Deia přečtené 1477

Krvavé sestry 2017, Graham Masterton

Ja mám túto sériu vážne rada. Aj keď dej predchádzajúcej časti, Výkupné pro krále, ma až tak nebral, tak tu už ma to zase bavilo (aj keď prvá časť stále vedie). Síce autor píše ako podľa šablóny, ale tá šablóna ma vážne baví, aj túto časť som zhltla za dva dni. Opäť zaujímavé vraždy v zaujímavom prostredí, ktoré sú trochu brutálne (aj keď s obeťami som nejak nesúcitila), do toho sa striedajú aj kapitoly z pohľadu vraha, takže sa dozvieme aj motív, no a najviac ma baví to samotné vyšetrovanie a inšpektorka Katie, plus stále je tam niečo navyše (tentokrát kosti v kláštore). Tiež sa mi páči, že aj keď má každá kniha svoj vlastný prípad, tak niektoré prípady v pozadí sa tiahnu celou sériou. Ako aj osobný život Katie, ktorý má teda dosť nešťastný, ale zaujíma ma. Koniec je opäť taký, že nutne potrebujem ďalšiu časť, tak snáď čoskoro.... celý text

Nadělat prachy 2008, Terry Pratchett

Do tejto časti sa mi veľmi nechcelo, lebo musím priznať, že obálka ma vôbec nelákala. A keďže si veľmi nečítam anotácie, tak som vôbec nevedela, že ústrednou postavou bude Vlahoš, ktorého som si v minulej časti celkom obľúbila, takže sa dá povedať, že kniha prekonala moje očakávania :D. Príbeh sa mi čítal dobre, zaujal ma a hlavne sa mi páčili postavy, ktoré v ňom vystupujú. Okrem Vlahoša tu je aj Vetinari, ktorý je skvelý. Ten je síce v podstate v každej knihe, ktorá sa odohráva v Ankh-Morporku, ale väčšinou viac v pozadí, takže som rada, že tu vystupuje aktívnejšie. Záporákom je spolumajiteľ banky, Kosma, ktorý je trošičku šialený a to veľmi zaujímavým spôsobom. A netreba zabudnúť ani na Gráciu, golema, ktorý číta ženské časopisy. Samozrejme aj samotný dej sa mi páčil, Vlahošove nápady ohľadom peňazí, Igor v podzemí banky... tiež ma to dosť bavilo. Čo mi prišlo trochu navyše bola linka slečny Srdénkové ohľadom golemov, tá mi tam úplne nesadla. Celkovo som s touto časťou spokojná, aj keď sa mi páčila o kúsoček menej ako Zaslaná pošta, ale dúfam, že s Vlahošom sa ešte stretneme.... celý text

Mýty 2019, Stephen Fry

Spočiatku som z knihy bola celkom nadšená, pretože o zrode sveta podľa gréckych mýtov som toho až tak veľa nevedela, takže som bola rada, že sa mi to trochu objasnilo. Ale postupne to nadšenie začalo opadávať. Poznámky pod čiarou mi najprv nevadili, väčšinou mi prišli zaujímavé (hlavne čo je po ktorom stvorení nazvané), časom mi ale prišli otravné, dosť z nich sa mi zdalo zbytočných a dosť ma rušili pri čítaní. Neustále spomínanie rímskych božských ekvivalentov mi vadilo v podstate už od začiatku, ale tak cez to by som sa ešte preniesla. Tiež som čakala, že mýty budú nejak zoradené a aj keď nejaké poradie tam asi bolo, tak aj tak to na mňa pôsobilo chaoticky. Dlhšie príbehy ma bavili, aj keď väčšinu z nich som už poznala, kratšie príbehy mi zas prišli až príliš krátke, väčšinu z nich som zabudla asi hneď po prečítaní. Celkovo som od knihy asi čakala niečo viac, čo som, bohužiaľ, nedostala. Keď som kedysi čítala (opakovane) Staré grécke báje a povesti od Petišky, tak pri čítaní som bývala nadšená, čo sa pri tejto knihe nestalo. Ako asi chápem, prečo sa toľkým ľuďom páči, ale aj keď som rada, že som ju prečítala, tak mne jednoducho nesadla.... celý text

