adorjas komentáře u knih

Romantické scifi, ktoré sa dalo vydržať aj pre tých, ktorí úplne romantickí nie sú. Inak, občas tam bolo dosť veľa sladkých rečí a niektoré časti mi prišli priam zvláštne (predstava 40 ročného Henryho a 12 ročnej Clare, trošku lolitkovské na moje pomery), ale inak, kniha príjemne ubiehala aj napriek jej hrúbke.

2 29.04.2019

Bola to bichle- nielen počtom strán, ale aj informáciami, menami miest a obrovským množstvom mien osôb. Ak ste o Afganistane nič nevedeli, tak doporučujem túto knihu. Pretože ľudia sa bjoa neznáma, a po tejto knihe si trošku uvedomíte, ako to tam funguje, alebo teda skôr nefunguje. Dozviete sa, akú inú funkciu má ich futbalový štadión alebo prečo tak odmietali vydať Usamu. Autor trošku načrtne aj ženskú otázku a ich diskrimináciu - v rámci diskriminácie sa tam nejedná len o ženy. Dozviete sa ako to bolo s talibáncami ohľadom hudby a podobne. Pri čítaní mi neustále chodila po rozume, ako je možné, že v tej krajine ešte žijú ľudia vzhľadom na to, že posledné tri desaťročia medzi sebou len bojovali. Nuž, je to ukážka, že človek si zvykne na všetko...

2 17.04.2019

Do knihy som sa potrebovala začítať, pretože zo začiatku sa v nej človek stráca. Nakoniec na nás vybehne smršť príbehov a postavičiek, ktoré sú vám zároveň sympatické aj nesympatické, a síce nie sú čiernobiele, ale beztak na vás pôsobia jednoduchým rozmerom (možno je to tým, že autor popisuje len jednu časť ich príbehu, bez ďalších odbočiek).

Kniha na mňa pôsobila ako hudba, mala taký zvláštny rytmus, akoby som sa hompáľala na vlnách mora. A snáď v niečom mi to pripomínalo Woolfovej Vlny...

2 11.03.2019

Vigan baví. Lou mi v niečom pripomínala postavy z Elegancie ježka, ale tu to bolo také viac otočené na sociálnu stránku veci, čo sa týka bezdomovectva a riešenia tej situácie a podobne.

2 04.03.2019

Jane Austenová je srdcovka a pohrúžiť sa do tohto životopisu bolo ako zapnúť si BBC a jedným dychom sledovať jej životnú púť v obrazoch . A aj keď kniea chýbali obrazové materiály, ale pre austenofilov bola napísaná tak pútavo, že to vôbec nechýbalo. Dalo by sa sa však takisto povedať, že jej život bol v podstate úplne nudný, so starosťami o domácnosť, o sviečky a podobne, ale práve pod tou pokličkou sa ukrýva brilantná myseľ, ktorá stvorila nezabudnuteľné diela.

2 04.03.2019

Kniha bavila, hlavne na začiatku, keď som daný test úplne zvorala. Jednotlivé kapitoly sa čítali dobre, aj keď som autorovi chcela často odporovať, že zaujíma jednostranné stanovisko. Čo mi výslovne vadilo, že kniha bola poskladaná len ohľadom tých otázok s vysvetlením o nich, nenaučí vás ďalšiemu faktickému mysleniu, takže som zvedavá, ako by som dopadla pri iných typoch otázok...

2 26.02.2019

Ako inak- 5* pre najkrajšie milostné vyznania aké som kedy čítala. O to viac to bolí, že to neboli žiadne vymyslené pletky, ale jednalo sa o reálnych, živých ľudí, ktorí si žili v Bratislave a kade-tade po svete a naozaj si takýmto štýlom písali...Krásne grafické spracovanie, nádherný obsah, doporučujem každému kto chce trošku "inej" romantiky.

