erik385
komentáře u knih
Jednorožce
Barbora Hrínová
Veľmi dobre a kultivovane napísaná kniha o osamelosti súčasníkov (hlavne ľudí okolo 30+), ktorí nezapadajú do štandardnej "prevádzky." Výstižné, trefné, presné, nostalgické, melancholické texty, čo sa na nič nehrajú a netlačia na pilu. Oplatí sa čítať! Tri hviezdy dávam len preto, že nie všetky poviedky boli úplne super, ale je ich tam pár dosť výrazných, ktoré vám rozhodne ostanú v hlave na dlho!
Bál šílených žen
Victoria Mas
Toto je taká plochá a predvídateľná kniha, že som posledných 50 strán už len preletel. Jediné zaujímavé na tom bolo uvedomenie si faktu, že kedysi musela byť spoločnosť tiež riadne trafená, keď každú ženu, ktorá bola čo len trošíčku iná zatvárali do blázinca. A ako OK, autorka tak nejak vie celkom pútavo čitateľa vtiahnuť do deja. Ale inak je to dosť hlúpučké a vykonštruované, také to písanie na efekt, akoby autorka úplne predpokladala, že to niekto natočí ako film. Lebo mi to chvíľami pripomínalo scénár všetkých klišé filmov z blázincov minulých storočí, ktoré som kedy v živote videl. A ono vážne, film je už vraj dokonca natočený. Bingo! Čítanie vhodné tak maximálne do čakárne, alebo na pláž... ale možno radšej nie, lebo je tisíc iných lepších kníh, ktoré stoja za váš čas.
Tři kapitoly
Daniel Hradecký
Myslím, že nebudem preháňať, ak poviem, že je tento text takmer geniálny. Veľmi oceňujem štýl, akým je kniha napísaná: kultivovaný, precízny a vymakaný do detailov. Zatiaľčo vačšina súčasných obľúbených českých autoriek a autorov píše podľa mňa skor slohové práce, Hradecký ide úplne inou cestou. Jeho strohosť mi pripomína niektorých skvelých nemeckých autorov (Jelinek, Bernhard).
A zároveň tu máme autentické pocity človeka, ktorý sa pohybuje v podstate "na dne spoločnosti", ale vo všetkom tom opileckom nihilizme nachádzam v podstate čosi veľmi pozitívne: že aj keď človek ryje držkou v zemi, tak umenie a tvorba sú vždy najlepšou terapiou... Klobúk dole, viac takých kníh, prosím!
Bezdětná
Monika Baudišová
Rýchlo prečítané, ale je tu veľa z osobnej bolesti, takže zarezonovalo. A ako návod pre idiotov, čo sa vypytujú neustále nevhodné a netaktné otázky, by som toto normálne rozdával po meste vo forme obrovského letáku...
Vilkovia
Ivan Medeši
Nemám slov. Som úplne rozobratý, takto tuná ani nikde inde fakt NIKTO nepíše. Medeši posúva laťku stále vyššie a vyššie. Keby písal po francúzsky a žil v Paríži, tak je z neho literárna superstar!
Život Vernona Subutexa 1
Virginie Despentes
Despentes is new Houellebecq. Táto kniha je parádna, nemá chybu, číta sa strašne dobre, a zároveň sú tam presné cynické narážky na tú našu vyprahnutú postmodernú dobu a generáciu zúfalcov. Úplne jedno, či sú medzi bezďákmi, manažérmi, transkami, pornoherečkami, modelkami, bývalými rockovými hviezdami, alebo zbohatlíkmi. Všetci žerú rovnaké hovná a Despentes evidentne tento svet dosť dobre pozná, lebo z jej bio je zrejmé, že si tiež zažila dosť krušný život, takže postavy sú plastické a fakt uveriteľné!
Smrtholka
Lucie Faulerová
Do polky som bol z knihy uhranutý, hlavne zo štýlu akým je písaná, pretože mám pocit, že väčšina CZ a SK autorov píše formou alá slohová práca. Ale u Faulerovej som cítil fakt vymakaný a špecifický štýl, dokonca mi to chvíľami pripadalo ako akýsi moderný Hrabal...Lenže od druhej polky ma čosi na knihe začalo iritovať. Zdalo sa mi,že sa v tej téme smrti a samovraždy "nimrá" až tak moc, že mi to prišlo viac na efekt než osobná výpoveď. Hlavná postava pre mňa čoraz viac strácala na hodnovernosti a začala trochu šušťať papierom. Ale rozhodne oceňujem štýl, potom pasáže s rôznymi ezoterickými guru predvádzajúcimi sa v dedinskom kulturáku, a občas sa ma dotkol aj príbeh otca rodiny, a vlastne aj vzťah dvoch sestier v spomienkach. Myslím si, že autorka má rozhodne talent, len by mala ísť asi viac do seba, než na efektíky...
