Lessana komentáře u knih

Čítalo sa to skvelo, autor sa neminul povolaním, vie navodiť sugestívnu atmosféru - na všetkých 9 miestach (uhladený Londýn; uhoľný Borinage; Etten u "maminky"; Haag v chudobe a napätí; Nuenen s pod krkom držanou Margot; zhýralý, tabakovo-absintový, kaviarničkový, umelecký Paríž; slnečný a mistrálový Arles, kde prišiel Vincent o ucho; ústav choromyseľných v St. Rémy; a napokon Auvers, kde našiel smrť), so všetkými zúčastnenými (Ursula, Kay, mama a otec, súrodenci, Christina, Margot a jej sestry a mama, nie celkom normálni impresionisti a pointilisti, otec Tanguy, dr. Gachet a iní). Malo to spád, napätie i vtip, pekný štýl... a všade farby, plátna a štetce.
No ťaživosť osudu Vincenta van Gogha bola pomerne silnou kávou. Život nevyvážený, vysiľujúci, na hrane, s nezdravou životosprávou (hlad, horúčky, absint, tabak, zlá strava, úpaly), v sústavnej chudobe, v nenaplnení sna o vlastnej rodine a o obojstrannej, nezištnej láske v manželstve, v odmietaní (jeho tvorby) a odopieraní si (pre chudobu)... a na druhej strane tvorba (vášnivá, až sebazničujúca), maliarstvo, večné učenie sa, hľadanie štýlu, farieb, spôsobu vyjadrenia (sa)...
Aspoňže slnečné lúče, ktoré Vincenta viedli a hriali počas celého života, žiarili z Thea. Milujúceho, vnímavého, rozumejúceho a chápavého brata, živiteľa, opory. Z Thea, ktorý pri Vincentovi vždy stál. Dobre, že jeho ostatky Johanna presunula k Vincentovým do Auvers. Určite to tak obe spriaznené duše chceli. Byť spolu, navždy.

24 01.11.2020

Čakala som pútavejší štýl, priznávam. No neľutujem prečítanie knihy. Dozvedela som sa mnoho, dokonca som v texte našla odpovede na otázky, ktoré som si ako častý návštevník lesa občas kládla. Takže určite odporúčam. Slovenský preklad je takisto výborný - čo nebýva pri nových knihách zvykom, takže veľké plus Tatranu :).
Ak vás rovnako ako mňa zaujíma, že:
- stromy - susedia si pomáhajú v núdzi (koreňmi si predávajú živiny);
- impulz v tele stromu sa šíri rýchlosťou 1 cm za minútu;
- podhubia spájajú do siete celé lesy a komunikujú;
- mohutné drevené hrče sú na stromoch pre vyvažovanie;
- dospelý buk potrebuje denne 500 l vody;
- huby potrebujú od stromov cukor a pôdu čistia od ťažkých kovov;
- keď si ďateľ vyďobe dutinu v strome na bývanie, jej zväčšenie prenechá hubám, ktoré v nej rozložia drevo, a potom sa tam nasťahuje s celou rodinou;
- na odumreté drevo je odkázaná vyše 1/5 všetkých živoč. a rastl. druhov;
- z dubov a bukov nikdy nevypestujete bonsaje, keďže potrebujú zimu, zimný spánok a zhodenie listov - čo im je v obývačke, pochopiteľne, odopreté;
- priemerná dĺžka života bukov a dubov je 400 - 500 rokov;
- lišajníky stromom neškodia;
- veternica hájna rastie len vtedy, keď stromy nad ňou ešte nevypustili listy - aby mala svetlo;
- breza je biela, aby sa vyhla letným páľavám, odráža slnko;
- osika rastie preto tak rýchlo, lebo jej trasúce sa listy sa nastavujú slnku z oboch strán - fotosyntéza;
- popadané stromy v lese netreba odpratať - slúžia ako zásobáreň vody, chladia a napokon sa rozložia na humus, čím poskytujú živiny druhým...
tak si Tajný život stromov od p. Wohllebena určte prečítajte. Ako lesník oľutoval svoje niekdajšie nešetrné správanie sa k lesu a šírením osvety o stromoch a prírode to chce odčiniť.