Jazero Stillhouse 2020, Rachel Caine (p)

Môžem povedať, že knihu som prečítala jedným dychom. Námet mi prišiel veľmi nápaditý, aj keď spočiatku som si myslela, že Gwen (predtým Gina) je prehnane paranoidná a že takéto prenasledovanie by sa určite nekonalo. Ale postupne som jej správanie, postupy a opatrenia začínala chápať. Síce trvalo celkom dlho, kým sa v príbehu objavila mŕtvola, ale aj mierne nezáživný začiatok sa mi čítal dobre. No a po mŕtvole som sa už naozaj nemohla odtrhnúť. Bola som veľmi zvedavá, ako to celé dopadne, takisto tam pribúdali zvraty, ktoré som vážne nečakala (teda niektoré trochu áno :D). Postavy sa podľa mňa správali reálne, Gwen a aj jej deti som si obľúbila. Záver bol možno miestami trochu pritiahnutý za vlasy, ale páčil sa mi. Akurát na konci som zistila, že je to prvá časť série, myslela som si, že sa jedná o samostatnú knihu, takže teraz dúfam, že v slovenčine čoskoro vyjde aj druhá časť :D. Ináč je to príjemná, napínavá jednohubka, ktorá mi naozaj sadla.... celý text

Železný vlk 2021, Siri Pettersen

Bez mučenia sa priznám, že trilógiu Havranie kruhy si už veľmi nepamätám, ale viem, že sa mi veľmi páčila a Hirku, hlavnú postavu, som si obľúbila. To u tejto knihy povedať nemôžem, vôbec ma nenadchla tak, ako som dúfala. Juva mi veľmi nesadla, spočiatku vyzerala ako zaujímavá postava, ktorú si obľúbim, ale postupne ma to prechádzalo, hlavne skrz jej machinácie s vardarmi, tie mi prišli ťažko uveriteľné. Naopak, svet sa mi veľmi páčil, pôsobil na mňa dostatočne depresívne – mesto, v ktorom je veľkú časť roka zima a tma. Aj samotní vardari ma celkom zaujali, ako aj tajomný diabol s ktorým sa Juva musela vysporiadať. To ale nestačilo na to, aby ma kniha nejak nadchla. Čítanie ma až tak nebavilo, dej nevedel udržať moju pozornosť a k postavám som si nevytvorila vzťah, čiže ani ich osudy ma nejak nezaujímali. Je to škoda, lebo na knihu som sa naozaj tešila. Či sa pustím aj do ďalších častí, to ešte neviem, ak by už boli vydané, tak určite áno, ale takto pravdepodobne do vydania úplne zabudnem, čo sa v tejto knihe dialo :D.... celý text

Hra so svetmi 2022, Neal Shusterman

Kniha je čtivá, to sa jej uprieť nedá. Ale neviem, príde mi, že som od nej čakala niečo iné a aj keď to, čo som dostala nebolo zlé, tak úplne to nenaplnilo moje očakávania. Ash mi nejak k srdcu neprirástol, prišiel mi až príliš obyčajný. Tiež mi od začiatku vadili nepreložené výrazy týkajúce sa amerického futbalu, neviem, či pre nich v slovenčine výraz nemáme, ale takto som mala problém si predstaviť, čo presne sa na ihrisku deje. Dej ma ináč celkom bavil, hlavne na začiatku, kedy Ash postupne odhaľoval, že čo sa vlastne deje. Veľmi sa mi páčili vedľajšie postavy, hlavne Leo, Ashov černošský kamarát alebo Katie. Pri nich autor zabŕdol aj do otázok rasovej nenávisti a segregácie, či ubližovania vo vzťahoch, čo oceňujem. Načal aj ďalšie vážnejšie témy, ale prišlo mi, že tam boli až príliš okrajovo a že možno to tam je trochu nasilu, veď zas v jednej knihe nemôže byť všetko. Na to, ako to skončí, som bola veľmi zvedavá a keďže je kniha naozaj čtivá, tak som ju prečítala v podstate na jeden záťah, ku koncu sa nedalo prestať. Aj keď ma nenadchla tak, ako som dúfala, tak vyložene sklamaná nie som.... celý text

