adorjas komentáře u knih
Dobrovoľne a bez mučenia priznávam, že nie som zástancom ani čitateľom svojpomocných príručiek. K tejto knihe som sa dostala náhodou, prechádzala som si rady kníh, túto som námatkovo otvorila, aby som sa ironicky zasmiala, aké blbosti tam budú napísané. Ale nakoniec ma kniha zaujala od prvej strany, veľmi čitateľné! Knihu som si následne zadovážila, a podľa mňa bude na nej nejakej pravdy. Autor Gary Chapman je manželským poradcom a počas svojej kariéry navnímal mnoho párov a problémov medzi nimi. Na základe toho vypracoval v roku 1992 svoju teóriu, kde sa ľudia v zásade dajú rozdeliť na 5 skupín, podľa toho akým jazykom lásky hovoria (slová uznania, pozornosť, dary, skutky služby a fyzický kontakt). Ibaže si uvedomil, že nie každý v páre má rovnaký jazyk lásky a väčšina nedorozumení vzniká práve z toho. A práve na tom postavil svoju kariéru! A myslím, že dosť úspešnú- kniha sa stala bestsellerom, následne vydal rôzne rôzne re-edície pre deti, a podobne. Myslím, že v problémovom vzťahu môže táto kniha len pomôcť a v podstate v akomkoľvek vzťahu, či sa bavíme o deťoch alebo o kolegoch či priateľoch. Dôležitá je rozhodne dávka empatie a reflexie, aby sme dokázali navnímať toho druhého. Chapman popisuje čitateľne, prehľadne s konkrétnymi príkladmi. Nie je to kniha pre odborníkov, ale kniha pre širokú verejnosť a myslím, že v tom svoj účel skvele splnila. Dokonca, aj ja, najväčší skeptik na takéto veci, som schopná vybrať zopár bodov, podľa ktorých by som rada vo vzťahu fungovala.
SPOILER
Kniha bola neúprosná v zmysle prežívania hlavnej hrdinky. Ida má síce pred 40-kou, ale aj po 23 rokoch sa ťažko zmieruje so stratou otca, ktorý ju a jej matku jedného dňa jednoducho opustil. Vypol ráno budík, umyl si zuby, obliekol a proste odkráčal z rodinného domu na Sicílii. Nikto ho odvtedy nikdy nevidel...A táto udalosť sa vlečie Idiným životom doteraz. Ona tvrdí, že to je dôvod, prečo majú s manželom taký vzťah aký majú, to je dôvod , prečo nikdy nechcela mať deti, to je dôvod, prečo je ku svojmu okoliu taká, aká je. Na druhú stranu tu máme Idinu matku, ženu pred 70-kou, ktorú síce manžel opustil, ale ona nepodriaďuje absolútne svoj život tejto udalosti a snaží sa žiť. Postupne sa cez Idu dozvedáme o ich ďalšom vývoji v živote a zároveň postupne vidíme deštrukciu, ktorú otec v Ide napáchal a jej neschopnosť normálne a adekvátne komunikovať so svojím okolím.
Ako protipól vidíme Idinu matku a jej priateľku z detstva, ktoré Idu konfrontujú s jej správaním, ale je im to málo platné, až pokiaľ to aj Ida nezačne reflektívne uvedomovať. Na konci knihy, prichádza aké-také vyrovnanie sa s dlhoročnou skúsenosťou , dokonca kniha končí nádejou, že odteraz život Idy povedie trošku svetlejším smerom.
Príjemná náučná literatúra pre ľudí, ktorí si radi o románoch prečítajú aj takýmto nevšedným spôsobom. Obavám sa, že kniha nebude zaujímavá pre ľudí, ktorí sa začínajú dostávať do beletrie, pretože ak za sebou nemajú prečítané diela spomínané v knižke (alebo aspoň o tom nemajú základné povedomie), tak sa im o tom bude čítať zdĺhavo a nudne. (Napríklad u mňa to bolo v prípade írskej autorky Edny O´Brienovej, ktorá u nás v ČR/SR nie je veľmi známa, ale očividne v USA áno).