Stařec a moře
Ernest Hemingway
Toto je fakt právom masterpiece. Počúval som ako audioknihu, načítanú skvelým Ladislavom Mrkvičkom, čo príbeh ešte umocnilo. Ale inak úplne chápem, že v osemnástich to maturantom nič nehovorí a pripadá im to nudné. Aj ja som si musel počkať na ten čas, kým knihu vstrebem. A určite si ju potom prečítam ešte raz, možno viackrát...
Vitaj doma
Lucia Berlin
Lucia Berlin ma uhranula svojim "Manuálom pre upratovačky", takže som bol zvedavý na tento kus. Prvá polka knihy "Vitaj doma" ma fascinovala - ten divoký, punkový, nomádsky život, čo prežila a dokázala výborne popísať jednotlivé miesta, pocity a atmosféry, až som si úplne všetkými zmyslami tie miesta dokázal predstaviť. To ma bavilo. Zato druhá polka knihy už bola horšia - akože fakt ma nebaví čítať cudzie dopisy, dokonca ani keď ich píše Lucia Berlin. A hlavne keď nepoznám kontext a tisíc mien, ktoré v dopisoch vymenúva a komu dopisy adresuje. Celkovo si myslím, že publikovať súkromnú korešpondenciu kohokoľvek je blbosť. Každopádne teším sa na novú Luciu Berlin a ďalšie poviedky!
Nedostatečný pocit vlastní hodnoty
Heinz-Peter Röhr
Nedá sa povedať, že by mi kniha priniesla nejaké osvietenie...V podstate sa stále dookola opakuje veta ako mantra, že z čoho všetkého pramení nedostatočný pocit vlastnej hodnoty a aké máva následky. Z toho vyplýva, že sa asi všetci na svete cítime nesebavedomo s nedostatočným pocitom vlastnej hodnoty, a na základe toho robíme chyby a správame sa ako idioti. Táto kniha len konštatuje fakty, a prináša rozne príklady, ale neanalyzuje veci do nejakej extra podstaty.
Americký román
Yveta Shanfeldová
Spočiatku som mal dojem, že to nedočítam. Neviem, či dokážem akceptovať ako literatúru text, ktorý je výsostne intímny, denníkový zápis, v podstate bez konceptu: Akože ráno svietilo slnko, dneska sme išli tam,stretla som toho, atd. Lebo také čosi by dokázal napísať každý, kto vie aspoň trochu písať... Nakoniec som v tom našiel akúsi zvláštnu melanchóliu, a občas sa navnadil na pocity existenciálnej osamelosti a vykorenenosti, ktorý máva asi každý z nás. Potom je tu aj zaujímavá linka o vyrovnávaní sa s incestom. Ale celkovo je to skôr autoterapia autorky, než niečo, čo by som nazval "literárnym dielom". Občas ma to až neuveriteľne nudilo, občas ma to nejak zasiahlo...V zásade to asi môže nejakým ľuďom pomoct otvoriť sa svojim traumám.
Svědectví o životě v KLDR
Nina Špitálníková
Brutálna kniha a brutálne doležitá, na ktorú si budem spomínať vždy, keď budem pi*čovať, že musím napr. čakať v rade na pošte. Je mi z toho úzko... O severnej Kórei som vedel nejaké veci, ale toto odhaľuje ešte detailnejší shit. Myslím, že aj 1984 od Orwella je proti tomu slabý čajík... Klobúk dolu pred autorkou, Magnesia litera zaslúžená!
