Ivan Kučera komentáře u knih

Film Superman z roku 1978 zvykne bývať považovaný za žánrovú klasiku (mne sa nikdy nepáčil, ale o to teraz nejde) a tak si v DC nesmierne považovali, keď sa im v roku 2006 podarilo docieliť, aby Richard Donner (spolu so svojím bývalým učňom Geoffom Johnsom, ktorý mu mimochodom na filme asistoval) spískal tento komiks. A urobili dobre, s prižmúrenými očami musím dať 4*. Z DC kompletu som v poslednom čase čítal samé chaotické tímovky bez ladu a skladu, tak možnože aj práve vďaka tomu ma Superman: Poslední syn Kryptonu chytil a zaujal v pozitívnom zmysle slova. Napriek početnej akcii ide o komorný príbeh. To sa mi na ňom veľmi páčilo. Žiadne samoúčelne sa zjavujúce postavy (JLA a Batman nemajú v podstate ani len cameo). Niektoré panely sú úchvatné (Zóna prízrakov alebo masívna dvojstrana so zničeným mrakodrapom). Poteší vysoké množstvo bonusov (retro komiks, „Stalo se...“, textovo-vizuálny materiál o postavách, bonusový príbeh o Terabithe a samozrejme „Představujeme...“, galéria obálok a životopisy). Oceňujem decentne spracovanú otázku, či by Superman a Lois Laneová mohli mať deti (resp. nerieši sa tu, či by to bolo fyzicky možné, ale proste sa rieši ich rodičovstvo a to, či vôbec chcú mať deti, čo mi príde veľmi zaujímavé). Mimochodom, viete, aký je pre dieťa vhodný vek na zoznámenie s Batmanom? A s Wonder Woman?

5 12.05.2020

Čierno-biela kresba sa k Spider-Manovi nehodí. Skutočne nie. A za to uberám jednu hviezdu. Je to síce dosť dlhé, zastarané (scenáristicky, aj kresličsky) a londýnska odbočka mi pripadala mimo, ale jednak je tu Green Goblin (čo je automatické plus) a jednak tento zošit obsahuje jednu z povedzme tridsiatich najzásadnejších vecí, aké Spider-Manovu kariéru v priebehu rokov postretli a tou je smrť istej postavy, ale nebudem spoilerovať. Mimochodom, časť z tohto komiksu v roku 2016 vyšla (konečne vo farbe) v knihe Ultimátní komiksový komplet: Smrt Stacyových.

1 10.05.2020

Po tom, čo so sériou skončil Jason Aaron (Skalpy, Muži hněvu), ujal sa jej skvelý Dennis Hopeless. A je to iné. To je asi tá najdôležitejšia informácia. Nikto sa tu po Aaronovi neopakuje. Práve naopak: robí si to inak a po svojom, nemusíte s tým súhlasiť, ale ak sa naladíte na správnu vlnovú dĺžku, užijete si to. Oproti prvým štyrom dielom je Tajná říše iná nielen po vizuálnej stránke. Niko Henrichon (Smečka z Bagdádu) vsadil na rozmazanú temnotu, miestami až jemnú hororovosť. Strange menej hláškuje a jeho svet je po výtvarnej stránke menej veselý a oveľa viac pochmúrny, než sme boli zvyknutí. Mne osobne to vôbec nevadilo. Trocha mi (opäť) vadili rôzne bonusové vedľajšie „poviedky“, ktoré s hlavnou zápletkou v podstate nijako nesúviseli, chaoticky skákali časom a boli raz o tomto, potom o niečom úplne inom a čitateľ bol z toho akurát tak zmätený a rozčarovaný. Napriek tomu 4*, mám tohto mierne arogantného hajzlika veľmi rád.

4 06.05.2020

Veľa postáv, veľa zápletiek, veľa tém a o nič menej motívov. Síce to po príbehovej stránke drží pokope, ale zub času neoklamete. Je to strašne ukecané, smiešne popisné (postava si myslí niečo, čo je zjavné z nakresleného) a čo je asi najhoršie, je to čierno-biely komiks. Steňolez proste je postava, ku ktorej patria tony farieb, pestrosť. Bez farby to fakt nie je ono. Komiks sa síce snaží odovzdať čitateľovi myšlienku (rasizmus), ale asi vás tým bude otravovať. Hlavné slovo má Kingpin, čo je môj miláčik, ktorý ma baví temer vo všetkom, no v tomto bol biedny. Rozporuplný dojem mám tiež z obálky, ktorá je (na rozdiel od zvyšku komiksu) parádne farebná, ale mohutne zavádza (polovica postáv v knihe nie je). Mimochodom, príbeh nebol dokončený; Lizard sa práve chystal na veľkolepý útok... a to bol koniec knihy. Pokračovania (resp. dokončenia) sme sa dočkali "len" o 16 rokov neskôr v KVS Spider-Man: Stéla předků.

