MarqueeMoon komentáře u knih

Veľa kníh je skvelých, ale potom sú také, ktoré pasujú konkrétnemu človeku na mieru, ako napríklad v perfektnom pomere namiešaný osobný parfum, kde sa priam dokonalo všetko skĺbi vrátane detailov (hlavne detailov) a ktoré ešte po rokoch vyvolajú spomienku na silný pocit pri čítaní. Myslím, že som opäť našiel takú knihu. "Zažrala" sa do mňa a môžem zabudnúť kopec skvelých pasáží, časti deja atď, ale nezabudnem na to "niečo". Táto kniha mi jednoducho sadla.

7 13.03.2024

Bez knižnej výzvy by som sa o tejto knihe nikdy nedozvedel a bola by to veľká škoda. Pre niekoho je Boh prírodou, pre niekoho svedomie/vedomie, pre niekoho múdry ujo s plnofúzom, pre niekoho vôbec nič a pre niekoho pragmatický nástroj k moci a výhodám s tým spojených.
Veľmi dobrá detektívka s výborným komisárom-detektívom, ktorý sa správa a koná uveriteľne a ktorému chcem fandiť. Z horlivého zástancu reformy a idealistu sa stáva mierny zástanca reformy a realista. Zaujímavejšia postavička ako kdejaký tuctový "cool" vtipný detektív v americkej kriminálke.
Taktiež poučná sonda do histórie, kniha mi pootvorila nové obzory.

7 06.02.2023

Kingovi idú rozhodne lepšie romány, no aj jeho poviedky nasadzujú latku pomerne vysoko a stojí za to začítať sa.

7 28.01.2023

Autor výstižne zhrnul niečo, čo sme už asi všetci vedome či nevedome tušili. Kniha do praktického života, ktorá dokáže byť užitočným pomocníkom pri správnom budovaní návykov. Tak jednoduché a zároveň tak ťažké to môže byť. Napríklad aj táto stránka mi pomáha pravidelne čítať a teda udržiavať si istý návyk. Rád si odfajknem v zozname prečítanú knihu, kde vidím nejakú štatistiku. Vyšší cieľ je niečo od knihy dostať , zabaviť sa alebo sa naučiť, mať väčší prehľad. A dostávame sa k spoluvytváraniu celkovej osobnej identity, ktorú mi poskytujú knihy - lebo aj tie sú sami o sebe pomocníkom k istému životu, ktorý chcem viesť. Budovanie návykov a ich udržanie, skladanie návykov, dvojminútové pravidlo, prehodnocovanie návykov atď. Pojmy s ktorými autor pracuje nanajvýš inteligentne a perfektnou pedagogickou formou ich predostiera čitateľovi, aby to pochopil. Výhra tejto knihy spočíva v tom, keď si po jej dočítaní, človek minimálne zrekapituluje svoje vlastné návyky a zamyslí sa, kde mu uchádza drahocenný čas a potenciál.

7 20.02.2022

(SPOILER) Oceňujem hlavne nápad a atmosféru Stalkera (hlavne spočiatku), všetko v náznakoch, človek stále čaká, čo odkryjú ďalšie stránky, až sa dostávame k bodu, kde profesor Pillman diskutuje v krčme s Noonanom - toto je pre mňa vrchol knihy a tu mi hlava aj predstavivosť najviac pracovala. Potom to už začalo byť o tom istom a s knihou to u mňa šlo z kopca, jednak dejovo to bolo jalové (nechcelo sa mi už čítať o lysinách, huspeninách a o tom ako sa hrdina za asi 8 rokov nikam nepohol, iba šiel zrazu do pásma pre zlatú guľu) a nič prevratné/zaujímavé čo do mozaiky hlavnej aj vedľajších postáv nepribudlo. Záver slabý, všetko to hneď vyšumelo keďže dobrá myšlienka nebola lepšie podporená príbehom od približne polovice knihy.

