adorjas komentáře u knih

Skvelý počin Satinského dcéry vydať po toľkých rokoch rodinný (ne)mesačník. Milujem rodinné príbehy cudzích ľudí a toto som si nemohla nechať ujsť. Vysvetlivky nečakajte a tak sa neľakajte, že občas Satinský svoju prvú manželku prezýva od krstného mena Oľga, až po Eržu, alebo "starcovu manželku". Kniha bola hutná, hrubá, veselé príhody pobavili a čitateľ mal možnosť nahliadnuť aj do sveta slovenského šoubiznisu tých rokov - spoiler alert: každý sa s každým poznal, veľa sa pilo a ešte viac a klobásy či slanina tiež tiekli potokom.

Premýšľala som, či mi chýba nejaký dlhší komentár o živote Satinského, kde skončila rodina jeho prvej manželky, čo bolo po tom. Ale nakoniec, možno je dobré ponechať to tak autenticky a nechať priestor na domnienky a teórie...

2 20.01.2019

Verím, že táto kniha bude mať mnoho zástancov a všetci mi budú tvrdiť, aká bola nádherná a aké nádherné dieťa bol Oskar. Avšak, ku mne tie pocity neprenikli, jednalo sa o zvláštnych individualistov neschopných komunikovať so svetom a ani medzi sebou, ktorí radšej robili nezvyčajné veci. Možno je kniha srdcervúca, ja dávam 2* za formu knihy, ktorá je prešpikovaná fotografiami, nezvyčajnými útvarmi a podobne.

2 13.12.2018

Zaujímavá kniha, úplne som z nej očakávala svojpomocnú príručku, ktorá v konečnom dôsledku nič nepovie, žiadnu radu do života a podobne. Veď aj tak začala, popisom cvičenia, ku ktorým neexistuje ani česká/slovenská ekvivalent v podobe náučných videí ohľadom relaxačných cvičení. Ale nevadí! Síce autor, často popisuje životné príbehy svojich žiakov, ktorí často zvládli svoje prežívanie ochorenia len kvôli meditáciám, ale kniha predsa predala svoju hlavnú myšlienku- t.j. o spomalení, o vedomom prežívaní okamihov, o užívaní času, o prijatí seba samého. A to autor vykreslil láskavo a s citom. Ku konci sa mi páčili kapitoly, kde autor popisuje vzťah ľudstva k jedli, k stresu, k ekologickým zmenám, k technológiám- bolo fajn vedieť, že nerozmýšľam takto len sama.

2 03.12.2018

Niekto má "guilty pleasure" čítanie detektívok a thrillerov, mojím tajným potešením sú "post apo" knižky. A táto mala v sebe aj to aj prírodu, aj premýšľanie hrdinu, aj idylický život, aj všetko. Bavila!

2 24.11.2018

Kniha ma bavila- a pre mňa to bolo veľké prekvapenie vzhľadom na predchádzajúci autorov počin o Anne a jej mapách. Ten stred som žrala úplne, putovanie krajinou, čítalo sa to samo. Koniec sa nám trošku zamotal, je potrebné premýšľať, čo ako, kto, kde a s kým. A kvôli tomu a ešte kvôli krátkej vsuvke s mladým Pakistancom strhávam ten jeden bod. Prečo ho tam autor dával, keď rozoberal putovanie 2 súrodencov? Chcel poukázať na silu priateľstva? Ale to mohol aj menej agresívne vkompnovať do diela. Nuž, ale nemení to na fakte, že autor sa zlepšuje a verím, že jeho diela pôjdu vekom a skúsenosťami kvalitatívne iba nahor.

2 22.11.2018

Reportáž vyrozprávaná veľmi-veľmi autenticky. Príbehov tam boli desiatky, a čo je smutné, tak po niekoľkých ste mali pocit, že sa opakujú, každý bol trýznený podobným spôsobom. A len jedno prosím čitateľa tejto knihy, aby si nemyslel, že len Nemci boli krutí- keď ruskí vojaci oslobodzovali naše územie, tak vraj ich krutosť a týranie aj na civilnom obyvateľstve bola tiež podobného charakteru...Nie je všetko čierne a biele...

2 25.09.2018

Od Amy poznám jej len 2 filmy, jej standupy som nevidela a to, čo som o nej počula, mi bolo sympatické- klasický prípad Popolušky, nie veľmi čarokrásnej, s miernou nadváhou a drzou papuľou. A presne to som v knihe aj dostala, síce bola na moje pomery, niekedy až príliš hlučná (hlavne, keď opisovala, čo všetko si môže kúpiť), ale myslím, že má pocit, že si to za tie roky naozaj odrela a chce sa tým pochváliť (na čom nevidím teda nič zlé, a viac-menej ju obdivujem za to, že prerazila vo svete mužov v oblasti standup). Kniha o jej detstve, dospievaní, milostných vzťahoch, rodinných pomeroch, snáď zostane taká otvorená vždy.