1 06.05.2020

Když se snažíš zlepšit svět, nemůžeš se snažit až moc. Ve jménu svobody nemůžeš nikdy křičet příliš hlasitě. JLA práve zachránila lietadlo pred haváriou, ale všetkých 300 ľudí na palube bolo dávno predtým mŕtvych, mali pri sebe bankovky, na ktorých nebol vyobrazený George Washington, ale akýsi Benedict Arnold a majú srdcia umiestnené napravo. JLA tak prichádza na stopu existencii paralelného sveta, v ktorom je všetko naopak. Kým tu je leto, tam je zima. Kým tu je dobrý Batman, tam je zlý Owlman. Kým tu je Lex Luthor záporák, tam je Alexander Luthor klaďas. Je to rovnako naivné, ako zábavné a vlastne aj svojím spôsobom celkom originálne. Síce nechápem, že keď je tam všetko naopak, tak prečo tam za dobrých kope iba Luthor a nie napríklad aj Joker alebo Ra´s Al Ghul. Ale OK, nalejme si čistého vína: v DC tímovkách logika nikdy nebola dôležitá. JLA: Země 2 je slušná jednohubka, u ktorej ma prekvapilo, aká je krátka. S prižmúrenými očami by sa azda dalo povedať, že bonusy (skicáre, obálky a bonusový retro komiks) sú dlhšie, než hlavný príbeh. Čo je možno aj lepšie. Ale inak fajn, taký nenáročný a fajn úvod do témy paralelnej/zrkadlovej Zeme.

4 02.05.2020

„Vždyť sběr jsem prostě já.“ Som v rozpakoch. Je to fakt dobre napísané, ale proste to nebola moja šálka kávy a ku koncu už som sa trochu nudil. Čo sa musí nechať, to je hlavná hrdinka, ktorá nie je príliš sympatická (ale kde je napísané, že hlavná postava musí byť vždy sympatická?), no určite je po psychologickej stránke výborne prepracovaná, uveriteľná a azda i tragická.

6 02.05.2020

„Nejmenuju se Logan, brácho.“ Poviem na rovinu, že u mňa to nie je až taká pecka, ako pre mnohých iných, ale každopádne 4* tomu musím dať či chcem, či nechcem. Tá apokalyptická vízia je proste príliš dobrá, rôzne superhrdinské dodatky príliš mrazivé (Hammer Falls) a kresba príliš veľkolepá, krvavá a drsná na to, aby som to dokázal hodnotiť ako priemer (hoci podľa mňa by takémuto druhu príbehu viac sekla čierno-biela). Najmä vďaka radikálne „inak“ poňatému Wolverineovi (pardon, Loganovi) je to skutočne proste dačo iné, než sme v americkom komikse zvyknutí. Trocha mi tam nesedeli dinosaury, logické čudnosti (Kingpin vyzerá ešte mladšie, ako pred 50. rokmi) a Hulkov gang.

