Deia přečtené 1425

Cytonik 2022, Brandon Sanderson

Na túto knihu som sa veľmi tešila, patrila k jedným z najočakávanejších v tomto roku, ale nie som z nej až tak nadšená, ako som dúfala, že budem. Je to pravdepodobne tým, že pred čítaním tejto knihy som si znova prečítala aj prvé dve časti a u mňa najviac vedie práve tá prvá, kedy Spensa ide za svojím cieľom. Už v druhej časti mi chýbali postavy z tej prvej, ako je Jorgen, Kimmalyn či Cobb a veľmi veľmi som dúfala, že v tretej časti už konečné budú... no a neboli. A tak som celý čas čakala, že Spensa sa konečne vráti na Detritus a budú tam a nedočkala som sa :D. Aspoň že M-Bot jej ostal, aj keď tentokrát mi už občas prišiel trochu otravný. Ináč sa mi kniha čítala dobre, prostredie bolo zaujímavé, rôzne typy krajín, cez ktoré musela Spensa prejsť ma bavili. Aj nové postavy boli väčšinou fajn, len mi vážne chýbali tie staré. Sem-tam mi kniha prišla trochu rozťahaná, hlavne k záveru, kedy sa riešili prevažne cytonické veci, ktoré som asi tak úplne nepobrala. Myslím, že kebyže túto časť čítam s väčším odstupom od tých prvých, tak ma asi baví viac (ale zas by som si úplne nepamätala, čo sa tam dialo), ale nemôžem povedať, že sa mi kniha nepáčila – čakala som síce trochu viac, ale stále som si príbeh užívala a ďalšej časti sa nemôžem dočkať.... celý text

Výhled na hvězdy 2020, Brandon Sanderson

Táto časť sa mi čítala rovnako dobre, ako tá prvá, Sanderson vie písať naozaj úžasne. Trošku mi chýbali postavy z prvej časti, keďže Spensa svoju planétu opustila. Nové postavy ale sú tiež zaujímavé, hlavne národ malých kitsenov alebo chiméra Pára. M-Bot je samozrejme stále skvelý :). Kniha ma celý čas držala v napätí a pri čítaní som sa od nej nevedela odtrhnúť. Len ten koniec – opäť to skončilo tak, že nutne potrebujem ďalší diel (dúfam, že ho Sanderson napíše rýchlo!).... celý text

Vzhůru k obloze 2019, Brandon Sanderson

Kniha sa mi veľmi páčila. Páčila sa mi hlavná postava, Spensa, ktorá to v živote kvôli svojmu otcovi vôbec nemala jednoduché, a aj tak si šla stále za svojím cieľom. Tiež sa mi páčilo, že ľudia žijúci na planéte Detritus, sú ľudia, ktorí kedysi žili na našej Zemi a ktorí si rozprávajú také príbehy, ako aj my (napr. o Tarzanovi). Páčili sa mi aj vedľajšie postavy, ktoré boli veľmi zaujímavé, hlavne istá loď. V podstate sa mi páčilo asi naozaj všetko (aj obálka knihy). Od knihy som sa väčšinou nemohla odtrhnúť aj keď niekde v polovici mi to začalo prichádzať trošku monotónne, samý výcvik a tak, ale aj to sa potom zmenilo. Koniec mohol byť trošku dlhší, príliš veľa odpovedí na príliš málo stranách. Ale kniha je to aj tak skvelá a už sa teším na druhú časť :).... celý text

Fantom z Blackwoodu 2021, Darcy Coates

Knihy od Darcy sú čtivé, aj túto som zhltla za jeden večer, ale úplne nadšená z príbehu nie som. Mara mi spočiatku prišla celkom sympatická, páčila sa mi jej nezávislosť a túžba všetko racionálne vysvetliť. Len jej neschopnosť plánovania mi teda vadila, ešte že mala svojho priateľa, Neila, ktorý ju zakaždým zachránil. Tiež som veľmi nechápala tomu, že kto si kúpi obrovský dom bez elektriny a ďaleko od všetkého, ešte k tomu, keď nemá auto (zjavne teda Mara). Okrem toho mi táto časť prišla trochu viac strašidelnejšia a atmosférickejšia oproti tým ostatným (aj keď báť som sa nebála a to som knihu čítala neskoro večer) a pri čítaní som sa veru nenudila. Napriek tomu to ale na mňa celé nejak nepôsobilo, príbeh sa mi nedostal pod kožu a aj hlavná postava mi prišla časom otravnejšia. Ale v podstate som od knihy dostala to, čo som čakala – vcelku príjemnú, oddychovú jednohubku.... celý text

