adorjas komentáře u knih
Nedocenená či preceňovaná Lolita. Zvrátená téma (ani sa mi veriť nechce, že Nabokov myšlienkové pochody Humberta len vymyslel), ukázanie skazenej morálky, výsmech vtedajšej spoločnosti, hľadanie obete (kto je vinný? Humbert alebo Lolita?).
Za tým všetkým sa ukrýva štylizovaný jazyk, plný obratov a popisov. Asi v inej knihe by to bolo na škodu, ale kupodivu v tomto románe to napomohlo k tomu, že som priam stála vedľa hlavných postáv v hotelových izbách, opaľovala som sa s nimi na záhrade, a cestovala s nimi naprieč USA.
Táto kniha ma bavila! Nie, nie je to veľdielo hodné Danteho, ale milá, úsmevná kniha, ktorá o traumách z detstva hovorí trošku iným spôsobom. A ten humor tomu tiež veľmi napomohol.
Ach, tak táto kniha sa do môjho rebríčka obľúbených kníh nedostane. Myšlienka pekná, cieľ autora som pochopila (aspoň myslím- odcudzenie vo vzťahu, slepá viera nielen ľudí), ale nepreniklo to ku mne.
Takže, máme tu 600 stranový kolos (ale po Stehlíku a Biblii všetko zvládame, že?), ktorý sprvu začína ako bežný román 4 kamarátov v NY. Očakávala som, že každú kapitolu sa bude rozoberať život jedného z nich, spolu s ich prežívaním a pocitmi. Niečo také ma čakalo zhruba do polovice, kniha nebavila, nútila som sa. Od polovice sa tendencia knihy zmenila, a zrazu sme dostali krásny psychologický rozbor človeka so sebapoškodzovaním a ťažkým detstvom. A zhruba aj od spomínanej polovice, som dostala najkrajší popis lásky rovnakého pohlavia, aký som kedy čítala (a to vravím bez irónie, aj keď niečo také idealistické môže existovať len v knihe).
Je to hutný román, román v románe...
V minulosti sa rozoberali filozofické a náboženské traktáty, potom individualizmus a vznešené morálny princípy. A čo nám zostalo do 21.storočia? Asi už nič, pretože v knihe nemáme čím iným zaujať len večnou neverou a divnými ľudskými vzťahmi. A práve túto variáciu predviedol opäť p.Hartl, tak ako aj v Pražskom lexikóne alebo v Okamihoch šťastia.
Nechcem znieť pesimisticky, je fajn, ak niekto popíše reálny život, so všetkým , čo k tomu patrí. Avšak po tretej Hartlovej knihe vidím, že neustále kĺže po povrchu, postavy sú plytké bez vyjadrenia akýchkoľvek hlbších emócií.
Na druhú stranu, pre čitateľa, ktorý často nečíta, bude tento štýl ľahký, zábavný a bude knihu hodnotiť oveľa pozitívnejšie ako ja...
Nápad super, ironické poznámky hlavnej postavy úplne skvelé (hlavne jeho vnímanie manželstva a svojej láskavej manželky), ale opäť ma hnevala bezmocnosť postavy- nechala veci vo všetkom tak, aj keď u neho bola jeho dcéra, ktorá s ním mala pravdepodobne najlepší vzťah, aj tak postava zostala vo svojej ulite. Čo by to mohlo znamenať? Pravdepodobne neodkladné a hlboké odštiepenie postavy od celého svojho okolia, bez akejkoľvek sociálnej naviazanosti. Viac-menej mi teda zostáva poznatok, že kniha bola o hlbokej osamelosti...
Rozhodovala som sa medzi 2 alebo 3 hviezdičkami- na začiatku ma kniha veľmi bavila, lyrické opisy, zvláštna hlavná postava, ale postupom ma opakované opisy začali nudiť a žiadne smerovanie hlavnej postavy ma nudilo ešte viac.
Okolo takého veľké hype-u som opäť čakala zázraky a hlboké pocity- tak to som nedostala. Kniha je dobre čitateľná, avšak máte pocit, akoby ju autor napísal ako svoju prvotinu, a nie ako svoju treti alebo štvrtú knihu v poradí...
Osud 3 žien a ich rodiny, ktorá možno nemala veľa členov, ale ani jedným z nich sa osud nemaznal. Knihy mi svojimi čriepkami šťastia, pripomínala Hartlove Okamžiky štěstí- teda, nič netrvá večne a nikdy sa nestane, že žili šťastne až kým nezomreli, pretože dovtedy prídu ešte desiatky a desiatky pádov, ktoré boli najviac videné v osude Anežky...
