LOLYJA
komentáře u knih
No a já
Delphine de Vigan
(SPOILER) Na prvú by sa mohlo zdať, že banálny príbeh. Pri "náhodnom" stretnutí na železničnej stanici sa hlavná hrdinka Lou stretá s 18-ročnou bezdomovkyňou. Ako dievča s vysokým IQ má v hlave plno otázok a ako tínedžera, vieru v ideálny svet. 13-ročná Lou, napriek dobrému finančnému a sociálnemu zázemiu to nemá ľahké. Jej matka trpí silnou depresiou. Nezažíva materskú lásku, pochopenie ani fyzický kontakt – pohladenie, objatie. Všetku svoju energiu vkladá do pomoci bezdomovkyni No, ktorá sa po dovŕšení 18 roku v detskom domove dostáva na ulicu. No je dieťa počaté zo znásilnenia, neprijaté svojou matkou. Hoci tak rozdielne sociálne zázemie medzi Lou a No, spája práve nedostatok materskej lásky a vytvorí sa medzi nimi silné priateľské puto. Počas príbehu sme svedkami životného zlomu Lou, ktorá sa prostredníctvom priateľstva s No zoznamuje s pravidlami dospelých a uvedomuje si, že sama nedokáže vyriešiť problémy ľudstva, že .... „keby každý z nás ubytoval u seba doma jedného bezdomovca, keby sa každý rozhodol postarať o jedného človeka, o jedného jediného, pomohlo mu, staral by sa o neho, možno by ich na ulici bolo menej. “ Postupne však prichádza na to, že človek sa stáva dospelým, jedine tak, že sa musí s niektorými vecami jednoducho zmieriť, prestať ich riešiť, obrniť sa. „Tak to proste je“.
De Vigan majstrovsky zaznamenáva túžbu po láske, pochopenie a domov, pričom ponúka realistický pohľad na komplikovanú realitu.
Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom
Timothy Snyder
Obsahovo strašné, neuveriteľné čítanie. Forma čitateľná, faktografická, presná. Pre moju generáciu dôležité informácie z krutých dejín nie tak ďalekej minulosti. V období rokov 1930 – 1945 zavraždených zastrelením, hladovaním, udusených plynom, upracovaných v gulagoch 14.000.000 ľudí. Tak ako už bolo popísané, odporúčam ako povinnú literatúru minimálne stredoškolskej mládeže a viac. Záverečné Resumé na 3 stranách výborne zhrnuté.
Mami, kdy už konečně umřeš?
Martina Rosenberg
O knižke som sa dozvedela z filmu Tancuj Matyldo. 7 rokov som mala možnosť prežiť s človekom s ALZH. Vôbec, ale vôbec to nie je jednoduché. Pre jedného človeka nadľudský výkon. No, táto kniha ma neoslovila a ani neodporúčam ako návod pre rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú o príbuzného s demenciou. Pre mňa, ktorá to mám už za sebou, je tento príbeh pripomenutím si neľahkých udalostí a utvrdením, že som v tom nebola sama a aj ostatní prežívajú náročné chvíle.
Kniha je spoveďou dcéry starajúcej sa matku postihnutú demenciou a popisovaných je 99 % jej pocitov a trápenia. Autorka je z nemeckého prostredia. Sociálny systém v Nemecku a v našom postkomunistickom zriadení je neporovnateľný. Či sa jedná o finančné príspevky, alebo sociálnu výpomoc. U nás môžeme o tom len snívať.
Pre čitateľov v podobnej situácií predovšetkým odporúčam podporné skupiny pre príbuzných trpiacich demenciou s prednáškami odborníkov v rôznych oblastiach (sociálnych pracovníkov, neurológov, psychológov, psychiatrov, právnikov.... )
Autorka nič také nepopisuje, pravdepodobne ani nič podobné neabsolvovala, ak by áno, veľa problémov by spracovávala inak a veľa problémom by predchádzala.
Nemám právo ju súdiť, ale obsah knihy vyznieva veľmi sebecky a egoisticky. Týmto nechcem povedať, že nemáme brať ohľad na seba. Je nesmierne dôležité byť v pohode a hlavne sa starať aj o svoje psychické zdravie. Nezabudnem na slová neurologičky: „Je váš život menej cenný ako život vášho brata, prečo máte svoj plnohodnotný život obetovať jemu.“
Autorkina matka bola po celý čas v domácom prostredí. Ja som bola nútená, s veľkou obavou a výčitkami, po 3 rokoch dať môjho brata do sociálneho zariadenia. Trvalo mi 1 rok, kým som sa s tým zmierila. Spätne to neľutujem. Našťastie sme vybrali dobré zariadenie.
