Ivan Kučera komentáře u knih

R.E. Howarda všetci samozrejme poznajú ako autora fantasy (hlavne Conana, Kulla a Solomona Kanea), ale niektorí ani len netušia, že bol zároveň i významným hororovým autorom. Patril do tzv. Svätej trojice spolu s Lovecraftom a A.C. Smithom. Z tých troch ma najviac baví HPL a najmenej Smith. Howard je v zlatom, neurážajúcom strede. Nemá síce (ani zďaleka) až také hustoprísne atmosféry ako HPL, ale zas na druhej strane sú aj vďaka tomu jeho príbehy dynamickejšie, akčnejšie a obsahujú dialógy (teda vec u HPL temer nevídanú) a postavy, ktoré dokážu prirásť k srdcu (u HPL boli väčšinu času len zdrevenené absolútnou hrôzou). Kým HPL sa noril do temných nocí amerického vidieka, kde osamotené farmy obkľučovala hmla a ponuré lesy a na hviezdy zúrivo štekali psy cítiace prítomnosť čohosi príšerného, zlého a nevysloviteľného, R.E. Howard v sebe nezaprie otcovstvo Conana: berie nás do exotických diaľav, na púšte, do prastarých chrámov alebo do džunglí, kde v diaľke bubnujú domorodci a oznamujú vám tým, že o vás vedia a chystajú sa vás zjesť. Každopádne v tomto asi budem konzervatívny a dodám, že HPL je HPL. Som rád, že som to s Howardom skúsil (a treba dodať, že alebo písal fakt dobre a texty do dnešných dní zostarli len málo, alebo za to môžeme poďakovať výbornému českému prekladu z roku 2016, neviem) a nevylučujem, že si od neho v budúcnosti ešte nejaké hororovky prečítam. Ale nebudem sa do toho nijako extra ponáhľať. Za najvydarenejšie poviedky zo zbierky pokladám Aššurbanipalův plamen, Obyvatelé podhrobí a Nestvůrný kopytnatec. Oceňujem aj kvalitné bonusy o autorovi, jeho živote, tvorbe a tak vôbec.

8 19.06.2020

Veľmi dobré. Captain nikdy nebol mojím miláčikom, ale treba povedať, že toto sa fakt vydarilo. Kresba robustná a až na pár čudných detailov masívnym spôsobom šťavnatá. Akcia nudná, ale kompenzuje to scenár plný zaujímavých a nepredvídateľných momentov. Najväčším plusom sú ale pôsobivé flashbacky do Stevenovho detstva a šialene výborný nápad absolútne všetko poprieť a „zrazu“ z neho spraviť agenta Hydry. To je proste nápad na nezaplatenie.

6 19.06.2020

Solídny kriminálny psychotriler s kvalitným ústredným hrdinom Alexom Crossom, ktorý sa právom dočkal vlastnej série. Knižný dej je príjemne zamotaný, ale vo filmovom spracovaní mi to paradoxne vadilo, tam to bolo prekombinované.