Foster dáva skvelé príklady a prepojenia literatúry s okolitým svetom, dejinami, udalosťami. Zároveň to celé komentuje čitateľným spôsobom, bez nudných akademických rečí. Ak by som onoho času študovala literatúru, určite by som chcela, aby ma učil tento pánko, pretože jednotlivé kapitoly sa dali chápať ako akési prednášky o rôznych témach v rámci románov (názov, úvod, téma, intertextuality a podobne). Páčilo sa mi to, že autor spomenul aj ženy v literatúre a dokonca aj národné povedomie v románoch. A čo som si určite zapamätala, je to, že literárne ceny vyhrávajú romány s dejepisným presahom ;)
Ďalšia jednohubka od Millerovej. Už jej druhotina Kirké bola napísaná absolútne rovnakým štýlom- slabá, bohabojná postava, ktorá je hlavným rozprávačom príbehu. A presne tú istú variáciu som dostala aj pri tejto knihe. Nemôžem si pomôcť, mám rada vrstevnatosť, ale písanie Millerovej je plytké, možno to pobaví nejakých stredoškolákov, ktorých v USA aj učí, ale ak ste mali radi grécke báje, tak vám to stačiť nebude. A nie, LGBT tematika mi vôbec nevadila, práve som ju ocenila, že niekto sa s ňou pohral a popísal, že existovala aj v antike.
Krásna lyrická kniha, pri čítaní som mala pocit, že čítam viac kníh v jednom. Jednak sme tam mali kritické nazeranie na politický režim v ZSSR, ako desiatky rokov ovplyvnili ľudí v 70.rokoch, v ktorej sa kniha odohráva. Autor krátko popisuje umelecké kruhy, ktoré šli proti hlavnému režimu a sám sa ironicky vysmieva z pokusu tých ľudí sa odlíšiť a odčleniť. Krásne to navodzuje na atmosfére počas návštevy amerického novinára, pred ktorým všetci vehementne predstierajú, že sú väčšími disentmi, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Oni, Rusi, sa snažia pôsobiť západniarsky, ale je im to málo platné, pretože to, s čím by oni mohli vyrukovať pred Američanom, už všetko na západe poznajú. Oni mu môžu opisovať krásy Volgy, ale Američan má NY, Londýn, Paríž, všetky veľké kolosy.
V knihe nájdeme aj autorovu cestu do Archangeľska na sever, neďaleko Bieleho mora. Tam skúma zvyky a obyčaje najstarších obyvateľov. Respektíve obyvateliek, pretože síce píšeme knihu v 70.rokoch, ale záasahy vojny tam doteraz pretrvávajú. Čím? Starých mužov tam nájdete málo, buď sa z vojny pred 30 rokmi nevrátili, alebo boli zmrzačení, upili sa k smrti, v horšom prípade sa zabili. Takže, preto tie staré ženy. V knihe nájdete náznaky ničivosti vojny, ktorá aj po desiatkach rokov zasahuje do života v malej dedine. Medzi týmito ženami spoznáva Veru, starnúcu pani vo veku jeho matky. Vera už 30 rokov čaká na svojho milého, ktorý odišiel v posledných dňoch vojny na front a doteraz sa nevrátil. Autor o nej premýšľa sleduje, konštruuje okolo nej vlastný príbeh, ktorý nemá ničím podložený. O to väčšie je následne jeho prekvapenie, keď ju postupne spoznáva a ona sa mu zdôveruje s čriepkami zo svojho života. A nie, nie je to úplne tak, ako si ju autor ako modlu či idol vysnil. Vera je postavou vzdoru, životnej slobody a nezdolnosti ducha.
Atmosféra v knihe bola nádherne predstavená. Mala som pocit, že vzduch okolo hmlistého jazera tiež cítim a že vôňa vlhkého lístia stúpa aj k môjmu nosu.
Zo začiatku som mala pocit, že čítam akúsi soap operu písanú jednoduchým jazykom. Zhruba v polovici knihy prišiel zlom, ja som si obľúbila postavy malej tunelárskej lode a zvyšok knihy mi zbehol za 2 dni. Narácia knihy bola jednoduchá, na jednotlivých kapitolách sme sa vždy povenovali životnému míľniku jednotlivých postáv a koniec knihy vrcholil veľkým nebezpečenstom, ktoré sa viac-menej podarilo odvrátiť (ale za cenu strát). Postavy boli jednofarebné, posádka lode celá dobrá, postavená za seba bojovať v prípade núdze, ale nebolo to nijako ideologicky tlačené, takže sa o správaní naozaj dobre čítalo. Kniha je feel-good román zasadená trošku do exotického/ nezvyčajného prostredia. Na druhý diel pravdepodobne nepôjdem, ale rada doporučím knihu ďalej.
V knihe nájdete 3 poviedke- pričom prvé dva na seba voľné naväzujú (Kuchyně a Úplněk). Tá tretia poviedka (Stín měsíčního svitu) je trošku prostoduchejšia, ale sama si to vysvetľujem tým, že táto poviedka je z ranejšej tvorby autorky.