24 18.07.2020

Po druhom prečítaní po rokoch pridávam ďalšiu hviezdu v hodnotení. Dokonalé! Zážitky z náročnej a nadmieru zodpovednej praxe čerstvého absolventa lekárskej fakulty Bomharda na ruskom vidieku (zapadákove) nenechajú, myslím, nikoho chladným. Čitateľ všetko prežíva s ním, potí sa pri určení diagnózy, púli oči, padá únavou, trasie sa zimou, listuje v medicínskych knižkách... a následne obdivuje jeho zručnosť, schopnosti, znalosti a uvážlivosť. V dokonalej rovnováhe s napätím a realistickými opismi jednotlivých prípadov/pacientov je autorov neopakovateľný zmysel pre humor a sebairónia, ktoré vždy spôsobia smiech nahlas. Z knihy písanej krásnym, vypracovaným štýlom si opäť odnášam silný dojem, za čo Vám ďakujem, Majstre!

24 14.05.2020

Neviem, prečo som si myslela, že tento diel je posledný. V každom prípade už viem, že nie je. Minimálne vzťah medzi Robin a Strikeom to prezradí - nemôže predsa ostať pri kamarátstve, hoci najlepšom :). No a internet takisto prezradil, že 6. diel je už v angličtine na svete. Máme sa teda na čo tešiť :).
Po večeroch sme si doma pozerali jednotlivé seriálové spracovania tejto série, no a len pri päťke som prv videla seriál a potom dočítala knihu. Pôvodne sa mi zdalo, že mi to zoberie chuť čítať, keď som vedela, kto je vrah. Ale nestalo sa tak. Čítalo sa to perfektne a manžel sa až divil, ako rýchlo mi ubúdali stránky z takmer 1 000-stranovej knihy :). Predsa len, v knihe je zápletiek viac, viac psychológie postáv, viac napätia, teda magnetov na prilákanie požehnane, hoci padouch mi bol prezradený seriálom.
Páčia sa mi čriepky zo súkromných životov Robin a Cormorana, rozvoj ich agentúry, vzťahu, samozrejme, ale aj mnohoraké prostredia, do ktorých nás autorka vždy pozve. Vždy síce s nejakou patologickou úchylkou, ale... to už k ľuďom (a detektívkam) akosi patrí. Tá odvrátená strana. Dôležité je potom vyvážiť to svetlom, ktorým je v tomto príbehu nepochybne vzťah medzi detektívmi.
Teším sa na šestku! Hor sa do práce, prekladatelia! :)

23 02.04.2023

(SPOILER) Tretí prípad je za mnou a ja, samozrejme, hneď pokračujem štvrtým, horiac túžbou dozvedieť sa, či sa Robin vráti ako "asistentka" ku Cormoranovi a ako sa bude vyvíjať jej manželstvo s Matthewom...
V službách zla je naozaj výstižný názov. O zlo v podobe brutality hlavného "padoucha" tu nie je veru núdza, až som si občas počas čítania hovorila, že by už aj stačilo. Ale, zrejme to bol zámer, vykresliť rôzne druhy patologických úchyliek (od bodania do živých, znetvorenie mŕtvych cez simulovanie hendikepov až po pedofíliu či znásilňovanie ako také). Nešlo však o samoúčelnosť (čo chvalabohu!), ale o poukázanie s obrovskými výkričníkmi na tieto... (ne)ľudské prejavy a pripomenutie toho, čoho je človek schopný a čomu sa má ten druhý vyvarovať. Toľko k zlu...
Samotné vyšetrovanie bolo skvelé ako vždy, malo šťavu a potrebné grády. Veľmi tiež oceňujem, že sme sa dozvedeli veľa z minulosti ako Cormorana, tak aj Robin. Stávajú sa plastickými, človek ich skoro vidí: ako bytosti s náročnými zážitkami na spracovanie, a teda povolané rozumieť zážitkom druhých a pomôcť im.
Postava Matthewa neskutočne štve a čitateľ je nútený fandiť Robin, nech sa už konečne spamätá, nechá ho a dá sa dokopy s Cormoranom. Tak som zvedavá, čo bude ďalej... Darmo, pani Rowlingová sa neminula povolaním :).

