih
Najprv som to otvorila skepticky, ze co toto bude... a v polovici to zasiahlo presne tak, ako malo. Treba to docitat, vyborne.
Ishiguro pise velmi zvlastnym sposobom, romany osadzuje do mixu spomienok (kde sam tvrdi, ze pamat moze i klamat a dokreslovat realitu inak) a sucasnosti (ktora vykresli nasledky minulych rozhodnuti a cinov). Tieto dve linie sa u autora prelinaju v rozpravani obvykle hlavneho hrdinu - hrdinov. V tomto romane sa mi vsak ta neistota spomienok zdala skor na skodu, emocne silne sceny stratili po par stranach logicku nit, za mna taky priemer, k tejto sa uz nevratim - co nemozem povedat o Pohrbeny obr ani Malir pomijiveho sveta.
Ja neviem, v ramci “nejakej inakosti” to mozno nrat ako
pozitivny pokus pisania, ale nudilo ma to, velmi mi ten styl nesadol a hlavne ja som asi nepochopila, co mi to malo v konecnom
dosledku ako citatelovi dat.
Velmi realne a velmi smutne citanie o strate identity Europanov.
Na svoju dobu to musela byt velmi silna kniha, ale nejak nezaujala.
Tak toto by mal precitat kazdy milovnik knih.
Taky typicky ISHIGURO styl - bud to mas rad alebo nie, pre mna pise famozne “inak” nez bezna romanova beletria, to sa mi paci.
Zvlastny styl pisania, ale dobreeeeee. Len sa treba zacitat:)
Velmi dobry rozpravacsky styl, zaver sa mi viac pacil u Slepej mapy, ale inak parada na citanie.
Toto je literarne umenie samo o sebe, realne, zivotaschopne, putave, do poslednej nitky odmotane klbko pribehu - tlieskam, vazne dobre.
Vacsinou citame pribeh a opisy su v pozadi, tu je to skor o lyrickom opise vsetkeho naokolo, kde na pozadi tohoto opisu plneho metafor je usporne vykresleny dej, ktory by sa sam o sebe uzivil i ako poviedka. Neoslnilo, nepohorsilo, ale iste na mile vzdialene od prezentovanej anotacie knihy. Autor je milovnik metafor a lyrickych opisov prostredia. Zrejme to druhykrat citat uz nebudem.
Jedna z naj knih od Mitcha Alboma a ozaj velmi pekny styl pisania.
Albom vzdy pohladi dusu, viac ci menej od styri do pat hviezdiciek na kazdu knihu.