krny
komentáře u knih
Smršť
Jozef Karika
Po pozretí filmu som si niekde (samozrejme, že už neviem kde - možno ČSFD) prečítal, že film nie je doslovným spracovaním knihy a že tá má teda iný fíling. Chcel som vedieť v čom je rozdiel a zároveň som si povedal, že to aspoň použijem do výzvy k téme "Žáner, ktorý bežne nečítate" - mám vlastnú kategóriu s názvom "Slovenská nová thrillerová vlna" pre Kariku s Dánom. Mal som pocit, že píšu viac politické thrillery (čo nečítam vôbec), že je okolo ich každej knihy (možno zbytočne) priveľké haló a Trhlina (film) ma veľmi nepresvedčila, aby som sa knihám ďalej nevyhýbal ako čert krížu.
Keďže obsahy čítam málokedy, trochu (ale v dobrom) prekvapilo, že ide skôr o prequel ako tu niektorí píšu. Kniha sa mi rýchlo čítala (dá sa zvládnuť za pár dní); má dobrú atmosféru; uveriteľné postavy (v tej priposratosti a prílišnom premýšľaní o všetkom si môžem s hlavnou postavou ruky podať); možno trochu priamočiarejší dej, ale aspoň bez zbytočných odbočiek a čo oceňujem najviac je zakomponovanie mýtov a folklóru, ktoré zaujali (o halnom vetre a jeho efektoch som ešte nepočul). Možno je tých filozofických úvah ku koncu príliš, ale aspoň sa dá zamyslieť nad tým, ktoré životné okamihy považujete za najdôležitejšie a ako ich spätne vnímate.
P.S.: možno to trochu nadhodnocujem, aj vďaka ideálnemu počasiu v akom sme túto knihu čítali - ja v aute za hmlistého počasia a sestra na ceste autobusom do Poľska. Hneď je o atmosféru postarané :)
Penelopiáda
Margaret Atwood
Tak toto bolo výborné a pobavilo. Takmer zhltnuté za pár dní, keďže mám veľmi rád zaujímavé rozprávanie, či príbehy podané z iného (nie toho najzaužívanejšieho) uhla.
Navyše som si neviem prečo pamätal, že Penelope po návrate Odysea spoznala a bol happyend (asi som poznal len nejakú "kids friendly" verziu mýtu) a o dramatickej situácii jej slúžok (ktoré výbornými veršami odľahčovali dej) som sa tak dozvedel prvýkrát.
Tiež musím oceniť ako si Atwood naštudovala prostredie. Zároveň som čítal knihu Najznámejšie mýty a jej svet a myslenie ľudí v ňom boli dokonale v súlade s antickým svetom. Pre mňa asi nečakane topka roka.
Koniec Eddyho
Édouard Louis (p)
(SPOILER) Túto knihu som prečítal ešte v marci, ale ku komentáru som sa dostal až teraz. Pocity z nej však pretrvávajú a sú také silné, že som musel zvýšiť hodnotenie. Musel som si nájsť jeden citát, ktorý som tu chcel spomenúť, len som naň už medzitým samozrejme zabudol.
Najprv som prečítal len zopár strán až po odsek s daným citátom, ktorý končil približne vetou: "Na urážky sa nedá nikdy zvyknúť." Taká jednoduchá veta, ale bohužiaľ kruto pravdivá. Pri hľadaní tohto citátu som si pripomenul ďalšie nádherné citáty o tom ako sa nebáť toho byť iným a ako sa vyhrabať aj z toho najhlbšieho dna.
To "rodinné" prostredie mi teda (bohužiaľ) silne pripomínalo slovenský vidiek, kde sa toleruje alkoholizmus a domáce násilie (hlavne, nech sa to vyrieši za dverami v rámci rodiny) a božechráň, aby ste vybočovali z dopredu určenej mačoistickej škatuľky a chceli byť niekým iným (lebo, čo povedia ľudia). A vy sa v tomto musíte naučiť žiť.
