erik385
komentáře u knih

Skvelý súbor poviedok, prepojený zaujímavým konceptom: každá poviedka sa viaže na konkrétny kus oblečenia, ktorý autorovi pripomína nejakú historku, alebo obdobie jeho života v Rusku. Je to vtipne absurdné, a páči sa mi na tom hlavne, že "nehejtuje" Rusko a socializmus, ale že si v tej absurdnej dobe hľadá skor komický nadhľad. Lebo aj v tých najdivnejších dobách si hlavne treba zo všetkého robiť srandu!


Toto je fakt skvelá kniha, o dlhoročnom mileneckom vzťahu... keď žijete s niekým v oficiálnom vzťahu, a z roznych dovodov sa od seba nedokážete odpútať, a pritom viete, že tu máte osudového človeka, ktorý vás pozná do absolútnych detailov... ale niečo vždy bráni byť naozaj spolu... znie to asi pateticky, ale kniha je napísaná vkusne a melancholicky... príbehy lásky častokrát klesajú do gýču, ale toto určite nie je žiadny gýč...vlastne je to celkom depka, ale je to strašne živé a pravdivé!


Welsh má proste skvelý, nabušený štýl, čokoľvek napíše, fakt sa to dobre číta... Nápad tejto knihy je dosť vymakaný, a zatína dráp do sveta konzumu, posadnutosti chudnutím a aj do akejsi podivnej bisexuality... bavilo ma to dosť dlho, až kým sa z toho nestala taká lesbo romanca, ku koncu už mi to prišlo také lacné, akoby nevedel ako to ukončiť... ale inak - je to dobrá, originálna prasačinka, a zároveň vás to núti zamyslieť sa nad psychologickými okolnosťami extrémneho chudnutia a extrémneho prežierania...


OK, vážne super kniha. Na jednej strane veľmi dobrá analýza mysle traumatizovaného človeka, dosť krutá na to, aby sme pochopili, že keď má niekto takto brutálne rozosraté a zničené detstvo, tak sa z toho bohužiaľ nevyhrabe nikdy. Na druhej strane sa tu zápletkuje skoro ako v mainstreamovej literatúre, čo mi chvíľami prekážalo. Najdesivejšie zistenie je to, že si čitateľ uvedomí, že za každým rohom sa može skrývať nejaký príšerný pedofil... A že svet nie je len miesto pohody a lásky, ale aj fakt otrasnej krutosti - a to som toho už prečítal dosť, ale tuná tá krutosť chvíľami prekračovala hranicu únosnosti.


Žrádlo, sex, drogy a rock n roll v podaní uznávaného šéfkuchára, ktorý varil a žil na dreň až tak, že napokon spáchal samovraždu. Tieto zápisky šéfkuchára majú fakt gule a človek aspoň nahliadne do zákulisia tých najvychýrenejších kuchyní, aby s údivom zistil, aké smažky a magori mu varia tie najlepšie jedlá. Veľmi príjemný a zábavný ponor do oblasti gastronómie!


Úplne zbytočná kniha, o ničom. Hrá sa to na akúsi katastrofickú absurdnú drámu, avšak je tu len pár papierových postáv, ktoré vykrikujú prázdne frázy...

Týmto dielom ma autor trochu sklamal, je to trpké a smutné a o chudobných ľuďoch. Čistých, obetavých, trpiacich. OK, ale akosi mi tam chýbalo čosi viac, čo by ten sentiment trošku posunulo na vyšší level. Inak ale Billy píše skvelo, o tom žádná...