Ak chcete podporu v starostlivosti o človeka s demenciou, v tejto knižke ju, podľa mňa, nenájdete. Iba sa utvrdíte v beznádeji a sebaľútosti.
Môj život s bratom trpiacim ALZH bol v konečnom dôsledku obohacujúci o porozumenie, pokoru, trpezlivosť, empatiu.
Dve sestry
Åsne Seierstad
Moja druhá kniha od Åsne Seierstad. Dobrý reportérsky faktografický štýl. Nosnou osou príbehu sú dve sestry (z druhej generácie migrantov), ktoré sa dobrovoľne rozhodli „bojovať“ - byť manželkami bojovníkov a rodiť im ďalších bojovníkov, odhodlaných položiť život za Aláha a osud ich rodičov a súrodencov, všemožne sa snažiacich o ich návrat do Dánska.
V knihe je chronologicky opísaný neprehľadný vývoj vojny v Sýrii, ktorá začala obyčajnými občianskymi protestami v rolku 2011 v dovtedy sekulárnom štáte.
To, že sa kniha číta rýchlo, pri hodnotení nad 90%, ani netreba spomínať.
Neodporúčam čítať ako e-knihu. Veľa arabských slov v texte a slovník na konci knižky.
Matky
Pavol Rankov
Moja druhá kniha od Rankova. Skvelý spisovateľ, silný príbeh, brilantný štýl, bohatý jazyk. Všetko čo má dobrá kniha obsahovať. Vrelo odporúčam.
Včelár z Aleppa
Christy Lefteri
Dosť dlho a ťažšie sa mi čítala. Námet silný, ale nejako som sa nevedela vžiť do žiadnej postavy. Či to bola moja chyba, pretože si neviem predstaviť osud utečencov, alebo autorkina, že to nevedela až tak vierohodne opísať, neviem posúdiť. Každopádne téma veľmi závažná a aktuálna. Napriek môjmu hodnoteniu odporúčam a som rada že som si ju prečítala.
Spojenia
Delphine de Vigan
Tak takéto knihy ja môžem. Drsný reálny príbeh. Skvelé napísaný, kde žiadna veta, žiadne slovo neboli zbytočné. A odporúčala by som ako povinné čítanie rodičom pred rozvodom.
Darček
Sebastian Fitzek
Moja prvá kniha od tohto autora. Len v krátkosti. Namiesto psychologický thiler, by som to nazvala "scifi" thiler. Psychológia postáv uplne absentovala. A príbeh neuveriteľný. Jediné pozitívum bol štýl, čítalo sa ľahko, a to je na dobrú kriminálku malo.
Stalo se prvního září
Pavol Rankov
Veľmi sa mi páčila a som vďačná za super slovenského autora. Kniha prerozpráva, na osude troch kamarátov rôznych národností z provinčného mestečka, historické udalosti od 1. slovenského štátu po okupáciu ruských vojsk v roku 1968. Príbehy troch kamarátov a ich celoživotnej lásky k jednému dievčaťu z Levíc, z územia, kde každá historická udalosť ovplyvnila zmenu mena alebo národnosti bez toho aby sa pohli z miesta. Zaujímavými, smutnými aj veselými, niekedy až bizarnými príbehmi som sa dozvedela o nedávnej slovenskej histórií, ktorá nám nebola v čase totality dopriata.
Vedela by som si veľmi dobre predstaviť ako film, alebo televízny seriál.
Poznámka: Nátierku Májku neviem či tak skoro okoštujem.
Houbařka
Viktorie Hanišová
Prečítané na podnet relácie Knihy Dada Nagy. Príbeh smutný, ale veľmi dobre a citlivo napísaný. Popri veľmi nešťastnom osude mladej Sáry, boli zaujímavo a poučne opísané aj druhy húb. Celkovo boli opisy veľmi pútavé.
Súostrovie Gulag
Alexandr Isajevič Solženicyn
Tak toto som nedokázala dočítať. Písané pútavo, čítalo sa ľahko, ale ten obsah - na to ja nemám žalúdok. Každopádne je dobre, že takéto svedectvo existuje, ale nerobilo mi to dobre.
List zo záhrobia
Dominik Dán
Prvýkrát ako audiokniha čítaná vynikajúcim Mariánom Gajšbergom, počúvaná cestou na dovolenku. Klasická overená a nesklamaná Dánovka.
