wiix komentáře u knih

Jednoducho vau. Mornstajnova opat nesklamala. To, ako dokaze opisat aj uplne banality zivota je lahoda pre oko i mysel. To, ze nepise o banalitach, ale o zivote ano, je tiez u nej jasne. A tiez to, co na zaciatku knihy vyzeralo ako klise o zidoch a casoch druhej svetovej sa hned zmenilo na dramu, tragediu, smutno, vycitky svedomia a zivot. Veru som si i poplakala. Necakajte happy end ale potrebujete si to precitat.

31 08.04.2023

Asi som do Mornštajnovej. Asi určite. Opäť raz sila. Naozaj si to chcete prečítať! Príbeh zasadený do prostredia rokov socialistických a československých, o tichých hrdinoch, sklamaných ideáloch a zarytých presvedčeniach.

21 29.01.2023

Pred nejakým časom na mňa odvšadiaľ vyskakovala táto kniha, tak som si ju zaželala na Vianoce a nechala dosť zapadnúť prachom. Asi som mala divné obdobie, no nevedela som sa do nej začítať. Ale keď to konečne prišlo- páni!! Brutálne ma to dostalo. Pripomínalo mi to utópiu Príbehu služobníčky plus to bolo ešte o nás a našej mohloby-histórii.
Prečítajte si.

13 14.11.2022

Napriek tomu, že záver knihy a americký súdny proces bol trochu rušivý, kniha bola veľmi citlivá a krásna, taká, ktorá nazerá až na dno duše dievčiny, ktorá žije s prírodou ako panna zázračnica. Trochu mi to pripomínalo Malý strom a také príbehy ja môžem.

10 04.06.2020

Anna. To, čo som si mala prečítať ešte ako teenge som teraz dohnala a ľutujem trochu, že to neprišlo skôr. Nebudem vám tu Annu ospevovať-kto ju miluje ako ja, ten ju pozná a kto ju nepozná, toho asi neosloví. Aj keď...skús! Mňa navnadil aj seriál Anne with E, potom táto vyčačkaná "porcelánová" edícia a tiež taký ten vtieravý pocit, že som už stará a mamka. No ale Anna, zelený dom, Marilla a Mathew sa hodia v každom veku.

9 23.03.2021

Veľmi jemné a zároveň pevné dielo, z ktorého nemožno odobrať ani jednu kapitolu či jedinú postavu, aby sa nenarušila línia dokonalého celku. V prvom rade absolútne súhlasím s prirovnaniami k Švantnerovej Neveste hôľ či Maľovanému vtáčaťu. Z tohto súboru poviedok srší naturalizmus, detailnosť vykreslenia postáv a poetický opis všetkého, či už prírody, povahy človeka alebo takmer nehybného deja. Kniha človeka neupúta spádom a zvratom deja, dialógmi medzi postavami či svojou tragickosťou a "wau" efektami! Celá kniha je postavená na atmosfére mini-mesta s uzavretými vzťahmi s okolím, na legendách a mýtoch o kultúre Islandu, na pútavých príbehoch o všetkom a ničom zároveň, na psychológii vzťahu (či už priateľstva, lásky alebo spoluprebývania na určitom území) aj na túžbach a snoch ľudí, ktorí žijú svoje preobyčajné životy a hľadajú v nich svoj údel a zmysel.
Chcela by som vyzdvihnúť najmä to, čo ma upútalo na knihe najviac a čo ju podľa mňa odlišuje od iných diel a síce vykreslenie postáv, ktoré dokonale popísalo dedinu, v ktorej žij bez toho, aby autor čo i len spomenul jej rozlohu, architektúru či podnebie.
Na záver sa lúčim s myšlienkou a pravdou zároveň, ktorá podľa mojich zažitých dojmov z Islandu dostatočne pravdivo vykresľuje charakter tejto krajiny (a možno i charakter veľa mini-dedín zároveň) - „Tma dokáže byť prívetivá, prináša nám mesiac a hviezdy na nebi, svetlá u susedov, televízny program, sex, fľašu whisky, tmu by sme nemali haniť“ (s. 70).