Toto je veľmi inšpiratívne čítanie, hlavne pre tých, ktorí sa sami snažia písať, aby si uvedomili, že ani tieto literárne hviezdy to nemali ľahké a neustále o sebe pochybovali. Tak isto aj Virginia Woolf, ktorá nám skrz svoje denníky necháva nahliadnuť pod pokličku jej osobných strachov a obáv z prijatia. Na druhej strane sa nemôžem zbaviť dojmu, že Virginia bola hlavne buržujská panička, ktorá mala veľké šťastie, že si mohla od rána do noci riešiť len svoje písačky a recenzie , chodiť na návševy a prechádzky, a vlastne nič iné okrem svojich písačiek nemala na starosti... V tomto smere radšej fandím tým, ktorí nemali až takú vydláždenú spisovateľskú kariéru a museli si to odmakať v nejakých shit joboch ako napr. Bukowski.


Spoveď mizogýna, ktorému sa hnusí všetko telesné a v podstate prirodzené, a všetky ženy sú podľa neho šlapky. Alebo som hĺbku tohto diela nepochopil, ale mňa to viac iritovalo, než bavilo. Napadlo mi, ako by sa Tolstoj tváril, keby videl americký seriál Euphoria, v ktorom takmer každá ženská postava vyzerá a správa sa ako "slut"...


Kniha obsahuje "len" 5 poviedok, ktoré som si však musel dávkovať pomaly a postupne. Všetky poviedky sú o smrti, v každej umiera nejaký muž. Všetky sú napísané veľmi strohým, stručným, ale úderným jazykom. Autorka sa nezameriava ani tak na emócie zvnútra, skôr pozoruje a zaznamenáva atmosférické detaily vonkajšieho sveta. Myslím si, že v obdobiach, v ktorých sa cítime rozbitý (keď nám napr. niekto blízky umiera, alebo keď sa nám niečo vážne deje) si omnoho viac všímame tie každodenné detaily, lebo nám dochádza, že tu asi nebudeme navždy. A tento pocit Judith Hermann dokázala svojim strohým, ale intenzívnym štýlom zhmotniť. A za to jej tlieskam!


Veľmi dobre a kultivovane napísaná kniha o osamelosti súčasníkov (hlavne ľudí okolo 30+), ktorí nezapadajú do štandardnej "prevádzky." Výstižné, trefné, presné, nostalgické, melancholické texty, čo sa na nič nehrajú a netlačia na pilu. Oplatí sa čítať! Tri hviezdy dávam len preto, že nie všetky poviedky boli úplne super, ale je ich tam pár dosť výrazných, ktoré vám rozhodne ostanú v hlave na dlho!


Myslím, že nebudem preháňať, ak poviem, že je tento text takmer geniálny. Veľmi oceňujem štýl, akým je kniha napísaná: kultivovaný, precízny a vymakaný do detailov. Zatiaľčo vačšina súčasných obľúbených českých autoriek a autorov píše podľa mňa skor slohové práce, Hradecký ide úplne inou cestou. Jeho strohosť mi pripomína niektorých skvelých nemeckých autorov (Jelinek, Bernhard).
A zároveň tu máme autentické pocity človeka, ktorý sa pohybuje v podstate "na dne spoločnosti", ale vo všetkom tom opileckom nihilizme nachádzam v podstate čosi veľmi pozitívne: že aj keď človek ryje držkou v zemi, tak umenie a tvorba sú vždy najlepšou terapiou... Klobúk dole, viac takých kníh, prosím!


Nedá sa povedať, že by mi kniha priniesla nejaké osvietenie...V podstate sa stále dookola opakuje veta ako mantra, že z čoho všetkého pramení nedostatočný pocit vlastnej hodnoty a aké máva následky. Z toho vyplýva, že sa asi všetci na svete cítime nesebavedomo s nedostatočným pocitom vlastnej hodnoty, a na základe toho robíme chyby a správame sa ako idioti. Táto kniha len konštatuje fakty, a prináša rozne príklady, ale neanalyzuje veci do nejakej extra podstaty.