23 09.02.2023

Ani si nespomínam, že by som niekedy čítala knihu od autora - muža, kde by bol dej zaznamenaný z pohľadu ženy, tak ako v tomto prípade vo forme denníka. Počas čítania však máte pocit, že autorkou je žena, že to jednoducho nie je možné, aby muž dokázal tak presne popisovať vnútorné pochody nežného pohlavia. Zrejme mal autor výborný vzťah s manželkou, bytostne jej rozumel, a práve preto ju vrúcne a oddane miloval. Alebo len jednoducho vedel svoju "ženskú časť muža" prebudiť a dovolil jej "rozprávať"... ktovie?
Nech je ako chce, kniha Když v ráji pršelo je napísaná dokonale a skvelo sa číta. Príbeh o Petrovi a Lu, ktorí sa odvážne rozhodli zmeniť veľkomestské (pražské) prostredie za samotu na Šumave, keďže pochopili, že vyhliadka kariéry v školstve, bytu, detí, raz možno chalupy ich nenapĺňa, ich odhodlanie zriadiť v Líščom mlyne hostinec, nebojácne prežitie zimy bez elektriny, plynu, vody a len s jednou pecou vo výške vyše 1000 m n. m., skúška vzťahu v náročných podmienkach... k tomu milý humor, vycibrený a povznášajúci štýl, láskavosť prýštiaca z popisov, no a ako bonus podmanivá šumavská kulisa, to všetko sú ingrediencie zmiešané v dokonalom pomere lahodného duchovného krmu.

23 17.09.2021

Opäť prekrásny príbeh z dielne N. N. Nosova (a som rada, že ho konečne vlastním). Je to vtipné, mravoučné, múdre, milé, nápadité a s nádhernými ilustráciami, ktoré som ako dieťa milovala.
Výlet Neználka, Knoflenky a Špindu Strakáčka do Slnečného mesta ma zaujal, ako keby som bola dieťaťom (čo v istom zmysle aj stále som)... Páči sa mi, ako nenásilne autor vkomponoval do diela tému nezištných dobrých skutkov, pekného kamarátstva, dobrej, pokojnej a láskavej povahy (ale i tej opačnej, pravdaže), výdobytkov techniky, vplyvu módy, možnosti len radostne žiť, mať všetko zadarmo, ale aj následky nesprávnych rozhodnutí (zmena Aršíka na osla, premena oslov na ľudí), vplyv svedomia na človeka, no a popisy výčinov vetroplachov (na uliciach, v divadle a inde) a neschopnosti strážnikov zasiahnuť nemali chybu - akoby som čítala o dnešku... Darmo, Nosov bol veľký vizionár. Príbeh má spád, milé postavy, humor i napätie, množstvo pekných opisov, pri ktorých, verím, sa deťom oči otvárajú doširoka :), uzavretý oblúk, na konci ktorého sa všetko vyrieši a dá do poriadku. Paráda!

23 31.03.2021

Pre mňa zatiaľ najlepší diel série! Včera večer pred spaním som si povedala, že si ešte trochu počítam, no a nakoniec som čítala temer do polnoci, keďže som sa jednoducho musela dozvedieť, ako to dopadne :). Bolo to perfektne napínavé a "čtivé" jedna radosť. Vyšetrovanie ohľadom pätorčiat bolo veľmi zručne prepletené s Gamacheovým skúmaním záludností v samotnej Sureté, ako aj s Beauvoirovou závislosťou (ktorú autorka aj vďaka vlastnej skúsenosti bravúrne zvládla) a poľutovaniahodným stavom, v ktorom sa skrz ňu ocitol. Mnoho úlomkov (rozumej parciálnych príbehov jednotlivých postáv z našej obľúbenej kanadskej dedinky Three Pines) zapadlo do celkovej príbehovej mozaiky (vytvorenej v rôznych predchádzajúcich dieloch), čo dá logiku najmä tým, ktorí ich čítali, no treba povedať, že autorka má dar písať aj pokračovania tak, že sa "chytia" aj tí, pre ktorých je to ich prvý diel. V tomto diele ma dokonca oslovila aj Ruth, ktorá mi inak veľmi sympatická nie je... No a záver ma potešil po všetkom tom napätí najviac :). Teším sa na pokračovanie, ktoré tu, našťastie, mám na polici :).