Nádraží Perdido 2010, China Miéville

Spočiatku som z knihy bola veľmi rozpačitá. Toľko rás, zvláštnych opisov mesta... nevedela som si to dobre predstaviť a nebola som si istá, či to bude ako celok fungovať. Ale fungovalo a ešte ako. Po pár stranách ma mesto úplne pohltilo. Aj keď to spočiatku nebolo veľmi napínavé, tak veľmi ma bavilo sledovať Izákov výskum, zoznamovať sa s rôznymi tvormi, či spolu s Lin, Izákovou chrobačou (na to som si vážne musela zvyknúť) partnerkou stavať sochy z akýchsi výlučkov. No a potom, keď sa Izákov výskum dostal tam kam nemal, tak tam ma to pohltilo už úplne, celé to začalo byť akčnejšie a ešte viac pozoruhodnejšie. Aj keď k hlavným postavám som nemala nejaký vrelý vzťah (na to boli na mňa príliš zvláštne), tak všetky mi prišli zaujímavé a bavilo ma sledovať ich príbeh, takže som im držala palce, aby sa im podarilo prežiť čo najdlhšie. Ale ku koncu to začalo trošku pokuľhávať, ako sa príbeh blížil do finále, tak som začala mať pocit rozťahanosti – ten som síce mala trochu aj predtým, pri rôznych vsuvkách, ktoré mi prišli zbytočné, ale koniec sa mi zdal naozaj strašne dlhý a moje nadšenie trochu opadlo. Napriek tomu ma kniha dostala, svet mi prišiel úžasný, prepracovaný (aj keď by bodla mapa celého sveta, nie len mesta), malo to atmosféru a aj niekoľko dní po dočítaní knihy sa pristihnem pri tom, že sa nad príbehom stále zamýšľam. Nie je to pre mňa dokonalá kniha, ale je vskutku fascinujúca a verím, že aj ďalšie knihy od autora sa mi budú páčiť minimálne rovnako, ako táto.... celý text

Pátá čtvrtina (13 povídek) 2020, Stephen King

V knihe nájdeme 12 poviedok, niektoré na pár strán, niektoré na pár desiatok. A musím povedať, že ani jedna ma nejak nenadchla. Knihu som už kedysi dávno čítala, čiže pri niektorých poviedkach som mala taký ten pocit, že som sa s tým už stretla, ale žiadnu som si nepamätala detailne. Tiež toto vydanie obsahuje poviedku Udrž hlavu, ktorá ešte v češtine nevyšla a v podstate ani nemusela, pretože podľa mňa to bola najhoršia poviedka z celej knihy – rozpísané bejzbalové zápasy Kingovho syna, ešte aj rozťahané. Bohužiaľ, ani väčšina ostatných poviedok ma veľmi neupútala (mnohé mi prišli úplne o ničom), aj keď niektoré boli zaujímavé (napríklad tá so Sherlockom Holmesom), alebo mali zaujímavé námety, ktoré by stálo za to rozpísať viac. Všetky sú ale napísané celkom čtivo, King proste písať vie, to sa mu uprieť nedá a niektoré mali skvelú tajomnú atmosféru, ktorú som si ale nestihla užiť, lebo bol rýchlo koniec (to je ten problém s poviedkami). Ale nevadí, ani King nemôže všetko napísať úžasne a verím, že z ďalších kníh, ktoré od neho prečítam, budem viac nadšená.... celý text

Mráz 2020, Bernard Minier

Kniha ma v podstate celkom bavila, čítala sa mi dobre, dej po čase začal byť aj napínavý – spočiatku ma to trochu nudilo, predsa len, vražda koňa nie je to pravé, ale s pribúdajúcimi mŕtvolami sa to potom rozbehlo. Čo sa mi veľmi páčilo je miesto, kde sa príbeh odohráva – zasnežené prostredie Pyrenejí, odľahlé miesto, inštitút pre chorých vrahov... to ma vážne bavilo. Čo mi tak úplne nesadlo sú postavy, hlavne Martin. Ako určite je brilantný, len ako vyšetrovateľ mi prišiel trošku zvláštny – bojí sa koní, ľudí, výšok, nevie strieľať... Cez to som sa tak nejak nevedela preniesť. Aj postava Diany v inštitúte mi prišla málo priebojná. A vedľajšie postavy sa mi takisto nepáčili, hlavne postava sudcu, ktorý sa zapájal do vyšetrovania prípadu, ktorý mu bol pridelený, to mi prišlo dosť divné, ale tak možno to tak vo Francúzsku funguje. Záver mi prišiel trochu prekombinovaný, ale zas to krásne do seba zapadlo (prekvapujúco som nič neodhadla). Ako určite túto sériu nezavrhujem a vyskúšam ešte aspoň ďalšiu časť, prostredie aj prípad ma bavili a čítalo sa to vážne dobre, len moje očakávania boli (opäť) trochu privysoké.... celý text

