kurama45 přečtené 300

Návrat na Brideshead 1994, Evelyn Waugh

Užívateľ alweryon to vystihol dokonalo. Tak ako Endóovo Mlčení aj toto je jedna z kníh, ktorú podľa mňa plne ocenia iba katolíci. Bežný človek na to bude hľadieť logickým pohľadom a logiku tam nenájde, je to náboženstvo. A veriaci zas logiku nepotrebuje, ten totiž verí. A zároveň aj kresťan bude neustále premýšľať, či celá tá bridesheadovská kompánia verí skutočne, alebo je iba na prvom nietzscheovskom stupni rozvoja kresťanskej osobnosti, a teda sú ako pokrytecké ovce, ktoré tak viac menej žijú a fungujú kvôli výchove a tomu, že im to niekto niekedy X rokov vštepoval a pod povrchom je prázdno. Obrátenie (obrátenie?) otca rodiny vyznieva pre kresťana ako skutočný zázrak aj napriek suchému konštatovaniu bez fanfár, s akým je to písané – zrazu z vás všetko opadne, ešte aj rozmýšľate a dúfate, že sa obráti aj hlavný hrdina, keď sa začal modliť za pokánie umierajúceho… Alebo to naopak pôsobí ako totálna fraška, výsmech a pokrytectvo v priamom prenose, ak ste neveriaci. Záverečná scéna, keď protagonistova milenka ukončí ich aférku aj napriek tomu, že už chystali svadbu „iba“ preto, že sa kvôli otcovmu obráteniu sama vrátila k viere musí tiež nekatolíkom poriadne žrať nervy. Geniálne!... celý text

Lidé z maringotek 1966, Eduard Bass (p)

Krásne príbehy o životoch, aké sa už dnes nevidia. Škoda prvej kapitoly, akoby ju písal iný človek. Zvyšok knihy je úsmevný, fascinujúci, prvá kapitola ťažkopádna, nezáživná, ako falošné filozofovanie o desaťkrát požutej žuvačke… V príbehoch sa striedala ľahkovážnosť, potmehúdske kúsky a veselosť s ťaživejšími osudmi a myšlienkami na zamyslenie. Najviac sa ma dotkol príbeh starého šaša Agathona. „Ale pak jsem poznal, že u strýce Agathona to bylo štěstí. Zapomněl, že jsem syn jeho sestry, ale zapomněl také čím býval a co kdysi uměl. A to bola v jeho případě milost Boží. Víte, u jiných živností, dělal je člověk poctivě, zbude nakonec kus toho vykonaného díla, na které můžeš se zalíbením pohlédnout nebo aspoň vzpomenout. I když se živíš prací, která není natrvalo, která se den za dnem spotřebuje a zmizí, můžeš si na ni vzpomínat jako na cosi stvořeného a jsoucího, co se oddělilo od tvé osoby a vykonalo v světě svůj úkol. Dejme tomu kuchař, že ano. To je taky denní dřina a nakonec k ničemu. Všechno to zmizí v lidských střevech. Ale pořád je to něco jiného než komediant, protože ten své dílo dělá sám za sebe. A když zestárne a ochabne, vleče sebou jako tíživý stín, co bylo kdysi jeho chloubou. Kuchaře nemusí trápit, že všecko, co líbezného stvořil, jede nakonec na hnůj, protože to byl cizí materiál, z kterého dělal, ale komediant pane, komediant si nakonec řekne: „Já jsem ten hnůj. Já, který jsem byl nádherný Boží zázrak, jsem teď míň než trupel. A dobrý sotva na mrvu.“ To je tá hrůza, pánové, které se všichni děsíme a pro kterou nám hořkne naše sláva a pro kterou lpíme na životě a na činnosti a upíráme pádícímu času vražedné jeho letopočty.“... celý text