23 21.02.2020

Nerada čítam knihy s vojnovou tematikou, preto som sa trošičku zľakla, keď som si prečítala anotáciu na obálke tejto knihy. No Herriot nesklamal :). Tak nonšalantne zakomponovať zverolekárske zážitky a skúsenosti do vojenčiny, to je skutočne majstrovstvo! Opäť ide o nádherné príbehy, ktoré tvoril sám život a kúzelne, zľahka a hravo, s jemnulinkou iróniou sebe vlastnou a vždy s uzavretým oblúkom zapísal majster Wight :). Mám veľmi rada to, ako z nich priam prýšti láskavosť, pokora pred stvorením, úprimný záujem o bytosti, ktorým autor pomáha, a neprikrášlená ľudskosť všakovakých postáv a postavičiek. Tiež je skvelé, že aj keď na seba všetky príbehy vlastne nadväzujú, dajú sa čítať aj samostatne - tak dokonale je to napísané.
Knihy p. Wighta sú vždy správnou voľbou v knižnici, keď sa chcem pri čítaní sústavne blažene usmievať :))). Kiežby všetci zverolekári boli takíto!

23 24.03.2018

Nádherné príbehy, ktoré sa nedajú vymyslieť - tie tvoril sám život a krásnym, ľahkým štýlom s jemnulinkou iróniou sebe vlastnou zapísal majster Herriot :). Mám veľmi rada to, ako z nich priam prýšti láskavosť, pokora pred stvorením, úprimný záujem o bytosti, ktorým autor pomáha, a neprikrášlená ľudskosť všakovakých postáv a postavičiek. Herriotove knihy sú vždy správnou voľbou v knižnici, keď sa chcem pri čítaní sústavne blažene usmievať :))). Kiežby všetci zverolekári boli takíto!

23 06.10.2017

Leo Rosten je jedným z autorov, ku ktorým som sa dostala prostredníctvom tejto stránky. A som za to vďačná, pretože pán Hyman Kaplan a spol. mi kúzelne spríjemnil zopár večerov :). Usmievala som sa v duchu, rehotala nahlas a uškŕňala na mnohých záludnostiach večernej školy. Pôvodne som si, ani neviem prečo, myslela, že to bude román. Prekvapila ma teda poviedková forma, ktorá vlastne prirodzene vznikla, keď boli jednotlivé príbehy písané do novín. V každom prípade, ako lingvista a zároveň milovník češtiny a dobrého prekladu som si doslova bahnila a gurmánsky jazykovo (ale i literárne) pochutila na výživných hodoch :).

23 11.12.2016

Nádhera! Vrátila som sa k Tolkienovi po rokoch (v poriadnom českom preklade, nie nevydarenom slovenskom, v ktorom som čítala Pána prsteňov predtým) a opäť som v Stredozemi až po uši. :)
Tie pokojné opisy prírody, dynamický a napínavý príbeh, krásne úctivé dialógy, množstvo postáv, ktoré si nemôžete nezamilovať, Tolkienov nádherný spôsob rozprávania, no a samozrejme, zrná, zrnká a zrniečka právd nenápadne vsunuté kde-kade, raz ich čuť z úst Gandalfa, raz Legolasa, inokedy Aragorna, Froda, Sama...

23 07.04.2016

Výborný druhý diel! Na môj vkus nemusela byť vražda až taká drastická... akoby ktosi po Volaní Kukučky Galbraithovi povedal, že musí trochu pritvrdiť (keďže je to v móde), aby zaujal širšie (voči krutosti čoraz otupenejšie) čitateľské publikum. Domnievam sa však, že by zaujal aj tak. Vyšetrovateľská dvojica Cormoran a Robin spolu so zatiaľ veľmi nenápadným iskrením medzi nimi to utiahnu aj bez väčšieho násilia. Spisovateľské prostredie a intrigy, žiarlivosť až nenávisť, súperenie medzi kolegami/rivalmi, sláva a veľké egá, to všetko bolo vykreslené vierohodne. No a páchateľ? Počas čítania som ho neuhádla, moje šedé bunky asi trochu zhrdzaveli. Načase teda, že som zase oprášila detektívny žáner. Snáď sa "V službách zla" prejavia ako za starých čias :).

