Ivan Kučera komentáře u knih

Trpel som. Otravovalo ma to. Napíše ešte Stephen King niekedy vynikajúci román? Ústav nie je zle napísaný, ale zároveň je napísaný neskutočne nudne. Áno, je to zvláštne, ale je to tak: King je proste príliš vypísaný autor na to, aby písal zle, ale zároveň Ústav napísal neuveriteľne nezáživne. Postavy už neviditeľnejšie azda ani byť nemohli, dialógy strojené a blbo sa čítajú, scény nudné, atmosféra žiadna, napätie (i vzhľadom na neviditeľnosť postáv, na ktorých vám tým pádom absolútne nezáleží) nikde. Už po prvých 48. stranách ma bolela hlava a to ma čakalo „zvyšných“ 400 (!). Absolútne nie je problém v tom, že sa nejedná o horor. Dokonca si myslím, že najlepšie kingovky (česť výnimkám – Cintorín zvieratiek) nemajú s hororom nič spoločné (fakt). Je to proste hrozne lenivý, mdlý príbeh. A to je problém.

10 29.11.2020

Parádna vec. Skvelá kresba a scenár, ktorý funguje napriek tomu, že je to miestami fakt poriadna divočina (za jedným a druhým stoja chlapíci, ktorí sa podpísali pod masívneho Conana z Cimmerie, ktorého u nás v roku 2018 vydalo Argo). Teším sa na dokončenie resp. druhú polovicu príbehu.

7 27.11.2020

„O takové kamarádství nestojím ani trochu.“ Nie som si istý, či je "dnes", v r. 2020, je múdre hodnotiť scenáre. Predsa len ide o veci (Stopař) napísané v roku 1989 alebo dokonca v období 1977 – 1979 (Havraní doga). Každopádne by som sa scenárov zastal, pretože na svoju dobu to vôbec nebolo zlé. Ak si myslíte (pomerne logicky), že nutne muselo ísť propagandisticky-komunistické zlo, mýlili by ste sa. Nič také som tam necítil. Bola prítomná úcta k ochrane krásnej prírody alebo pozitívne budovaný vzťah k priateľom a zvieratám. To vnímam za dôležité aj dnes, nevidím na tom nič zlé a kto vidí, toho ľutujem a ľutujem jeho deti a to, ako ich vychováva. Navyše, v scenári ma okrem toho oslovila myšlienka o sile priateľstva medzi chlapcami, ktorý si navzájom pomáhajú. takisto oceňujem vzťah s krásne nakresleným psom Cirom. Havraní doga ma až tak nebavila, ale určite nebola nevydarená (zaujímavosťou je, že okrem komiksu vzniklo aj knižné spracovanie). Následne situáciu značne vylepšil (podstatne kratší) Stopař. Ten koncom 80. rokov vyšiel v hŕstke leporel (fakt). Stopař nie je zďaleka taký statický, predvádza sa v nádherných farbách a disponuje parádnou kresbou Jiřího Petráčka, ktorý sa vymaznal najmä s početnými, krásne nakreslenými prírodnými oázami. Lesy, polia, jazerá, dýcha z toho parádna retro atmosféra dôb nášho detstva, ktoré sa už nikdy nevráti. K tomu určite potešia kvalitné bonusy, ako sú medailóniky autorov alebo ukážka z listov, ktoré písali detskí fanúšikovia scenáristovi Ivo Pechařovi. V tejto jedinečnej podobe vychádza aj v roku 2020 vo vydavateľstve Václav Vávra.

4 25.11.2020

Mňa táto séria proste baví a bavila ma aj štvorka. Po jednotke som sa zmieril s tým, že Vicente Segrelles robí úžasnú maľbu, ale priemerné scenáre. A odvtedy som sa nad tým nejako extra nezamýšľal a radšej som si užíval strmhlavý let (na drakovi, aby som ostal v tematike), ktorý je fakt namaľovaný prekrásne a akoby to nestačilo, ešte mohutnejšie ho vylepšuje crewácke prevedenie a rôzne bonusy: tvrdé dosky, atypické rozmery, masívne a v neposlednom rade atraktívne autorove dodatky.