Chápem názov, po komerčnej stránke je vďačný a atraktívny, ale zároveň škandalózny. Osobne sa totiž nazdávam, že nech už sa v roku 1959 na Hore mŕtvych stalo čokoľvek, s vraždou to nemalo nič spoločné. Aká je táto kniha? Rozporuplná. Skvelý začiatok, slušný stred a nanič koniec. Vo finále kniha výrazne stráca dych. Autor v ňom dal priestor hŕstke internetovým pseudoodborníkom, o ktorých ste nikdy v živote nepočuli a ktorí vlastne ani nechcú byť menovaní, čo ma rozosmialo. Títo „experti“ sa téme venujú „až“ pár rokov, čo mňa osobne až urazilo. Úroveň dovtedy kvalitného textu ide behom pár stránok prudko dole. Negatívne vnímam i absenciu sumarizačného záverečného slova, nejakého fajn epilógu. Niekomu môžu vadiť azda až príliš poctivé „poznámky pod čiarou“, čo občas má význam, ale občas je to absurdné. Ale i tak je táto kniha pre „fanúšika“ (ak sa to pri takejto strašnej tragédii dá takto pomenovať) povinnou jazdou. Bohatý sprievodný materiál v podobe dobových fotografií. Autor sa zaoberá takmer všetkými reálnymi, menej reálnymi, až úplne absurdnými teóriami (a že ich je). Preto ma zarazilo, že obišiel najstaršieho a najzáhadnejšieho účastníka expedície, ktorý sa k Djatlovovi pridal v poslednej chvíli a predtým ho nikto nepoznal (čo môže byť náhoda, ale aj nemusí). Djatlova expedícia je jednou z najmrazivejších záhad, o akej som počul. Bizarné je, že čím viac o nej viete, tým menší zmysel dávajú jednotlivé kúsky puzzle. V tom zmysle, že ak si aj poviete, že to určite spôsobili napr. domorodci (resp. otrava), hneď nato sa z hmly vynorí informácia, ktorá túto teóriu roztrhá na kusy. Je to dané jednak dobou, v ktorej sa to stalo (neexistencia DNA analýz) a jednak krajinou (komunistický Sovietsky zväz bol skutočne svetom sám osebe, ruská zem je ním ešte aj dnes a vtedy to bol ozaj extrém). A keď si uvedomíme, že vyšetrovanie mohlo byť zmanipulované alebo amatérske (jedno horšie ako druhé), tak sa vlastne ani nemožno čudovať, že nikto z toho nie je múdry. Ak bol prípad naozaj dodatočne upravovaný (či už KGB, armádou alebo treťou stranou), potom vlastne aj veci, ktoré z vyšetrovania pokladáme za fakty, môžu byť v skutočnosti klamstvá (ak boli niektoré veci z vyšetrovania utajené, tak si de facto nemôžeme byť istí ani len reálnym počtom mŕtvych!). Čo zostalo? Pre mňa jedna obludná noc, odporná záhada a deväť mŕtvych nešťastníkov na začiatku svojich životov. Dávam 4*, ale aby bolo jasné - je to s RIADNE prižmúrenými očami.

29 12.06.2020

Je to fakt nádherne, v najlepšom zmysle slova veľkolepo nakreslené. Exkluzívnu kresbu od legendy Alana Davisa (JLA: Hřebík) zdokonaľujú parádne farby inkera Johna Kalisza. Zaujímavý je i pohľad na známych superhrdinov, ktorí zostarli a ich cesty sa rozišli, hoci by sme nikdy nepovedali, že je reálne, aby k niečomu takému raz došlo. Škoda, že „definitívne posledný“ príbeh FF je viac akčný, než psychologický. Vedel by som si predstaviť stonásobne dojemnejší koniec, ale čo už. Rozumiem tomu, je to predsa len superhrdinský americký komiks. Ale aj tak. Scenár vo všeobecnosti nie je žiadny nadpriemerný zážitok; najmä v druhej (čoraz akčnejšej a na postavy prehustenej) polovici som sa strácal.

3 11.06.2020

„Mám pro vás jedno slovo – Joker.“ Gotham Central síce nikdy nebola moja vyložene srdcová záležitosť, ale treba povedať, že ma rozhodne veľmi bavila a v rámci dospeláckych komiksových sérií (napr. Skalpy) patrí bez debaty k čistému, tvrdému nadpriemeru. Drsná, nekompromisná, realistická a temná, ale zároveň svojim spôsobom zábavná a chytľavá. No a koniec je presne taký, aký mal byť. Teda drsný, nekompromisný a realistický.

6 09.06.2020

Nejaký zázrak to nie je, ale fanúšika by mohol pozitívne zaujať výskyt Bladea a Morbiusa.