7 01.04.2021

Jedna z tých kníh ku ktorým sa určite raz vrátim a za všetko môže tá hutná atmosféra a opisy prírody a onoho zlovestného niečoho na pozadí. Navyše veľmi pekná kniha, no forma v tomto prípade neprekonala obsah. Delikátna záležitosť na jedno letné, vlhké popoludnie minimálne kdesi pod vŕbou, hneď si predstavujem to vŕbie monštrum na záhrade rodičovského domu :)

7 23.03.2021

Pred pár minátami dočítané. Asi som mal dobrý podvedomý dôvod nesiahnuť po tomto darčeku tri a pol roka. Nesúď knihu podľa obalu - ten je výborný. A ja som podľahol a usúdil, že to môže byť fajn a ani som nevedel, že je to prvá časť trilógie, čo ma teraz mrzí lebo by som to bol odložil v polovici. Pseudo-psychologické krimi, štruktúra knihy nesúrodá, totálne nezáživné vyšetrovanie s nesympatickými postavami, tie vnútorné dialógy boli skôr smiešne - pri tom diktafóne som zaspával tiež milá hlavná hrdinka, nielen tvoje alter-ego, autori asi prečítali niečo z Freuda, pár článkov z netu, inšpirovali sa severskými chúťkami k deťom a nápad bol na svete. Nevravím, že zlý - ale šialene plochý a nedotiahnutý, z môjho pohľadu a to nie som nejaký literárny kritik, čo zjedol všetku múdrosť, iba laik na ktorého to z tých stránok vyskakuje. O ďalších negatívach sa nebudem už rozpisovať z úcty k času, ktorý nad tým autori strávili. Pozitíva - obálka, ale to som už myslím písal. Akúrat ten bestseller zlatými písmenkami mi k tomu nepasuje, ale tak, kde je dopyt, tam je ponuka.

50%. Mal som s knihou niekoľko problémov a podľa môjho skromného názoru sú to objektívne problémy knihy. Prvý sú postavy, žiadne sympatie /antipatie mnou nelomcovali - šeď (+ dialógy). Druhý je absencia kúzla mysteriózna a strachu a to hlavne z dôvodu dávkovania a uveriteľnosti, paradoxne to, že je tam toho toľko, dielu veľmi škodí a jednoducho ma to už unavovalo, povedal by som, že prvá polovica knihy je lepšia než tá druhá. Tretí dôvod je rozpačitý záver - z môjho pohľadu, jednoducho nemal čím prekvapiť tak autor zvolil tak trošku kvázi šokujúci záver - nechalo ma to chladným, žiaľ. Štvrtý dôvod je prílišná inšpirácia inými dielami (It) a z môjho pohľadu tak trochu aj kráľa v žltom (motív na konci) ale tento štvrtý bod vlastne nie je ani tak kritika. Aby som nebol iba negatívny, musím na druhej strane uznať autorovi aspoň dômyselné remeselné vybudovanie deja a skladanie mozaiky - bez ohľadu na vyššie popísané. Napriek všetkej kritike treba podotknúť, že som si knižku vedel občas aj vychutnať a v podstate mi spríjemnila posledné dni tou mrazivou atmosférou- v zmysle chladného počasia. Myslím, že urobilo svoje to že je január, takže som ju vlastne zhltol:)

7 16.01.2021

Čaro u mňa spočívalo v štýle a forme. Príbeh ani postavy mi neboli príliš po chuti, no napriek tomu sú v knihe veľmi obratné a nápadité vety. Musím uznať jedinečný štýl a toto ma baví na veľkých autoroch. Mne tou nápaditosťou v tomto zmysle Fitzgerald pripomenul Steibecka a Wildea. Taký mix týchto dvoch ak to vôbec dáva zmysel, no tak to cítim a práve toto ma knihu donútilo napriek nezaujímavému deju takmer zhltnúť. Na druhý pokus by to možno boli 4 hviezdičky, no asi sa k tejto knihe nevrátim.

