kurama45 komentáře u knih
Najprv som na hrdinu nadávala. Nesympatický idiot preplnený vidinou o vlastnej genialite, pravde a dôležitosti. Potom som ho pripodobňovala k ľuďom, ktorí tiež dokopy nič zlé nespravili a napriek tomu mi neskutočne pijú krv. A nakoniec som sa večer pozrela do zrkadla sama na seba a začala premýšľať…
Kniha začína vetou: „Lok běžel, co mu síly stačily.” A od tej chvíle Lok uteká až do úplného konca. Za jedlom, pred nebezpečenstvom, ľuďmi a evolúciou. Rada by som utekala s ním, ale bohužiaľ som sa potkýnala o prekážky, ktoré mi kládol on sám svojím primitívnym vyjadrovaním, a tak som sa za ním aspoň plazila.
V každom prípade skvelá kniha, a to i napriek tomu, že z vedeckého hľadiska v nej fakty nesedia ani čo by sa za necht vošlo.
„Lidé jsou jako med v kulatých kamenech, který je cítit hnilobou i ohněm.“
Z obsahového hľadiska nemám čo vytknúť, lenže pokiaľ ide o formu…
Nedávno som prečítala Modlitbu za Černobyl od Alexijevičovej. Po chvíli čítania som úplne zabudla, že to vlastne niekto napísal, akoby medzi mnou a jednotlivými svedkami nikto nestál, akoby to rozprávali priamo mne, Alexijevičová sama seba takmer úplne potlačila. Naproti tomu mi pri čítaní tejto knihy Demicková nielenže celý čas nazerala cez rameno a dýchala na krk, ona mi tú knihu v podstate vytrhla a keby to bolo možné, tak by mi ju istotne aj sama predčítala. Na mňa príliš veľa pátosu, tlačenia na city a omieľania toho istého.
A tak kniha, ktorá mala potenciál hlboko ma zasiahnuť, zostáva „len” zaujímavosťou s dokonale výstižným názvom. Naozaj nie je čo závidieť. Ani ľuďom v Severnej Kórei, ani americkému štýlu písania Demickovej.
Ani vo sne by mi nenapadlo, že raz budem túžiť po stretnutí so Smrťom :D.
Kiežby boli všetky tie dnešné bojovníčky za práva žien aspoň z tretiny také milé ako malá nebojácna Esk a kiežby viacero ľudí v mojom okolí občas použilo kúsok z tej hlavológie Bábi Zlopočasnej…
Kniha je obrovská, fotky sú nádherné a pre nadšencov to asi bude splnený sen.
Ja som doplatila na svoju neznalosť veľkého cestovateľa a ešte väčšiu reklamu. Dúfala som, že bude časť venovanú Ázii obšírnejšia, aj keď musím uznať, že tie dve krátke stránky o Japonsku boli fajn.
Nádherné opisy prírody a príbeh, ktorý trochu rozpustí trochu z toho ľadu, ktorý si každý z nás nosí v sebe.
Jeden z mála príbehov od nositeľa Nobelovej ceny za literatúry, ktorý by som sa nebála odporučiť človeku, ktorý v knihách nehľadá hlboké životné múdra, ale útek z reality a oddych.
Bezcitná a lakomá stará matka mi bola oveľa sympatickejšia ako nevinná Eréndira. Buď je Márquez génius alebo som proste necitlivá čitateľka, ktorú toto psychedelické snenie oblúkom minulo.
Skvelá kniha, v ktorej je King veľmi presvedčivý. Občas bohužiaľ až príliš.
Krásny lyrický príbeh alebo keď je klišé napísané tak, že si človek ani neuvedomí, že ide o klišé…
Možno keby som mala o pekných pár rokov menej a možno keby som nečítala iné úžasné komiksy… Tak napríklad najnovšie čítam Berserk. Berserk je čiernobiely, Bílý písek farebný a krásne lesklý a voňavý. Hádajte, čo sa mi páči viac? Ale minimálne sa to pekne vyníma na poličke.
P.S.: Dám šancu aj druhej časti, pretože táto na mňa pôsobila iba ako neskutočne rozťahaný prológ k skutočnému príbehu.
Vyschlo mi v krku…
Mimochodom, na to, že sa príbeh odohráva v USA, sa až podozrivo ponáša na moje okolie a miestnych štamgastov.
Tak a teraz už len nájsť nejakú krčmu, kde ma nik nepozná a kde mi načapujú pivomléčný koktajl.
Slovami tejto knihy: „Šklebila jsem se při tom jako nekrofil v márnici” a ženiem sa na ďalšiu knihu „bezhlavě jako hejno lumíků.”
Niekto túži po spriaznenej duši, niekto po kariére, niekto po peniazoch. Ja chcem kufor s nožičkami.
Hodnotenie piatich kníh, ktoré zo série doteraz vyšli:
To, čo som neúspešne v iných knihách, som nakoniec našla v tejto nenápadnej sérii. Jednoduché príbehy zo života jednej rodiny, trochu romantiky, trochu náboženstva, trochu dobrodružstva, trochu povzbudenia.
Celé sa to pokazilo v knihe číslo štyri, kde sa stal z Clarka idiot. Možno som divná, ale ak niekto riskuje život, aby spod trosiek vytiahol mŕtve telo (áno, dopredu vedel, že je ten človek mŕtvy), tak to z neho v mojich očiach nerobí hrdinu, ale kreténa. Tým pádom ma celé posolstvo štvorky minulo ako meteorit zemský povrch, pretože som fakt neľutovala, čo sa mu pre jeho debilitu stalo…
Ale päťka mi to bohato vynahradila, takže je všetko zase ok. Teším sa na ďalšie časti
a odporúčam, ale len veriacim. Ateistom by tieto knihy poslúžili len ako toaleťák.
Hrdzavý klinec do už tak rozpadávajúcej sa rakvy celej tejto série. Možno by to bolo lepšie, keby bol hlavný hrdina človekom a nie chodiacou morálnou hodnotou. Vlastne nechápem, prečo na čele rovno nenosil nálepku s nápisom dokonalý muž. A mimochodom, chlap ako hora sa opije po poháriku pálenky? Vážne?
Bol tam on, bola tam ona, bol tam ich dom a v ňom boli ich sluhovia. Nuž, a tí sluhovia rozkazovali pánovi. Viac k tomu dodávať nebudem…
Takú otravnú, rozmaznanú, detinskú a nesympatickú ženskú ako bola hlavná hrdinka, som v tomto žánre kníh ešte nevidela.
Hotová fraška. Nachádzame sa v krajoch neznámych, v končinách, do ktorých by sa Austenová nevybrala ani v psychedelických snoch. Hlavná hrdinka ušla od manžela prezlečená za chlapa, a nie, nikomu (až na hlavného hrdinu samozrejme) to nedošlo. Predpokladám, že tam mali nedostatok očných lekárov a prebytok slepcov.