03.06.2020

Komiksová adaptácia slávneho Singerovho filmu sa radí medzi vtedajšiu deväťdesiatkového vlnu podobne ladených zošitov, ktoré vznikli na základe úspešnej filmovej predlohy (napr. Jurský park, T2 atď.). Čo ma príjemne prekvapilo, je podľa mňa dosť kvalitná a atraktívna kresba Anthonyho Williamsa a Andyho Lanninga; čakal som niečo béčkarské a odfláknuté a ono je to nakoniec veľmi fajn. Po stránke scenára to nie je žiadny zázrak pre každého, kto videl film, ale najmä zo začiatku to nie je úplne doslovná, otrocky identická kópia filmu, ale veľmi jemne si to ide po svojej cestičke. Kladne hodnotím aj dlhé a detailné záverečné dodatky. Naopak, bizarne vnímam fakt, že tento zošit nevyšiel „samostatne“, ale v rámci série Spider-Man ako tzv. „špeciál“.

03.06.2020

Čakal som viac. Obávam sa, že v tomto prípade kvantita predbehla kvalitu. Publikácia Taková byla 90. léta na prvý pohľad skutočne budí rešpekt veľkosťou, kvalitou papiera, desiatkami dobových fotografií (z nich mnohé sú často samé osebe úžasné a jedinečné), počtom strán alebo celkovou váhou. Toto je proste kniha, ktorú do nikoho nehodíte nie ani tak preto, že by ste ho tým, zabili, ale preto, že ju ani neudvihnete. Bohužiaľ, sprievodné texty sú skutočne veľmi krátke a často som tam hľadal veci, ktoré mi pripadajú pre dané desaťročie typickejšie... a nenašiel som ich (Family Frost, diskotéky, céčka... musím pokračovať?). V tomto smere ma knižka sklamala a musím uznať, že ak by som mal najskôr príležitosť prelistovať si ju a až potom sa rozhodnúť, či si ju kúpim, tak by som si ju nekúpil. Tak či onak každopádne ide o fajn spestrenie mojej domácej knižnice a nemám to srdce dať mu menej, ako 3*. Ak kniha nenaplní ani vaše očakávania, siahnite po publikácii Devadesátky! od Johany Fundovej.

2 02.06.2020

Ak by bola She-Hulk kniha, nešlo by o román, ale o zbierku poviedok. Vďaka tomu svižne uteká a k slovu sa dostane viacero atraktívnych postáv zo stajne Marvel. Je to svižné, zábavné, milé a originálne a v neposlednom rade ide o menšiu blbosť, než sa môže zdať a hoci to nie je Z pekla alebo Gotham Central, aj poctivé, remeselne výborne zvládnuté jednohubky sú občas skvelé. Palec hore za Pavúčí signál. Koncept superhrdinky obhajujúcej iných superhrdinov (pričom si ako svedka môžete vďaka Doctorovi Strangeovi predvolať ducha) je čertovský. Čo je zaujímavé, to je to, že hoci sú scenáre skutočne „iné“, prekvapivo nenarúšajú univerzum a She-Hulk v pohode existuje vedľa Tonyho Starka alebo Wasp. Mám chuť dať 4*, ale musím smutne uznať, že AŽ TAK ma to zas nebavilo.

1 01.06.2020

Taká celkom milá, vtipná a fajn jednohubka. Vôbec som nevedel, čo mám od Foxa Muldera ako od spisovateľa očakávať , ale nakoľko ho poznám, vedel som, že môžem očakávať... všetko. Napriek tomu som bol prekvapený zistením, že ozaj ide o kravu.

6 30.05.2020

„Co bylo dřív? Batman, nebo pošuci?“ Je to dobré. Nie je to srdcovka, ale je to proste dobré. Fakt dobré. Klasická kvalitka zo série Gotham Central, už predposledná mimochodom. Batman je proti svojej vôli odsunutý na okraj policajnej spoločnosti, s čím niektorí súhlasia, iní nie. Má tu len cameo, čo mi ale trošku vadilo, hoci paradoxne predchádzajúcim dielom som čiastočne vyčítal, že je v nich Batmana priveľa (čo len dokazuje, že čitateľovi sa nezavďačíš). Batman a spol. vyzerajú ako pokrútené, trochu surrealistické nočné mory len vo výnimočných prípadoch vyliezajúce z tmy. Ale naozaj majú maličký priestor. Gotham Central 3: V rajonu šílenství obsahuje (aj v porovnaní s predchádzajúcimi dielmi) veľmi málo komiksových prvkov a postáv a je fakt o dennodennej drsnej policajnej rutine (a jednu návštevu Flasovho Keystone City). Palec hore za odvážnu, hoci logickú myšlienku, s ktorou som sa ale prvý raz stretol až práve tu a to je tá, že Batman podporuje turizmus v meste. Scenáre nezapreli filmovú inšpiráciu (Mlčanie jahniat, Prvotný strach).