Studie jedu 2020, Maria V. Snyder

Ako väčšina kníh tohto žánru, aj táto je príjemne čtivá, strany ubiehali jedna za druhou. Jelena patrí medzi celkom sympatické hlavné postavy, aj keď to, ako jej všetko vychádzalo sa mi nie stále páčilo. Tiež som spočiatku mala problém s doberaním sa medzi ňou a jej nadriadeným Valekom, prišlo mi to také nasilu a tiež na to autorka celkom často upozorňovala. Čo mi ešte vadilo je nedostatočné rozvinutie sveta – ten pôsobil vcelku zaujímavo, ale dozvedali sme sa ňom len kusé informácie, takisto by celkom bodla mapka. Koniec mi prišiel dosť zrýchlený, hlavne vyvŕbenie vzťahu medzi Jelenom a Valekom. Aj napriek týmto negatívam som si čítanie knihy užila, bavili ma aj vedľajšie postavy (Ari a Janko) a na konci som bola celkom zvedavá, že ako to bude pokračovať. Ale v podstate hneď po dočítaní zo mňa začali tie dojmy vyprchávať, pri hlbšom zamyslení mi niektoré časti knihy prišli nelogické a po pár dňoch som si na pokračovanie už ani nespomenula, tak neviem, či sa k tomu niekedy odhodlám :).... celý text

Prorok a čarodejník: Dvaja priekopnícki vedci a ich protichodné vízie budúcnosti našej planéty 2021, Charles C. Mann

Čítanie tejto knihy som odkladala celkom dlho, pretože ma mierne desila jej hrúbka. Ale nakoniec sa z toho vykľulo veľmi zaujímavé čítanie. Autor sa v knihe venuje dvom zaujímavým mužom – Williamovi Vogtovi, ktorého nasledovníci si hovoria proroci, a Normanovi Borlaugovi, ktorého nasledovníci si zas hovoria čarodejníci. Proroci sú zástancami obmedzenia ľudskej populácie, zatiaľ čo čarodejníci veria technickému pokroku. A autor? Autor si nevie vybrať a tak nám približuje myslenie oboch. Táto kniha na poličke čakala skoro rok. A teraz, po jej prečítaní, môžem povedať, že som sa jej vôbec nemusela obávať – čítala sa mi veľmi dobre a opäť som sa toho veľa dozvedela. Ani o jednom z týchto mužov, či už o Vogtovi alebo Borlaugovi, som doteraz nepočula. A pritom to obaja boli veľmi zaujímaví ľudia, aj keď práca Borlauga mi bola oveľa sympatickejšia. O zelenej revolúcii som, samozrejme, počula, ale netušila som, že sa za ňou schováva on a ani koľko mravčej práce k tomu bolo potrebnej. Ale celá kniha nie je len o týchto dvoch osobnostiach, autor sa venuje viacerým dôležitým ekologickým témam. Ako sme na tom s pestovaním plodín, so zásobami sladkej vody, s využívaním energie, so zmenou klímy... Ako to bude fungovať, keď ľudská populácia našej planéty bude ďalej rásť. Pri každom z týchto problémov nám ukazuje pohľad jak prorokov, tak čarodejníkov. Celé to pritom podáva veľmi čtivo, takže čítanie, aj keď plné informácií, ma veľmi bavilo. Mnohé z týchto náhľadov na problémy boli pre mňa nové a vskutku zaujímavé, môžem povedať, že mi dosť rozšírili obzory, hlavne nové riešenia niektorých problémov. Napriek tomu mi ale kniha sem tam prišla trochu rozťahaná. A aj keď to bolo pre mňa veľmi zaujímavé a poučné čítanie, tak mi neprinieslo nejaký wow efekt, čiže som veľmi rada, že som si knihu prečítala a že ju budem mať v svojej zbierke, ale mám tušenie, že mnoho informácií proste vyšumí. Ale knihu rozhodne odporúčam.... celý text