22 02.02.2023

(SPOILER) Opakovanie po rokoch, tentoraz v českom preklade, no a neuberám ani jednu z hviezd. Páchateľa som si nepamätala (čo je pri opakovanom čítaní detektívok skvelá výhoda), takže som si to zase užila. So Strikeom a Robin (ktorých pokladám za veľmi sympatickú vyšetrovateľskú dvojicu a teším sa na ich ďalšie prípady a nenápadné iskrenie medzi nimi), v kancelárii i v teréne, pri výsluchoch a odhaľovaní čriepkov prípadu mŕtvej topmodelky Luly, ktoré do seba na konci perfektne zapadnú. Áno, ten záver s neozbrojeným a čakajúcim Cormoranom je trochu za vlasy pritiahnutý, ale beriem to ako prípravnú scénu na záverečnú pomoc od Robin, takže sa to autorke odpúšťa :). No a beriem do ruky Hodvábnika a dúfam, že slovenský preklad ma nesklame...

Opäť perfektný diel a mne neostáva iné, len sňať klobúk pred autorkou, že dokáže po toľkých stovkách strán napísať zas a znovu skvelý príbeh, napínavý od začiatku do konca a s výbornou psychológiou postáv. Nehovoriac o prostredí Troch borovíc spolu s obyvateľmi tejto malebnej horskej dedinky, kde sa vždy rada vraciam.
V Kráľovstve slepých, kde jednooký je kráľom, sledujeme opäť viac liniek: suspendovaného Gamachea v rámci Sureté, Jeana-Guya a jeho pokušenie zradiť (tu sa mi veľmi páčilo, že v závere prišla pomoc, ktorej pôvodcov nepoznal; no rovnako dúfam, že sme sa nerozlúčili nadobro...), prapodivný závet Barónky, osudy jej troch detí a tiež postupy troch likvidátorov závete, spreneveru peňazí, vraždu (ako inak v detektívke) a Améliinu úlohu vo veci smrtiacich drog.
Čo námet, to skvelá pointa. Čo postava, to životný príbeh. Výborné!
Neviem sa dočkať ďalších dielov! :) A nesmierne sa teším, že sú preklady Pennyovej v češtine, keď sa už naši rozhodli ďalšie práva nekupovať...

22 29.06.2022

Po druhom prečítaní pridávam jednu hviezdičku v hodnotení - teda do plného počtu. A som rada, že môžem sériu čítať pekne po poriadku, keďže skladačka zapadá do seba a vzťahy sa rozvíjajú... a tie minulé odhaľujú. Ako v tomto diele udalosti s Gamacheovým otcom Honorém. V tejto súvislosti som rada, že linka s Danielom a jeho 2. dieťaťom bola pekne uzavretá, ako napokon všetky, čo u autorky oceňujem. Rozpracuje viacero línií, nie však únavne či chaoticky, práve naopak, a všetkým dá oblúk (motívy z detstva Morrowovcov, Armandov otec v. Daniel, včely, Véronique, D. Martin, Elliot...).
Hoci v 4. časti nie sme v Three Pines, ale v kanadskej divočine, autorka nás tam predsa len na chvíľu vypraví s Reine-Marie, Clarou a Peterom na Deň Kanady, aby tam Armand našiel riešenie zdanlivo neuskutočniteľného - pohnutia sochy.
Chudáci Morrowovci! S toľkými peniazmi a majetkom a predsa takí chudobní - bez lásky, šťastia a spokojnosti. Koľko tráum na spracovanie v jednej rodine! A nie je to tak aj vôkol nás?
Hoci som žena, Gamache mi je vzorom najmä prívetivým a múdrym konaním a reagovaním za každých okolností, láskavým pochopením i súcitom s démonmi druhých, vyžarovaním prirodzenej autority i nádherným vzťahom s milovanou osobou. (Aj) preto tieto detektívky rada čítam. Hor sa na Hladového ducha! :)