6 17.09.2024

Oceňujem najmä mnoho pre mňa nových informácií, čoby fanúšika Joy Division.
Kapela vydala dva štúdiové albumy - Unknown Pleasures a Closer - oba nesmierne vplyvné, ktoré sú pevnými piliermi nielen post-punku, ale aj alternatívneho hudobného prúdu ako takého. Hooky sa s tým nepáral, niekomu sa jeho štýl nemusí páčiť, ale čo.. je to jeho knižka! :)

6 08.05.2022

Podvoliť sa lebo je to pohodlné a výhodné, tá "normálnosť" je na ľuďoch desivá, čo sme ochotní akceptovať a ako sa nedokážeme učiť z minulosti. Populistickí lídri, pravica smerom príliš nakraj a apatia v spoločnosti ma desia viac než islamizácia Európy a pár dievčat s handrou na hlave. Benov Abbésov a rozsievačov myšlienkovej rakoviny je veľa aj v realite a sú z rôzneho cesta. A dostaná sa ku korytu v pravý čas. Moralizovať mi neprináleží, no absolútny nedostatok empatie a vcítenie sa do iných aj v úplnych maličkostiach - pretože opak sa bežne akceptuje a je to všeobecne normálne, postupne dovádza človeka k otupeniu vnímania a zmyslov a to je to dosť desivé, no tak banálne. Sú veci, ktoré su tak samozrejmé a nemali by byť. Občas rozum stojí. Okrem covidu bojujeme už dlhodobo aj s mamvpičizmom, čo je horšia choroba, lebo sa nedá ľahko liečiť, neexistuje účinná vakcína a má horšie trvalé následky. Stáčí si všímať ľudí, ja sa nepovyšujem, ale prečo je toľko absolútnych blbcov? Viem, že je tam xy premenných. Je nám až moc dobre a mnohým chýba zmysluplnosť ich života a väčšia sebareflexia. Ono všetko mi pomáha si viac uvedomovať aj M.H. s jeho knihami, sú veľmi inšpiratívne, aj keď v nich mnohí vidia iba nadbytok nechutnosti, porna a depresie.
V tejto knihe vidno istú zmenu oproti iným knihám od autora, a to, že vnútorný rozklad hlavnej postavy je viac zapríčinený rozkladom spoločnosti zvonka (v iných knihách samozrejme spoločnosť k rozkladu dosť prispieva, no tu je to badať asi najviac) , no záver je v podstate rovnako smutný a nihilistický ako všetky diela autora, v tomto určite nesklamal. Možno je dokonca vôbec ten najsmutnejší. V iných autorových knihách je každopádne vnútorný svet hlavnej postavy bohatší, zaujímavejší, čo trochu zráža moje hodnotenie, celkový dojem je ale nadpriemerný ako vždy.

6 11.02.2022

Podctivo! spracovaná téma v celej svojej šírke (uf koľko zdrojov!), niektoré informácie ma negatívne prekvapili aj keď nemám klapky na očiach. Taktiež som si jednotlivé kapitoly musel dávkovať postupne, aby som to lepšie vstrebal.
Človeku musí byť posledné roky aj v miernom podnebnom pásme ako napríklad na Slovensku jasné, že planéta nám začína vraciať údery aj s úrokmi, lebo menšie tornádo som si donedávna u nás alebo blízko pri hraniciach vážne nevedel predstaviť. Tá klimatická úzkosť dá človeku zabrať, keď si predstaví, že jedného dňa bude mať rodinu a na druhej strane, aj keď zmena klímy zasiahne a zasahuje už každý geografický kút bez výnimky, stále ešte máme šťastie, že žijeme v strednej Európe, kde len napríklad počet úmrtí na horúčavy je každoročne x-násobne nižší. Tým nič nechcem zľahčovať. Klimatická kríza je najvážnejšia vec akej ľudstvo kedy čelilo a hlavne bude čeliť a ako autor pekne poznamenal, od nej sa budú odvýjať všetky ostatné krízy. Žiaľ, lobisti v poľnohospodárstve a v ropnom priemysle sú veľmi vplyvní hráči na poli geopolitiky, čo je jedným z veľkých problémov. Vydesilo ma aj to, čo Wells spomínal v knihe, ako na konferencií (v Chicagu?) superboháči neuvažovali v zmysle ako planétu technológiou zachrániť, ale všetci na tej konferencií sa skôr zamýšlali ako pomocou technológie uniknúť. Veľmi depresívne, autor nám nedal vydýchnuť, no prečítať by si to mal úplne každý.