2 29.07.2018

Tak ako som sa na prečítanie tešila, následne som sa tak do čítania nútila. Vrcholne nesympatické postavy, ktoré vo vás aj tú štipku materstva zabijú (a to tešenie sa na materstvo)...

2 22.07.2018

Asi milujem talianske súčasné autorky! Strohý, surový a predsa tak presne trafujúce myšlienky sa mi vrývajú pod kožu. Síce jednu hviezdičku strhávam, za divný pobyt hlavnej postavy na suchozemí- nepochopila som tú vložku v deji, ani počínanie postáv tam, a vôbec lepšie by bolo vynechať tú časť úplne. Ale inak super! Snáď ešte autorka nejaký ďalší román vydá.

2 04.07.2018

Kniha, ktorá by sa možno žánrom hodila aj do edície reportážnej literatúry od Absintu. Jednak to nebola klasická biografia o zvláštnom osude muža/ženy/otca, nakoľko bola prešpikovaná úryvkami rôznych publikácií, esejí, diel iných autorov (psychológov, sociológov, trans odborníkov a pod.).
Ale čo pani Faludi zvládla bravúrne je to, že nastavila veľmi reálne zrkadlo dnešnej maďarskej spoločnosti- so všetkými jej chybami, ktoré som sama vnímala a kritizovala, ale tu som to dostala potvrdené od ďalšej osoby. Táto téma sa ma priam bytostne dotýka vzhľadom na svoj pôvod, lokalitu, kde som sa narodila a väčšina ľudí, ktorých z tejto krajiny poznám, naozaj vnímajú svet presne tak, ako to opísala autorka, a to hlavne ten neustály pocit krivdy.

Čo ma ale prekvapilo ešte viac, bolo čítanie maďarských recenzií na túto knihu. Vraj sa má vydať aj v Maďarsku, čomu doteraz neverím kvôli nelichotivému popisu identity tohoto národa. A čo teda tie recenzie? Prosím pekne, neviem, čo za verziu čítali, ale absolútne opomíňajú z knihy "obvinenia" voči židovskej otázke, voči horthyovskej vláde, voči silnejúcemu extrémizmu. Maďarské recenzie riešia iba ten viditeľný dej knihy, a to je to, že sa istý starý pán dal preoperovať na ženu...Smutné, ale pre maďarskú "slepotu" priam typické.

Knihu doporučujem, pre každého koho baví trošku viac reportážny štýl a pre toho, kto nebude očakávať knihu vo forme klasického románu. A inak, tá kritika národa, ktorú Faludi nastolila vo svojej knihe- myslím, že akýkoľvek iný autor mohol vo svojej minulosti zažiť niečo podobné hoci aj na Slovensku alebo v ČR. Veď predsa, kto je bez viny, nech hodí kameňom...

2 02.04.2018

Táto kniha bola mojím bojom! Nedočítala som ju, bolela ma, jedna strana mi trvala aj tri hodiny. Bolo to zhustené, dialógy bez akýchkošvek pocitov, mala som pri čítaní tých 120 strán pocit, akoby som kráčala opustenou, zničenou krajinou...Neviem, čo má tento pán za vnútro, ale to, čo mu z neho vyžaruje, spôsobuje to, že sa mám chuť ...

P.s. Nehodnotím, kniha zostala na poličke po 120 stranách...

Nedocenená či preceňovaná Lolita. Zvrátená téma (ani sa mi veriť nechce, že Nabokov myšlienkové pochody Humberta len vymyslel), ukázanie skazenej morálky, výsmech vtedajšej spoločnosti, hľadanie obete (kto je vinný? Humbert alebo Lolita?).

Za tým všetkým sa ukrýva štylizovaný jazyk, plný obratov a popisov. Asi v inej knihe by to bolo na škodu, ale kupodivu v tomto románe to napomohlo k tomu, že som priam stála vedľa hlavných postáv v hotelových izbách, opaľovala som sa s nimi na záhrade, a cestovala s nimi naprieč USA.

2 07.01.2018

Táto kniha ma bavila! Nie, nie je to veľdielo hodné Danteho, ale milá, úsmevná kniha, ktorá o traumách z detstva hovorí trošku iným spôsobom. A ten humor tomu tiež veľmi napomohol.