Pravda o případu Harryho Queberta
Joël Dicker
Je pravda, že Pravda o případu Harryho Queberta sa dobre číta, je pravda že dej má spád, je pravda že odhalenia sú prekvapivé, ale... od začiatku románu veľa otázok PREČO? Najviac ma iritoval prečo taký názov knihy, spomínanej v knihe? A tie zamilované listy (už nemám sladkých 15, ale to je aj na červenú knižnicu cezpríliž). Na všetky moje PREČO som po 500 stranách dostala odpovede, ale boli pre mne viac ako nereálne. Takže forma super, ale obsah, nedá mi ináč - 4 hviezdičky. Obdivujem autora, na tak mladého spisovateľa, pekný výkon + 1 hviezdička. Určite by som si to neprečítala opäť.
Klobučníkov hrad
Archibald Joseph Cronin
Ku knižke som sa dostala vďaka tejto stránke.
Napriek všetkej tej depresií, marazmu, veľmi čitateľná kniha. Psychológia postáv dobre vykreslená. Odporúčam.
Pod skleněným zvonem
Sylvia Plath
O tejto knižke som sa dozvedela z Martinusovej hry "Knižná šifra". Keďže som sa u mojej blízkej rodiny stretla s depresiou, výber bol jasný.
Čítala sa mi ako detektívka, veľmi pútavo napísané. Ester mi, napriek jej problémom, bola sympatická. Ester, presne tak sa volá aj moja príbuzná, ktorá sa liečila z depresie. Táto knižka mi priblížila jej neskutočné pocity prázdnoty. Odporúčam každému kto s touto diagnózou prišiel do kontaktu, snáď pomôže k vzájomnej empatii.
Krev prvorozených
Juraj Červenák
Nikdy som nemala v obľube historické romány. A toto je presne ten typ knihy, čo ma cez pútavý kriminálny príbeh prevedie časťou histórie. Záplatka super, do poslednej strany nepredvídateľné. Opisy, či už geografické, historické, politické, sociálne aj kulinárske presvedčivé, miestami až obracujúce žalúdok. Krv prvorodených má v prvom rade presvedčivosť, spád, napätie a skvelé rozuzlenie. Viem si predstaviť ako námet na skvelý kriminálno historicko výpravný film alebo seriál.
Jeden z nás: Príbeh o Nórsku
Åsne Seierstad
Po pár životopisných románoch, moja prvá literatúra faktu. Prečítala som na odporúčanie známeho. Normálne by som sa k nej asi nedostala. Námet a obsah diela by som považovala za bulvárne čítanie. A dozvedieť sa viac o nejakom šialencovi ma tiež nelákalo. ALE!!! Táto kniha je úplne z iného súdka. Štýl čistý faktografický, bez úvah, hodnotení a odsúdení. Veľmi dobre opisne vyznel kontrast životných hodnôt masového vraha so životnými hodnotami a ideálmi mladých nevinnými obetí. Dozvedela som sa veľmi veľa o Nórsku hlavne o jeho sociálnom a politickom systéme. Okrem hlavnej tragédie, ma šokoval fakt že sa masakru dalo predísť. A pekná myšlienka jedného dievčatka z Utoyi na záver: Keď toľko zla dokáže urobiť jeden jedinec, koľko dobra sú schopní urobiť ostatní ľudia.
Zpověď: Z děcáku až na přehlídková mola
Veronika Kašáková
Mám rada skutočné príbehy, Ku Zpovedi ... som sa dostala náhodou po zhliadnutí reportáže s Veronikou. Zaujal ma jej kultivovaný prejav, skromnosť a pokora. Kniha sa čítala ľahko a rýchlo. Hoci štýl, nech sa autorka neurazí, skôr forma slohovej práce. - 2 hviezdičky. Súhlasím so starším názorom, že by to chcelo spoluprácu s niekým skúsenejším. Napriek tomu odporúčam prečítať.
Krv nie je voda
Dominik Dán
Po dlhšej dobe, kedy som už mala "predánované" som sa opäť vrátila k prečítaniu tejto knihy a neľutujem.
Piata loď
Monika Kompaníková
Na túto útlu knižôčku len tak ľahko nezabudnem. Písaná z pohľadu dieťaťa z rozvrátenej rodiny, kde všetky asociálne činy jej najbližších sú pre hlavnú predstaviteľku prirodzené. Jarka sa nesťažuje, nefňuká, Jarka koná, len bohužiaľ za hranicou zákona, hoci z jej "naivného" pohľadu maximálne ochraňujúco a prirodzene. Knižka prečítaná asi pred tromi rokmi. Na film som sa veľmi tešila - sfilmované krásne.
