Ivan Kučera komentáře u knih

Kúpil som si to z recesie, aby som mal doma aspoň jeden výtlačok (z inak nie bohvieako početnej série, vyšlo u nás ledva šesť dielov). Preto som bol dosť prekvapený, keď som Xenou letmo prelistoval. Od kresby som určite čakal menej, na prvý pohľad ma zaujala. Z toho dôvodu som sa do čítania pustil s dosť prekvapivou chuťou. Ale ako rýchlo na mňa nadšenie prišlo, tak rýchlo aj odišlo. Kresba je na prvý pohľad pekná a atraktívna, ale v skutočnosti prázdna a príliš, ehm, kreslená (viem, asi to znie čudne u komiksu). Scenár je beštiálne zlý. Strašne na ňom vidno, že si s ním nikto nedal prácu. Viď. napr. absolútne zbytočná prítomnosť Joxera, ktorý sa jednak vôbec nepodobá na svoj seriálový predobraz a jednak hrdinov na ich dobrodružnej púti z diaľky tajne sleduje a keď mu na to prídu a oficiálne ho vezmú medzi seba, pri každej príležitosti začne kričať, že chce ísť domov. Ide proste čisto len a iba o brutálne komerčnú záležitosť, ktorá vznikla ako alternatíva pre dievčatá (a chalanov, ktorí sa to vtedy báli priznať nahlas). Xenu v kontexte našich zemepisných končín vnímam trochu bizarne, nakoľko ju Barlow Comics začal vydávať paradoxne v roku, v ktorom seriál oficiálne končil svoju púť šiestou sériou a (pri všetkej úcte k nostalgii) konečne sa podel do čiernej diery.

3 23.10.2019

Jednohubka na jedno prečítanie, možno ani to nie. Vyložene detská, vlastne už až detinská záležitosť a to nielen vinou podpriemerných scenárov, ale i kresby, ktorá je fakt hrozná. „až“ 2* dávam v podstate iba za nostalgiu, lebo mi to ako malému kupovali rodičia a zanechalo to vo mne hlbokú komiksovú stopu. Pre dospelého je to ale temer nečitateľné. Popri tejto sérii vychádzala ešte spriaznená korytnačia séria, ktorej jednotlivé zošity sa dali rozložiť ako plagát.

2 19.10.2019

„Vždy musí existovať nejaký Fantóm.“ Zošit venovaný čisto minulosti a vysvetľovaniu toho, čo je Fantóm zač, akých mal predchodcov, ako sa jeho „pozícia“ naprieč storočiami menila a akým spôsobom (a prečo) postupne došiel k svojim kultovým trademarkom (prsteň, prezývka...). Myšlienka, že Fantóm je niečo, čo sa predáva z generácie na generáciu je skvelá, ale spracovaná hrozne nezáživne. Sú tu tony úplne nezaujímavých dialógov, ťažkopádne napísaný scenár, ktorý sa pomaly číta. Divne pôsobí aj obálka, ktorá je jednak nevzhľadná, jednak na nej púta pozornosť veľká modrá číslica 2, čo je mätúce, nakoľko si niektorí čitatelia môžu myslieť, že to znamená, že ide o druhé číslo v poradí (v skutočnosti tá dvojka znamená proste len to, že daný zošit obsahuje dve Fantómove dobrodružstvá) a jednak de facto samotný zošit vlastne vôbec neobsahuje príbehy, ktoré sú avizované na obálke (Rex a malí lidé, Tajemství šeptajícího lesa). Wtf??? Za nostalgiu 2* (kebyže bez nej, musím dať nekompromisne jednu).

