adorjas komentáře u knih

Milujem "survival" knihy. Baví ma čítať o ich putovaní, živote v prírode, nástrahách, ktoré na hlavné postavy číhajú a hlavne ich kreativita, ako sa im podarí zdolať nezdolné a po svojej ceste idú ďalej. Táto kniha bola tiež taká- síce nás viedla trošku hlbšie do minulosti ako obyčajne, ale praveká cesta hlavnej postavy bola napísaná skvelo. Akurát ku koncu, tá mizéria sa čítala trošku zmätene.
Druhá dejová línia bola relatívne tiež zaujímavá, ale problém bol v nesympatickej hlavnej postave. Nechcem tu teraz znevažovať ženy ani nič také, ale táto postava bola skôr otočená smerom ku kariére a o potomstvu nepadlo nič citové a pekné. To naozaj majú mamy takto?!

3 18.03.2019

Čakala som od tejto knihy menej, nakoniec ma príjemne prekvapila. Bolo to čítavé, dobrý nápad na posmrtný život, aj keď trošku čiernobiele videnie sveta. Príjemná kniha na dovolenku.

3 30.01.2019

Veľmi atypický cestopis-reportáž. Neviem, aká môže byť autorka v skutočnosti a aký s ňou môže byť život, ale jedno je isté- keď ju raz niečo chytí, tak sa toho len-tak nevzdá a nevadí, že od danej veci ju bude deliť hoci aj 1000 km alebo 100 rokov. Kniha v podstate pátrala o minulých udalostiach, ale bola vystavaná s dobrou gradáciou a tá zvedavosť vás nútila dočítať ju do konca.

3 15.11.2018

Čo to bolo? Myslím, že autorka projikuje do knihy svoje ponímanie ženstva, ktoré teda vonkoncom nekladie na piedestál a do popredia sa dostáva homosexuálna až pedofilná tematika. Táto kniha bola jej prvotina a vraj v USA vzbudila ohlas, myslím, že jedine šokovala a to je celý dôvod pozornosti. Od autorky som čítala aj knihu Malý život a nenadchla ma, tak som jej chcela dať ešte šancu (poslednú). Nuž, kým v Malom živote sa okrem ťažkého života predstaviteľov, dostali do popredia aj čisté a láskavé city, tak pri tejto knihe sa jednalo o predstaviteľov zo série bezcitných "robotov" bez štipky empatie, ľudskosti, ľútosti.

2* za čitateľnosť, niečo vás nútilo knihu dočítať, možno to napätie, aby sme sa dozvedeli na konci, ako to teda vôbec bolo...

3 25.10.2018

Skvelý námet, čítalo sa to samo. Mám o čom premýšľať, za čo strhávam hviezdičky, boli rádoby emotívne scény, kde museli hrdinovia vybrať medzi povinnosťou a citmi, čo je teda asi normálne, vzhľadom na to, že na nás autor týmto spôsobom chcel zapôsobiť. Ale, čo mi vadilo najviac bola "proamerickosť" (ak teda existuje takéto slovo)- akoby na celom celučičkom svete existovala len jedna krajina, jedna populácia, jeden svet a to všetko USA. Myslím, že druhý diel už neprečítam, ale v hlave si ešte budem prehrávať, čo by som robila, keby som sa do takejto situácie dostala.

3 10.10.2018

Ak ste čítali Cit slečny Smilly, tak vás pán Hoeg neprekvapí, ak nie, tak sa neľakajte, fakt píše takýmto štýlom. Zo začiatku chaos v menách a postavách, neviete koho myšlienkové pochody popisuje. Ku koncu sa z neobyčanej hrdinky stane priam super-hrdinka, ktorej ku zvládnutiu úloh napomáhajú také dejové zvraty, že dielom náhody to nie je. Ale číta sa to dobre, myšlienka tiež zaujímavá (hlavne super schopnosti hrdinky a jej rodiny), ale zvyšok je už príliš hustý a prekombinovaný...

3 02.10.2018

Mňa tento psychológ/ekonóm a jeho behaviorálna psychológia veľmi, veľmi baví. Vysvetlenia jednoduché aj pre laikov, experimenty zrozumiteľné. Doporučujem.