Súostrovie Gulag 2012, Alexandr Isajevič Solženicyn

„Veľká vec – postaviť sa za pravdu! No skús si za ňu posedieť!“ Trochu je mi vtipne, trochu smutne z čitateľov, ktorí očakávajú, že ich kniha bude baviť a potom pobúrene konštatujú, aké to bolo dlhatánske, nudné, archivárske. No áno… Niekto píše emocionálne dojáky o holokauste, kde z čitateľa vyžmýka ešte aj tie slzy, ktoré ani nemá a niekto zasa suchý popis neľudských zverstiev, ktoré sa tiahli niekoľko desaťročí. Nad tým sa ani veľmi nedá adekvátne rozhorčiť. „Do akej miery zvrátené podmienky na život bolo treba vybudovať, aby sa tisíce tisícov v celách, vo väzenských autách a vo vagónoch upínali na ničivú atómovú bombu ako na jediné východisko…?!“ Ak Solženicyn nechcel skončiť na psychiatrii, nezostávalo mu nič iné, ako vecne popísať čo najobjektívnejšie realitu, sem-tam si pomôcť a rany liečiť sarkazmom a čiernym humorom. Rozhorčenie nechal na čitateľov. A tak som sa teda rozhorčovala, smútila, nechápavo krútila hlavou. Bezmála osem rokov, lebo tak dlho som sa tým lúskala. Inak sa nedalo, inak by som z popisovaného otupela. „Odvtedy chápem lož všetkých revolúcií v dejinách: ničia len súčasných nositeľov zla (a v náhlivosti si nevyberajú, hubia aj nositeľov dobra), kým samo zlo, ešte znásobené, si nesú so sebou ako dedičstvo.“ V doslove sa spomína Vinogradovovo tvrdenie, že ak si niekto prečíta Sústrovie GULAG, bude z hľadiska duchovného rozmeru podstatne iný ako predtým. Je to pravda. Ale odchádzam aj mierne zhrozená, koľko z popisovaného má znovu čoraz väčšiu paralelu v súčasnosti. ­ „Akú čiaru ťažšie nakreslíš, priamku alebo krivku? Na priamku potrebuješ pomôcky, no krivku nakreslí nohou aj opilec. Tak je to aj s čiarou života.“... celý text

Počkám na tebe 2014, J. Lynn (p)

Kniha pre pubertiačky (mínus tie sexuálne scénky) s povrchne popísanou traumou. Jednu hviezdičku navyše dávam za odsek, kde hlavný hrdina rozráža dav vysokoškolákov ako sexi Mojžiš. Vidno, že autorka nezanedbala literárny prehľad :D. Milujem takéto trápne popisy, z ktorých miesto do mdlôb padám do záchvatov smiechu. Paradoxne mi to pripomína kresťanské romantické knihy. Síce sú (eroticky) na úplne opačných koncoch, ale stále sú obe na jednej vlne. Nereálne vzťahy s nereálne rýchlym vývojom, šťastným koncom a klinicky popisovanými scénami.... celý text

Krajina pistolníků 2013, Louis L'Amour

Doteraz mi nejak nedošlo, že aj klasické filmové westerny museli vychádzať z nejakých knižných predlôh. Fajn oddychová kniha. Veľmi ma síce za srdce nechytila, ale fanúšik kovbojok, prestreliek s koltami a zlatokopov ju určite ocení.... celý text

Poslední jednorožec 2009, Peter S. Beagle (p)

Úvodník od Rothfussa je tak neskonale blahosklonný, falošné hĺbavý a otravný, že som bola na chlp od toho, aby som knihu ani nezačala čítať. Fascinujúce, že do takého úžasného, rozprávkového, poetického a filozofického diela, ktoré sa v mojich očiach ľavou-zadnou vyrovná Malému princovi, vybrali na napísanie úvodu človeka, ktorého písomný prejav stelesňuje pravý opak toho, čo môže čitateľ očakávať. Takmer akoby Exupérymu robil „predskokana“ Coelho. Ale samotná kniha 10 bodov z 10. Ak si nájde správneho čitateľa :).... celý text