3 01.05.2020

„Ty nejsi jen člověk a kostým, Matte. Jsi člověk uvnitř kostýmu.“ Dostával som sa do toho pomaly a ťažko, ale potom sa to rozbehlo a bol som zvedavý, ako sa to skončí, pretože od istého bodu zjavne všetko smerovalo k šokujúcemu finálnemu rozuzleniu. A ono naozaj JE prekvapivé a to tak, že veľmi (aj keď Kingpinove priamočiare prekecnutie mi to trochu pokazilo). Nie nejakým šokujúcim spôsobom, ale takým tým logickým, kedy si poviete „no doprde... ale veď jasné, prečo nie“. Áno, plán na zničenie Daredevila je na prvý pohľad šialene prekombinovaný, ale Kevin Smith má v tomto pravdu: na Daredevila musíte ísť cez Boha, vieru a pochybnosti o náboženstve, inak to nemusí fungovať. Minimálne trikrát som bol príjemne zaskočený výskytom nečakanej postavy, na čom ma milo prekvapilo to, že jej existencia v rámci príbehu dávala zmysel a nebola samoúčelná; naopak, spôsob zakomponovania do deja bol skvelý. No a k tomu namakaná kresba spoĺahlivého machra nad machrov Joe Quesadu, ktorého práca bola zdokonalená fajnovou prácou razantného inkera Jimmyho Palmiottiho (Jonah Hex). Ak by toto mal byť jediný Daredevil, akého si v živote kúpite, neváhajte a choďte do toho. Je to temné, ale zároveň svojím spôsobom veľmi zábavné. Ale hlavne dojemné. Na viacerých miestach mi zvlhli oči, fakt. Kevin Smith vzal to najlepšie z dlhej histórie Marvel univerza, nečakane to skombinoval a poprepájal a výsledkom je moderný príbeh, v ktorom sa neustále mení situácia a na konci do seba všetko hladko zaklapne. Avšak bacha, Kevin sa dostal presvedčivo pod kožu nielen najkatolíckejšiemu superhrdinovi spomedzi všetkých, ale aj vedľajším postavám a z Karen Page dokonca urobil najkvalitnejšiu postavu knihy (!). Vedia Avengeri vymieňať plienky?

7 29.04.2020

„Nikdo nevyhrává věčně.“ Skvelý, čistý, svižný a svieži príbeh s bombastickou, krásnou Roomitovou kresbou a dynamickým scenárom, ktorý na jednotku s hviezdičkou vystihol vážnosť a zároveň humor (premýšľanie o suchom zipse) ústrednej postavy plným právom patriacej k celosvetovo najobľúbenejším komiksovým superhrdinom v histórii sveta. J.M. Straczynski sa rozhodol takpovediac vrátiť na začiatok, k rádioaktívnemu pavúkovi a zároveň prísť s viacerými nečakanými súvislostiam (totemoví nepriatelia alias imitátori). A urobil čertovsky dobre! Návrat bol natoľko vydarený a tak dobre sa predával (len v Čechách sa dočkal dvoch reedícií), že sa zaradil po bok Daredevila a ostatných, ktorých fantastický Joe Quesada v pre americký komiks vo všeobecnosti neľahkom období 90. rokov úspešne reštartoval najznámejšie marvelácke postavy. Táto kniha okrem spomínaných kladov ponúka aj silného súpera. Dokonca natoľko silného, že aj obvykle nesmierne ukecanému Stenolezcovi nenapadajú žiadne hlášky (a to už je vážne čo povedať). A charizmatického Ezekiela (už len to meno!). Spajdymu (na rozdiel od niektorých iných superhrdinov) výborne fungujú v príbehoch ako dialógovo-vzťahové záležitosti, tak akčné sekvencie, ktoré sú plné nápadov a hýria farbami, od temných po pestré. Návrat do istej miery (a od istého momentu) môžeme zaradiť po bok iných spider-manovských nonstop akčných jázd, kedy hrdina bojuje s nepriateľom naprieč mestom v reálnom čase, typu Masky (Hobgoblin a Ghost Rider) alebo Utrpení (Lizard). Obľúbený Ezekiel sa v Straczynského rune vrátil ešte v diele Ezekielův návrat.