Nezvyčajné je, že titul obsahuje 2 semináre a 2 hry (oproti ostatným, kde je vždy 1 seminár a 1 hra). Všetky skvelé, treba povedať.
V prvom seminári je nám poodhalených pár tajomstiev domu č. 13 v Liptákove. Dozvedáme sa, kedy prišiel Cimrman do obce (+ - 200 rokov), ako bádatelia odškrabávali vrstvy omietky, aby sa dopátrali jeho básničiek na stene, ktorými platil v hospodě za pivo (po ôsmom pive: chlast = slast) a iné.
Posel světla (hra z budúcnosti) predstavuje ako bežné cestovanie potrubím, stav v spoločnosti, keď sa hrubé správanie vyskytuje len v starých knihách, nadávky sú archaizmami (průduch) a zlodeji sú, ale nekradnú :).
Z druhého seminára mi najviac utkveli popisy vyšľachteného univerzálneho vtákopyska (ktorý dáva denne nielen vajcia, ale aj acidofilné mlieko, a má schopnosť regenerácie všetkých častí tela okrem hlavy), ďalej skutočnosť dvojitého šachu pri hre či 1. out v dejinách šachu, ako aj letecké fotky Cimrmana, ktorý sa nerád fotil, a strhané rysy jeho autobusty :).
Hra so smrťou Vizionár bola asi prvá, ktorú som od DJC videla, pretože veštenie z pece si pamätám úplne dôverne, podobne ako Smoljaka v role Smrtky a uhlobaróna Čepelku :).

22 18.05.2021

Po opätovnom prečítaní a následnom pozretí (bez toho to jednoducho nejde) pridávam jednu hviezdičku, čím vzniká plných 5 :)). Záskok má úplne dokonale vyvážený seminár s hrou. Nepôsobia oddelene, ako to býva pri iných hrách DJC, ale ako jeden celok. Páči sa mi tiež, že v každej hre dostane väčší priestor, resp. výraznejšiu rolu niekto iný z hercov, všimli ste si? Tuna je to pán Svěrák, trebárs v Akte pán Čepelka atď.
V Záskoku je (nenásilne) vtipných hlášok toľko, že jedna plynule prechádza do druhej a čitateľ/divák má tendenciu sa v kuse usmievať... Hamlet bez Hamleta (pre nedostatok hercov), vznik rozhlasovej hry (Tma jako v pytli), korešpondencia JC s dramaturgom (praotec Čech, Nemec, Žid a Cigán), Ota Plk s měsíčky, desatoro pre hercov (perfektne vkomponované aj do hry samotnej), rola Mistra v podaní Svěráka, našepkávač...
Jednoznačne jedna z najlepších hier DJC, ak nie najlepšia :).

Kúzelne napísaná knižka od autora s krásnym zmyslom pre češtinu, humor, spravodlivosť a etiku. Milo ma prekvapila, zohriala a vyčarila úsmev, úškrny i hlasný smiech. :) Správne to ingrediencie radostného čítania. :)

22 19.11.2016

Krásne rozprávanie o živote v arménskej dedine. S obyvateľmi, ktorí prirastú k srdcu, ktorí toho prežili (vojnu, zemetrasenie, hladomor, rozmary prírody...) a napriek tomu alebo práve vďaka tomu sa nevzdali a žijú ďalej svoje zmysluplné životy. Páčilo sa mi, aké mali rodiny prívlastky a podľa čoho :). Rovnako prepojenie medzi všetkými, či už rodinné, alebo priateľské. Srdečnosť dýchajúca zo vzťahov medzi ľuďmi. I nádej, ktorá sa zaleskla na konci knihy, s novým životom, takým nečakaným, no o to povzbudzujúcejším a ešte viac všetko stmelujúcim. Skvelé! Teším sa na ďalšiu knihu od Narine.

21 20.06.2022