2 03.01.2018

Ach, tak táto kniha sa do môjho rebríčka obľúbených kníh nedostane. Myšlienka pekná, cieľ autora som pochopila (aspoň myslím- odcudzenie vo vzťahu, slepá viera nielen ľudí), ale nepreniklo to ku mne.

2 03.01.2018

Takže, máme tu 600 stranový kolos (ale po Stehlíku a Biblii všetko zvládame, že?), ktorý sprvu začína ako bežný román 4 kamarátov v NY. Očakávala som, že každú kapitolu sa bude rozoberať život jedného z nich, spolu s ich prežívaním a pocitmi. Niečo také ma čakalo zhruba do polovice, kniha nebavila, nútila som sa. Od polovice sa tendencia knihy zmenila, a zrazu sme dostali krásny psychologický rozbor človeka so sebapoškodzovaním a ťažkým detstvom. A zhruba aj od spomínanej polovice, som dostala najkrajší popis lásky rovnakého pohlavia, aký som kedy čítala (a to vravím bez irónie, aj keď niečo také idealistické môže existovať len v knihe).

Je to hutný román, román v románe...

2 11.12.2017

V minulosti sa rozoberali filozofické a náboženské traktáty, potom individualizmus a vznešené morálny princípy. A čo nám zostalo do 21.storočia? Asi už nič, pretože v knihe nemáme čím iným zaujať len večnou neverou a divnými ľudskými vzťahmi. A práve túto variáciu predviedol opäť p.Hartl, tak ako aj v Pražskom lexikóne alebo v Okamihoch šťastia.

Nechcem znieť pesimisticky, je fajn, ak niekto popíše reálny život, so všetkým , čo k tomu patrí. Avšak po tretej Hartlovej knihe vidím, že neustále kĺže po povrchu, postavy sú plytké bez vyjadrenia akýchkoľvek hlbších emócií.

Na druhú stranu, pre čitateľa, ktorý často nečíta, bude tento štýl ľahký, zábavný a bude knihu hodnotiť oveľa pozitívnejšie ako ja...

2 11.12.2017

Nápad super, ironické poznámky hlavnej postavy úplne skvelé (hlavne jeho vnímanie manželstva a svojej láskavej manželky), ale opäť ma hnevala bezmocnosť postavy- nechala veci vo všetkom tak, aj keď u neho bola jeho dcéra, ktorá s ním mala pravdepodobne najlepší vzťah, aj tak postava zostala vo svojej ulite. Čo by to mohlo znamenať? Pravdepodobne neodkladné a hlboké odštiepenie postavy od celého svojho okolia, bez akejkoľvek sociálnej naviazanosti. Viac-menej mi teda zostáva poznatok, že kniha bola o hlbokej osamelosti...

2 20.11.2017

Rozhodovala som sa medzi 2 alebo 3 hviezdičkami- na začiatku ma kniha veľmi bavila, lyrické opisy, zvláštna hlavná postava, ale postupom ma opakované opisy začali nudiť a žiadne smerovanie hlavnej postavy ma nudilo ešte viac.

2 20.11.2017

Okolo takého veľké hype-u som opäť čakala zázraky a hlboké pocity- tak to som nedostala. Kniha je dobre čitateľná, avšak máte pocit, akoby ju autor napísal ako svoju prvotinu, a nie ako svoju treti alebo štvrtú knihu v poradí...

2 20.11.2017

Osud 3 žien a ich rodiny, ktorá možno nemala veľa členov, ale ani jedným z nich sa osud nemaznal. Knihy mi svojimi čriepkami šťastia, pripomínala Hartlove Okamžiky štěstí- teda, nič netrvá večne a nikdy sa nestane, že žili šťastne až kým nezomreli, pretože dovtedy prídu ešte desiatky a desiatky pádov, ktoré boli najviac videné v osude Anežky...

Autorka sa inak veľmi pekne pohrala s gradáciou deja, na začiatku spomenula dejový zvrat z budúcnosti, ale kým tam čitateľ dospel, dej sa zvrtol. Pokladám to za skvelý ťah, neustále som nakoniec očakávala, že sa dej rozvinie iným smerom a boli strany, keď som ani nedýchala.

Inak ešte malá poznámka z mojej strany- mám pocit, že súčasná česká próza veľa čerpá doteraz z obdobia prvej republiky/2.sv.vojny. Len nedávno som dočítala Hanu, ktorá je založená na obdobnom námete. Ale páčia sa mi tieto súčasné české autorky a ich silné, ani zlé, ani dobré hrdinky...

2 05.11.2017