LOLYJA
přečtené 85
No a já
2011,
Delphine de Vigan
Na prvú by sa mohlo zdať, že banálny príbeh. Pri "náhodnom" stretnutí na železničnej stanici sa hlavná hrdinka Lou stretá s 18-ročnou bezdomovkyňou. Ako dievča s vysokým IQ má v hlave plno otázok a ako tínedžera, vieru v ideálny svet. 13-ročná Lou, napriek dobrému finančnému a sociálnemu zázemiu to nemá ľahké. Jej matka trpí silnou depresiou. Nezažíva materskú lásku, pochopenie ani fyzický kontakt – pohladenie, objatie. Všetku svoju energiu vkladá do pomoci bezdomovkyni No, ktorá sa po dovŕšení 18 roku v detskom domove dostáva na ulicu. No je dieťa počaté zo znásilnenia, neprijaté svojou matkou. Hoci tak rozdielne sociálne zázemie medzi Lou a No, spája práve nedostatok materskej lásky a vytvorí sa medzi nimi silné priateľské puto. Počas príbehu sme svedkami životného zlomu Lou, ktorá sa prostredníctvom priateľstva s No zoznamuje s pravidlami dospelých a uvedomuje si, že sama nedokáže vyriešiť problémy ľudstva, že .... „keby každý z nás ubytoval u seba doma jedného bezdomovca, keby sa každý rozhodol postarať o jedného človeka, o jedného jediného, pomohlo mu, staral by sa o neho, možno by ich na ulici bolo menej. “ Postupne však prichádza na to, že človek sa stáva dospelým, jedine tak, že sa musí s niektorými vecami jednoducho zmieriť, prestať ich riešiť, obrniť sa. „Tak to proste je“. De Vigan majstrovsky zaznamenáva túžbu po láske, pochopenie a domov, pričom ponúka realistický pohľad na komplikovanú realitu.... celý text
Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom
2013,
Timothy Snyder
Obsahovo strašné, neuveriteľné čítanie. Forma čitateľná, faktografická, presná. Pre moju generáciu dôležité informácie z krutých dejín nie tak ďalekej minulosti. V období rokov 1930 – 1945 zavraždených zastrelením, hladovaním, udusených plynom, upracovaných v gulagoch 14.000.000 ľudí. Tak ako už bolo popísané, odporúčam ako povinnú literatúru minimálne stredoškolskej mládeže a viac. Záverečné Resumé na 3 stranách výborne zhrnuté.... celý text
Mami, kdy už konečně umřeš?
2016,
Martina Rosenberg
O knižke som sa dozvedela z filmu Tancuj Matyldo. 7 rokov som mala možnosť prežiť s človekom s ALZH. Vôbec, ale vôbec to nie je jednoduché. Pre jedného človeka nadľudský výkon. No, táto kniha ma neoslovila a ani neodporúčam ako návod pre rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú o príbuzného s demenciou. Pre mňa, ktorá to mám už za sebou, je tento príbeh pripomenutím si neľahkých udalostí a utvrdením, že som v tom nebola sama a aj ostatní prežívajú náročné chvíle. Kniha je spoveďou dcéry starajúcej sa matku postihnutú demenciou a popisovaných je 99 % jej pocitov a trápenia. Autorka je z nemeckého prostredia. Sociálny systém v Nemecku a v našom postkomunistickom zriadení je neporovnateľný. Či sa jedná o finančné príspevky, alebo sociálnu výpomoc. U nás môžeme o tom len snívať. Pre čitateľov v podobnej situácií predovšetkým odporúčam podporné skupiny pre príbuzných trpiacich demenciou s prednáškami odborníkov v rôznych oblastiach (sociálnych pracovníkov, neurológov, psychológov, psychiatrov, právnikov.... ) Autorka nič také nepopisuje, pravdepodobne ani nič podobné neabsolvovala, ak by áno, veľa problémov by spracovávala inak a veľa problémom by predchádzala. Nemám právo ju súdiť, ale obsah knihy vyznieva veľmi sebecky a egoisticky. Týmto nechcem povedať, že nemáme brať ohľad na seba. Je nesmierne dôležité byť v pohode a hlavne sa starať aj o svoje psychické zdravie. Nezabudnem na slová neurologičky: „Je váš život menej cenný ako život vášho brata, prečo máte svoj plnohodnotný život obetovať jemu.“ Autorkina matka bola po celý čas v domácom prostredí. Ja som bola nútená, s veľkou obavou a výčitkami, po 3 rokoch dať môjho brata do sociálneho zariadenia. Trvalo mi 1 rok, kým som sa s tým zmierila. Spätne to neľutujem. Našťastie sme vybrali dobré zariadenie. Ak chcete podporu v starostlivosti o človeka s demenciou, v tejto knižke ju, podľa mňa, nenájdete. Iba sa utvrdíte v beznádeji a sebaľútosti. Môj život s bratom trpiacim ALZH bol v konečnom dôsledku obohacujúci o porozumenie, pokoru, trpezlivosť, empatiu.... celý text