2 22.02.2019

Na túto knihu som sa tešila veľmi dlho, trvalo pár mesiacov (konkrétne asi 3), kým sa mi ku knihe podarilo dostať.

Áno, nápad je vynikajúci.
Nie, technicky a logicky sa nebudem zamýšľať nad možnosťou akéhosi kĺbka.
Áno, autorka skvelo vykreslila charakter a morálku ľudstva. (Aj ten koniec v post-apo svete, kde sa autor cez korešpondenciu zamýšľa nad minulosťou ľudstva)
Nie, postavy sympatické neboli. Nedokázala som sa ani do jednej vžiť a ani pri jednej ma nemrzelo, čo sa s nimi stalo.
Nie, nechápem ten ošiaľ okolo tejto knihy.

Všehovšudy hodnotím za 3*.

2 05.02.2019

Veľmi zaujímavý priam reportážny počin. Krátke epizódy niekoľkých vytipovaných ľudí, ktorí sa v auguste 1936 ponevierali po Berlíne. Bavilo veľmi, a často som si vyhľadávala mená ľudí spomenutých v knihe.

2 20.01.2019

Skvelý počin Satinského dcéry vydať po toľkých rokoch rodinný (ne)mesačník. Milujem rodinné príbehy cudzích ľudí a toto som si nemohla nechať ujsť. Vysvetlivky nečakajte a tak sa neľakajte, že občas Satinský svoju prvú manželku prezýva od krstného mena Oľga, až po Eržu, alebo "starcovu manželku". Kniha bola hutná, hrubá, veselé príhody pobavili a čitateľ mal možnosť nahliadnuť aj do sveta slovenského šoubiznisu tých rokov - spoiler alert: každý sa s každým poznal, veľa sa pilo a ešte viac a klobásy či slanina tiež tiekli potokom.

Premýšľala som, či mi chýba nejaký dlhší komentár o živote Satinského, kde skončila rodina jeho prvej manželky, čo bolo po tom. Ale nakoniec, možno je dobré ponechať to tak autenticky a nechať priestor na domnienky a teórie...

2 20.01.2019

Verím, že táto kniha bude mať mnoho zástancov a všetci mi budú tvrdiť, aká bola nádherná a aké nádherné dieťa bol Oskar. Avšak, ku mne tie pocity neprenikli, jednalo sa o zvláštnych individualistov neschopných komunikovať so svetom a ani medzi sebou, ktorí radšej robili nezvyčajné veci. Možno je kniha srdcervúca, ja dávam 2* za formu knihy, ktorá je prešpikovaná fotografiami, nezvyčajnými útvarmi a podobne.

2 13.12.2018

Zaujímavá kniha, úplne som z nej očakávala svojpomocnú príručku, ktorá v konečnom dôsledku nič nepovie, žiadnu radu do života a podobne. Veď aj tak začala, popisom cvičenia, ku ktorým neexistuje ani česká/slovenská ekvivalent v podobe náučných videí ohľadom relaxačných cvičení. Ale nevadí! Síce autor, často popisuje životné príbehy svojich žiakov, ktorí často zvládli svoje prežívanie ochorenia len kvôli meditáciám, ale kniha predsa predala svoju hlavnú myšlienku- t.j. o spomalení, o vedomom prežívaní okamihov, o užívaní času, o prijatí seba samého. A to autor vykreslil láskavo a s citom. Ku konci sa mi páčili kapitoly, kde autor popisuje vzťah ľudstva k jedli, k stresu, k ekologickým zmenám, k technológiám- bolo fajn vedieť, že nerozmýšľam takto len sama.

2 03.12.2018

Niekto má "guilty pleasure" čítanie detektívok a thrillerov, mojím tajným potešením sú "post apo" knižky. A táto mala v sebe aj to aj prírodu, aj premýšľanie hrdinu, aj idylický život, aj všetko. Bavila!