Vzpomínka na světlo 2017, Robert Jordan (p)

27 smrtí Tobyho Obeda 2021, Joanna Gierak-Onoszko

O tejto škvrne na histórii Kanady som vedela veľmi málo, len sem-tam som niečo zachytila, aj preto som si túto knihu chcela prečítať. Ale je to veľmi ťažké čítanie. Zasiahla ma hneď prvá kapitola, prvých pár viet, v ktorých sa dozvedáme, čo sa stalo Tobymu. Kniha sa potom vyvíjala trochu iným smerom, ako som čakala, pretože nie je len o Tobym, je o mnohých obetiach bývalého kanadského systému. Je o deťoch, ktoré prežili tieto strašné internátne školy, ktoré boli odtrhnuté od svojich rodičov, od svojho zázemia. A aj o tých, ktorí neprežili. Keď som čítala, čo všetko boli schopní ľudia, ktorí sa mali o tieto deti starať, robiť, tak som často neverila vlastným očiam, nechápem, ako mohli byť takí bezcitní (ešte k tomu to boli poväčšine cirkevné školy). Toľko bolesti, ponižovania, trestania a ešte akého... Ich obete si to so sebou niesli celý život a prenášali to aj na ďalšie generácie. Na ospravedlnenie a odškodnenie si čakali veľmi dlho a to, že vinníci ostali nepotrestaní...to je ďalšia pri ktorej neveriaco krútim hlavou. Napriek ťažkému obsahu sa mi kniha čítala dobre, autorkin štýl mi sadol, aj keď občas som mala problémy vyznať sa vo väčšom počte mien, tiež som mala sem-tam pocit, že je to mierne chaotické. Ale každá strana mi priniesla niečo nové a často som si niektoré informácie dohľadávala, hlavne miesta, kde sa to dialo. Knihu rozhodne odporúčam.... celý text

Věže půlnoci 2016, Robert Jordan (p)

Pozvaní 2020, Jennifer McMahon

Mne sa štýl autorky páči. Od jej kníh väčšinou očakávam nenáročný príbeh, ktorý sa dobre číta, a to som aj dostala. Vyhovujú mi kapitoly, v ktorých sa striedajú pohľady postáv a takisto sa mi páčia občasné kapitoly z minulosti. Samotný príbeh sa mi páčil viac ako v knihe Vermontské psycho, podobne aj postavy. Postava Olive, dievčaťa z mestečka, ktorej mama vraj ušla, mi spočiatku bola nesympatická, ale potom sa to dosť zlepšilo a celkom som si ju obľúbila. Naopak som to mala s postavami Elen a Natea, ktorí mi boli sympatickí čím ďalej, tým menej, ich rozhodnutia a niektoré myšlienky mi prišli väčšinou dosť zvláštne. Ale najviac sa mi páčilo prostredie – opustený pozemok v blízkosti lesov a močiara, kde vraj straší. Tá nadprirodzená zložka bola fajn, ale vôbec by mi nevadilo, keby to bolo viac strašidelnejšie, takto som sa vôbec nebála. Jemná detektívna linka o zmiznutej mame Olive, ktorá sa tiahla pozadím príbehu, mala, aspoň pre mňa, prekvapujúci záver, úprimne som vôbec nečakala, že to skončí práve takto. Ja som s knihou spokojná a teším sa na ďalšie autorkine príbehy.... celý text

Vražda v End House 2015, Agatha Christie

Obálka hlása, že toto je jeden z najlepších príbehov, ktoré Agatha napísala. Mňa teda až tak nenadchol, aj keď sa mi páčil, ale mnohé jej knihy sa mi páčili viac. Spočiatku príbeh, ktorý sa zdal dosť záhadný, vyzeral, že ma bude zaujímať. Ale napriek tomu, že je to vcelku útla knižočka, tak mi prišla celkom rozťahaná, tiež tam bolo celkom veľa postáv, v ktorých som občas mala mierny chaos. Trochu som dúfala, že v End House, v pochmúrnom sídle, sa bude odohrávať viac z príbehu. Takisto mi celkom vadí postava Hastingsa, ani neviem prečo, proste mi je nesympatický a keďže je to rozprávač, tak je to trochu nepríjemné. Ale aj tak sa mi kniha čítala dobre a lámala som si hlavu nad tým, kto sa Nick pokúša siahnuť na život. Musím povedať, že koniec ma skutočne prekvapil, také rozuzlenie ma vôbec nenapadlo, takže záver bol naozaj prekvapujúci (ako to obálka sľubuje). Aj keď som od knihy čakala trochu viac, tak svoj účel splnila – je to príjemná detektívka na jedno poobedie.... celý text