9 30.12.2015

"Kdepak, Jeme, já myslím, že je jenom jeden druh lidí. Lidi.“ (Čipera)..bravúrne zaodeté ponaučenia slovami malých detí v rokoch, kedy bola rasová problematika na výslní a kedy ženy a deti nemali nikdy hlavné slovo. Kniha zaujme svojou jednoduchosťou, vtipom a múdrosťou.

9 07.03.2015

Nekonečne dlho mám túto knihu v knižnici. Už som aj videla film a musela počkať, kým naň zabudnem. Úspešne. Dosť dobré to bolo! Ba až veľmi. Mňa to chytilo hneď odzačiatku. Zvláštny podmanivý štýl rozprávačky a zápletka - veľká veľká vina, ktorá hádam ani nejde odpustiť. Sttašne to bolo silné, dlho budem nad tým premýšľať.

8 09.12.2022

Toto si dajte! A to hovorím ja, dlhoveký odporca literatúry o Osvienčime (niežeby som bola odľud, mne je z toho vždy všelijako, ale melodramatické knihy ako Pôrodníčka z Osvienčimu a Moja babka tety koňa syna pravnuk bol lekár v Auswitze mi skazili chute). Toto bolo iné. Okrem toho, že ide o nápaditý a metaforicky spracovaný komix o holokauste a jasneže hrá na city, je aj o živote po "tom", o psychických obetiach, rodinách, proste o živote.

8 09.11.2022

Milujem Soukupovú. Je to tak, tým pádom úplne neobjektívne vám túto knihu odporúčam, lebo bola super. Nie tak ako Zmizet, K moři či Pod sněhem, ale tie nastavili latku na 8 hviezdičiek z 5. Toto bolo také ľahšie, ale stále silné. Herečka má chlapca, teenegera, dosť vyvrheľa. Odparkuke ho k babke na dedinu, kde sa tak nejak udomácni, upokojí, dozrie. Znie to tak jednoducho a prízemne, ale ten štýl! To je niečo. Vety spolu lahodia, celé je to uveriteľné a má to emócie.

8 26.06.2022

Bzukot včiel je magická záležitosť. Kniha je hrubá, má množstvo zákutí, viacero rovín a príbehov. Dej je rozprávaný chlapcom, ktorý sa v knihe narodí vlastne až v polovici a hovorí príbeh magického Simonopia, s rázštepom pery, čo bolo samozrejme na začiatku 20teho storočia brané ako prejav démona, odľuda či príšery. Príbeh prechádza vojnou, španielskou chrípkou, vyvlastňovaním pôdy-témy nevyzerajú až tak lákavo, ALE! To ako sú napísané, vyrozprávané, s akou následnosťou, to si ma získalo, aj keď prvých asi 100 strán mi prišlo zdĺhavých a nudných. Kniha si vás proste získa. Časom, tónom akým je napísaná a tým neustálym niečím magickým v pozadí.

8 19.11.2021

Knihu Žiarenie som prečítala už veľmi dávno a zbožňujem ju rovnako ako rovnomenný Kubrickov film. Doktor spánok je ďalšia skvelá, mysteriózna vecičky od #stephenking a jeho fanúšikom ju nemusím predstavovať. Tým, ktorí ho nepoznajú a majú radi akési temné tajomno a zimomriavky pri čítaní, ho vrelo odporúčam.

7 21.06.2021

Toto bola po dlhej dobe jedna z najlepších a najsilnešjích kníh. Viem, že pre niekoho mohol byť dej tzv. "vysávač emócii" a že to mohlo pôsobiť akoby autorka nasilu chcela rozplakať čitaľa hromadou neuveriteľných situácii, ktoré sa fakt len náhodou mohli stať jednému človeku. Ak sa však zamyslíte nad tým, aké jednoduché je niekoho problémy nevnímať alebo ich prehliadať a že je jednoduchšie a veselšie si vyberať len pohodlných známych, tak vám ozaj príde smutno nad životom ako takým. Sila priateľstva, beznádej, manipulácia s ľudským vedomím, netradičnosť a emotívnosť príbehu - to všetko vás pohltí na nasledujúcich 700 či koľko strán. Na konci vám napadne, že ste prežili (ne)jeden náročný ľudský život, malý život a zbytočný vo vesmírnom kolotoči, a predsa tak dôležitý pre mnohých ľudí. A ak si myslíte že "toto sa ozaj nemohlo stať"...skutočne?