5 25.11.2020

Čítal som reedíciu od Beta-Dobrovský z r. 2020, ktorá obsahovala skvelé úvodné slovo Stephena Kinga, jeho šťavnaté dodatky k jednotlivým poviedkam (niektoré boli lepšie, ako samotné poviedky) a k tomu 13 poviedok. Zbožňujem Stephenove krátke literárne útvary. Je to výborný poviedkár. Mnohé jeho poviedky sú stokrát kvalitnejšie, ako niektoré jeho romány (alebo rôzne série, ktoré ma nikdy nechytili). Ale toto bohužiaľ zďaleka nie je jeho najlepšia zbierka. Ale zas ani najhoršia; charakterizoval by som ju ako zlatý, priemerný štandard. Niektoré kusy slabé, iné priemerné a zopár dobrých. Avšak žiadna geniálna. Navyše som sa nevedel zbaviť vtieravého dojmu, že autor (ale to je asi v písaní relatívne normálne...) čiastočne recykluje sám seba. Pri čítaní poviedky V úzkych som si spomenul na Dolanův cadillac, pri Odpočívadle na Temnú polovicu, pri Utíkej, káčo, utíkej zas na Geraldovu hru. Na záver mi nedá nepoukázať na jednu vec. Aby dvorné české vydavateľstvo kingoviek Nadaného žiaka premenovalo na Schopného žiaka, tak to chce skutočne silné nervy.

13 11.11.2020

Pohrobok (pokračovanie?) Klanu M. Úvod super: temný svet (takmer) bez mutantov, Quicksilver na dne svojich superhrdinských (a etických?) síl, parádna vyblednutá výtvarná stránka a do toho pekne nas*atý Spider-Man. Bohužiaľ, toto trvá cca 30 strán (z celkových 180!) a potom sa začína nuda. Absolútne nezáživný presun k mdlým Inhumans (ehm Nelidé), ktorých od prepadu do priepasti kolosálnej nudy zachraňuje starý dobrý Lockjaw (prepáčte, som občas infantilný). Angažovanie céčkarských postáv zo skladu č. 5 (sklad pre príšerné postavy, ktoré boli vymyslené len pre krajný prípad akútneho nedostatku akýchkoľvek kvalitnejších postáv). A cestovanie časom, ktoré ma príliš nebaví ani u Flasha, nieto ešte u Quicksilvera, ktorý je jeho marvelácky chudobný vzdialený príbuzný. Koniec mi pripadal taký, že tam vlastne ani žiadny koniec nebol. Napriek tomu (a vďaka dobrému rozjazdu a rozumnému počtu strán) udeľujem až 3*. Ale robím tak so značne prižmúrenými očami, no zároveň s útrpným povzdychom, že som vo svojom živote čítal bohužiaľ už aj podstatne, oveľa horšie komiksy. Ale fakt netuším, prečo tu Quicksilverov otec Magneto vyzerá pomaly mladšie, ako samotný Quicksilver.

5 07.11.2020

„Nevypadá jako zrůda, že?“ – „Jako zrůdy vypadají jen zřídka.“ Zvláštna, ale nakoniec prekvapivo nie zlá kniha. Prvých 200 strán je fakt dobrých. Mrazivá záhada s nečakanou prácou s pozíciou hlavnej postavy sa však následne preklopí do veľmi nezáživného, nudného a zdĺhavého stredu, kedy sa strašne nezaujímavé postavy dosť nezaujímavo rozprávajú o rôznych veciach. To som skoro umieral. Ku koncu to našťastie nabralo absolútne nečakaný hororový smer, ktorý som fakt nečakal a považujem ho za pokus Stephena Kinga vrátiť sa k svojim temným, hororovým počiatkom (ktoré trvali do 90. rokov, ehm). Bohužiaľ, z postavy El Cuca nie je vyťažené temer nič hororové, takže nás čaká už len zdĺhavá akčná scéna na konci a je hotovo. Mnohí Outsiderovi vyčítajú práve koncový odklon k hororu. Ja nie. Ja mu vyčítam nedostatočný resp. slabo prepracovaný odklon k hororu. 10-dielny seriál z roku 2020 sa celkom vydaril, minimálne prvá polovica je super, mrazivá a príjemne zlovestná, avšak ako sa postupne začne tajomstvo vysvetľovať, upadá druhá polovica do zdĺhavej monotónnosti. Je to zvláštne: kým u knihy ma bavila skôr jej druhá (hororová) polovica, u seriálu to bolo presne naopak.