5 29.04.2020

Zbožňujem nápad Elseworlds, ale Hřebík ma nenadchol. Vychádza síce z geniálneho nápadu "Superman neexistuje", ale nanešťastie je to nakoniec „klasická“ DC blbosť so stovkou postáv, z nich väčšina je zbytočná a je tu len preto, aby tu bola. Nič zaujímavé nevyplýva ani zo Supermanovej neprítomnosti; proste tu nie je tak, ako nie je v desiatkach iných komiksov. Kým u iného Elseworldsu, Batmana: Zkázy, jež postihla Gotham, ste si na každej strane uvedomovali, že je to niečo „iné“, u Hřebíku sa to nekoná. Tým pádom v mojich očiach zlyháva už v základnom princípe, lebo nie je tým, čím mal byť. Strašný bol aj monotónny, naivný scenár založený na neustále sa opakujúcom postupe: superhrdinu zlosynovia dostanú do pasce, zmanipulujú tragickú situáciu tak, aby to vyzeralo, že ju spôsobil on, prebehne nezáživná akčná scéna a „náhodou“ sa na mieste činu práve nachádza televízny štáb. Biedne sú spracované aj inak fajn motívy zneužívanie médií, propagandy a manipulácie s divákmi. Plus sa mi potvrdilo, že Marvel je o čosi lepší, ako DC minimálne v poctivejšom prístupe k vedľajším postavám. Kým v DC sme svedkami existencie často príšerne absurdných postáv s ešte bizarnejšími prezývkami a smiešnymi superschopnosťami, u Marvelu sa oveľa viac snažia takéto postavy lepšie poľudštiť, urobiť lepšími, zábavnejšími, ale i uveriteľnejšími; v DC je to proste len jedna veľká a pestrofarebná šaškáreň. Nakoniec to ale nie je až také zlé a to paradoxne najmä vďaka finále, kedy... ale veď uvidíte. Ďalším plusom je likvidácia viacerých dôležitých postáv. S prižmúrenými očami 3*.

3 28.04.2020

Povedzme si na rovinu (a Marvel sa tým v podstate ani netají), že Válečné jizvy vznikli z jediného dôvodu: predstaviť čitateľom takého Nicka Furyho, akého poznali z filmových marveloviek, ktoré sa v tých časoch dostávali do módy. Kým dovtedy šlo o belocha, po filmoch si ho každý odmietal predstaviť inak, než s tvárou Samuela L. Jacksona. Komiksový Marvel preto prijal opatrenia, vďaka ktorým Furyho zaktualizoval na Jacksonovu podobu. A urobil tak rovnakou mierou nečakane, ako absolútne blbo. Čo sa mňa týka, viac ma prekvapil „vznik“ agenta Coulsona, ďalšieho dedičstva filmových marveloviek. Válečné jizvy sa našťastie na nič nehrajú. Divokým tempom splašeného mustanga utekajú naprieč nočným veľkomestom a akcia strieda akciu (a našinca poteší cameo Československa). Slávne postavy majú skôr cameá (vrátane istého magora s katanou), než aby šlo o plnohodnotnú súčasť deja. Ale to mi nevadilo. Oveľa viac mi prekážal slabý, mimoriadne nudný záporák. Taká fajn jednohubka, s ktorou nemám problém. Problém mám so sebavedomým vyhlásením Marca M. Luppiho, riaditeľa vydavateľstvá Panini, ktorému tradične patrí úvodné slovo. Podľa neho Válečné jizvy odhaľujú najväčšie tajomstvo marveláckeho vesmíru. To naozaj nie. Apropo, nie je to prvý raz, čo komiksy preberajú vzhľad filmovej (resp. televíznej) postavy. Stalo sa to už v 40. rokoch, keď tvorcovia komiksového Batmana začali kresliť Alfreda na základe vzhľadu jeho hereckého predstaviteľa Williama Austina.

4 27.04.2020

„Poprvé za dlouhou dobu uvěříš, že bys mohl zemřít! A tak bojuješ. Bojuješ každou buňkou svého těla. Protože víš, že ani všechna ta tvá slavná síla... ti dnes v noci nemusí stačit.“ McFarlaneovu brutálnu kresbu a dynamické, živé scenáre, v ktorých niet priestoru pre nudu, som si zamiloval na prvý pohľad. Utrpení je podobná jazda, ako hobgoblinovský Úhel pohledu. Todd nahodil pre seba typickú formu, kedy akcia strieda akciu, ale zaujímavé je to i mimo nej (nie, že by takých okamihov bolo veľa). McFarlane vie byť zaujímavým spôsobom nazvime to „filozofický“ uprostred akcie, kedy začne hrdina „zrazu“ premýšľať nad zmyslom všetkého, nad svojou existenciou, nad tým, akú cestu si vybral a či spravil dobre. Mne sa tento prístup páči a v kombinácii s miestami až neuveriteľne mäsitou a opulentnou kresbou (ktorú mnohí charakterizujú ako „absurdne detailnú“) je Utrpení pecka. Rýchla, jasná, stručná, priamočiara a jednoduchá. Ale pozor! Nezabúdajme, že jednoduché veci je v skutočnosti strašne ťažké vytvoriť. Jediné, čo mi tu nesedelo, bol bonusový príbeh s Morbiom. Nesúvisí s predchádzajúcim Lizardom a za mňa by bolo lepšie, ak by tu nebol. Vyzerá skôr ako keby sa niekto snažil kráčať v McFarlaneových stopách. Zároveň práve tento príbeh dokazuje, že Toddova sila je v priamočiarych a v dobrom jednoduchých jazdách. Akonáhle sa mu to začne komplikovať a pridáva dialógy, už to nie je ono. Má to síce viacero šťavnatých aspektov (podzemie, čierny kostým alebo „krtkovia“, ktorých štýl rozprávania mi pripomenula Poga z Bažináča), ale s hlavným príbehom nesúvisí a to ma rušilo. Dumm dumm dumm dumm. Volanie bubnov sa blíži.