Bouře přichází 2016, Robert Jordan (p)

Osudy ľudských spoločností: Strelné zbrane, choroboplodné zárodky a oceľ v histórii 2021, Jared Diamond

Kniha je rozhodne zaujímavá, čítala sa mi veľmi dobre a veľa som sa toho z nej dozvedela. Je rozdelená do štyroch častí, všetky sú svojím spôsobom zaujímavé. Spočiatku som si myslela, že budem z knihy vážne nadšená. Ale prišla mi neskutočne rozťahaná. Otázka, prečo sa práve obyvatelia Eurázie rozšírili tak, ako sa rozšírili je tam vysvetlená niekoľko krát, stále dookola to isté vysvetlenie, asi aby sme nezabudli. Ku koncu knihy som už vážne často pretáčala očami :D. Napriek tomu ma to ale bavilo, dozvedať sa jednotlivé dôvody takéhoto vývoja (aj keď sú vcelku jednoduché, ale nikdy ma nenapadlo sa nad tým zamýšľať), ako aj rôzne zaujímavosti okolo, napríklad ako si žili (a žijú) obyvatelia Austrálie, Tasmánie či Novej Guinei. Vysvetľovanie vývoja z pohľadu fyzickej geografie sa mi veľmi páčilo, tieto časti ma bavili, naopak, vysvetľovanie vzniku jazykových rodín už zas menej. Celkovo mi kniha veľa dala, určite sa k nej v budúcnosti ešte vrátim, len škoda, že nemá o niekoľko desiatok strán menej.... celý text

Sto tisíc království 2013, N. K. Jemisin (p)

Táto kniha mi vôbec nesadla, na môj vkus bola až príliš chaotická. Postavy som si veľmi neobľúbila, či už Yeine alebo bohov, ktorí jej pomáhali, tí mi prišli prinajlepšom zvláštni. Miesto a svet, kde sa príbeh odohráva, mi síce prišli zaujímavé, ale na to, aby sa mi kniha nejak páčila, to nestačilo. Tiež sa mi síce čítala dobre, ale ináč som mala pocit, že sa v príbehu veľmi neorientujem, občas mi to nedávalo zmysel a bolo mi jedno, či to Yeine zvládne alebo nie. Nejaký hlbší dojem vo mne príbeh vôbec nezanechal, čo je škoda, myslela som si, že sa mi bude páčiť. Na autorku ale určite nezanevriem, na jej ďalšie knihy sa teším, len táto mi nesadla a aj keby pokračovanie niekedy náhodou vyšlo, tak sa do neho pravdepodobne nepustím.... celý text

Slnečná sestra 2021, Lucinda Riley

Príbehy ostatných sestier ma väčšinou zaujali hneď od začiatku a hlavne príbehy ich predkov. Pri Elektre to ale tak nebolo. Jej príbeh sa mi až tak nepáčil, hlavne jej opisy pitia, brania drog a tak. A nezaujal ma ani príbeh Cecily. Pri ostatných knihách som mala pocit, že príbuzné sestier boli istým spôsobom inšpiratívne. To mi u Cecily chýbalo, prišlo mi, že v podstate nič nerobí. Opisy krásnej prírody a celkovo to africké prostredie sa mi páčilo, na to som sa naozaj tešila, ale jej príbeh ma veľmi nezaujal. Celá kniha mi prišla zbytočne dlhá, rozťahaná, menej strán by jej podľa mňa rozhodne prospelo. Cesta Elektry k lepšiemu životu ma bavila o trošičku viac, ale tiež nie nejak veľmi, takisto som z knihy mala pocit, že všetci sa tam správajú až príliš zdvorilo, čo mi prišlo také neprirodzené, ale tak to mi trošku vadilo aj u predchádzajúcich častí. Napriek tomu, že tentokrát ma tie príbehy až tak nebavili, sa mi kniha čítala dobre, spisovateľkin štýl písania je veľmi čtivý. Ale čo ma ešte zamrzelo je to, že sme sa nič nedozvedeli o Tatkovi Slanom, ten ma na celej sérii zaujíma najviac :D.... celý text