Autorka sa inak veľmi pekne pohrala s gradáciou deja, na začiatku spomenula dejový zvrat z budúcnosti, ale kým tam čitateľ dospel, dej sa zvrtol. Pokladám to za skvelý ťah, neustále som nakoniec očakávala, že sa dej rozvinie iným smerom a boli strany, keď som ani nedýchala.
Inak ešte malá poznámka z mojej strany- mám pocit, že súčasná česká próza veľa čerpá doteraz z obdobia prvej republiky/2.sv.vojny. Len nedávno som dočítala Hanu, ktorá je založená na obdobnom námete. Ale páčia sa mi tieto súčasné české autorky a ich silné, ani zlé, ani dobré hrdinky...
Rozhodovala som sa medzi 3 a 4 hviezdičkami- nakoniec zvíťazili 3. Nechápte ma, ale zle. Kniha bola čitateľná, bežala jedna báseň a popis akoby z perspektívy 5-ročného dieťaťa tiež dobré. Lenže mi neprirástla k srdcu...
Nečakajte román v pravom zmysle slova, skôr zbierku esejí na tému manželstva s jednotlivými tematikami. Autorka viac-menej na stranách rozoberá svoj názor o manželstve, ale robí to veľmi kamarátskym spôsobom- máte priam pocit, že s ňou sedíte niekde na káve a filozofujete s ňou. Inak, veľmi podobné napísala aj knihu Veľké kúzlo, ale táto kniha bola taká viac praktická.
SPOILER: Bolo priam úsmevné čítať, ako milovala svojho druhého manžela, keď v súčasnosti viete, že konvertovala na rovnaké pohlavie a svojho milovaného Felipeho opustila kvôli svojej dlhoročnej dobrej priateľke, ku ktorej začala pociťovať romantické pocity...
Skvelá reportážna kniha- prekvapili ma zvraty, že sa tomu možno bolo dalo zabrániť a hlavne ma prekvapila reakcia Nórska- priam mierumilovné správanie voči pomýlenému jedincovi...Smutné...
Čakala som emócie, pochopenie zmyslu rodiny (aj keď anotácia na konci mnohé vysvetlila), ale kniha mi neprirástla k srdcu.
Za to, ale hodnotím kladne popis postáv a ich duševných pochodov a hlavne neutralitu postáv- nikto nie je vyslovene zlý/dobrý, postavy konajú v rôznych situáciách vždy inak, tak ako je tomu aj v skutočnom živote.
Baví ma, ako väčšina náročných čitateľov "hejtuje" Třeštíkovú, že píše populárne romány hlavne pre ženské srdcia (Bábovky). Ale zoberte si, Hartl viac-menej píše o tom istom, ale trošku vo viac surovej forme. Avšak, po porovnaní s Pražským erotikonom , vidím variáciu na rovnaký spôsob, podobné typy postáv, veľmi podobné myslenie...avšak, predsa také prirodzené, to, čo vidíme aj v našom bežnom živote. Prototyp eociami nabitého človeka.
Toto bol bestseller? Začiatok sa mi zdal, akoby ho napísala prostoduchá pubertálna dievčina, ktorá si potrebuje vybiť fantázie. Stred sa trošku pohol a ku konci opäť viac-menej umieral. Jazyk jednoduchý, dej predvídateľný a dobro zvíťazilo...
Hodnotím slabučko, nakoľko ma opäť sklamala naoko reportážna kniha. Čakala som fakty, overené citácie, a tu naopak autorka vkladá myšlienky a názory do postáv, ktoré možno ani tak necítili a nemysleli. Vadilo mi skákanie deja bez ladu a skladu, skok v strede odseku od jednej ku druhej rodine, bez toho, aby znovu vysvetlila , kde sme sa už s danou postavou stretli a podobne.
Opäť klasický britský až absurdný humor...milovníci thto žánru sklamaní nebudú.
Sprvu som hodlala udeliť 4 hviezdičky, ale už pri časti, kde si Betty hľadá zamestanie v meste, som si uvedomila, že tisíc a jedenkrát variuje na tú istú tému- slepačia farma, nezamestnanosť, tuberkolóza, život na ostrove. Až krajne ironicky popisuje príhody svojej životnej púte, a v každej časti popisuje všetko rovnakým spôsobom. Kto bol otravný, zopár zaujímavých duší, atď.
Budem 587. komentár ku tejto knižke...Potrebuje ešte k tomu niekto viac? Historicky knihu nemôžem hodnotiť, skôr by som sa vyjadrila k postaveniu ženy. Vidím tam len ja feminizmus? (v pozitívnom slova zmysle)- sila, nezdolnosť, naturálnosť, sexualita, múdrosť ženy...
Britský humor, čo viac si priať?! Verím, že tí, ktorí mu holdujú sa budú smiať ostošesť.