4 16.04.2020

Pekná divočina. Scenáristicky, aj vizuálne. Jeden z tých DC komiksov (ďalej napr. Válka lotrů alebo Flaspoint), ktoré nie sú určené nováčikom, ale hardcore fanúšikom. A pravdupovediac ani im nie všetkým, pretože takéto scenáre určite nesadnú každému. Na to je tam toho priveľa. Všetkého. Postáv, udalostí, akcie, aj šialených zvratov, ktorým na prvé prečítanie nepochopíte. Palec hore za divoké kombinácie typu Batman/Green Lantern, aj keď mňa najviac zaujalo spojenie posledného czarnianského motorkára Loba (ktorého služby ak si prenajmete, zacvakáte špeciálny príplatok za to, že môžete vdychovať jeho smrad) a odzbrojujúcej Supermanovej 17-ročnej sesternice. To je duo, ktoré spolu prekvapivo dobre, hladko a zábavne funguje. Zvláštny pocit som mal z epizódy, v ktorej hrdinovia navštívia kasínovú planétu; táto etuda mi pripadala ako kópia podobnej zo Storma: Pirátov z Pandarve. Bieda to bola aj s kyborgizáciou Batmana (super nápad, ktorý ale nebol patrične šťavnatým spôsobom zužitkovaný) a so scenárom, ktorý od istého bodu začína byť značným spôsobom nezrozumiteľný. Finále je jednou extrémne nudnou a nezáživnou akčnou scénou (niekedy by možno menej bolo viac a odporúčal by som finále postaviť na dialógoch a postavách a nie na tom, kto komu viac namláti). Na strane druhej, ako to už v komiksoch často býva, po druhom prečítaní to dostane väčší zmysel a zapadnú do seba veci, ktoré vám na prvý raz nedávali zmysel alebo vám proste ušli. Každopádne stále platí, že posledných 30% príbehu (s neskutočne mdlou Légiou superhrdinov z 31. storočia) je katastrofa. Napriek tomu som rád, že Vládci štěstí vyšli a že som si ich prečítal. Z čisto strategického hľadiska má ich umiestnenie do DKK zmysel, nakoľko sme sa vďaka ním mohli zoznámiť s u nás neznámym konceptom The Brave and the Bold. Ale inak žiadny zázrak.

7 16.04.2020

„Rakve my nevyrábíme. Pouze obstarávame náplně.“ Záleží, čo od toho čakáte. Ak horor, budete zaskočení. Zrejme až sklamaní. Pritom prvá polovica je skvelá. Disponuje parádnou atmosférou a obsahuje ukážkové žánrové ingrediencie ako obrovský dom uprostred americkej drsnej divočiny, pod ktorým sa ukrýva pivnica s laboratóriom a pod ním (!) gigantické ľadové jaskyne, v ktorých sa pohybuje príšera. Tú treba zabiť, inak zabije ona vás. To všetko originálne umiestnené do atraktívneho prostredia Divokého západu. K tomu si pripočítajte dvojicu pištoľníkov-kamarátov, ktorých len tak niečo nevyvedie z rovnováhy, pretože si v minulosti spoločnými silami preskákali všakovaké... fušky. Už tu vidno, že Brautigan má svojský štýl, ktorý nesadne každému, ale prvá polovica sa mi napriek tomu čítala fakt parádne a tešil som sa na ďalšie (miestami až extrémne krátke) kapitoly. No a potom to prišlo. Bizarné dialógy (hoci často skvelé), obskúrne postavy sestier a plno absurdných (až halucinogénnych) situácií, ktoré vám hlava nepoberie. Iste, má to logické vysvetlenie vďaka „chemikáliám“, ale aj tak sa Hawklinská nestvůra vo svojej druhej polovici preklopí v natoľko zvláštny mix obskúrností, že to mnohí možno psychicky nezvládnete a Brautigana odsúdite. Ja by som až taký krutý nebol, ale faktom je, že by som si túto knihu určite vychutnal oveľa viac, ak by nešlo o experiment, ale o „normálny“, priamočiary goticko-westernový horor. Prízemné? Možno, ale proste je to tak, ako to je a inak to nie je. Ak podľa tejto divočiny chcú natočiť film, tak som fakt zvedavý, čo im z toho vylezie. Miestami ako keby bol autor pod vplyvom omamných látok (a následne pravdepodobne aj vydavateľ).