3 19.10.2019

Nie som si istý, či je to naozaj taký ideálny štart pre začínajúcich čitateľov, ako hlása obálka. Kto sa doteraz s Dianou nestretol (alebo stretol len prostredníctvom filmu s Gal Gadot), bude mať v mnohých veciach hokej, vinou čoho sa dostaví nekomfortný pocit vyrušenia (najviac zrejme čo sa týka Cheetah, ktorá je inak super, ale nič sa o nej nedozvedia, o jej origine, o tom, aká minulosť ju spája s Dianou, proste nič). Oceňujem plnú a veľkolepú kresbu a to, že sa drvivá väčšina deja odohráva v nebezpečnej džungli (čo je prostredie, ktoré mi ako čitateľovi odjakživa veľmi vyhovovalo). Rôzne zákulisné politické dianie ma naopak nebavili a hry s vojačikmi á la G.I. Joe tiež neboli žiadny zázrak (a to na semic-slovarťáckych G.I.Joe spomínam fakt s láskou). Som rád, že som si tento komiks prečítal, ale myslím, že tu sa moja cesta s Dianou v rámci Rebithu končí.

4 17.10.2019

Strašná slabota a hrozne podpriemerné scenáre, ale zároveň úžasná nostalgia, aspoň pre mňa teda určite. Stopu mi v roku 1990, kedy som mal sladkých deväť, kúpili rodičia. Pamätám si, s akým chvením som ju otváral... a aké sklamanie pre mňa vnútrajšok predstavoval (najlepšie bolo Zrození čtyřky a aj ono bolo slabé). Po deväťdesiatkových peckách ako Thorgal, Funky Koval, Bublinky či Kometa proste „nejaká“ Stopa u mňa nemala šancu (a vidím, že ju nemala ani u ostatných, nakoľko vyšli len tri čísla a bol koniec). Mal som len prvé číslo a aj toho som sa neskôr zbavil, čo som následne ľutoval a tak som si zošit v roku 2019 znova kúpil, tentokrát v komiksovom antikvariáte. Nuž stále to bola obrovská bieda. A úžasná nostalgia zároveň.

1 17.10.2019

„Smithovou znásilnili a mučili. To je krutost. A krutost ja chápu. Tabramovou zase někdo nepříčetný ubodal. To je vztek. I tomu rozumím. Tenhle je mnohem... metodičtější. Jako by tu ženskou někdo bezmála operoval. Tomuhle nerozumím vůbec.“ Absolútna komiksová legenda. Alan Moore (Bažináč, Watchmen) je neuveriteľný. To, čo predvádza, má bližšie k detektívnej práci, než k bežnému písaniu komiksového scenáru. Dáva veci do šialených súvislostí, z ktorých sa čitateľovi ide rozskočiť hlava (kráľovná, Slobodomurári, Sloní muž). Zachádza dokonca tak ďaleko, že jednu dlhú kapitolu poňal ako prehliadku historického Londýna vrátane odborného výkladu (!). V inej ukazuje bežné ráno špičkového chirurga žijúceho v luxuse s ránom chudobnej anglickej prostitútky. Záverečné dodatky sú nabúchané neskutočnými detailmi a informáciami; odporúčame po dočítaní každej kapitoly preskočiť práve na ne. Moore si dokonca zistil aj to, aké zvláštne počasie v tom období bolo (zvláštny nedostatok bežného prírodného svetla, kuriózne sfarbená obloha...). Z pekla je totálna bomba, klasika, legenda. KULT. Moore vychádza z absurdnej, ale často skloňovanej (a podľa mňa nie úplne blbej, vlastne naopak značne chytľavej) teórie, že Jack Rozparovač bol v skutočnosti... ale to už si prečítajte sami (ťažili z toho viaceré rozparovačské filmy, či už televízna mini-séria s Michaelom Caineom alebo ostatne filmová adaptácia Z pekla, natáčaná v Čechách s Johnnym Deppom a Ianom Holmom). Bravúrna čierno-biela kresba Eddieho Campbella je presvedčivá a nepríjemne naliehavá. Nebojí sa erotiky, ani gore, avšak ani nádhernej dobovej architektúry. Niektoré panely sú úchvatné. Príbeh je intenzívny a desivo graduje. Postavy skvelé, dialógy plné šťavnatých, ale realistických nadávok. Pecka, zároveň ale veľmi náročné čítanie. Nie je to proste niečo, čo by ste prečítali na jedno posedenie (komiks má cca 570 strán). Z pekla v češtine vydalo BB/art prvý raz v r. 2003 a v nasledujúcich rokoch ešte trikrát, čo vyvrcholilo v decembri 2021 farebnou reedíciou (od ktorej sa Moore dištancoval a zakázal na nej uvádzať svoje meno napriek tomu, že Campbell tvrdí, že Z pekla od začiatku chceli vydať farebne a k čierno-bielej verzii sa priklonili len z čisto komerčných dôvodov).