Gangréna 2019, Rolf Börjlind

Meh. Autori si ukrojili väčší kus koláča, ako dokázali zjesť. Začalo to viacerými ambicióznymi dejovými líniami, ktoré mali asi nakoniec grandiózne vyvrcholiť ako jedno odhalenie, ale namiesto toho bol záver ako narýchlo uťapaný detský zámok na pláži… Ani som poriadne s touto sériou nezačala a už to s ňou vzdávam. Sorry jako.... celý text

Dokonalá smrt 2019, Helen Fields

O čosi lepšie ako priemer. Osobne by sa mi to pozdávalo oveľa viac, keby tam neoxidovala dejová línia s vyšetrovaním smrti šéfinšpektora. Naopak sa mi veľmi páčilo priblíženie vrahovho modu operandi. Mám rada podobné nahliadnutia do hlavy šialencov. Dokonca aj vzťahy medzi detektívmi boli fajn a nie nasilu. Určite niekedy vyskúšam nejakú inú časť zo série.... celý text

Němý křik 2016, Angela Marsons

Prvú časť série som čítala až po druhej, ale napriek tomu ma bavila rovnako, ak nie ešte viac. Navyše ani nepoznať, že by bola autorkina prvotina kvalitou horšia. Príbeh nemal hluché miesta, tempo bolo svižné a napínavé. Skrátka tam bolo všetko, čo od trileru čakám, mínus prestrelené krváky. Som celkom zvedavá, na ktorej časti série ma autorka stratí :). Dúfam, že to ešte potrvá a z Kim sa tak rýchlo nestane predvídateľná fraška.... celý text

Noc v Lisabonu 2008, Erich Maria Remarque (p)

Typický Remarque. Ukáže dejiny tak živo, úprimne a autenticky, ako to žiadny historik nedokáže.

Hodiny 2002, Michael Cunningham

Geniálne spracovaný popis bežného dňa troch rôznych žien. Písané je to prúdom vedomia, povedala by som, že až takým prozaickým rapovaním. Prýšti z toho smútok, ale i nádej. Určite sa ku knihe ešte niekedy vrátim. Ak máte radi hĺbavé popisy duševných stavov a rozpitvávanie všemožných pochybností, nech sa páči. Ak vám ide skôr o dej a úderné tempo, ruky preč :).... celý text

Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre 2020, Dominika Sakmárová

Ideálne, ak chcete cestovať do ďalekých krajín, ale nemáte peniaze, čas, prípadne odvahu. Autorka má absolútne úžasný zmysel pre humor. Blížia sa nám najkrajšie sviatky v roku, a tak ako istý Číňan z knihy dúfam, že ma Ježiš aj tentokrát pozve na svoju narodeninovú párty. A možno aj tí naši „migranti“, čo majú podľa Japoncov taký skvelý život prídu povinšovať.... celý text

Barevný závoj 2017, William Somerset Maugham

Nedávno som čítala pani Bovaryovú, ktorá bola rovnako ako Kitty povrchná panička, vzala si svojho muža iba kvôli tomu, čo si pomyslia ostatní a tiež ho podvádzala s prvým, ktorý na ňu žmurkol. Na rozdiel od Bovaryho bol ale Walter skutočný chlap. Keď Kitty po odhalení nevery jedným ťahom zotrel a musela s ním odcestovať na miesto epidémie, usmievala som sa ako slniečko na hnoji. Skvelý bol. Potom som čakala priamu dejovú líniu: ťažké podmienky slečinku zmenia, otvoria sa jej oči, navzájom si odpustia, budú sa ľúbiť až do smrti… Nevydalo. Maugham prekonal v naturalizme aj Flauberta. Posledné Walterove slová boli brutálne. Úžasná kniha.... celý text