3 10.09.2018

Čakala som väčšiu "američinu", ale vzhľadom na to, že je autorka pôvodom z Francúzska, tak sa to dalo zvládnuť. Aj keď som očakávala zminimalizovanie bytu z 300 metrov štvorcových na menej, ale autorke už aj byt o veľkosti 130 metrov štvorcových prišiel ako mini-byt ;)
Inak, je tam zopár zaujímavých tipov- ohľadom skladovania v kuchyni a podobne. Ale je tam aj zopár bizarných tipov, ako si čistiť uši malíčkom...

3 21.08.2018

Nemusíte byť študovaný fyzik, aby ste túto knihu čítali a ako- tak aspoň aj pochopili, čo chcel autor povedať. Priznám sa, možno som nepochopila všetko, ale snáď aspoń čas a bolo to napísané relatívne populárnou formou, hlavne obdivujem pokoru autora, akým spôsobom písal o smrti a vsúval tam filozofické úvahy. A posledná kapitola je TOP!

3 20.07.2018

Druhá kniha Eleny Ferrante, ktorú vydala po 10 rokoch od Zraňujúcej lásky (tá na mňa pôsobila roztrieštene, cítila som, že autorov štýl ešte úplne vytriebený nie je). V tejto knihe je pociťujem takisto jemné hľadanie seba ako svojho autorského hlasu, hlavne v časti, keď Oľga začína "šalieť", má vidiny, nezvláda realitu. Ale je to celé v ucelenejšej forme, sny sa až toľko s realitou neprekrývajú. Kniha ma opäť bavila tou surovou talianskou naturalistickou formou!

3 16.07.2018

Ten francúzsky (kanadský?) rozprávkový realizmus ma baví. Je to také milé, pohladenie na duši s hlbším obsahom ako sa možno na prvý pohľad zdá.

3 11.07.2018

Súčasná česká scéna (hlavne autoriek) ma baví. Navonok do prostredia síce všetky postavy pôsobia plytko, bez duševného života a potom príde spisovateľka, a celý náš názor prekope. Pretože pod povrchom sa toho deje oveľa viac, ako sa na prvý pohľad javí. Možno len výnimkou drahého Ivana a Claude, ktorí svojou plytkosťou fičia v živote ďalej...

3 30.06.2018

Mňa tie talianske súčasné autorky proste bavia až tak, že zabúdam pri čítaní na okolitý svet. Autorka môže v ledačom pripomínať slávnejšiu kolegyňu Elenu, a isté motívy sa tam objavujú podobne ako v neapolskej ságe, viď zvláštne vzťahy matky a dcéry, chudobné prostredie, z ktorého sa dá vyšvihnúť "len" učením, a podobne. Táto autorka píše surovo, citlivo a bez ostychu priznávam, že by som privítala, ak by kniha bola dlhšia a hovorila o ďalšom vývoji postáv.

Veľmi sa mi páčilo to, že motív druhej matky zostal nevysvetlený, prečo sa zbavila Tej, čo sa vracia...Ja mám svoj tip a čo vy? :)

3 24.06.2018

Toto bola kniha, ktorá mi pripomínala rozprávku pre dospelých, so všetkými úskaliami reaálneho života na prachobyčajnej a predsa neobyčajnej dedine na Islande. Poláskala, utešila, zafilozofovala, zarmútila. Doporučujem a určite skúsim aj Rodovú ságu od autora.

3 24.06.2018

Kniha priemer, neznášam neobjektívne úvahy a táto kniha bola "pro-clintonovská" a "proti-trumpovská". A ja si myslím, že svet nie je čiernobiely, ale šedy, šedý a šedý... Kniha mi minimálne inšpirovala k prečítaniu Eichmana v Jeruzaleme a to je jej plus.