Keď som sa potom po pár týždňoch ku knihe vrátil, ten citát som mal stále v hlave až do konca. Dočítaval som knihu rýchlo, aby som ju mohol vrátiť do knižnice, no ten koniec ma tak rozsekal, až to bolo ako nečakaný úder do brucha (možno to tak cítil aj Eddy), ktorý som musel pekne dlho rozdýchať. Konečne ste niekde, kde veríte, že zapadnete, máte malé svetielko nádeje a stačí jedna veta, kruh sa uzavrie a začne odznova a zistíte, že ste tam, kde ste boli, len šikanátori sú viac nóbl. Lebo na urážky sa nedá nikdy zvyknúť.
Keďže viem o čom zhruba sú ďalšie knihy a chystám sa na ne (len sa na ne treba očividne psychicky obrniť), tak strašne dúfam, že Eddy sa z toho dna dokázal vyhrabať s čo najmenším množstvom tráum a hlavne, že je šťastný.
P.S.: Ak si tu niektorí myslia, že tie sexuálne scény s kamarátmi sú prehnané, či nebodaj vymyslené, tak som za vás rád, že si to neviete predstaviť. Potom ste mali asi lepšie dospievanie ako Eddy. Je také neuveriteľné, že to robili (pred)pubertálni chlapci v danom maskulínnom prostredí v danej dobe, keď len kopírovali, to čo videli/našli okolo seba?
Ja sám som dostal zvláštny návrh (najskôr zo srandy) v takmer prázdnej šatni po telocviku na základke od spolužiaka zo sociálne slabšieho prostredia niekedy okolo roku 2003. Len som ho vďaka svojej naivite a neskúsenosti nepochopil. A to sme boli obaja hetero.
Všetky rite sveta, aj tá moja
Charles Bukowski
Tak neviem, či je toto najvhodnejšia kniha, ktorou začínať Bukowského tvorbu. Že to bude pomerne explicitné, hulvátske, voyeurské a tak vhodne špinavé to som vedel. To ma neprekvapilo. Len to po čase začne byť tematický mierne repetetívne (dostihy - alkoholické excesy - balenie a spanie so ženami - niečo úplne iné - dostihy - excesy - ženy ...)
Plusom sú krátke príbehy a veľmi dobre a rýchlo sa kniha číta. Aspoň možno rozmýšľať, čo je v poviedkach založené na realite a čo je výplodom delíria, či autorskej tvorivosti. Nízke hodnotenie dávam preto, že podobne ako pri krátkometrážnych filmoch, tak aj pri krátkych poviedkach nemám rád, keď je vybudovaný zaujímavý dej a koniec je nedostatočný, vágny, useknutý či dokonca bez pointy. A to tu má Bukowski často. Ale možno je to jeho trademark - neviem. Aspoň tie záverečné dlhšie poviedky, to trochu vylepšili. Z tých krátkych ma najviac bavila kanibalská a paródia na western.
Nebezpečná laskavost
Darcey Bell
Hm... film ma ovplyvnil, aby som dal šancu knihe, keďže som zistil (ako to už býva), že sa v niektorých kľúčových/finálnych momentoch líšia. Bohužiaľ som zostal sklamaný. Viem, že porovnávať knihu a film môže byť ako porovnávať hrušky a jablká, keďže každý má pri čítaní svoju predstavu. Kým filmová Stephanie vďaka Anne Kendrick bola miestami rovnocennou súperkou Emily, v knihe je z nej s prepáčením hlúpučká hus. Postupom času som pri každom jej blogu len prevracal oči a mal chuť na ňu nakričať, aby tie svoje konečne otvorila. Samozrejme je to vďaka tomu, že máme v knihe na udalosti aj druhý a tretí pohľad, takže sa vôbec nečudujem, že si ju Emily vybrala za "rybu". Ale kto chce kam, ... :) 3* dávam za to, že 2/3 knihy sú zaujímavé a čítajú sa dobre a rýchlo. No pri kopení zvratov a snahe z nich vykľučkovať sa to autorke rozpadá až nastane narýchlo spichnutý záver, pri ktorom som podobne ako väčšina zahraničných čitateľov pociťoval skôr antipatie ku všetkým trom hlavným postavám - čo musím uznať, je tiež umenie napísať :D Kým filmu som dal 3* z 5 a rozmýšľal som aj nad štvrtou, keďže je to zvláštny mix thrilleru a čiernej komédie, kniha odo mňa dostane slabé 3* a úplne rozumiem aj nižším hodnoteniam. A nabudúce siahnem radšej po filme.