17 15.10.2019

Extrémny doják jak hovado. Darabontov film to ku koncu s citovým vydieraním diváka preháňal. To už bolo miestami až zverstvo. Ale, pravdupovediac, literárna predloha situáciu zneužíva rovnako. Budete potrebovať balenie papierových vreckoviek. Možno je to od Kinga tak trochu svojím spôsobom hnusné (zlý, zlý chlapec Stívn!), ale zas to znamená, že spisovateľ odviedol perfektnú prácu. Sťažovať si na to, že je to "len" tak geniálne, ako Vykúpenie z väznice Shawshank, tomu poviem ku*va sakra pochvala. Pretože ak by blbo vystaval dobovú atmosféru, ak by napísal biedne dialógy, slabý príbeh a na dôvažok by nedokázal dostatočne šťavnato vykresliť postavy, tak by sa mohol vo finále pokúšať akokoľvek mohutne dojiť čitateľove slzy... nepodarilo by sa mu to. Lenže podarilo. A je v podstate fuk, že sa párkrát opakuje (dokonca je prítomný neprávom z hnusnej vraždy obžalovaný muž a na bloku sa zjaví skutočný páchateľ). Ešte by som dodal, že v USA Zelená míľa pôvodne vyšla na pokračovanie v piatich útlych knihách, až neskôr bola "spojená" a príbeh o Johnovi Coffeym (ako ten nápoj, len sa to inak píše) vyšiel v "omnibuse". Pomerne neuveriteľné je, že v "rozdelenej" podobe to v polovici 9O. rokov vyšlo dokonca aj v ČR.

Sherlock svojmu autorovi Doyleovi priniesol neskutočnú slávu (a v neposlednom rade bohatstvo), ale anglický spisovateľ sa vždy chcel presláviť ako kvalitný románopisec (napr. historických eposov) a nie "iba" ako "zaznamenávač" detektívnych prípadov. Dokonca sa dá povedať, že ho písanie o Sherlockovi limitovalo, lebo ako autor sa síce štylisticky vyvíjal (zlepšoval), ale aby zachoval jednotný háv sherlockovčín, musel sa "krotiť". Nečudujem sa, že v istej chvíli mal Sherlocka po krk a nechal ho zabiť. Nič ho neprinútilo oživiť ho. Ani masové protesty. Ani listy plné nenávisti. Dokonca ani monštruózne honoráre. Napokon sa ale po rokoch predsa len nechal zlomiť a napísal Psa baskervillského. Paradoxne ide o asi najslávnejšiu holmesovčinu a to napriek tomu, že sa odohráva pred udalosťami s detektívovou smrťou (takže je to prequel) a napriek tomu, že v nej Holmes takmer nevystupuje. Resp. vystupuje, ale nevieme o tom... už som ticho, lebo sa blížim k spoilerom. Okrem toho sa tu Holmes často mýli resp. je uvádzaný na falošnú stopu. Hlavnú rolu dostal prekvapivo Dr. Watson, ktorý však (pri všetkej úcte) nesiahala Holmesovej genialite ani po kolená, takže sa často mýli, je oklamaný a má veľmi zlé teórie. V mnohom je teda Pes baskervillský zvláštnou holmesovčinou. Avšak možno i preto, keďže predchádzajúce ma nebavili, ma on bavil. Ako Sherlock Holmes, tak detektívky všeobecne nie sú moja srdcovka, ale Pes baskervillský je pecka, keďže zbožňujem horory a on k nim má psovsky blízko. Šokujúce twisty, skvelé prostredie a v prvom rade geniálna atmosféra "blat", na ktoré sa s príchodom večera znáša nechutne hustá hmla, v ktorej nie je nič ľahšie, než sa stratiť... a už nikdy nebyť nájdený. Skončíte v močiari, zapadnete doňho, postupne klesáte na dno (čím viac sa z toho snažíte dostať, tým ste hlbšie) a nakoniec zmiznete úplne. V lepšom prípade. V horšom vás roztrhá desivá beštia, ktorá močiare v noci obchádza. Ale nebojte sa, ani cez deň tento kraj nepôsobí zrovna dvakrát veselo: pochmúrna obloha, ponuré sídla, temné lesy. Za túto atmosféru dávam maximálne hodnotenie, ale opakujem a podotýkam, že super je i rozuzlenie, postavy, dialógy atď.