Vydržal som do polky a vzdávam to. Neviem, čo na tom má byť dobré a vtipné. Toto akože písal svetový spisovateľ? Mne to príde akoby to písal nevystriekaný puberťák, čo sa prihlúplo smeje, keď niekto povie "vagína." Samozrejme, že autor sa tu štylizuje do nevyzretého muža na úrovni puberťáka, ale v skutočnosti to bohužiaľ vyzerá, že to fakt písal IBA trápny puberťák a žiadny kvalitný autor. A ďalšia vec: čím bol tento román akože kontroverzný? Koho už len takéto plky možu pohoršiť? No, asi jedine ortodoxných židov a blabla, končím. Táto kniha je strata času...Čoraz viac zisťujem, že veľa slávnych svetových spisovateľov sú len akože "dobrí remeselníci", ktorí však nemajú moc čo povedať....


Kniha ponúka prehľad rôznych typov "zla", a teda rôznych typov zločinov od vraždy v afekte po úchylky a deviácie, atd. Určite je to zajímavá sonda, ale skôr mi príde ako sociologický prehľad všelijakých typov prípadov, než hlbšia analýza koreňov násilia. V podstate sa nikde nedozvieme, kde presne a prečo to zlo v danom človeku vzniká, ide skôr o popis jednotlivých prípadov, nie však úplná komplexná analýza násilníkov. Takže ma ten popis vonkajších znakov postupne viac nudil, než bavil...


Rešpekt voči Balabánovi a jeho imaginácii, ale túto jeho knihu som fakt nejak nepochopil/nezvládol...hlavne tie podivné mytologicko fantazijno snové haluzo príbehy.


Tak toto ma totálne rozsekalo. Pupala vymakáva svoje majstrovstvo čoraz viac... Toto je tak presne mrazivá kniha, každé slovo, každá myšlienka má váhu... Navyše majú takú úplne filmovú atmosféru, že si to človek dokáže aj vizualizovať. A každý sa tu nájde, lebo tieto zvláštne spomienky, a tieto detské traumičky, to máme viac menej všetci...(Alebo ich minimálne dokážeme pochopiť, keďže on to vie podať totálne empaticky.) Myslím si, že Pupala je momentálne jeden z najlepších slovenských autorov!


Nielen pre samotárov vo veľkomestách... Ale tie pocity existenciálnej samoty, čo autorka popisuje, poznáme myslím všetci... Zároveň sa vďaka knihe človek dozvie dosť veľa zaujímavých podrobností a originálnych uhlov pohľadu o newyorských umelcov alá Warhol, atd..


Tento text ma svojím spôsobom uhranul. Spočiatku mi síce vadil ten epický až patetický štýl, ale postupne som si uvedomil, že takto sa asi rozprávajú islandské ságy...A že to zrejme súvisí aj s islandčinou, a spôsobom akým islandčina "vypráva"... Po dlhej dobe som mal túžbu si text prečítať aj v originále, ale zároveň si myslím, že preklad bol veľmi slušný... Je to skrátka taká moderná islandská sága: ľudské životy, vzťahy, boje, peripetie... Všetko navyše precízne postrihané, ako v nejakom filme - vždy keď má prísť nejaká pointa, urobí sa strih a prepneme sa do inej scény. Akoby autor predpokladal, že z toho raz ktosi urobí film...ničmenej aj na tento fakt,( ktorý mi trochu zaváňal vypočítavosťou) som si zvykol, a potom som si už len užíval pravý román, kde sa prelínajú životy jednej rodiny, a číta sa to skvelo. Človek nemá pocit zdĺhavosti... Hlavne príbeh hysterickej Helgy - dysfunkčnej matky a manželky sa mi veľmi páčil, keďže takých ženských postáv v knihách nestretávam veľa.
Je to rozhodne silné dielo... Len občasné vstupy autora, ktorý tu sám vystupuje ako postava - spisovateľ mi trochu prekážali, ale inak pecka a môžem len odporučiť. Teším sa na ďalšie knihy autora!


Vlastne celkom zaujímavé poviedky...občas síce trochu naivné, občas akoby nedopointované, ale inak to malo celkom temnú, zvláštnu atmosféru, nejakým sposobom ma to bavilo...