Rozprávky spod vŕby
Kenneth Grahame
Ako dieťa som túto knižku miloval, občas som po nej siahol aj v neskoršom veku a tentokrát som sa rozhodol si ju užiť znova, aby poslúžila do výzvy k téme Obľúbená kniha z detstva (sorry, Oliver Twist - šupnem ťa niekde inde).
Moju verziu - Rozprávky spod vŕby - mám tak strašne rád kvôli živým ilustráciám a myslím, že sa stala mojou obľúbenou hlavne vďaka nezvyčajnému prostrediu s jeho obyvateľmi - les a povodie rieky je predsa len niečo iné a netradičné ako mačky so psami, či inými domácimi zvieratami. A sympatické postavy, s ktorými sa dá stotožniť. Hneď na úvod išiel môj obľúbenec Ondatrík, celý v peknom bielom oblečení a super modrej loďke s Krtkom na piknik. Akoby tam človek bol s nimi.
Popření
Keith Ablow
Na 1. diel série celkom fajn, ale ... to že je autor zároveň aj psychiatrom je plus aj mínus. Plus - dokáže vierohodne vykresliť duševné pochody a psychické rozpoloženie nielen hlavnej postavy. Mínus - niekedy sa tým zaoberá až príliš a to na úkor kriminálnej linky, ktorá tu má fakt nejakých 40% a prípad sa rieši štýlom - raz za 2-3 kapitoly niekto povie hlavnej postave novú stopu (alebo na ňu príde sama), takže nejaké veľké krimi vyšetrovanie sa tu nekoná.
Viac ma teda bavila 1. polka so zaujímavým potenciálnym páchateľom. Neviem, čo si mám myslieť o záverečnom zvrate, keďže mi neprišiel veľmi dobre vystavaný a skôr samoúčelný. Ak to tak zamýšľal autor od začiatku, tak sa k nemu mohol prepracovať lepšie, pretože som mal pocit, akoby to bolo vycucané z prsta s cieľom mať šokujúci záver.
Navyše som si vďaka tomu zvratu uvedomil, že som si tam ako čitateľ ani nenašiel nejakú obľúbenú postavu. K tej hlavnej som mal skôr neutrálne pocity, občas to bolo lepšie, občas horšie. Navyše tam pomaly každá druhá postava mala traumu z minulosti hodnú psychiatrickej pomoci (ale to možno bolo tým, do akého prostredia to bolo zasadené :)). Ale napriek týmto viacerým negatívam si určite prečítam aj ďalšie knihy. Takže skôr 2,5*
(sorry za dlhý komentár ... vždy mám problém vyjadriť sa stručne :))
Dúha
David Herbert Lawrence
(SPOILER) Tak Lawrence asi nebude môj úplne top autor, ale uznávam, že ma to bavilo o niečo viac ako Synovia a milenci (aj keď to má zopár podobných neduhov). Prvá tretina o Tomovi a tretia o Ursule a jej učiteľských začiatkoch boli tie pre mňa zaujímavejšie pasáže, naopak vzťah Anny s Willom, či Ursuly s Antonom už o niečo menej. Optikou súčasnej doby ťažko rozumieť postavám, ktoré spolu chvíľu flirtujú/chodia, potom vhupnú do manželstva, keď majú ledva 20, aby následne zistili, že majú úplne protipólne záujmy, čo vedie k vzájomným malichernostiam až do tej miery, že vám žena lezie na nervy, keď začne šiť. :D
Každopádne Lawrence musel byť vtedy priekopnícky autor, keď bola vďaka (na tú dobu) explicitnejším pasážam (hlavne kapitola 12 - Hanba) kniha zakázaná, pálená a 11 rokov v Británii nedostupná. Takže som aspoň knihu využil do výzvy k bodu - Kniha, ktorá bola niekde zakázaná
Teror v Austrálii
Shannon Gilligan
(SPOILER) Moja prvá (asi aj posledná) kniha z tejto série, ktorú som náhodou objavil v našej "zbytkovej" knižnici u babky. Vyzeralo to na rýchle čítanie a navyše z prostredia Austrálie. No až potom som zistil aký je to typ knihy - vyberáte si vlastnú líniu príbehu a teda vlastné dobrodružstvo.