6 05.05.2021

Vidno, že autori si dali záležať na pomerne dôkladnom rešerši literatúry, majú toho aj dosť napočúvaného a myslím, že veľa krát trafili klinec po hlavičke. Myslím, že hudbu dnes potrebujeme viac, než kedykoľvek predtým a tá "depresívna" či melancholická hudba mne veľmi pomáha a počúvam ju často - a to nie som žiadny introvert skôr úplne naopak (závisí), no táto hudba je niečo s čím sa identifikujem a čo sa ma dotýka. Netvrdím, že nemám rád aj kvalitnú tanečnú hudbu (zbožňujem elektroniku) a taktiež mám aj pomerne dosť "guilty pleasures" no keď počávam hudbu typu The Cure alebo povedzme z elektra hudbu typu Boards Of Canada alebo aj v knihe spomenutých Oneohtrix Point Never, tak som veľmi rád, že som nažive napriek tomu, čo sa môže diať v mojom osobnom živote, či v tom chaose zvanom svet a spoločnosť naokolo. Ďakujem za túto knihu a zdravím všetkých fanúšikov The Cure, Joy Division, Cocteau Twins, The Smiths, Depeche Mode, Bauhaus, The Chameleons, Radiohead, Massive Attack, Portishead, Bjork, Nirvany, My Bloody Valentine a mnoho ďalších skvelých aj podstatne menej známych úžasných kapiel. A počúvajte aj súčasnú hudbu, to že všetko dobré v hudbe už bolo je jeden obrovský mýtus. Je veľa geniálnej hudby aj dnes, iba treba hľadať, takú vačšinou v bežnom rádiu nezačujete.

6 24.04.2021

(SPOILER) Nie, nepodarilo by sa uskutočniť núdzový plán ak by liečba Josie zlyhala, pretože Klára je až príliš dokonalo naprogramovaným UP. Nie je to človek s jeho prirodzenými odchýlkami ako aj Josie, ktorá v istých chvíľach môže pripomenúť skôr vykalkulovaného robota, evolučne naprogramovaného, aby prežil v skupine (napríklad interakčné stretnutie). Klára pre mňa predstavuje dokonalý vývojový stupeň robota-humanoida z pohľadu empatie. Z pohľadu problému v knihe, Klára je takmer dokonalý alebo dokonalý, no stále stroj. Dokázal by niekto preklenúť túto prekážku? Asi nie, ako to Klára predpokladala, no možno nakoniec predsa len áno a na konci dňa sa rozdiely úplne zotrú, koniec koncov, tam ako ľudstvo smerujeme. Už Klára bola natoľko (ne?)dokonalý UP, že Slnko tu nepredstavovalo len primárny, dobíjací zdroj energie pre UP, ale dokázalo poskytnúť aj špeciálne živiny a priam niekoho vyliečiť. Neviem, či som to pochopil správne, vidím v tom otázku viery a Boha - žeby aj UP potrebovali v niečo veriť? Bolo to, čo vykonali s otcom akýsi v prenesenom zmysle náboženský rituál? Neviem, každopádne Kazuo Ishiguro je úžasný spisovateľ, to viem na isto a zatiaľ viem na isto, že žiadna umelá inteligencia nedokáže verne napodobniť jeho unikátny literárny štýl. Bohužiaľ, či Bohuvďaka? Ak toto nastane, tak to bude znak, že sme zotreli hranice medzi človekom a robotom.

(SPOILER) Až na jednu (napriek neuspokojivému vysvetleniu H.Poirota) podľa mňa výraznú nepravdepodobnosť, skvelé.
Vraha som síce trafil, ale potom som si spomenul, že som možno tento príbeh už videl kedysi veľmi dávno v televízii.