Zpověď lovce ekonomik 2016, John Perkins

Agitačný pamflet chlapíka, čo si myslel, že keď sa dal raz zatiahnuť do špinavých machinácií, aby si namastil kapsy, tak už po vytriezvení (a poriadnom zárobku samozrejme) znovu na nič nenaletí a môže sa stavať do roly blahosklonného génia. No… Po prvé, popisované praktiky mohli byť prevratné a šokujúce tak pred 50 rokmi, nie v súčasnosti a po druhé, týpek znovu niekomu naletel. Pretože ako kniha postupovala, bola čoraz väčšou reklamou na komunizmus. Ku koncu sme už doslova počúvali chválospev na Čínu. Súhlasím s užívateľom Svijanskej, časť o vietnamskom väzení bola naozaj omračujúca. Ale nie preto, prečo by čakal autor. Preto, že jemu, jeho editorovi a dokonca aj vydavateľovi pripadalo normálne publikovať vyjadrenie, kde Perkins ľutuje mučiteľov! Psycho. Celkovo z knihy cítiť úplnú absenciu patriotizmu. Nechutné. Posledná tretina je už potom iba reklamou na zelené hnutie, blabla chráňte planétu, blabla úbohí domorodci, blabla jedzte toto, robte hento. A aj napriek tomu všetkému by som nebola taká naštvaná, keby bola kniha aspoň pútavá. Najnudnejšia konšpiračná teória v histórii…... celý text

Terapie 2019, Sebastian Fitzek

Terapia pre mňa bola druhá Fitzekova kniha, tou prvou bol prehnaný krvák Pacient. Bohužiaľ ani v tomto diele sa nevyhol bulvárnym popisom a celé to pôsobilo ako z denníka Plus jeden deň. Zápletku som odhalila kdesi v prvej-druhej kapitolke a tým pádom bol zvyšok totálne priehľadný a trápny. Najviac ma iritovalo, ako jednoducho autor ospravedlňoval všetky prípadne chyby, diery a nelogickosti schizofréniou. Keď to porovnám s Mystériami od Knuta Hamsuna, ktoré som čítala paralelne s týmto, psychická porucha Hamsunovho hrdinu pôsobila naozaj realisticky, a to sa mi pritom tá kniha ani veľmi nepáčila. Naproti tomu je Terapia prehnane vykonštruovaný triler, ideálny na letnú dovolenku kdesi pri mori.... celý text

Mystériá 1987, Knut Hamsun (p)

„Ale čo ak mám, pokiaľ ide o spotrebu, nadanie veľkoobchodníka, ale z výrobného hľadiska som len úbohý mäsiarsky tovariš, lebo sa mi nedostalo viac nadania?“ Bolo to ako knedľa bez segedínu. Ani zlé, ani dobré. Bars sa to nikam nehýbalo a ku koncu ma už iritovali aj tie stranové monológy v dialógoch. Podľa anotácie som očakávala nejakého rafinovaného chlapíka, šedú eminenciu, čo sa tam bude so všetkými pohrávať akoby ich mal na špagátikov, ale ono je to v skutočnosti o psychicky chorom človeku. Ako sonda do života narušeného jedinca to je celkom realistické, žiaden bulvár, ani goetheovský trpiaci hrdina. Ale najviac ma aj tak zaujal doslov od prekladateľa Jaroslava Kaňu, kde píše, že za Hamsunov príklon ku fašizmu môže sčasti aj to, že zatiaľ čo v Nemecku jeho diela sústavne prekladali a vydávali, v angličtine vydali jeho tvorby máličko. „Boh ma pred tebou chráň na večné časy, to znamená, čert ťa ber…“... celý text

Utrpení knížete Sternenhocha 2010, Ladislav Klíma

Ach, staré dobré časy, keď bol heroín v lekárňach voľne k zakúpení na potlačenie kašľa, Coca-cola ešte obsahovala kokaín, spisovatelia ako Klíma jedli mŕtve myši, ktoré kradli mačkám rovno z papule a písali knihy s rozkošnými perverznosťami, psychotickými šialenosťami a filozofickými delíriami… Toto bol poriadne dobrý matroš.... celý text