2 24.11.2018

Kniha ma bavila- a pre mňa to bolo veľké prekvapenie vzhľadom na predchádzajúci autorov počin o Anne a jej mapách. Ten stred som žrala úplne, putovanie krajinou, čítalo sa to samo. Koniec sa nám trošku zamotal, je potrebné premýšľať, čo ako, kto, kde a s kým. A kvôli tomu a ešte kvôli krátkej vsuvke s mladým Pakistancom strhávam ten jeden bod. Prečo ho tam autor dával, keď rozoberal putovanie 2 súrodencov? Chcel poukázať na silu priateľstva? Ale to mohol aj menej agresívne vkompnovať do diela. Nuž, ale nemení to na fakte, že autor sa zlepšuje a verím, že jeho diela pôjdu vekom a skúsenosťami kvalitatívne iba nahor.

2 22.11.2018

Reportáž vyrozprávaná veľmi-veľmi autenticky. Príbehov tam boli desiatky, a čo je smutné, tak po niekoľkých ste mali pocit, že sa opakujú, každý bol trýznený podobným spôsobom. A len jedno prosím čitateľa tejto knihy, aby si nemyslel, že len Nemci boli krutí- keď ruskí vojaci oslobodzovali naše územie, tak vraj ich krutosť a týranie aj na civilnom obyvateľstve bola tiež podobného charakteru...Nie je všetko čierne a biele...

2 25.09.2018

Od Amy poznám jej len 2 filmy, jej standupy som nevidela a to, čo som o nej počula, mi bolo sympatické- klasický prípad Popolušky, nie veľmi čarokrásnej, s miernou nadváhou a drzou papuľou. A presne to som v knihe aj dostala, síce bola na moje pomery, niekedy až príliš hlučná (hlavne, keď opisovala, čo všetko si môže kúpiť), ale myslím, že má pocit, že si to za tie roky naozaj odrela a chce sa tým pochváliť (na čom nevidím teda nič zlé, a viac-menej ju obdivujem za to, že prerazila vo svete mužov v oblasti standup). Kniha o jej detstve, dospievaní, milostných vzťahoch, rodinných pomeroch, snáď zostane taká otvorená vždy.

2 29.07.2018

Tak ako som sa na prečítanie tešila, následne som sa tak do čítania nútila. Vrcholne nesympatické postavy, ktoré vo vás aj tú štipku materstva zabijú (a to tešenie sa na materstvo)...

2 22.07.2018

Asi milujem talianske súčasné autorky! Strohý, surový a predsa tak presne trafujúce myšlienky sa mi vrývajú pod kožu. Síce jednu hviezdičku strhávam, za divný pobyt hlavnej postavy na suchozemí- nepochopila som tú vložku v deji, ani počínanie postáv tam, a vôbec lepšie by bolo vynechať tú časť úplne. Ale inak super! Snáď ešte autorka nejaký ďalší román vydá.

2 04.07.2018

Kniha, ktorá by sa možno žánrom hodila aj do edície reportážnej literatúry od Absintu. Jednak to nebola klasická biografia o zvláštnom osude muža/ženy/otca, nakoľko bola prešpikovaná úryvkami rôznych publikácií, esejí, diel iných autorov (psychológov, sociológov, trans odborníkov a pod.).
Ale čo pani Faludi zvládla bravúrne je to, že nastavila veľmi reálne zrkadlo dnešnej maďarskej spoločnosti- so všetkými jej chybami, ktoré som sama vnímala a kritizovala, ale tu som to dostala potvrdené od ďalšej osoby. Táto téma sa ma priam bytostne dotýka vzhľadom na svoj pôvod, lokalitu, kde som sa narodila a väčšina ľudí, ktorých z tejto krajiny poznám, naozaj vnímajú svet presne tak, ako to opísala autorka, a to hlavne ten neustály pocit krivdy.