Vyskúšal som si to prvý krát, takže je asi priskoro tvrdiť, či mi to vyhovuje, alebo nie. Trochu som čakal, že sa to bude viac zaoberať archeológiou a hľadaním tej stratenej civilizácie. Skôr to bolo o rôznych gangoch, špiónoch, tajných službách a konšpiráciách. A niektoré konce boli na môj vkus trochu prestrelené (vážne ufóni?). Ale keďže to bolo/je mierené na (pred)pubertálnych čitateľov (čo ja už dávno nie som), tak nad tým prižmúrim oko.
Štyri hry slovenskej moderny: Antológia medzivojnovej drámy
Július Barč-Ivan
Toto som si zohnal preto, lebo som si chcel znova po x rokoch pozrieť inscenáciu Matka a nepamätal som si, či som čítal aj predlohu. Takže som to čítal v inom poradí, než aké je v knihe (a zároveň v tunajšom obsahu):
Kráľ Svätopluk (3,5*) - zaujímavá historická dráma o tom, čo bolo pred slávnou scénou s prútmi
Tanec nad plačom (3*) - tu som zhodou okolností tiež videl inscenáciu a to tohto roku, no nakoniec s rovnakým hodnotením (aj keď tam bol možno trochu lepšie využitý konflikt stretu dvoch protichodných svetov). Tu na mňa pôsobili repliky "šľachty z obrazu" často monotónne a zdĺhavo.
Posledná prekážka (2*) - toto mi sadlo najmenej. Veľmi čudný štýl reči, ktorý ma pri čítaní rušil. Neviem, či mal znázorňovať vyššiu (lekársku) vrstvu, alebo to bolo len dobou vzniku (1946). Podľa edičnej poznámky sa autori knihy rozhodli vydať čo najranejšie verzie len s nevyhnutnými úpravami. Ale Matka vyšla ešte o 3 roky skôr a ešte v spojení s dedinským nárečím sa čítala omnoho svižnejšie. Navyše tu sa za 4 krátke dejstvá postavy správajú ako v telenovele, alebo na emocionálnej horskej dráhe. Doktor Lorenc chce odísť; jeho žena Klára nechce, aby odišiel aj keď žije v manželstve bez lásky a doktorka Helena s pacientom Michalom menia názory pomaly v každom výstupe podľa toho koho rozhovor s kým si tajne vypočujú a čo sa pri tom dozvedia - chcem/nechcem, odchádzam/ostávam, milujem/nemilujem, (ne)dám sa operovať.
Matka (5*) - najviac mi asi budú sedieť dedinské drámy prostého ľudu so silnými emóciami, konfliktami a charaktermi. (tiež napr. Kým kohút nezaspieva). Vzhľadom na dobu vzniku prekvapilo aj vtipné zakomponovanie angličtiny: "havdujudu" a "sanovabič"
Bude to bolieť
Adam Kay
Som človek, ktorý si toho odžil po nemocniciach od narodenia viac než dosť a zažil som rôzne vyšetrenia, lekárov, ich prístupy a hlavne pacientov a ich rodiny, s ktorými sa musia potýkať. A to som sa plánoval tomuto povolaniu venovať, takže ma to zaujímalo z každej strany. Preto možno nebudem úplne objektívny, keďže Adamovi úplne rozumiem, že to niekedy bolo o nervy a nečudujem sa, že s tým nakoniec sekol. Asi by som si tiež dva krát rozmyslel, či má povolanie v zdravotníctve (hlavne v tom našom) zmysel, keby som čítal knihu, keď som sa rozhodoval o budúcnosti.
Síce nemôžem posúdiť ako na gynekológii a už dupľom nie v anglickom zdravotníctve, ale v mnohom je to dosť podobné tomu nášmu aj s jeho chybami a pacientmi. Dokonca si myslím, že keby sa nebodaj k podobnému literárnemu činu, odhodlal niekto z našej zdravotníckej oblasti, tak by to bol bohužiaľ ešte černejší humor a smutnejší obraz. Takto sa dalo aspoň baviť na anglickom humore a krútiť hlavou nad ich "vyspelosťou".
Moja menšia sťažnosť a poznámka k formátu a editorským úpravám SK/CZ verzie: Na knihu som narazil vo vlaku kde boli k dispozícii zdarma predslov a prvá kapitola. Zhruba o mesiac som si požičal z knižnice SK verziu - neskutočné pravopisné a významové (Enid Blyton je v oboch verziách za muža) chyby až som mal pocit, že čítam hrubý koncept, ktorý mal ešte niekto zredigovať, ale zabudol.