Tajný život stromů 2016, Peter Wohlleben

Je to určené ľuďom, ktorí obdivujú prírodu z estetického hľadiska, nie čitateľom túžiacim po poznaní. Bohužiaľ nezapadám do cieľovej kategórie. Čakala som viac. Nepopieram, že je tam viacero zaujímavostí, ale ak človek nevyrastal v mestskej cementovej džungli, ale na dedine obklopený lesmi, dával pozor na hodinách biológie a občas číta, sleduje alebo sa inak vzdeláva v prírodovede, pôsobí to ako taká neštruktúrovaná omáčka a rozprávka pre deti na dobrú noc. Knihu by som nepovažovala ani tak za populárne-náučnú literatúru, ako skôr za zmes známych faktov, autorových názorov a imaginácií. Nad objektívnym podaním poznatkov značne prevažovala naivná personifikácia stromov a ich detinská idealizácia.... celý text

Páté roční období 2018, N. K. Jemisin (p)

Kvalitné dielko. Úvodný chaos bol na rozdiel od iných fantasy kníh pomerne nudný a chvíľu som si vravela, na kýho frasa to vôbec dostalo toľko ocenení. Popravde to úplne nechápem doteraz, ale tak zase bolo to premyslené, napínavé, aj emocionálne. Dočkala som sa aj povinnej americkej diverzity. Plusom je, že ma oná diverzita neiritovala a malo to hlavu a pätu. Kniha má tri dejové línie, pričom jedna je rozprávaná v druhej osobe, čo som doteraz zažila asi iba u Itala Calvina. Aj keď to tak zo začiatku nevyzeralo, použitá druhá osoba mala svoj význam a všetky tri dejové línie postupne nesmierne elegantne splynuli. Beletria je u mňa ako mágia nášho sveta. A Jemisinová čarovala. V časopise Vesmír všetky články o geológii automaticky preskakujem, aby som nezaspala, Tatrám sa vyhýbam, lebo tam hore sú príliš skalnaté a mŕtve a tu som všetky keci o šutroch žrala aj s navijakom.... celý text

Pán Krys 2024, Vojtěch Šroub

Na to, že ide o autorovu prvotinu, je kniha originálna, pútavá a zábavná. Zaradila by som ju do literatúry Young Adult, ktorú si užijú aj dospelí. Negatívam začínajúceho autora sa samozrejme nevyhneme. A tak postavy občas myslia a konajú až príliš podobne, čím tak trochu splývajú, jedni sú zaškatuľkovaní ako prevažne dobrí, iní ako viacmenej zlí a aj keď sa autor snažil vniesť do ich psychológie hĺbku, občas to vyšlo, inokedy to skončilo rozpačito. Rušili ma najmä častejšie chyby, napr. nadbytočné úvodzovky, preklepy a pod. Niektoré pasáže boli vyslovene „infodumping“, úseky so spomienkami z minulosti, či vysvetľujúce historické vskuvky. Ale! Nechápem ako je to možné, ale aj ten infodumping bol zaujímavý. Ďalšie plus je, že v príbehu nie sú žiadne logické diery, aspoň ja som si nevšimla nič zásadné. Človek by povedal, že vystavaný svet je z hľadiska fantastiky až banálny (herbalisti ako experti na rastliny, animalitici so schopnosťami zvierat a tajomní insektidi), ale ono je to fakt sranda. Navyše ak to bude v ďalších častiach rozvinuté viac a využijú sa ďalšie biologické perličky, môže z toho vzniknúť fascinujúca zmes fantastiky a populárne-náučnej literatúry, a to by som si naozaj dala povedať. Po dočítaní ma asi najviac zaujíma, ako to dopadne s Elizabeth. Hádam sa v ďalšej časti dostaneme mimo Kreopol. Nezvyknem čítať česko-slovenskú scénu, ale som rada, že som si tentoraz dala povedať. Je to ten vzácny prípad knihy, ktorú hodnotím na tri hviezdičky, ale napriek tomu sa teším na pokračovanie.... celý text