41 28.09.2019

„Další smrt?“ – „Vždycky je nějaká další.“ Koontza som vždy vnímal ako lacnejšiu verziu Stephena Kinga a touto knihou mi to (opäť) potvrdil. Ako jedného z mnohých hororových spisovateľov, ktorých román si v knižnici vyberiete len keď sú požičané všetky kingovky. Napriek tomu som si v r. 2019 povedal, že to s ním ešte raz vyskúšam. A kúpil som si Příchod noci. Bol vydaný v r. 1984 a je to na ňom pravdupovediac vidieť. Vtedy sa tak horory proste písali a čitatelia to milovali, vďaka čomu vydavateľstvá predávali obrovské náklady. Dnes sa ale píše inak a myslím si, že je to tak dobre. Čo bolo bolo, ale je super, že dnes novú žánrovú vlnu tvoria kalibre á la Fracassi, Barron a spol. Koontz je retro. Príjemné a sympatické, ale retro. Zvláštne na mňa pôsobili dialógy, ktoré sú niekedy strašne umelé a ťahajúce za uši a hneď na to nasledoval bombový dialóg. Postavy sú nesympatické (vrátane kladných) a ústredné zlo dosahuje až rozprávkový charakter, pričom je nešťastne skombinované s brutálnymi vraždami, voodoo báchorkou a banálnou krimizápletkou. Spolu to pokope skôr nedrží, než drží. Vôbec som sa do toho nevedel dostať, ešte pri strane 90 som sa hrozne nudil a do konca sa to nezlepšilo.

3 25.09.2019

Z propagácie Samoty som mal dojem, že kupujem horor. Do úvahy prichádzajú dve možnosti: alebo som situáciu zle vyhodnotil alebo zo štýlu propagácie mali hororový pocit aj iní ľudia a tým pádom to naozaj bolo propagované ako horor. Ak platí možnosť B, je samota tak trochu podvod. Prvých cca 150 strán nemá so žánrom skoro nič spoločné a predstavovali pre mňa obrovské utrpenie. Pokladám Chatrč a jej podobné "veľdiela" (ďalej napr. Nebo nie je výmysel) za agitkovskú sračku, preto som bol šokovaný z toho, že Samota (avizovaná ako horor) by mohla patriť k nim. Myslel som, že ju nedočítam. Našťastie, postupne príbeh predsa len začal nenápadne vystrkovať hororové (či skôr mysteriózne, ale pre niekoho je to možno to isté) drápky. Nie pazúriská. Nie hnusné nechty. Drápky. No tak ale čo už, stále lepšie ako nič. Keď už som začal mať dojem, že som predsa len na správnej adrese, tak sa to ZASE ponorilo do 25-stranového nudného dialógu. Pritom Andrew Michael Hurley dialógy písať vie, len sa proste postavy bavia o (pre mňa) strašne nezaujímavých veciach. Keď som to znova začal so Samotou vzdávať, autor zasa zabŕdol do hororu a atmosféra začala tuhnúť. No a potom zase dlhočizné dialógy o ničom. No a potom zasa horor. No a takto to šlo do konca. Deje sa tu toho strašne málo (a to i pre fanúšika hororu, ktorý uprednostňuje atmosféru a náznaky pred explicitným násilím), postavy splývajú do jednej (až na kňaza a bratov) a náznaky toho, že s miestom nie je niečo v poriadku, sú dávkované v takých malých náznakoch, až si ich niektorí ani nevšimnú. Počas čítania sa utešujete, že nekonečné reči o Bohu, viere atď. budú mať kľúčový vplyv na finále. Ale vlastne nemajú, pokojne by sa to zaobišlo bez nich. Poviem na rovinu, že ak by som bol Hurleyho editor, asi by som mu navrhol, aby sa na to vybodol a urobil z toho radšej „normálnu“ hororovú poviedku. Mnohí vravia, že Samota obsahuje excelentnú pochmúrnu atmosféru s geniálnymi opismi ponurého vidieka. Ja som si nič výnimočné nevšimol, maximálne občas autor napíše, že padla hmla, čo je podľa mňa teda fakt dosť biedny pokus o tvorbu atmosféry. Ešte by som na záver rád dodal, že problém nevidím v tom, že je to hrubá kniha. Čítal som aj hrubšie. Ani v pomalom tempe – napríklad v rovnakom čase som čítal Malého vetřelce od Sarah Waters a tam sa mi práveže pomalé tempo páčilo.