Ku koncu som už mal pocit, že niektoré veci pokiaľ ide o slovné hračky v angličtine akosi nie sú vysvetlené, tak som našiel na nete CZ verziu a porovnal. A naozaj. Väčšina slovných hračiek v SK verzii nebola vysvetlená. Alebo si to podobne uľahčili - v CZ verzii sa spomínajú poppers a len vo vysvetlivke ako tzv. španielske mušky; SK verzia dala mušky rovno do prekladu ako afrodiziaká pre LGBTQ+ komunitu. A tým sa podľa mňa trochu mení význam aj odtieň humoru v niektorých prípadoch. Nehovoriac o tom, že jeden určite (možno aj 2) denníkové zápisky sú v SK verzii vynechané (cenzúra?)
Ťahanovské poviedky
Slavomír Szabó
A tretia kniha zo série "náhodou som dostal od strýka" :) Podobne ako pri predošlých dvoch sa mi páčili poviedky zamerané na povery o prízrakoch, či bosorkách. Ale rovnako zaujímavé je čítať o časti vlastného mesta a ako to tam vyzeralo, keď to ešte nebola mestská časť, ale skôr dedina, kde obyvatelia museli bojovať s predsudkami a spiatočníckymi názormi (Môj vôl bol inžinier; Regina a dva svety)
Smrť v čase minulom
Dušan Válek
Náhodou som v babkinej knižnici narazil na slovenskú verziu, ktorú som sem tým pádom pridal a keďže ide o celkom útlu knižku a detektívku a zaujala ma obálka, tak som sa do nej aj pustil. Preklad je možno miestami trochu silený v snahe preložiť české výrazy do zvláštnych slovenských ekvivalentov (partiak), prípadne s nezvyčajným slovosledom, ale to prisudzujem dobe vzniku.
Pokiaľ ide o dej - prípad veľmi zaujímavý a pútavý. Vyšetrovanie pre mňa už menej. Kopa hodností, ktoré sa mi miešali (a postupne pribúdali ďalší), na poradách si rozdeľujú úlohy, potom o všetkom referujú, telefonujú a pod. Ale opäť, chápem, že je to dané dobou vzniku knihy. Bohužiaľ mne to pripomínalo knižnú verziu epizódy Malého pitavala, alebo Prípadov 1. oddelenia (keby boli v 80.-tych rokoch) a to nie je úplne moja šálka. Ale kto to má rád, ten bude spokojný.
Aká si mi Krásna
Slavomír Szabó
Kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou, keď strýko robil poriadok vo svojej knižnici, tak doniesol zopár kníh k nám a medzi nimi bola aj táto spolu s ďalšími dvoma podobnými sériami poviedok od tohto autora/vydavateľstva, ktoré tu tiež nie sú (takže po prečítaní ich sem pridám).
Zaujalo ma to, keďže sa jedná jednak o oblasť môjho rodného mesta a aj preto, že ma bavia staré povery a historické príbehy o tom, ako ľudia kedysi žili. Tiež je zaujímavé sledovať ako sa v priebehu rokov menilo myslenie a správanie ľudí na dedine.
Najlepšia hláška hneď z prvej poviedky z 20-tych rokov: "Jasné, čím viac dievčat spozná chlapec, tým je väčší býk. Ale čím viac spozná dievča chlapcov, tým je väčšia krava."
Baba z lesa
Lena Jakubčáková
Mám rád dokumenty vo filmovej podobe a hľadať ich v tej knižnej mi nikdy nenapadlo. Takže toto je asi prvá časozberná kniha, ktorú som čítal.
Za mňa výborne zvolená forma. Prvá časť obsahuje faktografické údaje a dokumenty, vďaka ktorým po čriepkoch skladáme príbeh. Druhá časť doplní osobný rozmer - myšlienky a fotografie zo života hlavnej predstaviteľky. A tretia časť dovysvetľujúcim textom doplní celkový kontext. Hviezdičku pridávam za istú nadčasovosť pre budúce generácie. A možno aj pre dnešné detí, ktoré si s ťažkosťami vedia predstaviť ako vyzeral život kedysi a aké úplne iné hodnoty mohli byť pre človeka dôležité.