13 06.11.2020

„Její křik slyšelo skoro čtyřicet sousedů. Nikdo nehnul ani malíčkem. Nikdo nezavolal poldy. Někteří se i dívali. Chápete to? Nekteří se i dívali.“ Alan Moore nie je žiadna moja srdcovka, ale toto je proste komiks za 100%. Postavy sú uveriteľné, ale miestami je ešte aj dnes (nieto v 80. rokoch, kedy komiks prvý raz vyšiel) šokujúce, aké monštrá a ľudský odpad z nich scenárista urobil v snahe ukázať ich v čo najrealistickejšom svetle (či skôr temnote). Scenár vyzerá hrozne komplikovane (politicko-vojnové súvislosti, originálne textové bonusy alebo komiks v komikse o Čiernej lodi), ale pri poctivom čítaní si uvedomíte, že to vlastne nie je náročné a že to nie je o vojne, ani o politike, ale o nás, ľuďoch (a komediantoch). Mnohí tvrdia, že film sa predlohe nemal šancu vyrovnať, ale mne osobne pripadal kvalitný, veď miestami šlo o doslovnú kópiu (a komiks v komikse o Čiernej lodi sa v roku 2009 dočkal animovaného kraťasu s hypnotickým hlasom „šialeného“ Geralda Butlera). Obdivuhodne majestátny (nielen veľkosťou a počtom strán, ale aj ambíciami a scenárom) komiks.

18 30.10.2020

„Mohla sem přicestovat z České republiky, ze Slovenska. V oblasti životního prostředí jsou to opravdoví barbaři.“ Mňa to sklamalo, ale otcovi, ktorý ma ako malého priviedol k láske k čítaniu, sa to enormne páčilo a tak sme mu s manželkou na Vianoce 2021 kúpili pokračovanie, bohužiaľ sa ho už nedožil. A teraz k Purpurovým řekám. Film sa mi pritom páčil, takže samé kontrasty a paradoxy. Purpurové řeky som túžil čítať od chvíle, čo som celý uveličený na jar 2001 vyšiel z kina a napriek príjemným teplotám ma mrazilo. Podarilo sa mi to až v roku 2020. A čakal som fakt viac. Spočiatku to nebolo vôbec zlé. Neortodoxný Niémans je solídny týpek (ale chcelo to ešte viac zatlačiť na pílu, na môj vkus je neviditeľný), atmosféra univerzitného mestečka na úpätí Álp originálna a ústredný zločin (či skôr viacero zdanlivo nesúvisiacich zločinov) príjemne temný, až mysteriózny. Bohužiaľ, hoci Grangému nemožno uprieť svižné tempo, nakoniec v mojich očiach víťazí film. Ten predal jedinečnú horskú atmosféru stonásobne lepšie, celkovo je dalo by sa povedať hororovejší (čo mám rád) a hlavne disponoval výborným kastingom: Jean Reno a Vincent Cassel bola skutočne perfektná dvojica, medzi ktorou to iskrilo jak hovado. Mimochodom, Casselova postava v románe nie je (!). Vystupuje v ňom síce podobná (ktorá Niémansovi nahráva na smeč), ale nejde o „normálneho“ francúzskeho policajta so skvelým menom Max Kerkerian (to ej emno!), ale o Araba s dredmi Karima Abdoufa (wtf?). Filmové finále (o dosť iné, než v knižnej predlohe) sa mi páčilo viac. Takže som rád, že som si konečne po dlhých desaťročiach splnil rest, ale vlastne to za to príliš nestálo a ďalší Grangého román si už pravdepodobne nekúpim.

7 28.10.2020

Krásna Manarova kresba. Nielen ľudí (a nielen nahých ľudí, dvojnásobne nahých žien), ale tiež prírody a architektonických skvostov (ale tiež neobyčajne obyčajného vidieka). Scenár je vydarený, podarilo sa z v podstate vraha urobiť uveriteľnú postavu a svojím spôsobom sympatickú (!) postavu, zmietanú vnútornými démonmi. Ozdoba domácej komiksovej knižnice.

10 28.10.2020

Klame to telom. Je to inteligentnejšie, než by sa mohlo zdať. Prvé stránky sa jedná o stredoškolskú „blbinku“, ale postupne prídu scény, ktoré vás dojmú a rozsekajú na malé kusy. Bezstarostné a hravé, ale tiež dojemné a vážne. Teším sa na druhý diel.

7 23.10.2020

Vážim si Tintina a uznávam a plne rešpektujem jeho zásadné postavenie v európskom komikse ako takom, ale toto ma proste príliš nebavilo. Případu Hluchavka nemožno uprieť istú hravosť a to ako slovnú (nadávky atď.), tak fyzickú (dáždnik, náplasť). No v mojich očiach je to na spôsob Asterixa a Obelixa: super a hravé, ale zároveň idúce mimo mňa. Potešil horkokrvný hrmotĺk kapitán Haddock. Bašibozuk!