Krvavé sestry 2017, Graham Masterton

Ja mám túto sériu vážne rada. Aj keď dej predchádzajúcej časti, Výkupné pro krále, ma až tak nebral, tak tu už ma to zase bavilo (aj keď prvá časť stále vedie). Síce autor píše ako podľa šablóny, ale tá šablóna ma vážne baví, aj túto časť som zhltla za dva dni. Opäť zaujímavé vraždy v zaujímavom prostredí, ktoré sú trochu brutálne (aj keď s obeťami som nejak nesúcitila), do toho sa striedajú aj kapitoly z pohľadu vraha, takže sa dozvieme aj motív, no a najviac ma baví to samotné vyšetrovanie a inšpektorka Katie, plus stále je tam niečo navyše (tentokrát kosti v kláštore). Tiež sa mi páči, že aj keď má každá kniha svoj vlastný prípad, tak niektoré prípady v pozadí sa tiahnu celou sériou. Ako aj osobný život Katie, ktorý má teda dosť nešťastný, ale zaujíma ma. Koniec je opäť taký, že nutne potrebujem ďalšiu časť, tak snáď čoskoro.... celý text

Nadělat prachy 2008, Terry Pratchett

Do tejto časti sa mi veľmi nechcelo, lebo musím priznať, že obálka ma vôbec nelákala. A keďže si veľmi nečítam anotácie, tak som vôbec nevedela, že ústrednou postavou bude Vlahoš, ktorého som si v minulej časti celkom obľúbila, takže sa dá povedať, že kniha prekonala moje očakávania :D. Príbeh sa mi čítal dobre, zaujal ma a hlavne sa mi páčili postavy, ktoré v ňom vystupujú. Okrem Vlahoša tu je aj Vetinari, ktorý je skvelý. Ten je síce v podstate v každej knihe, ktorá sa odohráva v Ankh-Morporku, ale väčšinou viac v pozadí, takže som rada, že tu vystupuje aktívnejšie. Záporákom je spolumajiteľ banky, Kosma, ktorý je trošičku šialený a to veľmi zaujímavým spôsobom. A netreba zabudnúť ani na Gráciu, golema, ktorý číta ženské časopisy. Samozrejme aj samotný dej sa mi páčil, Vlahošove nápady ohľadom peňazí, Igor v podzemí banky... tiež ma to dosť bavilo. Čo mi prišlo trochu navyše bola linka slečny Srdénkové ohľadom golemov, tá mi tam úplne nesadla. Celkovo som s touto časťou spokojná, aj keď sa mi páčila o kúsoček menej ako Zaslaná pošta, ale dúfam, že s Vlahošom sa ešte stretneme.... celý text

Mýty 2019, Stephen Fry

Spočiatku som z knihy bola celkom nadšená, pretože o zrode sveta podľa gréckych mýtov som toho až tak veľa nevedela, takže som bola rada, že sa mi to trochu objasnilo. Ale postupne to nadšenie začalo opadávať. Poznámky pod čiarou mi najprv nevadili, väčšinou mi prišli zaujímavé (hlavne čo je po ktorom stvorení nazvané), časom mi ale prišli otravné, dosť z nich sa mi zdalo zbytočných a dosť ma rušili pri čítaní. Neustále spomínanie rímskych božských ekvivalentov mi vadilo v podstate už od začiatku, ale tak cez to by som sa ešte preniesla. Tiež som čakala, že mýty budú nejak zoradené a aj keď nejaké poradie tam asi bolo, tak aj tak to na mňa pôsobilo chaoticky. Dlhšie príbehy ma bavili, aj keď väčšinu z nich som už poznala, kratšie príbehy mi zas prišli až príliš krátke, väčšinu z nich som zabudla asi hneď po prečítaní. Celkovo som od knihy asi čakala niečo viac, čo som, bohužiaľ, nedostala. Keď som kedysi čítala (opakovane) Staré grécke báje a povesti od Petišky, tak pri čítaní som bývala nadšená, čo sa pri tejto knihe nestalo. Ako asi chápem, prečo sa toľkým ľuďom páči, ale aj keď som rada, že som ju prečítala, tak mne jednoducho nesadla.... celý text