2 21.05.2020

Komiksová adaptácia Spielbergovho filmu. Príbeh je vlastne svojím spôsobom veľmi zaujímavý. Dospelému Petrovi Panovi, ktorý zabudol na Krajinu-Nekrajinu, unesie kapitán Hook deti a Peter sa preto musí vrátiť do čarovného sveta, na ktorý zabudol (!). V komikse je to spracované dosť nezáživne; film, hoci zďaleka nejde o najlepšie dielo Stevena Spielberga, ma v tomto smere bavil viac. Naopak, pozitívne zaskočí ambiciózny vzhľad komiksu, pútavá obálka s kapitánom a najmä tvrdá väzba a pekná, hoci nevýnimočná a občas trošku čudná kresba. Možno by ma potešili aspoň krátke textové bonusy o minulosti/pozadí projektu. Z dnešného pohľadu skôr zberateľská rarita, než vynikajúci komiks. Ale nie je zlý. Vlastne je fajn. To je ale všetko.

1 20.05.2020

Úžasné čítanie. Skvelá filmová publikácia zložená prevažne z brakov, oproti ktorým sa béčka Rogera Cormana javia ako špičkové áčka hodné Oscara. Na ničom sa nešetrilo, texty sú plné detailov, informácií a napísané ľahkou, sviežou a príjemne odsýpajúcou formou, sú tam filmové fotky (aj farebné), dobové čierno-biele postery a celkovo je vizuál knižky vynaliezavý a veľmi fajn ako na oko, tak na dotyk (vrátane pohoršujúceho obalu a ostatne aj samotného názvu). Vadil mi jeden preklep (Michael Behin namiesto Michael Biehn na s. 49, čo by som za bežných okolností vôbec nespomínal, ale toto nie sú bežné okolnosti, keďže desiatnik Hicks je hrdina mojej puberty) a rozporuplný dojem mám z rokov uvádzaných v textoch. Napr. pri Svetovej vojne Z nie je uvedený jeden rok (t.j. rok výroby, čo by de facto mal samozrejme byť rok, v ktorom dotyčnú snímku uviedli na trh, v tomto prípade 2013), ale rovno dva roky (2009 - 2012), pričom rok, kedy sa film dostal do kín (spomínaný 2013) tam vôbec nie je. Alebo pri Záhade Blair Witch (rok premiéry 1999) sú roky 1997 - 1998. To mi proste hlava neberie, prepáčte. Pri romerovke Úsvit mŕtvych 1977 - 78. A tým zďaleka nekončíme, podobných prípadov je kniha plná a je to rušivé a hlavne mi to ako filmovému fanúšikovi nedáva logiku. Byť vydavateľ, dám tam rok výroby a neexperimentujem. Ale nechcem tejto „kauze“ venovať zbytočne veľa času, pretože inak ide o parádnu filmovú publikáciu od ľudí, ktorí veľmi dobre vedia, o čom píšu a totálne sa v tom vyznajú.