5 11.02.2024

Celou knihou sa v podstate tiahne rozprávanie o "duši",paradoxne táto kniha je jedna prázdna, bezduchá ničím neobohacujúca nuda a je úplne jedno aký mám na túto vec názor.
Aj keď je to pseudoveda a zbožné prianie zvrchovaných pánov tvorstva (ľudí) naprieč históriou a kultúrami, žiť po smrti navždy v príjemnej éterickej forme kdesi so svetelnými bytosťami v pokosených zahradách s exotickým ovocím a bez komaróv, stále k tejto téme pristupujem so štipkou pokory, lebo viem, že nič neviem. No tá tendenčnosť a nábožnosť, občas až trápnosť, čo z tých stránok presakuje ma vyrušuje. Niekedy je to aj úsmevné napríklad, keď ľudia, ktorích resuscitujú, ich duša zatiaľ pozoruje iných duchov- a tí vypadajú zmätene:O Ako vedia, že sú zmätení? Čo ak im len treba ísť na záchod alebo sú to démoni? Kresťan vidi Jezisa, Ind uvidi čo Višnua a fanusik komiksov Batmana? Je rok 2023 a neviem, či - ako navrhuje autor v závere - sa už vytvoril ten tím psychológov, filozofov, lekárov, kňazov atď, ktorý by skúmal tieto zážitky "dôkladnejšie a komplexnejšie", no myslím, že je to ako vysávať piesok na pláži - zbytočné. Vo veku asi 7-10 rokov som naplno prvý krat precítil nekonečnosť prázdnoty po smrti, ktorá je stále tou najpravdepodobnejšou možnosťou a keď som to zvládol do môjho narodenia, zvládnem to aj po smrti a žiadna barlička nie je potrebná. Ak ju niekto potrebuje a úprimne cíti a verí, je to dobré pre neho - ak je to intímna a úprimna záležitosť, kedy nepotrebuje podnikať misionársku činnosť otravnou alebo násilnou formou na iných.

Riadna smotánka, všetko dobráci od kosti.
Stretne sa Henry Lee Lucas a Ottis Toole.. zrovna títo dvaja na seba navzájom natrafia.. to nevymyslíš.

5 10.09.2023

Fanúšikom A.C. Clarka som vďaka jeho Vesmírney odysei a Koncu dětství. Skúsil som aj poviedková tvorbu a aj keď to nebolo zlé, väčšina bol iba šedý priemer a niektoré ma vyslovene nudili. Aj preto, že Najdlhšia viac než 40 stranová poviedka mi sadla absolútne najmenej a bola príliš uťahaná a nezaujímavá. Mám pocit, že posledných asi 100 strán sa mi čítalo najhoršie a tie najslabšie poviedky sú v poslednej zhruba tretine knihy - dovtedy sa to celkom dalo. Začiatok super a pár poviedok mi utkvelo v hlave... Celkovo ale skôr rozpačitý dojem..

5 11.10.2021

Nie každý odborník, prípadne génius vie problematiku, ktorej sa venuje a rozumie jej aj podať tak, aby tomu porozumeli aj laici, ktorí sa danej problematike odborne nevenujú, prípadne o nej moc nevedia. Neil deGrasse Tyson to ale zvládol a spracoval zaujímavé témy zaujímavým/zrozumiteľným spôsobom. Nie každý vedec (či už je to astrofyzik, biológ, historik, či sociológ,..) dokáže dobre písať a preniesť svoj kúsok génia na papier prípadne ho predniesť v posluchárni univerzity - to je totiž dar. Osobne tam bolo pre mňa aj niečo nové, no keďže sa o podobné témy celkom zaujímam, väčšinu som vedel, iba preto strhávam malú subjektívnu hviezdičku. P.S. Posledná kapitola - Kozmická perspektíva tomu celému dodala perfektný rámec a posolstvo.

5 08.03.2021

Miestami ťažké čítanie, no neskutočne zaujímavá vízia a nápad. Čakám každú chvíľu, kedy prídu vládcovia, keď sa dívam na svet, už tu mali rok-dva byť.

5 01.02.2021