Jazero Stillhouse 2020, Rachel Caine (p)

Môžem povedať, že knihu som prečítala jedným dychom. Námet mi prišiel veľmi nápaditý, aj keď spočiatku som si myslela, že Gwen (predtým Gina) je prehnane paranoidná a že takéto prenasledovanie by sa určite nekonalo. Ale postupne som jej správanie, postupy a opatrenia začínala chápať. Síce trvalo celkom dlho, kým sa v príbehu objavila mŕtvola, ale aj mierne nezáživný začiatok sa mi čítal dobre. No a po mŕtvole som sa už naozaj nemohla odtrhnúť. Bola som veľmi zvedavá, ako to celé dopadne, takisto tam pribúdali zvraty, ktoré som vážne nečakala (teda niektoré trochu áno :D). Postavy sa podľa mňa správali reálne, Gwen a aj jej deti som si obľúbila. Záver bol možno miestami trochu pritiahnutý za vlasy, ale páčil sa mi. Akurát na konci som zistila, že je to prvá časť série, myslela som si, že sa jedná o samostatnú knihu, takže teraz dúfam, že v slovenčine čoskoro vyjde aj druhá časť :D. Ináč je to príjemná, napínavá jednohubka, ktorá mi naozaj sadla.... celý text

Železný vlk 2021, Siri Pettersen

Bez mučenia sa priznám, že trilógiu Havranie kruhy si už veľmi nepamätám, ale viem, že sa mi veľmi páčila a Hirku, hlavnú postavu, som si obľúbila. To u tejto knihy povedať nemôžem, vôbec ma nenadchla tak, ako som dúfala. Juva mi veľmi nesadla, spočiatku vyzerala ako zaujímavá postava, ktorú si obľúbim, ale postupne ma to prechádzalo, hlavne skrz jej machinácie s vardarmi, tie mi prišli ťažko uveriteľné. Naopak, svet sa mi veľmi páčil, pôsobil na mňa dostatočne depresívne – mesto, v ktorom je veľkú časť roka zima a tma. Aj samotní vardari ma celkom zaujali, ako aj tajomný diabol s ktorým sa Juva musela vysporiadať. To ale nestačilo na to, aby ma kniha nejak nadchla. Čítanie ma až tak nebavilo, dej nevedel udržať moju pozornosť a k postavám som si nevytvorila vzťah, čiže ani ich osudy ma nejak nezaujímali. Je to škoda, lebo na knihu som sa naozaj tešila. Či sa pustím aj do ďalších častí, to ešte neviem, ak by už boli vydané, tak určite áno, ale takto pravdepodobne do vydania úplne zabudnem, čo sa v tejto knihe dialo :D.... celý text

Hra so svetmi 2022, Neal Shusterman

Kniha je čtivá, to sa jej uprieť nedá. Ale neviem, príde mi, že som od nej čakala niečo iné a aj keď to, čo som dostala nebolo zlé, tak úplne to nenaplnilo moje očakávania. Ash mi nejak k srdcu neprirástol, prišiel mi až príliš obyčajný. Tiež mi od začiatku vadili nepreložené výrazy týkajúce sa amerického futbalu, neviem, či pre nich v slovenčine výraz nemáme, ale takto som mala problém si predstaviť, čo presne sa na ihrisku deje. Dej ma ináč celkom bavil, hlavne na začiatku, kedy Ash postupne odhaľoval, že čo sa vlastne deje. Veľmi sa mi páčili vedľajšie postavy, hlavne Leo, Ashov černošský kamarát alebo Katie. Pri nich autor zabŕdol aj do otázok rasovej nenávisti a segregácie, či ubližovania vo vzťahoch, čo oceňujem. Načal aj ďalšie vážnejšie témy, ale prišlo mi, že tam boli až príliš okrajovo a že možno to tam je trochu nasilu, veď zas v jednej knihe nemôže byť všetko. Na to, ako to skončí, som bola veľmi zvedavá a keďže je kniha naozaj čtivá, tak som ju prečítala v podstate na jeden záťah, ku koncu sa nedalo prestať. Aj keď ma nenadchla tak, ako som dúfala, tak vyložene sklamaná nie som.... celý text

Vzpomínka na světlo 2017, Robert Jordan (p)