6 19.05.2020

Uncanny X-Men: Druhá generace nie je príliš dobrý komiks, ale je v rámci X-Men univerza kľúčový a azda i revolučný. Na trhu sa objavil v roku 1975 a šlo o reštart univerza. Predtým boli členmi X-Men známe kalibre Beast (hoci ten postupne prešiel k Avengers), Profesor X, Cyclops, Iceman, Havok, Angel alebo Jean Grey (vtedy ešte Marvel Girl). Predaje však klesali, čitatelia o značku strácali záujem a v roku 1970 bolo dokonca úplne zastavené vydávanie nových dielov. Marvel teda vydávanie načas prerušil a keď ho 1975 vrátil späť na scénu, stará generácia v ňom nezomrela, ale proste uznala, že je správny čas na predanie štafety čerstvej krvi a tak sa aj stalo. Profesor X zostal, detto Cyclops a Jean Grey, bez tých to jednoducho nešlo. K slovu sa ale dostali nováčikovia v čele s írskym Bansheem, apačským bitkárom Thunderbirdom, teleportovým cirkusovým démonom Nightcrawlerom, sovietskym obrnencom s dobrým srdcom Colossusom a (a teraz sa držte) najmä s kanadským drsňákom Wolverineom (ktorý debutoval o rok skôr hosťovaním v Incredible Hulk #18). V tomto smere je táto kniha zásadná, to je suchý fakt. Okrem toho treba dodať, že v nej dochádza k viacerým dôležitým okamihom, ako je výskyt Sentinelov, zrod Phoenix, celospoločenská protimutanstká hystéria alebo trojuholník Cyclops-Jean-Wolverine. To sú veci, z ktorých komiksy a filmy čerpajú v podstate dodnes, s menšími či väčšími obmenami. Tým by sme ale nanešťastie s plusmi končili. Kniha je síce hrubá, ale tiež rozvláčna, ťažkopádne, nezáživná a ukecaná. Skrátka zostarla, čo je vidno na trápnych kostýmoch, naivných scenároch a postavách, z nich niektoré boj s časom nevyhrali – a je vidno prečo. Scenáre našťastie miestami obsahujú celkom fajn kúsky, ako je (môj obľúbený) Juggernaut alebo zaujímavý flashback o Storm. S oškretými špicatými ušami ledva-ledva 3*. Pri Leninovom duchovi!

3 18.05.2020

Bílé kosti sa s VEĽMI prižmúrenými očami (miestami radšej rovno zavretými) za istých okolností (hlavne ku koncu, ale to je relatívne) dali chápať ako detektívny horor (resp. hororová kriminálka). Rozbití andělé bohužiaľ fakt nie. Čiže ak Mastertonovu sériu o vyšetrovateľke Katie z Garda Síochána čítate kvôli hororu, tak Rozbití andělé naozaj nie sú nič pre vás. O to viac nechápem zadný obal, kde Rich Westwood tvrdí, že to „ke konci připomíná spíše horor či fantasy, než detektivku“ – tak to som len valil oči, nič také v tej knihe nie je. Ak však necháme bokom fakt, že to s hororom nemá nič spoločné, dostaneme k dispozícii solídne atmosférický a určite zručne napísaný (hlavne dialógy) triler so sympatickou hlavnou hrdinkou. Graham Masterton si servítky pred ústa nedáva, takže o porno a gore nie je núdza a oboje je napísaná dosť odvážne a otvorene. Nečudujem sa, že tieto pasáže mnohých čitateľov budú šokovať, ale ja som v živote už čo-to prečítal a nemôžem povedať, že by „tie“ scény so mnou otriasli. Napísané ale boli "pekne", to sa musí nechať (viete, ako to myslím). Palec dole dávam za správanie policajtov (rôzne úplne zbytočné úmrtia, to som sa chytal za hlavu). Najviac ma zaujal potkan, inak skôr priemer. Aj keď treba dodať, že Mastertonov priemer je nadpriemer u menej talentovaných spisovateľov. V sérii už pravdepodobne nebudem pokračovať.

3 17.05.2020

Sú tam fajn momenty (postupné zoznamovanie sa jednotlivých členov JLA navzájom a ich prvé chyby a následne poučenie sa z nich), ale je ich strašne málo a zvyšok tvorí takmer nečitateľný guláš nudnej akcie a nezáživných postáv (ktoré samé osebe vedia byť skvelé, ale treba s nimi správnym spôsobom pracovať a to nie je prípad tohto komiksu). Prvý komiks z DC kompletu, ktorý bol pre mňa vyložene stratou času a jeho jediné plus je v tom, že jeho chrbát mi v knihovničke pomohol skompletizovať pózujúceho Supermana s Aquamanom.