Maková válka 2022, R. F. Kuang (p)

Tak toto bola pecka. Kniha ma chytila hneď od prvej strany a to až tak, že som si hovorila, že určite bude mať odo mňa 5 hviezdičiek. To síce nemá, ale skvelá je aj tak. Popis Rininho štúdia na akadémii ma veľmi bavil, občas mi to pripomínalo Meno Vetra, ale keďže to je moja najobľúbenejšia kniha, tak mi to vôbec nevadilo :D. Rin ako postava sa mi spočiatku veľmi páčila, cieľavedomá, nevzdávajúca sa, úplne sústredená na štúdium. Potom ale prišli nejaké jej rozhodnutia s ktorými som sa veľmi nevedela stotožniť. A potom ich bolo viac. Takže nakoniec si ma až tak nezískala, ako som dúfala, že si ma získa. Ostatné postavy boli tiež veľmi zaujímavé, hlavne svojím postupným vývojom. Prostredie sa mi páčilo, hlavne to akademické, keď už sa Rin s ostatnými presunula do vojny, tak to ma bavilo o trošičku menej. Menší problém som mala práve aj s tou mágiou, so šamanizmom a bohmi, to mi úplne nesadlo. Ale aj tak som bola celý čas zvedavá, ako to dopadne, ako sa to celé vyvrbí, od čítania som sa vážne nemohla odtrhnúť. Čiže napriek menším negatívam som z knihy nadšená a veľmi sa teším na pokračovanie.... celý text

Zimoděj 2013, Terry Pratchett

Na knihu s Toničkou v hlavnej úlohe som sa tešila, pretože predchádzajúce dve ma veľmi bavili. Ale tuto to nejak nebolo ono. Tonička ma tentokrát vôbec nebavila a úprimne, ani dej ma nejak nezaujal. Prišlo mi, že je to až príliš rozťahané a nevedela som sa do knihy vôbec ponoriť. Fíglové sa tu tiež vyskytujú poskromnejšie, čo knihe na zaujímavosti nepridalo. Celkovo to na mňa pôsobilo tak nejak nezáživne. Čítať sa mi to čítalo dobre, bola som rada za Bábi Zlopočasnú a starenku Oggovú, ale v podstate mi bolo jedno, ako sa bude príbeh vyvíjať. Neurazilo, nenadchlo, snáď ďalšia časť bude lepšia.... celý text

Príbehy vášho života 2017, Ted Chiang

Poviedky veľmi nemusím, ale na tohto autora som bola veľmi zvedavá, tak som si povedala, že vyskúšam. A dopadlo to tak akurát. V knihe nájdeme osem poviedok so sci-fi zameraním. Niektoré celkom dlhé, niektoré veľmi krátke (najkratšia má tri strany). Niektoré fascinujúce, niektoré ani nie. Ale všetky mali spoločné to, že sa mi čítali dobre. Hneď prvá poviedka, Babylonská veža, sa mi nejak extra nepáčila – príbeh o stavaní veže, ktorá siaha niekam úplne do neba mi prišiel až príliš absurdný, také ja veľmi nemusím, aj keď myšlienku to asi malo peknú. Ale druhá poviedka, Pochop, to už bolo niečo iné, tá ma bavila hneď – je o človeku, ktorému experimentálna liečba neskutočne zvýši IQ. Veľmi kladný dojem vo mne zanechala aj poviedka Príbeh tvojho života, v ktorej sa vyskytuje mimozemská civilizácia a snaha jej porozumieť. Ale celkovo ma poviedky až tak nenadchli – niektoré mali námet, ktorý ma vážne zaujal (napríklad Peklo je neprítomnosť Boha), ale taký koniec, ktorý mi vôbec nesadol, niektoré sa mi nepáčili od začiatku (Sedemdesiatdva písmen). A tie, ktoré sa mi páčili, mi prišli, že tak nejak vyšumeli do stratena, že z toho námetu sa toho dalo vyťažiť viac. A tiež sa mi nepáčil pocit, že mnohému z toho, čo autor píše, nerozumiem :D. Myslím, že do ďalších autorových poviedok sa už púšťať nebudem, ale aj keď ma táto zbierka nenadchla, tak rozhodne mi mnohé námety prišli fascinujúce a som rada, že som si ju prečítala.... celý text