1 21.10.2020

Ak by bežný komiksový scenárista mal napísať alternatívny príbeh, v ktorom Superman vyrastal na ukrajinskom družstve (!!!), skončilo by sa to ako nechcený vtip. U Marka Millara je to však šikovný východiskový bod pre zaujímavý, originálny a vzrušujúci dej, ktorý síce ku koncu trošku zbytočne zakčnieva, ale nie je to až tak hrozné, ako v niektorých iných príbehoch, to po prvé. A po druhé – oveľa dôležitejšia, než akcia, je vo finále miesto, do ktorého sa scenár vydáva. To miesto je dosť prekvapivé. Vlastne je veľmi prekvapivé.

9 20.10.2020

„Nebe a peklo, andělé a démoni, všichni jste stejní!“ Po vizuálnej stránke geniálne. Len čo som komiks otvoril, ostal som zízať ako obarený. Výtvarná stránka je vskutku úžasná, pulzujúca, fascinujúca. Opantávajúca. Nevedel som od epických výjavov odtrhnúť zrak. Nejde o kresbu, pri ktorej si poviete „hm“ a pretočíte na druhú stranu. Nie, tu sa vám oči zastavia na jednej stránke aj na celé minúty, aby vám neušiel žiadny detail. Jasné, nie každému tento „počítačový“ druh kresby sadne, ale všetko na svete je subjektívne, o tomto nemá zmysel baviť sa. Bohužiaľ, druhou stranou mince je, že po stránke scenára to nie je žiadny zázrak. A hoci je príbeh jednoduchý a priamočiary (čo je fajn...), napriek tomu som sa v ňom občas strácal. Oceňujem jeho neprístupnosť (nadávky, celkový pochmúrny a jemne rúhačský imidž, pričom niektoré scény sú fakt len pre dospelých). Nakoniec som sa rozhodol udeliť 4*, lebo postava je fakt skvelá (hoci konkrétne v tomto príbehu je Ghost Rider zvláštne upozadený, temer ako vedľajšia postava a nie hlavný antagonista) a vizuál fantastický. Komiks by nemal byť výborný len po výtvarnej, ale aj scenáristickej stránke. Občas však prižmúrim oko. Napr. pri sérii Žoldnéř od Segrellesa, kde tiež vzhľad prekonáva scenár. A urobím to aj teraz. Peklo pri mne. Mimochodom, Cesta do zatracení prvý raz na českom trhu vyšla už v roku 2008 pod hlavičkou Crew.

4 11.10.2020

Pecka, ktorej k dokonalosti chýba azda iba ešte mohutnejšie sústredenie na majestátneho Kravena. Ten spočiatku pripomína Návrat Temného rytiera (1986), kde je postava tiež stará, unavená, deprimovaná a nestíha rýchlej novej dobe, ale ešte raz (možno posledný) sa musí vrátiť do akcie. Síce možno umrie, ale so vztýčenou hlavou. Bohužiaľ, postupne začne čoraz menej ísť o (fantastického) Kravena a čoraz viac o Spider-Mana. A Vermin nebol zlý, miestami bol dokonca skvelý, ale aj tak som sa nevedel zbaviť hryzavej myšlienky, že je pre dej svojím spôsobom zbytočný a bez jeho dejovej linky by to bolo ešte lepšie, ešte svižnejšie, ešte (v dobrom) priamočiarejšie. Ale aj tak to bola radosť čítať. Fantastický, vzrušujúci príbeh s výbornými postavami. O popularite (a dôležitosti pre univerzum) tohto diela vypovedá i to, že v našich končinách vyšiel už tri razy: okrem tohto ešte CREWácke vydanie z r. 2009 a v r. 2021 vyšiel v rámci KVS. Mimochodom, aby toho nebolo málo, tak v r. 2008 vznikol Kravenův první lov (u nás vyšiel v KVS v r. 2021), ktorý napriek (zavádzajúcemu) názvu nebol prequelom, ale venoval sa Kravenovej dcére.

