erik385 komentáře u knih

Nepochopil som "hype" okolo tejto knihy. Podľa mňa je to strašne slabé, zvládol som to do polky a potom ma to už tak iritovalo,že som to vzdal. Spočiatku ma vtiahlo akési "divno", ale potom to už bolo absolútne nudné vŕšenie klišé nápadov, prvoplánové bubákovanie okolo klimatickej krízy s divnými postavami, ktoré som mal všetky úplne na háku, a ktoré ma čoraz viac nudili. Skrátka mi to pripadalo totálne vykonštruované, vykalkulované,atd. Ale hlavne: podľa mňa je to vykrádačka dystopických/scifi seriálov z Netflixu. (napr. seriál The Leftovers som z toho strašne cítil.) Tvári sa to,že to zdeľuje niečo zásadné a vznešené, ale v podstate je to strašne prázdné a neoriginálne... A fakt to strašne hrá na Netflix notu. Jednu hviezdu za to,že spočiatku ma to celkom vtiahlo.

4 14.05.2021

Stefánsson je fakt majster, a myslím, že je jeden z mála autorov, ktorý dokáže popisovať plynutie života s takými zvláštnymi opismi a metaforami, že to neposobí ako balast, ale ako poézia...

11 29.03.2021

Som rád, že som objavil tohoto minimalisticky silného, ale absolútne presného autora. Trošku mi evokuje Luciu Berlin, alebo Balabána...majstri alkoholizmu, vťahov, životných tragík a melanchólií, a stále sa nad tým všetkým vznáša čosi "pure" ľudské,taká čistá človečina...

1 16.03.2021

Toto je skutočný masterpiece, po obsahovej i štylistickej stránke...aj keď, zjednodušene povedané, z istého uhla pohľadu by sa to dalo vnímať aj ako jeden veľký, dlhý, obyčajný "HEJT". Hoci veľmi vymakaný "hejt" - na konkrétnu umeleckú smotánku, ktorá však može sediet na akejkoľvek umeleckej večeri, nielen v Rakúsku...

4 12.03.2021

No neviem, mám rozporuplné pocity, čakal som lepšiu psychologickú sondu do duše postavy, ktorá si v detstve zažila také psycho... A ona mi zatiaľ prišla ako úplne pohodová, nekonfliktná šprtka, ktorá si v sebe nenosí žiadnych démonov a všetko v hlave má absolútne zrovnané...na moj vkus až príliš úhľadné, až mi to chvíľu pripadalo ako nejaká slohovka na výbornú... Nešlo mi o nejaké detektívne rozuzlenie, skor o skutočný psychologický ponor do postavy, a ten fakt nenastal...škoda, lebo téma to je vynikajúca... Možno som siahol po horšej knihe od tejto autorky, podla všetkého je jej kniha Houbařka omnoho lepšia...

7 08.03.2021

Toto je skutočne sila, konečne som pochopil génia tohto autora, ktorý dokáže o veľmi bolestivých, temných, špinavých veciach a pocitoch písať s takou neuveriteľnou jemnosťou, eleganciou a gráciou. Teším sa na ďalšie texty, taký katarzný zážitok z čítania som už dlho nemal, úplne ma to pohltilo, grandiózne!

5 27.02.2021

Rešpekt voči Balabánovi a jeho imaginácii, ale túto jeho knihu som fakt nejak nepochopil/nezvládol...hlavne tie podivné mytologicko fantazijno snové haluzo príbehy.

1 20.02.2021

Tak toto ma totálne rozsekalo. Pupala vymakáva svoje majstrovstvo čoraz viac... Toto je tak presne mrazivá kniha, každé slovo, každá myšlienka má váhu... Navyše majú takú úplne filmovú atmosféru, že si to človek dokáže aj vizualizovať. A každý sa tu nájde, lebo tieto zvláštne spomienky, a tieto detské traumičky, to máme viac menej všetci...(Alebo ich minimálne dokážeme pochopiť, keďže on to vie podať totálne empaticky.) Myslím si, že Pupala je momentálne jeden z najlepších slovenských autorov!

2 10.01.2021

Dobre som sa zabával, takto by sa malo písať: nekorektne, výstižne a bez obalu...a zároveň vtipne! Autorka sa na nič nehrá, a každá veta má svoje opodstatnenie, talent jako prase!

1 01.01.2021

Nielen pre samotárov vo veľkomestách... Ale tie pocity existenciálnej samoty, čo autorka popisuje, poznáme myslím všetci... Zároveň sa vďaka knihe človek dozvie dosť veľa zaujímavých podrobností a originálnych uhlov pohľadu o newyorských umelcov alá Warhol, atd..