7 15.04.2020

„Lidská povaha se nemění. Lidé kradou, zabíjejí, znásilňují a mučí se navzájem. Tak to dělali od prvopočátku všech věcí.“ Nie je to zlé. Možno si ešte dakedy dám stretko s nekompromisným lovcom odmien, vychovaným Apačmi. A to napriek tomu, že Jonah Hex sa zatiaľ určite mojou komiksovou srdcovkou nestal. Musím ale uznať, že na ňom niečo je a že ma to bavilo viac, ako som čakal. Ústredný zjazvený hrdina je drsný a neberie rukojemníkov, svet okolo neho je ostatne rovnako brutálny, proste nikto sa s tým zbytočne nebabre a smrť je tu na dennom poriadku (čo mi vzhľadom k prostrediu, v ktorom sa dej odohráva, príde realistické). Scenáre sú krátke, priamočiare a jednoduché, ale niekedy to nie je na škodu veci. Zošit nemá žiadny konkrétny dej, ale je rozdelený do uzavretých epizód/kapitol, vďaka čomu rýchlo ubieha.

10 09.04.2020

„Mír je možné udržet jedině válčením!“ Diosamante pôsobí presne tak, ako aká ostatne aj je - nedokončene. Jodorowsky mal podľa vlastných slov v pláne štyri diely, ale kvôli nečakanému predčasnému úmrtiu kresliča Gala sa mu to nikdy nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca (v knihe, ktorú vydalo Argo v roku 2018, môžete na konci nájsť bonus v podobe niekoľkých nedokončených Galových stránok k inkriminovaným pokračovaniam). Zvláštne na mňa pôsobili textové predely informujúce o tom, čo sa stalo medzi koncom jednej „kapitoly“ a začiatkom druhej; to mi pripadalo ako značne lacné riešenie. Vlastne dosť dobre nerozumiem, čo to malo znamenať: či to takto malo od začiatku byť alebo to malo byť nakreslené, ale z nejakého dôvodu nebolo a tak to Jodorowsky vyriešil takto. Scenár ma nenadchol, pripadal mi priemerný, prekvapivo slabý a divným spôsobom zrýchlený (Diosamante je strašne líčená ako mimoriadne krutá a pyšná princezná, ale všetko je to narýchlo odbavené behom bleskového úvodu a potom de facto získa úplne odlišný charakter). Jodorowského ako scenáristu môžem pochváliť aspoň za pár dobrých nápadov, ako je scéna s X rokov meditujúcimi mníchmi alebo bizarná chuťovka „oplodnená Opičím mužom“ (ehm wtf!). Čiže scenár nič moc, prečo teda až 4*? Vážení...tá kresba. KRESBA! Je neuveriteľná, niektoré stránky sú neskutočnou pastvou pre oči a niektoré sú natoľko bombastické, že som nimi kochal a kochal (a kochal) a nevedel som z nich spustiť zrak.