Dracul 2020, Dacre Stoker

Román, ktorý je inšpirovaný denníkovými záznamami Brama Stokera, autora slávneho diela Dracula. Bram je veľmi chorľavé dieťa a o neho a aj jeho súrodencov sa stará pestúnka Ellen. V jeden zvláštny večer ale dôjde k jeho záhadnému vyliečeniu. Tým sa spúšťa séria udalostí, ktoré nútia Brama a niektorých jeho súrodencov uveriť tomu, že nadprirodzené bytosti existujú. Musím sa priznať, že od knihy som čakala trochu viac. Nebola som vyložene sklamaná, ale ani natoľko nadšená, ako som si myslela, že budem. Prvých snáď 150 strán ma skoro vôbec nebavilo. To, ako Bram a jeho sestra Margot sa snažia odhaliť, čo je Ellen zač, mi prišlo príliš rozťahané a občas dosť nelogické (úplne neverím, že by sa deti púšťali do takého dobrodružstva). Tieto udalosti, ktoré sú zachytené v Bramovom denníku, sa striedajú s udalosťami, ktoré sa dejú „teraz“, kedy je Bram v akejsi veži a snaží sa odolať zlu – tieto vsuvky mi spočiatku prišli rušivé, pretože som im v podstate vôbec nechápala (a keď to zapadlo na miesto, tak mi zas prišli zbytočné). Potom sa to ale celé zlepšilo, súrodenci sú dospelí a snažia sa prísť na kĺb istým podivným udalostiam. Tam ma to už vážne chytilo, aj keď postavy mi nejak k srdcu neprirástli, ale dej ma naozaj bavil, ako aj prostredie a jeho opisy. Pomohlo tomu aj striedanie pohľadov, raz sme čítali o udalostiach, ktoré si do denníka napísal Bram, raz o tých, ktoré si napísal jeho brat Thornley, občas sa objavili aj listy od Margot. Čím bližšie som bola k záveru, tým viac ma to bavilo, aj keď úplný koniec vo mne zanechal trošku trpkú príchuť a dokonca aj isté pochybnosti o pravdivosti príbehu.... celý text

Trocha zlé krve 2020, Joe Abercrombie

Spočiatku ma kniha nejak nenadchla, dosť som s ňou bojovala a mala som pocit, že ma veľmi nebude baviť. Problém som mala hlavne s postavami, žiadna mi nesadla (to je ale u Abercrombieho celkom bežné :D). Mužské postavy, či už princ Orso alebo mladý Leo, sa správajú ako idioti, Savine zas ako necitlivá mrcha a takéto postavy mi proste k srdcu neprirastú. Rikke sa síce správa prirodzene, ale nezapáčila sa mi. Takže to vyzeralo, že čítanie pretrpím, ale potom sa to našťastie zlomilo a kniha ma veľmi chytila. To prostredie, to si ma nakoniec získalo, to Abercrombie naozaj vie. Aj keď mi bolo srdečne jedno, ako to dopadne s hlavnými postavami (dúfala som, že ich stretne nepríjemný koniec), tak celé to dianie ma naozaj pohltilo – ako dopadne vzbura proti továrňam a vykorisťovaniu vo Valbecku, ako dopadne vojna na severe... a nakoniec ani s tými postavami to nebolo tak márne ako sa zdalo. Aj keď Bayaz, neustále sa vyskytujúci v pozadí, ma vážne rozčuľoval. Som rada, že sa mi kniha nakoniec páčila, keby nie, tak by ma to vážne mrzelo.... celý text