3 20.06.2018

Netuším prečo, ale viac sa mi lyrickosťou a vnútornou surovosťou páčila prvá časť. Síce v prvej časti sa mnoho vecí nevysvetlilo, ale nejako som dúfala v rozuzlenia (aspoň v malých dávkach) v tejto časti, ktorá bola viac z tohto sveta- dialógy, viac postáv, ich životné cesty. Rozuzlenia neprišli, zostáva na čitateľovi, ako si vysvetlí pôvod Hany, alebo zvláštne konanie malej Aničky.
* SPOILER: Je to rozhodne voľné pokračovanie, v celom texte nenájdete zmienku o bylinkárke, čo ma trošku mrzelo, pretože ak naozaj zomrela vtedy v lete, tak snáď si na ňu niekto spomenie, že? Napríklad aspoň Miluška... (*KONIEC SPOILERU)

Inak, postavy v knihe sú ako zadlátované v sadre, či v bahne. Síce chcú niečo vykonať, zmeniť, obrátiť osud naruby, ale samotná vôľa chýba a na konci všetko zostane rovnako bezútešné a novembrové...

3 08.06.2018

8 príbehov, ktoré začínajú zdanlivo konvenčne (aj keď predstavitelia žijú na okraji sociálneho sveta, na okraji lesa). Ako autor otázkami napreduje vpred, tak postupne sa odkrývajú jednotlivé vrstvy tých ľudí a bežný úzkoprsý človek by pri čítaní krútil hlavou a vykrikoval márne výkriky, aby tých ľudí a hlavne ich zmýšľanie zmenil. Ale bežný, konvenčný človek asi takéto knihy čítať nebude (aspoň verím tomu). Myslím, že kniha je pre čitateľov, ktorí sú fascinovaní rôznymi životnými príbehmi, ktoré nemusia byť hlavne v hraniciach konformity.

Príbehy, životné osudy zvláštne a pre nich predsa možno bežné a typické. Oceňujem autorovu schopnosť sa pýtať- bez predsudkov, postupne, odrkývajúc to dôležité. Uvedení samotári ma bavili, mám chuť sa ísť ukryť na Šumavu (aj keď oni by asi tomu neboli radi). Najviac mi zarezonovali v hlave 2 ženské predstaviteľky, prvý samotár-básnik/lyrik a príbeh dovjičiek. Posledný samotár uvedený v knihe dal zabrať aj mne...

3 16.05.2018

Knihu písal muž a bolo to cítiť, inak by tie nuansy (láska vs. nenávisť medzi matkami a dcérami) vykreslil úplne inak. Takto zostala len nenávisť (písala by to Elena Ferrante, kniha by bola hneď iná).
Život v gulagu vykreslený, avšak netislo mi srdce, nebolo mi ľúto postáv ani ich detí. Mala som z nich pocit, že sú to sebeckí tvorovia, ktorí neodkážu milovať, aj keď sa tak tvárili. Od autora si musím prečítať aj inú knihu, aby som ešte ochutnala jeho štýl, ale táto kniha bola chladná...ako vzťah matiek a detí...

3 09.05.2018

Na začiatku knihy (asi prvých 50 strán) som si hovorila, čo to je za detskú knihu, a prečo vôbec cítam o živote nejakého 11-ročného Daniela. Po 50-tke sa to prelomilo, kniha ma do seba vtiahla a prečítala za pár dní. V čom skvie jej tajomstvo úspechu? Podľa mňa práve v dobrodružnosti- vždy sa tam niečo udeje, niečo posunie dej, objaví sa nová postava, iná postva urobí niečo, čím sa to opäť celé zamotá. Myslím, že tá dobrodružnosť pracovala už na úkor nejakej estetickej literatúre, a mám pocit, že túto knihu možno viac budú čítať mladšie ročníky s občasnými vsuvkami aj pre dospelých (*Spoiler: napríklad o tom, ako sa Clara milovala, alebo o tom, koho Daniel prepašoval do starobinca a podobne).
Je to kniha na dlhé studené, zimné večery, keď máte chuť piť kakao a zároveň cestovať svetom fantázie.

3 30.04.2018

Pre mňa kniha z oblasti YA až detská literatúra, ktorá vysvetľuje a dáva zmysel témam, ktoré ťažko spracuje hoci aj dospelý človek. Choroba, umieranie, smrť.

3 30.04.2018