27 smrtí Tobyho Obeda 2021, Joanna Gierak-Onoszko

O tejto škvrne na histórii Kanady som vedela veľmi málo, len sem-tam som niečo zachytila, aj preto som si túto knihu chcela prečítať. Ale je to veľmi ťažké čítanie. Zasiahla ma hneď prvá kapitola, prvých pár viet, v ktorých sa dozvedáme, čo sa stalo Tobymu. Kniha sa potom vyvíjala trochu iným smerom, ako som čakala, pretože nie je len o Tobym, je o mnohých obetiach bývalého kanadského systému. Je o deťoch, ktoré prežili tieto strašné internátne školy, ktoré boli odtrhnuté od svojich rodičov, od svojho zázemia. A aj o tých, ktorí neprežili. Keď som čítala, čo všetko boli schopní ľudia, ktorí sa mali o tieto deti starať, robiť, tak som často neverila vlastným očiam, nechápem, ako mohli byť takí bezcitní (ešte k tomu to boli poväčšine cirkevné školy). Toľko bolesti, ponižovania, trestania a ešte akého... Ich obete si to so sebou niesli celý život a prenášali to aj na ďalšie generácie. Na ospravedlnenie a odškodnenie si čakali veľmi dlho a to, že vinníci ostali nepotrestaní...to je ďalšia pri ktorej neveriaco krútim hlavou. Napriek ťažkému obsahu sa mi kniha čítala dobre, autorkin štýl mi sadol, aj keď občas som mala problémy vyznať sa vo väčšom počte mien, tiež som mala sem-tam pocit, že je to mierne chaotické. Ale každá strana mi priniesla niečo nové a často som si niektoré informácie dohľadávala, hlavne miesta, kde sa to dialo. Knihu rozhodne odporúčam.... celý text

Věže půlnoci 2016, Robert Jordan (p)

Pozvaní 2020, Jennifer McMahon

Mne sa štýl autorky páči. Od jej kníh väčšinou očakávam nenáročný príbeh, ktorý sa dobre číta, a to som aj dostala. Vyhovujú mi kapitoly, v ktorých sa striedajú pohľady postáv a takisto sa mi páčia občasné kapitoly z minulosti. Samotný príbeh sa mi páčil viac ako v knihe Vermontské psycho, podobne aj postavy. Postava Olive, dievčaťa z mestečka, ktorej mama vraj ušla, mi spočiatku bola nesympatická, ale potom sa to dosť zlepšilo a celkom som si ju obľúbila. Naopak som to mala s postavami Elen a Natea, ktorí mi boli sympatickí čím ďalej, tým menej, ich rozhodnutia a niektoré myšlienky mi prišli väčšinou dosť zvláštne. Ale najviac sa mi páčilo prostredie – opustený pozemok v blízkosti lesov a močiara, kde vraj straší. Tá nadprirodzená zložka bola fajn, ale vôbec by mi nevadilo, keby to bolo viac strašidelnejšie, takto som sa vôbec nebála. Jemná detektívna linka o zmiznutej mame Olive, ktorá sa tiahla pozadím príbehu, mala, aspoň pre mňa, prekvapujúci záver, úprimne som vôbec nečakala, že to skončí práve takto. Ja som s knihou spokojná a teším sa na ďalšie autorkine príbehy.... celý text

Vražda v End House 2015, Agatha Christie

Obálka hlása, že toto je jeden z najlepších príbehov, ktoré Agatha napísala. Mňa teda až tak nenadchol, aj keď sa mi páčil, ale mnohé jej knihy sa mi páčili viac. Spočiatku príbeh, ktorý sa zdal dosť záhadný, vyzeral, že ma bude zaujímať. Ale napriek tomu, že je to vcelku útla knižočka, tak mi prišla celkom rozťahaná, tiež tam bolo celkom veľa postáv, v ktorých som občas mala mierny chaos. Trochu som dúfala, že v End House, v pochmúrnom sídle, sa bude odohrávať viac z príbehu. Takisto mi celkom vadí postava Hastingsa, ani neviem prečo, proste mi je nesympatický a keďže je to rozprávač, tak je to trochu nepríjemné. Ale aj tak sa mi kniha čítala dobre a lámala som si hlavu nad tým, kto sa Nick pokúša siahnuť na život. Musím povedať, že koniec ma skutočne prekvapil, také rozuzlenie ma vôbec nenapadlo, takže záver bol naozaj prekvapujúci (ako to obálka sľubuje). Aj keď som od knihy čakala trochu viac, tak svoj účel splnila – je to príjemná detektívka na jedno poobedie.... celý text