3 07.10.2020

„Dobrý románopisec svoje postavy nevede, on je následuje.“ Ako ma nebavil Pán Mercedes, tak ma nebavilo ani pokračovanie. Páčilo sa mi, ako sa na incident s autom pozrieme znova, ale z iného uhla, páčilo sa mi pár hlášok o písaní, koniec bol celkom dobrý. Ale inak som sa strašne nudil. S hrôzou a znepokojením som na sebe pozoroval, že som už niekde na strane sto a stále som sa vôbec nechytil, nerozumiem tomu, neorientujem sa v tom.

4 04.10.2020

Komiksová adaptácia najslávnejšieho vojnového denníku na svete (v skutočnosti v našich končinách už druhá v poradí, prvou bolo Anne Franková: Komiksový životopis, ktorú v češtine vydala Paseka v r. 2013). Celkovo to vyzerá kvalitne, kresba mi pripomínala miestami ako keby až mangu kríženou s karikatúrou, čo je v konečnom dôsledku zaujímavé, osviežujúce, originálne a dobre sa na to pozerá. Samotný príbeh je pochopiteľne silný a temný, ale kto nepozná kontext (keďže je komiks adaptáciou knihy, tak sa v „istom“ bode pochopiteľne končí, dalo by sa povedať „predčasne“), tak mu možno ani nedocvakne, ako to vlastne skončilo (aj keď...). Hlavný rozprávač príbehu, Anna, keďže už nie dieťa, ale ešte ani žena, rieši skôr vzťahové veci, lásku a telesné pikantérie, než vojnu zúriacu za oknami.

7 02.10.2020

V r. 1990 som mal desať, takže logicky nemôžem tejto knihe v žiadnom prípade dať menej, ako 4*. To by som sa pod zem prepadol od hanby. To mi srdce nedovolí. Parádna fotogaléria, výborne zachytená (treba dodať, že značne špecifická a bizarná) deväťdesiatková atmosféra a svižný štýl písania (tým pádom aj samotného čítania). Problém vidím v dvoch veciach: málo vecí o mojich obľúbených témach (napr. Family Frost si koledovalo o 10-stranovú kapitolu, nie o pár viet) a nudné spomienky osobností spätých s 90. rokmi. Každopádne palec hore; o čo viac ma sklamala publikácia Taková byla 90. léta, o to viac ma bavila táto. Céčka, Kelly Family, pogy, plagáty, Bravo, šušťáky, jarmoky, ľadvinky, Pikao, Dobrou chuť pokud zrovna objedváte...

3 02.10.2020

Juggernaut je pre mňa ohromná nostalgická bomba, keďže mi ho rodičia kúpili ako 10-ročnému začiatkom 90. rokov, keď vyšiel v rámci semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-Mana. Takže keď som sa dozvedel, že vyjde aj v Spajdyho komiksovom komplete, okamžite som si ho kúpil. Kým som ho našiel na webe, objednal a zaplatil, neubehlo ani 10 minút a to už je fakt čo povedať. Po otvorení fantastickej obálky ma však bohužiaľ čakalo vytriezvenie. Juggernaut sa objavuje až 50 strán pred koncom a dovtedy nás čaká dosť strašný Vulture, absolútne strašný Foolkiller a situáciu aspoň trochu, ale nie príliš, vylepší Spajďákova Nemesis Black Cat. Našťastie, keď už začnete hádzať pavúka do odtoku, objaví sa príbeh Pavouk zabiják (ďalšia nostalgická pecka, ktorá tiež kedysi vyšla pod hlavičkou Semic-Slovartu) a najlepšie na koniec. Juggernaut. Konečne. Je to akčná nálož, síce nie až taká, ako napr. Masky s Hobgoblinom alebo Utrpení s Lizardom, ale ešte aj v roku 2020 ide o slušnú nakladačku plnú akciu, dosť mi pripomínala „nekonečné“ akčné finále z Terminátora 2.

4 01.10.2020

Zaujímavo koncipovaná obálka, na ktorú Semic-Slovart netradične vybral úryvok z komiksu (paradoxne nie z toho v tomto čísle, wtf) a to vrátane textu a bubliny (wtf 2). Scenárista sa s tým nepiplal a vykradol King Konga: ako v ňom, aj tu je monštrum chytené a vystavované na obdiv verejnosti, samozrejme sa počas ceremónie vzbúri, utečie a v uliciach začne páchať katastrofálny teror. Pikoškou je finálne cameo Matta Murdocka alias Daredevila. Druhú polovicu zošita tvorí nový príbeh o Gargoyleovi, ktorý všetko mení na kameň (dokončenia sme sa na Semic-Slovart atypicky dočkali hneď v nasledujúcom čísle).

1 27.09.2020