7 24.09.2019

Mrazivý trilerový miestami takmer až psychohoror. Viem, že mnohí v tom vidia rôzne presahy, filozofické neviem čo a podobne, ale ja som príbeh chlapcov, ktorí stroskotali na ostrove, vždy vnímal "len" ako "obyčajné" brutálne dobrodružstvo. A vychutnal som si ho. Odporúčam aj (druhé, farebné) filmové spracovanie.

O čo slabší úvod (Já jsem Gotham), o to lepšie to pokračuje. Komiks Já jsem zhouba je na tom s Já jsem sebevražda podobne, ako svojho času Soví město k Sovímu tribunálu: v jednotke šiel Batman do sveta príšer, v pokračovaní sa príšery (v mene pomsty) vyberajú do toho jeho. Akurát v tomto prípade nejde o „sovy“, ale o legendu menom Bane. Znova kostým, znova maska, znova Venom. Je to jedna veľká akčná scéna, do ktorej Tom King narval všetko, čo mal poruke, vrátane asi milióna Batmanových slávnych nepriateľov a ďalšieho milióna menej známych až úplne neznámych. Výsledkom je tak trochu bordel, čo niekomu vadí, ale mne nie. Mňa bavil a užil som si ho.

2 14.09.2019

Oveľa lepšie, ako jednotka (Já jsem Gotham). Udalosti z nej nechávame bokom už na začiatku (vrátime sa k nim až na konci trojky Já jsem zhouba) a s Batmanom a jeho Ligou samovrahov sa vydávame na ostrov, ktorému nekompromisnou rukou vládne neporaziteľný Bane. Komiks Jáj sem sebevražda vykazuje mnohé plusy. Napríklad tradične pôsobivého Banea, ktorý je tu netradične bez svojej legendárnej masky (resp. úboru celkovo, no proste je nahý) a dokonca bez Venomu. Dosť tomu dáva Catwoman, čo je postava, s ktorou občas mávam problém, ale konkrétne tento prístup k postave ma bavil. Batmanov plán je biedny, taká tá klišé klasika, kedy sa nakoniec ukáže, že všetko bolo súčasťou plánu a to i veci, ktoré by bolo skutočne veľmi ťažké naplánovať. Napriek tomu palec hore, nie je to síce budúca klasika, ale určite to je zábavný, svižný, trošku hlúpy, ale zároveň paradoxne i trošku inteligentný komiks.

2 14.09.2019

Pôvodne to v Amerike vyšlo ako jedna gigantická zbierka obsahujúca viac ako 20 poviedok, ale český vydavateľ si podľa mňa povedal, že z toho by nemal veľa peňazí a tak to rozsekol na dva diely, lebo veď kto si kúpi prvý, určite si kúpi aj druhý, že? Žiaľ, zbierka je to dosť biedna. A to hovorím ako niekto, kto zbožňuje Kingove poviedky (mnohé sú lepšie, ako jeho romány). Najviac sa mi páčili Zuby (o jednom veľmi zvláštnom spojenectve, snáď môžem povedať priateľstve) a Ocko (teoreticky spin-off Nočného letca).