7 21.09.2019

Veľmi citlivé a melanholické dielo, úplne uveriteľné, nabáda na zamyslenie o krehkosti a inakosti ľudského vnímania, o dôležitosti cítenia a vnímamia, o akčnom a povrchnom žití. Zároveň je možné v hlavnej postave badať nástup depresie a závislosti na všetkom, čo človeka znecitlivie, pretože život je zložitý, nevyriešiteľný a niekedy aj bolestný.

7 04.06.2019

Príjemné metaforické dielo. Na prvý pohľad (skôr na prvé čítanie) to môže vyzerať, že kniha je o čajke. Čo je na čajke také zvláštne, že niekto potrebuje o nej napísať knihu? Naozaj je kniha o život čajky? Áno i nie. Takáto čajka ako Jonathan Livingston je v každom z nás. I niektorí z nás sa "viac sústredia na lietanie než na jedlo." V každom z nás sú vyššie ciele a sny, za ktoré sa netrba hanbiť, treba sa snažiť, dúfať, sniť, prekonávať sa. Niekedy som mala pocit, že každý sa v Jonathanovi snaží utlmiť to, prečo v skutočnosti žije. On si myslí že preto, aby zistil rôzne techniky letu pre radosť, ostatní si myslia že žije a lieta preto, aby sa nasýtil, rozmnožoval, jednoducho prežíval. Aké metaforické! Človek by sa však takto nemal nechať ututlať, nechať sa odradiť, ponížiť či demotivovať. Človek môže byť kým a čím chce, len musí chcieť.
Niekedy stačí len malý impulz, aby sa človeku otvorili oči a vnímal svet.

7 26.03.2017

Stručný, výstižný, čitateľný a predsa plný metafor, taký bol tento príbeh. Odzačiatku do konca - zimomriavky. Nevedela som sa odtrhnúť od deja, iba keď som premýšľala nad tým "čo ak tým myslel toto..". Desivá skutočnosť odľudštenia človeka pre spokojnosť a kvázi šťastie. Samotné knihy ako prostriedok a metafora pre rozmýšľanie a zmysel. Úžasné!

7 31.07.2016

Túto útlu a neznámu knihu, ktorá je napísaná skoro ako scenár k hre, som objavila vďaka sociálnej sieti, kde ju dievča zdieľali ako knihu roku 2021. A tá teda bola!
Od začiatku sa v príbehu vznáša také nepríjemné dusno. Človek, vie, že príde niečo silné, nie slovami (kniha je napísaná veľmi stroho), ale tým, čo je medzi riadkami. Poupátka sú všetky mladé dievčatá, ktoré chodia do divadelnej skupiny, ktorú vedie muž stredného veku, Mirek. Poupátka sú dievčatá, ktoré sa len hrajú na dospelé, ale dospelosť im už klope na dvere. Sú náchylné na klamlivé komplimenty, neisté samy sebou, túžiace po uznaní a obdive.
K dokonalosti tomu niečo málo chýbalo, ale odporúčam ju určite!

6 24.09.2021

Už dlho som nečítala tak pútavé, strhujúce a smutno šokujúce dielo. Nebudete sa vedieť od neho odtrhnúť, aj keď možno od začiatku budete šípiť, ako sa jednotlivé deje pospájajú. Tiež vám nebude vadiť ten apokalyptický podtón, pretože to zaváňa krutou realitou. Úžasné.

6 23.02.2019

Bolo to silné. Takto stručne by som to zhrnula a zvyšok emócii si nechala v sebe. Trochu ako film Prvý deň zbytku tvojho života, trochu idealistické a trochu zhurta. Ja však tlieskam a výskam nad tým, ako ma kniha pohltila, aké oblasti dumania mi popri hlavnom deji otvorila, do akých tém načrela (niektoré neviem ani slovam zhmotniť). Na konci som si musela dať prestávky medzi stránkami, aby som si veci sama v sebe ujasnila. Jednoducho úžasné.

6 27.06.2018

Je neuveriteľné, ako niekto dokáže vytvoriť tak silný príbeh s dvoma bezmennými postavami v postapokalyptickom svete. Jednoduché repliky o živote a smrti, pravdivé, kruté a reálne.

6 16.07.2017