Všetky 3 poviedky sa týkajú smrti- keď stratíme svoju milovanú osobu. Zaujímavé je sledovať istý fatalizmus- všetko sa deje z určitého dôvodu, a všetko sa stane tak, ako sa stať má. Autorka túto myšlienku parafrázuje na metafore s rebríkom. Život či putovanie je ako výstup na rebríku- musíme zdolať každú priečku, ocitnúť sa na každej priečke. Preskočiť akúkoľvek priečku sa nedá. Možno táto filozofia súvisí aj s japonským budhizmom.
P.s. Čudujem sa, že kniha nie je vydaná aj v súčasnosti- domnievam sa, že témy Banany Jošimoto by mohli byť aktuálne aj pre súčasných čitateľov. Ja sama som sa horko-ťažko dostala k vydaniu z roku 1997 a obávam sa, že sa mi jej ďalšiu prekladovú publikáciu nepodarí získať :(
Kniha ma dosť bavila. Zo začiatku som mala taký moment, že o čo vôbec ide, ale následne som sa na atmosféru knihy naladila a bežalo to jedna radosť. Počas čítania knihy som si uvedomila, že o Romanovi Szpukovi písal aj Aleš Palán vo svojej knihe o súmavských samotároch. Potom som zistila, že Romanova kamarátka Martina, má takisto svoj príbeh popísaný v Palánovej knihe a zrazu to uvedomenie, že svet je malý a občas existujú synapsie, na ktoré ste vôbec zo začiatku nemysleli. Bolo zaujímavé porovnať romána Szpuka s jeho výpoveďou v Palánovej knihe, ale súhlasilo mi to s jeho prežívaním, fungovaním v tomto sveta. Roman Szpuk na mňa pôsobí ako ubolený človek a verím, že nájde svoje trvalejšie šťastie. Kniha lyrická, cítiť v nej lásku ku prírode, ku hviezdam, k otvorenej oblohe pod spacákom. Kniha trošku o ľuďoch na okrajoch spoločnosti, ktorí naozaj počítajú každú korunu, ale na pivečko sa tých pár korún nájde vždy. Asi netreba súdiť, oni žijú ako vedia a vo svojom spôsobe sú spokojní.
Príjmená, víkendová jednohubka ľahšieho rázu. Trošku som si zopakovala názvoslovie gréckych hrdinov a oživila spomienky na mytológiu a jej príbehy. Kirké žije ťažkým životom, jej nesmrteľná púť je viac-menej pretkávaná iba bolesťou, obavami, nešťastím, strachom. Takže, po piatok opakovaní podobných nešťastí mi to prišlo už únavné. O knihe hovoria ako o feministickej publikácii, ale popravde mi to feministické neprišlo- Kirké robila presne to, čo robí za každých okolností každá žena- za lásku a za svoje dieťa je schopná bojovať až do krvi. Ako vravím, pohodová jednohubka...
Ach, veľký boom, kvôli Netflixovému seriálu chytil aj mňa. Pričom som tento diel začala čítať už pred 2 rokmi a po 50 stranách aj prestala, nakoľko mi poviedky vôbec nedávali zmysel a nevyznala som sa v postavách.
Knihe som dala novú šancu a vďaka seriálu mi mená postáv aj začali dávať zmysel, takže sa mi 1.diel čítal oveľa ľahšie. Ničmenej, kniha by sa mi asi viac páčila, keby som mala o 15 rokov menej, na mňa to bolo príliš jednoduché fantasy, aj keď som sa občas pousmiala nad vtipmi- viď Geraltove čarovanie v rámci exorcismu a jeho zvolanie voči džinovi :D
Pre neFerrantistov táto kniha nič nedá. Ale pre tých, ktorí jej diela žerú, bude táto kniha ďalším prírastkom do zbierky. Dokonca túto knihu oceníte aj ohľadom estetickej formy, pretože ku každej kratučkej úvahe nájdete aj krásne a vtipné ilustrácie od Andrey Ucini.
Zbierka je naozaj rôznorodým počinom- Elena pitvá svoj vzťah k rastlinám, prírode, ekológii, mužom, umeniu, miestu žien v literatúre a podobne. Opäť skvelá možnosť, ako nahliadnuť pod jej pokličku myslenia.
"To, čím sme boli na začiatku je iba nejasná farebná škvrna, na ktorú sa dívam z brehu toho, čím sme sa stali."
"Presvedčenia nie sú dobré či zlé, slúžia len na to, aby vniesli poriadok do chaosu našich úzkostí."