3 14.09.2019

„Zlo z hvězd není stejné jako zlo ze Země.“ S o čo väčším nadšením som sa na to vrhal, s o to bolestivejšími ťažkosťami som to dočítal. Neviem, je otázne, čo od toho čakáte. K CAS som pristupoval ako k hororovému autorovi, ale podstatná časť textov z tejto zbierky sú skôr orientálne rozprávky s chrámami, vladármi a kúzelníkmi. Čo ma šokovalo. Tieto texty hodnotím veľmi negatívne, väčšinou som mal veľký problém vôbec ich dočítať do konca – a to sú pomerne krátke. Ku dnu to sťahujú aj wtf okamihy (autor dlho detailne opisuje obludu a zakončí to kameňákom „viac som nevidel“, prípadne používa lovecraftovský prístup: „bolo to také strašné, že to nedokážem opísať“). Čisto hororových textov je tu minimum, asi tak štyri, možno päť. Tie sú dobré a tvoria pre mňa vrchol zbierky (Bestie z Averoigne, na Jabloň od Daphne du Maurier sa troška ponášajúce Genius Loci alebo Semeno z hrobky jemne pripomínajúce kultové Ruiny od Scotta Smitha). Za poviedky 2*, tretiu pridávam za kvalitný preklad, pekný vizuál a dlhé (možno až príliš?) úvodné slovo od hororového spisovateľa Stephena Jonesa. Som rád, že som spoznal tvorbu CAS, ale raz stačilo a ak niekedy druhý zväzok vyjde, už ho zrejme nechám nepovšimnutý.

6 08.09.2019

Najlepšia kniha na svete? Úchvatné veľdielo. Určite jeden z najlepších amerických románov, aký bol kedy napísaný. Kto chytá v žite a Biela veľryba sa môžu ísť vypchať. Na konci som bol zdrvený, uspokojený, naplnený, uveličený, nadšený a bolo mi tak nejak krásne smutno z toho, aký je život. Proste odpálený ako petarda na Silvestra. Áno, je to dlhé, niektoré postavy možno nie sú až také omamné, ako iné a sem-tam daktoré kapitoly nudia a dostavuje sa pocit stagnácie. Ale paradoxne i vďaka tomu sa darí autorovi vytvárať opulentný dojem veľkopríbehu ťahajúceho sa naprieč desaťročiami so všetkým dobrým, zlým i ťažko zaraditeľným, čo život prináša. Neberie mi hlava, že čosi takéto veľkolepé bolo doteraz sfilmované iba raz, aj to len v podobe zabudnutej televíznej mini-série z r. 1979.

9 02.09.2019

Zbierka dvoch noviel. Černá planeta bieda, sci-fi v literatúre fakt nie je môj obľúbený žáner. Ale ak sa dobre spracuje, nemám s ním problém (Nonstop). Toto ale dobre spracované nie je a mal som obrovský problém to dočítať do konca. Našťastie, situáciu výrazne vylepšuje nasledujúci príbeh Nemesis z hvězd. Ten poznám v prvom rade ako komiks, ktorý na pokračovanie vychádzal na začiatku 90. rokov v Elektrón+Zenit. Literárna predloha je relatívne dosť odlišná, ale i tak mi dej pripomenul moje detstvo, hoci samotný text je už dnes predsa len trochu zastaraný a naivný.