P.S.: kniha sa mi dostala do rúk úplnou náhodou (od sestrinho kamoša), ale o jej existencii som vedel vďaka mini dokumentu o autorke. Inak by som ju asi ani nečítal. Takže koho to zaujalo - zadajte si na nete "Fotka je mŕtva" a meno autorky ;)
Dýně útočí
Paolo Gulisano
Mne to skôr pripadalo ako vypichovanie zaujímavostí o slávení sviatkov, než ako ucelený konštrukt. S často sa opakujúcimi len inak opísanými motívmi - ukladanie pôdy na jeseň a prečkávanie zimy sa tu opakuje v rôznych kapitolách snáď päťkrát. Tiež mi pripadal zaujímavý kontrast - krvavo potláčané povstania írskych kresťanov anglikánskou cirkvou v 16. storočí vs. keď kresťania narazili na inú kultúru, tak si len tak (bezproblémovo?) prisvojili / pretransformovali ich nekresťanské sviatky.
Ale čo som chcel vedieť (kde je základ Halloweenu a ako sa kedysi slávili tieto sviatky) som sa dozvedel. Pôvodne som chcel dať 3,5*, ale škoda poslednej kapitoly a záveru, kde vám na štyroch stranách dajú jednoznačnú (vzhľadom na typ vydavateľstva očakávanú) odpoveď na to, čo a prečo máte oslavovať 1., či 2. novembra.
Poviedky: Videla som anjela!
Václav Pankovčín
Sandokanove príhody sú neskutočne zábavné a veľmi svižne sa čítajú. Veľmi ma potešilo, že je tu vlastne kompletné dielo Bude to pekný pohreb, ktoré som si chcel tiež zohnať. To je trochu vážnejšie, ako píšem v komentári k danej knihe. A úryvky z pozostalosti sú zas zaujímavými útržkami z tvorby. Komu sedí Pankovčínova tvorba, tak rozhodne odporúčam.
Bude to pekný pohreb
Václav Pankovčín
Povedal by som, že táto kniha je z mnou doteraz prečítanej Pankovčínovej tvorby trochu iná. Ten magický realizmus je tu stále silne prítomný. Kratšie poviedky sú viac ladené do reálna/absurdna. Dlhšie zas spája motív tajomna, smrti, snov, či nenaplnených túžob. Pôvodne vydaná v roku 1997 dva roky pred autorovou smrťou. Ktovie, či to malo nejaký vplyv, pretože mi pripadá svojím spôsobom vážnejšia.
Ja som síce nečítal presne túto knihu, ale ak ju niekto nevie nájsť, tak sa celé pôvodne vydanie nachádza v 2. zväzku súborného diela - Poviedky: Videla som anjela!
Helma hrôzy
Viktor Pelevin
(SPOILER) Veľmi ma v tejto edícii bavia tie inovatívne formy príbehov a tento nebol výnimkou. Obsahy si skôr nečítam, alebo ich veľmi rýchlo zabudnem, takže som si skoro polku knihy myslel, že postavy sú budúce Minotaurove obete čakajúce na svoj skon. A keď som zistil, že som úplne mimo o to viac ma zaujímalo kam sa to bude uberať.
Vďaka zvolenému štýlu čítanie aj rýchlo ubehne. Síce som si nakoniec radšej vyhľadal analýzu na wikipédii, aby som si ujasnil o čo vlastne malo ísť -- filozoficko-psychologické debaty neboli pre mňa práve easy a aj popis fungovania helmy hrôzy bol trochu náročnejší (hlavne pri čítaní o ôsmej ráno) -- ale to rozhodne neubralo knihe na zaujímavosti, pútavosti a jedinečnosti.
Marakéš. Šicke me naše!
Václav Pankovčín
Som východniar, takže ma táto zmes zvláštnych postavičiek z jednej dedinky dokonale pobavila. Dokonca viac ako moje prvé stretnutie s autorom (Tri ženy pod orechom). Asi preto, že som už tušil, čo môžem očakávať - a aj tak som bol miestami prekvapený. A bavilo ma to až natoľko, že neplánovane siahnem po zvyšných dvoch častiach tohto súborného diela.