"Môžeme byť omnoho viac než tým, čím sme sa náhodou narodili."
Ďakujem aj prekladateľke Ivane Dobrakovovej.
Celkový dojem na 3*- niektoré poviedky bavili viac napr. Hra pre štyri ruky, niektoré menej ako Semtex. Autorova prvotina, pred ktorou som čítala jeho najnovší román Možnosti milostného románu, a som rada, že som mohla vidieť odstup 10 rokov. Autor dozrieva, s jazykom a štylistikou sa hraje viac, jeho súčasnú knihu je radosť čítať. Jeho poviedková prvotina ukázala nádejný trailer pre jeho budúce diela.
Veľmi príjemná jednohubka, ktorá konečne informuje človeka, s čím všetkým spánok súvisí a môže súvisieť. Na moje prekvapenie, tam bolo celkom veľa textu, ktoré môže byť pre laika otupné, ale pre mňa ako absolventa psychológie, bavil fakt, že tam bolo odborné názvoslovie a že to bolo naozaj pravdivo popísané, žiadne populistické rečičky ako pre analfabetov.
Bavila ma časť, kde sa píše o spánku u rôznych vekových skupín- adolescenti a starší ľudia. Kniha obsahovala mnoho popísaných experimentov.
Útla knižočka naozaj len na navnadenie do fyziky. Ak chcete viac, alebo podrobnejšie informácie, tak hor sa do ďalšej literatúry, ale pre laikov poslúži.
Prvá polovica knihy bola ako za trest- história vývoja IT a webových spoločností, kopa mien a názvov konferencií z 90.rokov, ktoré mi nič nehovorila, predstavenie viac-menej 3 firiem, ktorý vývoj ma vôbec nezaujíma a nepokladám ich za zaujímavé (Uber, Airbnb a ešte nejaká americká odnož Uberu). Druhá polka knihy bola čitateľnejšia- autor podal svoje tipy, kam by spoločnosti mali smerovať, ako sledovať ekonomiku, akcie a podobné finančné pojmy. Na konci som sa dostala aj ku krátkej kapitole ohľadom ekologického aktivizmu (a Elona Muska). Priemer, takéto knihy obyčajne nevyhľadávam, ale možno koho táto tematika zaujíma, tak v ňom nájde čosi prínosné.
Príbeh osamelého muža asi takúto anotáciu by som zvolila v prípade tejto knihy. Autor sa tam snaží ukázať sex, hnusotu a v podstate ľudské potreby, ale celým dielom postupne prechádza iba pocit osamelosti človeka, ktorý už nemá radosti...
Konečne kniha, ktorá ma chytila po mesiacoch čitateľskej krízy! Poviedky, ktoré vás už po prvej strane vtiahnu do deja a zrazu je tých 30 strán fuč a vy nad poviedkou premýšľate a v hlave preberáte životné osudy tých postáv. Tak svojské, a tým pádom možno aj preto tak realisticky podané.
Najviac vo mne zarezonovali Albánska panna, Vandali, Miesto v divočine.
Kniha mi láskou ku knihám veľmi pripomínala Stín větru od Zafóna. Láskavý humor, predpokladateľná zápletka, ale napriek tomu veľmi príjemné, oddychové, pohodové čítanie.
Naozaj čriepky života z ulíc NY. Pri niektorých ste dokonca cítili vôňu amotsféry pri popise či už postáv, jedla alebo betónu, ktorý pokrýva túto džungľu. Bolo zaujímavé, ale sledovať hlavnú myšlienku, ktorá mi zjednocovala celú knihu, a tým bola premenlivosť mesta. Autorka v každej epizóde zdôrazňovala rúcanie starých budov pre vznik vyšších, krjaších, modernejších, obchodných budov. Kniha by sa dala pomenovať aj ako elégia mesta, ktoré už nikdy nebudeme mať možnosť spoznať tak, ako ho poznala v priebehu 50. a 60. rokov autorka...
Ha-ha, akoby som čítala o sebe v rámci premýšľania osoby. Kniha sa mi páčila, zvláštne témy na premýšľanie, o ktorých veľa kníh nepojednáva. Atypické správanie hlavnej hrdinky. Trošku mi vadil koniec, u ktorého som mala pocit, že bol narýchlo zaplátaný, aby to nejako sedelo do kontextu, ale ja by som potrebovala lepšie spracovanie.
Pojmy: bristolská škáala stupnice, sympatie/nesympatie do 5 sekúnd, divné sny, vynálezy na základe snov, divnoľudia na ulici, (spoiler: cestovanie v čase)