Čo ma ale prekvapilo ešte viac, bolo čítanie maďarských recenzií na túto knihu. Vraj sa má vydať aj v Maďarsku, čomu doteraz neverím kvôli nelichotivému popisu identity tohoto národa. A čo teda tie recenzie? Prosím pekne, neviem, čo za verziu čítali, ale absolútne opomíňajú z knihy "obvinenia" voči židovskej otázke, voči horthyovskej vláde, voči silnejúcemu extrémizmu. Maďarské recenzie riešia iba ten viditeľný dej knihy, a to je to, že sa istý starý pán dal preoperovať na ženu...Smutné, ale pre maďarskú "slepotu" priam typické.

Knihu doporučujem, pre každého koho baví trošku viac reportážny štýl a pre toho, kto nebude očakávať knihu vo forme klasického románu. A inak, tá kritika národa, ktorú Faludi nastolila vo svojej knihe- myslím, že akýkoľvek iný autor mohol vo svojej minulosti zažiť niečo podobné hoci aj na Slovensku alebo v ČR. Veď predsa, kto je bez viny, nech hodí kameňom...

2 02.04.2018

Update 2024:
Ku Knausgardovi som hľadala cestu dlho, vyše 7 rokov, jeho Môj boj som začala a skončila onoho času na 50.strane, ale i tak som cítila, že to bude môj autor... Dovtedy som sa dala na čítanie jeho Kvarteta ročných období (odporúčam Jar, do slovenčiny preložené nebolo) a to ma asi vycibrilo na jeho štýl písania. Ešte mám zálusk na jeho 'Morning star', ale potajomky dúfam v preklad.
Môj boj 1 má podtitul Smrť v rodine. Začiatok začína vykresľovaním detstva Karla Oveho, hlavne popis keho vzťahu s otcom, ale i jeho prvé kroky k samostatne mysliacej bytosti, ktorá robí tie prvé kroky aj k smerom dievčatám. Občas sa dej prehodí do blízkej minulosti, keď žil autor so svojou prvou manželkou Tonje. A tam ho spoznávame v okamihu smrti jeho otca a vysporiadania sa s jeho hmotnými statkami, ktoré predstavujú viacmenej iba smetie a fekálie.
Takto to znie možno nudne, autor neukazuje jednoliaty celok na svoj život. Niečo ukáže z detstva, niečo z puberty a niečo z ranej dospelosti, sú to len akési výseky, ktoré mu sedia do témy k podtitulu knihy. Aké je to byť vo vzťahu otec a syn, spomienky v rodine, ktoré vždy budú závisieť od toho, aký mala osoba vzťah so zosnulým, bratstvo, prejavy prvej individuality a ten večný odtažitý pocit autora ako človeka, ktorý nepatrí k žiadnemu spoločenstvu. Čo dalo tejto knihe svoj ráz, je rozhodne jeho štýl písania ktorý je veľmi špecifický. Knausgardove knihy patria do žánru autofikcie, ktorých veľký boom nastal zhruba pred 10 rokmi. Ktovie koľko z toho, čo napísal sa reálne stalo, aké myšlienky tam dofabuloval spätne, vzhľadom na to, že jeho rodina sa s ním rieši súdne.
Knihu som si dávkovala pomaly, užívala si každú jeho myšlienku. Teším sa na ďalšiu časť, nebudem to siliť, aj keby som ju musela otvoriť o ďalších sedem rokov. Pre mňa to bola slasť!

Môj pôvodný komentár z roku 2018:
Táto kniha bola mojím bojom! Nedočítala som ju, bolela ma, jedna strana mi trvala aj tri hodiny. Bolo to zhustené, dialógy bez akýchkošvek pocitov, mala som pri čítaní tých 120 strán pocit, akoby som kráčala opustenou, zničenou krajinou...Neviem, čo má tento pán za vnútro, ale to, čo mu z neho vyžaruje, spôsobuje to, že sa mám chuť ...

P.s. Nehodnotím, kniha zostala na poličke po 120 stranách...