2 03.12.2020

Skvelý text, skoro ako Sorrentinove filmy, človek si to vie predstaviť aj vizuálne. Hlavná postava je na jednu stranu nesympatický hajzel, na druhú stranu si ho nejak zvrátene obľúbite. Vypočuté na Vltave, načítané hercom Jiřím Vyorálkom, ktorý to posunul ešte o pár levelov vyššie. Ak by som to čítal len ako knihu, možno by to nebolo až také bohovské. Ale v podaní Vyorálka totálne pútavé, občas to dokonca znelo ako veľmi kvalitný, až tarantinovský dabing!

5 03.12.2020

Áno, konečne som sa dostal k textu slávnej pani Ferrante. A áno, je to silná kniha... len možno na moj vkus v nej príliš prevažuje ženské téma, keďže všetci chlapi sú tam úplní idioti, alebo mizogýni... každopádne kniha veľmi dobrá!

4 25.11.2020

Tento text ma svojím spôsobom uhranul. Spočiatku mi síce vadil ten epický až patetický štýl, ale postupne som si uvedomil, že takto sa asi rozprávajú islandské ságy...A že to zrejme súvisí aj s islandčinou, a spôsobom akým islandčina "vypráva"... Po dlhej dobe som mal túžbu si text prečítať aj v originále, ale zároveň si myslím, že preklad bol veľmi slušný... Je to skrátka taká moderná islandská sága: ľudské životy, vzťahy, boje, peripetie... Všetko navyše precízne postrihané, ako v nejakom filme - vždy keď má prísť nejaká pointa, urobí sa strih a prepneme sa do inej scény. Akoby autor predpokladal, že z toho raz ktosi urobí film...ničmenej aj na tento fakt,( ktorý mi trochu zaváňal vypočítavosťou) som si zvykol, a potom som si už len užíval pravý román, kde sa prelínajú životy jednej rodiny, a číta sa to skvelo. Človek nemá pocit zdĺhavosti... Hlavne príbeh hysterickej Helgy - dysfunkčnej matky a manželky sa mi veľmi páčil, keďže takých ženských postáv v knihách nestretávam veľa.
Je to rozhodne silné dielo... Len občasné vstupy autora, ktorý tu sám vystupuje ako postava - spisovateľ mi trochu prekážali, ale inak pecka a môžem len odporučiť. Teším sa na ďalšie knihy autora!

2 24.11.2020

Vždy ma zaujímali príbehy baletiek, ktoré zažívajú brutálne peklo s neistým výsledkom, a väčšina z nich končí ako trosky. Tešil som sa na nejakú drsnú jazdu, keďže autorka zažila tento dril na vlastnej koži už od detstva, takže je to príbeh dosť autobiografický. Napokon to nebolo až také peklo...Celé je to písané viac menej akoby denník mladej baby, ktorá prichádza do Prahy na konzervatórium študovať balet už od veku 11 rokov... okrem zákulisia baletného študia a sebetýrania, na mňa zavanuli aj "pure devadesátky", a Praha tých časov... To bolo príjemné...Celkovo to ale nie je nejaká vysoká literatúra, skôr dobrá sociologická sonda do pokriveného baletného sveta... Je to písané jazykom rozprávačky- teenagerky; tento štýl a "cool" jazyk ma postupne trochu otravoval... Myslím, že by si to mali prečítat hlavne mladšie ročníky, a teenagerky ako výstrahu, že život baletiek je v podstate dosť veľký shit...

6 16.11.2020

Slečinka z New Yorku, (ktorá nemusí riešiť v podstate nič, lebo prachy zdedila a luxusný byt má tiež) si behom roka a pol vyfetuje dieru do hlavy, kombinovaním neuveriteľného množstva práškov na spanie, lebo jej "kariérny plán" je prespať celý rok, aby sa potom údajne zobudila čistá, spokojná a osvietená.
V podstate sa tu toho zas tak veľa nedeje, len sa popisuje čo celé dni (ne) robí, aké oblbováky kombinuje, a a aké má blackouty, počas ktorých si objednáva hlúposti, a robí divné veci... Plus nejaké flashbacky do minulosti, a občasné návštevy jej povrchnej bulimickej priateľky... (mám pocit, že v "úžasnom" New Yorku žijú fakt samé trosky).
Napriek "nedramatickému" deju sa to číta strašne dobre... Takže ak by ste náhodou niekedy mali pocit, že ste lenivé prokrastinačné lemry,prečítajte si toto, a poteší vás, keď zistíte aký ste v skutočnosti aktívny... Každopádne text ma skutočne ohromil, lebo taký bohapustý, nihilizmus, dotiahnutý do ultra extrému som už dlho nečítal...