7 14.05.2020

Film Superman z roku 1978 zvykne bývať považovaný za žánrovú klasiku (mne sa nikdy nepáčil, ale o to teraz nejde) a tak si v DC nesmierne považovali, keď sa im v roku 2006 podarilo docieliť, aby Richard Donner (spolu so svojím bývalým učňom Geoffom Johnsom, ktorý mu mimochodom na filme asistoval) spískal tento komiks. A urobili dobre, s prižmúrenými očami musím dať 4*. Z DC kompletu som v poslednom čase čítal samé chaotické tímovky bez ladu a skladu, tak možnože aj práve vďaka tomu ma Superman: Poslední syn Kryptonu chytil a zaujal v pozitívnom zmysle slova. Napriek početnej akcii ide o komorný príbeh. To sa mi na ňom veľmi páčilo. Žiadne samoúčelne sa zjavujúce postavy (JLA a Batman nemajú v podstate ani len cameo). Niektoré panely sú úchvatné (Zóna prízrakov alebo masívna dvojstrana so zničeným mrakodrapom). Poteší vysoké množstvo bonusov (retro komiks, „Stalo se...“, textovo-vizuálny materiál o postavách, bonusový príbeh o Terabithe a samozrejme „Představujeme...“, galéria obálok a životopisy). Oceňujem decentne spracovanú otázku, či by Superman a Lois Laneová mohli mať deti (resp. nerieši sa tu, či by to bolo fyzicky možné, ale proste sa rieši ich rodičovstvo a to, či vôbec chcú mať deti, čo mi príde veľmi zaujímavé). Mimochodom, viete, aký je pre dieťa vhodný vek na zoznámenie s Batmanom? A s Wonder Woman?

5 12.05.2020

Čierno-biela kresba sa k Spider-Manovi nehodí. Skutočne nie. A za to uberám jednu hviezdu. Je to síce dosť dlhé, zastarané (scenáristicky, aj kresličsky) a londýnska odbočka mi pripadala mimo, ale jednak je tu Green Goblin (čo je automatické plus) a jednak tento zošit obsahuje jednu z povedzme tridsiatich najzásadnejších vecí, aké Spider-Manovu kariéru v priebehu rokov postretli a tou je smrť istej postavy, ale nebudem spoilerovať. Mimochodom, časť z tohto komiksu v roku 2016 vyšla (konečne vo farbe) v knihe Ultimátní komiksový komplet: Smrt Stacyových.

1 10.05.2020

Po tom, čo so sériou skončil Jason Aaron (Skalpy, Muži hněvu), ujal sa jej skvelý Dennis Hopeless. A je to iné. To je asi tá najdôležitejšia informácia. Nikto sa tu po Aaronovi neopakuje. Práve naopak: robí si to inak a po svojom, nemusíte s tým súhlasiť, ale ak sa naladíte na správnu vlnovú dĺžku, užijete si to. Oproti prvým štyrom dielom je Tajná říše iná nielen po vizuálnej stránke. Niko Henrichon (Smečka z Bagdádu) vsadil na rozmazanú temnotu, miestami až jemnú hororovosť. Strange menej hláškuje a jeho svet je po výtvarnej stránke menej veselý a oveľa viac pochmúrny, než sme boli zvyknutí. Mne osobne to vôbec nevadilo. Trocha mi (opäť) vadili rôzne bonusové vedľajšie „poviedky“, ktoré s hlavnou zápletkou v podstate nijako nesúviseli, chaoticky skákali časom a boli raz o tomto, potom o niečom úplne inom a čitateľ bol z toho akurát tak zmätený a rozčarovaný. Napriek tomu 4*, mám tohto mierne arogantného hajzlika veľmi rád.

4 06.05.2020