Portnoyův komplex
Philip Roth
Vydržal som do polky a vzdávam to. Neviem, čo na tom má byť dobré a vtipné. Toto akože písal svetový spisovateľ? Mne to príde akoby to písal nevystriekaný puberťák, čo sa prihlúplo smeje, keď niekto povie "vagína." Samozrejme, že autor sa tu štylizuje do nevyzretého muža na úrovni puberťáka, ale v skutočnosti to bohužiaľ vyzerá, že to fakt písal IBA trápny puberťák a žiadny kvalitný autor. A ďalšia vec: čím bol tento román akože kontroverzný? Koho už len takéto plky možu pohoršiť? No, asi jedine ortodoxných židov a blabla, končím. Táto kniha je strata času...Čoraz viac zisťujem, že veľa slávnych svetových spisovateľov sú len akože "dobrí remeselníci", ktorí však nemajú moc čo povedať....
Tridsaťtri
Kjersti Annesdatter Skomsvold
Toto som nedal. Príšerná rozťahaná nuda a celú úplne o ničom. Fakt utrpenie. Myslím,že keď človek nemá čo zdeliť, nemal by sa nútiť písať za každú cenu...
Kufor
Sergej Dovlatov (p)
Skvelý súbor poviedok, prepojený zaujímavým konceptom: každá poviedka sa viaže na konkrétny kus oblečenia, ktorý autorovi pripomína nejakú historku, alebo obdobie jeho života v Rusku. Je to vtipne absurdné, a páči sa mi na tom hlavne, že "nehejtuje" Rusko a socializmus, ale že si v tej absurdnej dobe hľadá skor komický nadhľad. Lebo aj v tých najdivnejších dobách si hlavne treba zo všetkého robiť srandu!
Ženy z Bohnic
Edna Nová
Veľmi dobre napísaná kniha...stručne,výstižne,vtipne a zároveň mrazivo. Som zvedavý na další autorkin kus. Dúfam,že to už bude dlhší a komplexnejší príbeh, lebo talent na to má.
Den opričníka
Vladimir Georgijevič Sorokin
Ach, toto bola fakt mňamka! Celé ma to rozsekalo a rozbilo ako uragán. A ten jazyk, a ten štýl- čistá krása! A to normálne nečítam žiadne dystopické knihy, nemám k tomuto žánru vzťah. Ale ono mi to v podstate ani neprišlo dystopické, skor celkom reálne (bohužiaľ). No ale ten jazyk a ten štýl, to proste len tak nevidíš...
Spiatočka
István Kerékgyártó
Toto je fantastická kniha, veľmi silná a originálna, normálne som po dlhom čase zažíval pri čítaní jednotlivých pasáží katarziu. Ale okrem literárnej kvality má neuveriteľnú filmovú atmosféru. Úplne som to celé videl pred očami ako film. Obraz za obrazom - príbeh spočiatku neznámeho bezdomovca, ktorý sa postupne stáva v našich očiach čoraz konkrétnejšou a živšou postavou. Myslím, že toto by pokojne mohol vziať do ruky nejaký skvelý maďarský režisér ako Béla Tarr a jemu podobní a bol by z toho film roka. Maďari toto vedia točiť (a písať) tie autentické drsné ksichty a drsné životy...
Zlo. Spomienky súdneho znalca
Anton Heretik
Kniha ponúka prehľad rôznych typov "zla", a teda rôznych typov zločinov od vraždy v afekte po úchylky a deviácie, atd. Určite je to zajímavá sonda, ale skôr mi príde ako sociologický prehľad všelijakých typov prípadov, než hlbšia analýza koreňov násilia. V podstate sa nikde nedozvieme, kde presne a prečo to zlo v danom človeku vzniká, ide skôr o popis jednotlivých prípadov, nie však úplná komplexná analýza násilníkov. Takže ma ten popis vonkajších znakov postupne viac nudil, než bavil...
Rituál Turínského koně
Martin Skořepa
Myslím, že to je veľmi dobrá kniha a upútala moju pozornosť omnoho viac, než všetky tie súčasné ospevované české autorky. Je veľmi surová, naturalistická a smutne pravdivá. Dal by som viac hviezdičiek, ale strašne ma nebavili tie pasáže, kde autor rozjímal nad nejakými (pseudo) filozofickými úvahami o biblických motívoch, to bolo naozaj nudné a knihu to dosť degradovalo. Ak by písal len o vzťahu k mamke a o svojich gay chúťkach, a svojich stomických problémoch -bol by to parádny smutno ostrý kontrast. Ale tie biblické metafory boli fakt zbytočná omáčka. Každopádne kniha rozhodne stojí za prečítanie!