4 27.10.2020

Tak borec si to celkom dáva, a žiadna niť neostane čistá, politická korektnosť mu nič nehovorí, a to je dobre! Nebojí sa rýpnuť si do teplošov, psíčkárov, vegetariánov, židov; a všetkých tých skupín, okolo ktorých sa dnes chodí po špičkách...Navyše to robí vtipne a inteligentne. Na druhej strane je samotná hlavná postava, a teda rozprávač, (a zrejme akési autorovo alter ego) dosť nešťastná. Prachov má sice habadej, zdedil majetky, a je obyčajný rentier, takže robí celé dni úplné hovno, len nihilisticky glosuje svet, a medzi riadkami aj svoje vlastné existenciálne utrpenie. Kniha sa čítala dobre, smial som sa nahlas, ale zaujímalo by ma či aj ďalšie autorove knihy sú v tomto duchu, alebo či je v nich aj niečo iné, niečo viac... Chvíľami mi jeho štýl pripomínal Michel Houellebecqa, len proste Michel Houellebecq to vie "vytuniť" ešte trochu ďalej...

1 17.10.2020

Toto je fakt skvelá kniha, o dlhoročnom mileneckom vzťahu... keď žijete s niekým v oficiálnom vzťahu, a z roznych dovodov sa od seba nedokážete odpútať, a pritom viete, že tu máte osudového človeka, ktorý vás pozná do absolútnych detailov... ale niečo vždy bráni byť naozaj spolu... znie to asi pateticky, ale kniha je napísaná vkusne a melancholicky... príbehy lásky častokrát klesajú do gýču, ale toto určite nie je žiadny gýč...vlastne je to celkom depka, ale je to strašne živé a pravdivé!

3 11.10.2020

S Olgou Tokarczuk som mal trochu problém, kedysi dávno som začal čítať nejaké jej knihy, a ani jedna ma neoslovila. Našťastie som sa cez audiočítanie na ČR Vltava dostal ku knihe Běguni, a som veľmi milo prekvapený. Je to síce zvláštna kniha, akési mozaiky minipríbehov, úvah, esejí a myšlienok, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, ale napokon zistíte, že sú dosť prepojené, a teda spoločnou myšlienkou, o potrebe vždy niekam unikať... kniha ma postupne čoraz viac vťahovala, dojímala, a vlastne dosť nadchla...možno preto, že som sám človek, ktorý nevydrží na jednom mieste, a potrebuje sa neustále presúvať či už formou cestovania, alebo iného pendlovania... Jediné čo mi príde mimo je to, že sa kniha nazýva "románom"...myslím, že toto román určite nie je (i keď dnes sa už románom nazýva kde čo)... skor akýsi filozoficko existenciálny zápisník... alebo jednoducho, bez škatuliek, krásna originálna vec, ktorá stojí za prečítanie!

11 07.06.2020

Spočiatku ma kniha celkom vtiahla do deja, nemám síce rád popisnost, ale tuná som to nejak dával, bol som zvedavý, čo príde ďalej... a ono nič... Priznávam sa, že som knihu počul len do polky, teda nie celú (Áno, počúval som to ako audioknihu, ktorú herec veľmi dobre načítal, a bol k tomu úplne super soundtrack, čo tomu dodávalo atmosféru... a možno preto som u toho vydržal tak dlho...) Možno keby som knihu držal v ruke, tak ju zahodím po pár stránkach... Postupne som totiž so zdesením zisťoval, že autor je totálny samožer a grafoman, ktorý popisuje každý prd na niekoľkých stranách, ale vlastne -nemá čo povedať...
Nechcel som byt až taký drsný, ale musím... J.Nemec je čistý exhbicionista, ktorý píše nekonečne nudnú slohovku o akejsi Nine - a tu prichádza najvačšie faux pax - o ktorej sa v podstate nedozvieme skoro NIČ! Teda možno to, že na začiatku mala akési punkové mikádo a potom dlhé vlasy, ale inak je to postava plochá a nudná a mal som dojem, že ani nevychádza zo žiadnej empirickej skutočnosti, ale že si ju autor proste vymyslel -(to by nevadilo, ak by bola aspoň trochu realistická, ale ona je proste papierová...) A celý ten román je strašne papierový, a nechápem, prečo je tento autor toľko ospevovaný všetkými mne to fakt prišlo ako knižka pre čitateľky Bravíčka...

5 02.05.2020

Vlastne celkom zaujímavé poviedky...občas síce trochu naivné, občas akoby nedopointované, ale inak to malo celkom temnú, zvláštnu atmosféru, nejakým sposobom ma to bavilo...

2 19.04.2020