9 01.04.2020

Neviem dať menej ako 3*, hoci by si to Flash: Válka lotrů možno aj zaslúžila. Pod nedostatok objektivity sa podpisuje vec, o ktorej by som nikdy nebol povedal, že ju raz budem mať – a tou je môj pozitívny vzťah k Flashovi. Faktom totiž je, že som dlhé desaťročia túto postavu úspešne obchádzal/ignoroval, keď som sa ale detailnejšie začal postupne zoznamovať s jej príbehmi a univerzom, musel som kapitulovať a uznať, že rozhodne MÁ niečo do seba. Je to sympaťák s pozitívnym vzťahom k životu, čo je paradoxné, lebo ten mu pod nohy neustále hádže nové výzvy, prekážky a polená. Flash: Válka lotrů je na tom podobne, ako moje predchádzajúce skúsenosti so Šarlátovým bežcom: väčšine z toho, čo sa dialo som nerozumel, ale zároveň ma to paradoxne bavilo a užíval som si nonstop pestrofarebnú akčnú jazdu plnú žltej, zelenej a červenej. Jednotlivé Lotri strašne absurdní s ešte bizarnejšími schopnosťami (a prezývkami), ale trochu mi tým pripomínali G.I. Joe, môj obľúbený semic-slovarťácky komiks z detstva Viem, že ste možno potrebovali/chceli počuť nejakú objektívnejšiu minirecenziu. Ale proste takto sa veci majú.

3 29.03.2020

„Dejme tomu, že byste spadl do vody s tímhle prevítem. Dalo by se něco dělat?“ – „Modlit se.“ Čeľuste trocha pripomínajú o 7 rokov mladšieho Cuja. ktovie, či má Stephen King čisté svedomie. V oboch prípadoch ide o brutálne útoky agresívneho, prerasteného zvieraťa na ničnetušiciach ľudí, pričom ale autori kladú prekvapivo väčší dôraz na príbehy obetí, nie samotných atakov. Na ich osobné tragédie, na zmrdov, ktorí sa snažia profitovať aj zo zlej situácie, a na minipríbehy ľudí čestných, dobrých a statočných, avšak ocitnúcich sa v situácii príliš temnej na to, aby ich negatívne neovplyvnila (ak prežijú). Ako v Cujovi, aj v Čeľustiach hrá hlavné slovo nečakane manželská nevera. Kým obecne verejnosť hovorí najmä o mužskej, ako King, tak Benchley stavili naopak na neveru ženskú. To mi pripadá osviežujúce a zaujímavé. Už nechám na vás, či sa vám bude alebo nebude páčiť, že vzťahy, postavy a zákulisné dianie mestečka závislého od turistického ruchu Benchley povýšil nad útoky zvieraťa. Motív nevery je tu každopádne naviac, na konci z neho skoro nič nevyplýva a vyšumí do stratena. K útokom žraloka dochádza nečasto a sú krátke, hoci intenzívne. Žralok je v značnej časti knihy „len“ fyzicky neurčitá, zato smrteľná hrozba na pozadí strašidelne ukrytá v hlbinách desivo rozľahlého oceána. Všetci o rybe vedia a obávajú sa jej. Práve tušenie toho, že k útoku skôr alebo neskôr na 100% dôjde, je to najhoršie. Autor žraloka zbytočne nedémonizuje a ani mu neprisudzuje vlastnosti, aké by zviera mať nemohlo (aspoň nie v realistickom horore, v Cujovi bolo naznačené, že do bernardína sa prevtelil sériový vrah, ale tam sa to hodilo, bol to ostatne Stephen King). Mňa osobne oba romány kvôli prílišnému písaniu o vzťahoch čiastočne nudili. Problém vidím aj v tom, že všetkých (možno až na Quinta, ktorý je tu predstavený ako štát v štáte, táto dominantná postava bohužiaľ nepochopiteľne prichádza na scénu až pár desiatok stránok pred koncom) máme plné zuby, lebo sa neustále hádajú a idú po sebe namiesto toho, aby spolupracovali a išli po rybe. Niekoho to možno bude baviť. Mňa nie; v tomto bol Spielberg rozumnejší, keďže na loď nepostavil troch nepriateľov, ale naopak dá sa povedať kamošov. Spielbergov fantastický blockbuster ma bavil viac, lebo v ňom boli urobené pozitívne zmeny. Chýbala v ňom nevera, logicky tým pádom i nevraživosť medzi Brodym a Hooperom, jedna dôležitá postava vo filme prežije (čo je tiež fajn) a do filmu bol osviežujúco pridaný nezabudnuteľný monológ o Indianapolis. Benchleyho neskoršia Beštia sa mi páčila o jednu hviezdu viac.