3 11.08.2019

„To bude alo hloupá smrt.“ Nepovedal by som, že scenáre sú u komiksov menej dôležité. Prečo? Naopak, ak má byť komiks geniálny, musí byť výnimočný nielen po vizuálnej, ale i po príbehovej stránke. Scenár Žoldnéře 1 je hlúpučký. Vyzerá akoby ho písal 12-ročný chlapec bez skúseností so ženami a životom, zavretý 24/7 vo svojom vlastnom svete. Občas je fajn, ak je scenár jednoduchý, ale toto bolo príliš priamočiare aj na mňa. Pôsobilo to na mňa dojmom vizuálnej exhibície, ktorej kreslič si v poslednej chvíli uvedomil, že by to asi aj malo hádam mať príbeh a tak niečo narýchlo v pár vetách zbuchol. Podľa toho to aj vyzerá. Možno sa to v neskorších dieloch rozbehne, ale toto bola ozaj dejová už ani nie jednohubka, ale ešte niečo menej. To mi potvrdili aj záverečné dodatky, ktoré sú veľmi dlhé (zlé jazyky tvrdia, že dlhšie, než samotný komiks, ale nie je to pravda) a veľmi zaujímavo riešené (akýsi mix vizuálnej a literárnej stránky, veď uvidíte): tvorcom je technicky založený človek, ktorý nemal ďaleko od toho, aby pracoval vo fabrike ako kreslič-návrhár. Nič proti tomu, môj otec bol konštruktér výkresov po celý svoj život. Ale ak by som nasledoval jeho cestu a popri tom by som si po večeroch, doma, vo svojom voľnom čase, písal a kreslil komiksy, vyzerali by zrejme ako toto. Ako priznáva sám Segrelles, ide v podstate o tri príbehy (za seba by som dodal, že skôr scény, než príbehy) ledva-ledva spojené dokopy. K tomu v podstate „nijaké“ postavy - ženy sú tu nahé alebo polonahé a čisto len ako objekty a hlavný hrdina bez štipky charizmy. Prirátajte si k tomu aj slaboduché dialógy. Dôraz je kladený výlučne na technickú stránku. Na druhej strane v tomto je Segrelles takmer až pozoruhodný. Napr. mu docvaklo, že ak by existovali draci, ich piloti by pomerne logicky museli mať na chrbtoch drakov pripevnenú konštrukciu, ku ktorej by boli prichytení, pričom ale tá by pozostávala z dutého dreva, aby čo najviac drakov odľahčila. Žoldnéř nie je zlý. Nepokladám ho ale ani za výnimočný komiks. Ešte prvá polovica OK, ale akonáhle na scénu priletí onen ústredný kult ohňa, tak nastáva skutočne veľká bieda a zívačka. Na strane druhej ma to bavilo predsa len viac, než niektoré relatívne spriaznené komiksy z poslednej doby (Storm: Kroniky Pandarve). Oceňujem nádherné architektonické skvosty miest v oblakoch, ako i miest dole na zemi. Resumé: mnohé panely by som si dal zarámovať a scenár by som hodil do koša. No určite som rád, že som ochutnal aj španielsky komiks, ktorý v našich končinách naozaj nie je ktovieako rozšírený.

8 28.07.2019

„Nehodlal dát ani v nejmenším najevo, že hází flintu do žita, a nelíbilo se mu, když ostatní mluvili, jakoby už bitva byla prohraná.“ Tak toto mi nesadlo. Severské morské survival drámy asi nie sú moja šálka kávy. Hoci je to krátka a tenká kniha, strašne sa vlečie. Život na lodi je opísaný stručne, ale o to údernejšie a realistickejšie. Zároveň to však rýchlo po začiatku upadá do letargie a „nijaké“ postavy a žiadne dialógy (a odseky!) to pochovajú (potopia) ešte hlbšie. Je to dobre napísané, to určite, páčila sa mi tá priamočiarosť a jednoduchosť. Ale ku koncu už som mal toho vážne dosť a mal som veľký problém dočítať to.

4 26.07.2019

Kým v prvej knihe vyšli Slnečný pes a Policajt z knižnice, tentoraz nás čaká Skryté okno do skrytej záhrady a Časožrúti. Kým novely z prvej knihy dodnes neboli sfilmované, tie z druhej boli: prvá v podobe trileru s Johnnym Deppom, druhá ako TV mini-séria s Davidom Morseom (Zelená míľa, Srdce v Atlantíde). Nie som si istý, či môžeme Časožrútov s čistým svedomím zaradiť do žánru sci-fi, každopádne nemajú k nemu ďaleko a hoci King obvykle písal príšerné sci-fi, tak toto mu vyšlo. Nápad o lietadle, ktorého podstatná časť personálu a cestujúcich "zrazu zmizla", je skvelý. Obsahuje plno záludných otázok. Tešíte sa na čas, keď začnú prichádzať odpovede. A treba dodať, že sú zaujímavé a šťavnaté. V našich končinách (konkrétne v českých) kniha vyšla prvý raz normálne (teda všetky štyri príbehy v jednom zväzku) až v r. 2023 v ucelenej knihe nazvanej stroho Čtyři po půlnoci.

8 23.07.2019