13 26.03.2020

„Já noční můry nemívám! Já je způsobuji!“ S týmto komiksom som bojoval, ale nakoniec nebol až taký zlý. Napriek tomu začnem negatívami. Čím som starší, tým začínam byť čoraz alergickejší na americké komiksy zo 70. rokov. Na jednej strane som rád, že ich poznám. Predsa len je to história a poctivý fanúšik by mal poznať nielen súčasný stav, ale i minulosť. Faktom však je, že komiksy zo 70. rokov (nedajbože staršie) čítam so sebazaprením. Vôbec sa mi do nich nechce, už po pár stránkach ma ničia a vyčerpávajú, scenáre mi pripadajú zastarané a neskutočne naivné, oceán dialógov ma ubíja a na kresbe (ktorá to ako jediná mohla ako-tak v poslednej chvíli zachrániť) je tiež poznať nemilosrdný zub času. Podivná zjevení sú prípad, kedy scenár prekvapivo vôbec nie je zlý (dvaja Batmanovia alebo Wayne idúci po ulici, ale vo výklade sa odráža Batman, čo len potvrdzuje obľúbenú teóriu, že nie Batman je Wayneova maska, ale Wayne Batmanova), no je to úspešne zavraždené nekonečnými dialógmi. Podivná zjevení by som si za bežných okolností (napriek tomu, že mám Batmana rád) nikdy nekúpil (práve pre ich vek), ale mali ich za symbolickú sumu pár eur kvôli údajne poškodenej obálke (bola v poriadku, ale nikomu to nepovedzte), tak som si povedal, že by bolo hriech nekúpiť ich. Ďalej ma potešilo, že Podivná zjevení čitateľovi predstavia menej známych Batmanových protivníkov (hoci treba jedným dychom dodať, že sú nudní a je dobre, že sa s nimi dnes stretávame už len minimálne). Zaujímavý je i pozoruhodný moment, kedy záporák odhalí Batmanovu identitu, ale z etických dôvodov (!) ju odmietne prezradiť bezcharakternému konkurentovi a radšej umrie (!!). Medzi ďalšie pozitíva počítam prítomnosť harlekýna hnusu Jokera. A teraz k mínusom. Na komiksových kompletoch nemám rád, ak obsahujú neucelené, „poviedkové“ príbehy. Podivná zjevení sú bohužiaľ presne také. Nevidel som žiadne spojivo (mohol by ich spájať „boss“ Thorne alebo Hugo Strange, ale nakoniec je tu dosť príbehov, v ktorých nevystupujú), jednotlivé príbehy sú uzavreté a nasledujúci na predchádzajúci nijako (česť výnimkám) nenadväzuje. Pripadá mi to tak, že firma potrebovala zužitkovať staré veci a tak ich šupla do knihy a klamlivo ich začala vydávať za neprávom zabudnuté klenoty. S prižmúrenými očami dávam 3* s dodatkom, že ak ste fanúšik, tak by sa vám to mohlo páčiť, ale medzi 50 najvýznamnejších batmanoviek by som to nikdy nezaradil.

5 21.03.2020

Ročne si kúpim/prečítam cca 100 - 150 kníh. Netvor a jiní vetřelci je bez pochyby nielenže to najhoršie, čo som si kúpil v roku 2020, ale to najhoršie, čo som si kúpil v celom mojom živote (!). Keby som povedal, že som sa do čítania nútil, tak to som ešte extrémne diplomatický. Pravda je taká, že keď som túto knihu opakovane bral do rúk, aby som ju konečne dočítal a mal z krku, tak mi bolo takmer do plaču. Na kúpu Netvora a jiných vetřelců ma nalákali odporúčania čitateľov. Vraj van Vogtove poviedky sú predchodcami hororových kultových filmov Votrelec a Vec. Vravel som si, že minimálne kvôli nim to bude určite stáť za to a zvyšok pretrpím. Ale tieto poviedky boli otrasné. A tie zvyšné ešte viac. Jasné, ide o staršie texty a každý text postupne starne. To je OK. Ale toto zostarlo vehementne. Mnohé poviedky pre mňa boli nečitateľné a nezachránili to ani oní predchodcovia Veci a Votrelca (ktorí sú napísaní hrozne a navyše nemajú s hororom nič spoločné). Na obale sa tvrdí, že van Goth je rozporuplný spisovateľ. Podľa mňa nie je. Podľa mňa je proste zlý. U každej poviedky, ešte som ju len začal čítať, som si želal, aby bola čím skôr za mnou (snáď s čestnou výnimkou Procesu).

4 21.03.2020