erik385 komentáře u knih
Zvláštna kniha. Zhruba do polky ma to strašne štvalo, mal som dojem, že to nedám do konca, prišlo mi to strašne klišé-ovité a občas aj šablónovité. Postupne som však postavám a spôsobu písania prišiel na chuť, ale aj tak mám pocit, že je to skôr také "feel good" čítanie, na ktoré sa netreba až tak veľmi sústrediť. Na druhej strane, má to čosi do seba - to prepojenie generácií a ich svetov, celkom to funguje. Uvidím, či si na to za rok spomeniem.
Tieto básne sú fakt prežité, silné, dôležité. Čítam to už druhý krát a stále to otvára nové dimenzie. Básne, ktoré ukazujú, že ešte existuje silný cit a pevné puto, v tomto svete, v ktorom sa zdá až absurdné, že by dvaja ľudia spolu vydržali byť tak dlho a stále zamilovaní.
Asi som to nepochopil, alebo by to trebalo prečítať v origináli - to sa tak zvykne hovoriť, keď vám knihy nedávajú moc zmysel, ale nechcete ich úplne vyhejtovať. Každopádne plus za popisy islandskej prírody, to vždy zapôsobí, ostatné okolo mňa nejak prešumelo, nedokázal som sa na to napojiť tak, aby ma to nadchlo.
Som nesmierne sklamaný. Po tom, čo som dočítal jej geniálnu knihu ROKY som bol zvedavý na autorkinu ďalšiu tvorbu. No ale toto tu je naozaj o ničom - totálne zdĺhavým a nudným štýlom sa tu popisuje, ako kedysi pred x rokmi prišla o panenstvo a že aké to bolo nepríjemné a neromantické... a ďalej už ani neviem, čo tam vlastne riešila. Takže pocit z knihy je v skratke asi taký, že: "A čo ako? Who cares?"
Na tejto knihe je zaujímavá jedine práca s autistami, ale ostatné je proste príšerné. Tá pseudo-lovestory, či čo to je, je napísaná ako z lacného ženského časopisu. Cítil som sa až trápne pri čítaní tejto linky s Veronikou, ktorá totálne šušťala papierom. Pasáže s autistom Michalom boli o niečo lepšie, ale aj tak... neviem sa zbaviť dojmu, že to celé malo ostať len ako blog pre nadšencov. Nemám pocit, že by celá táto slohovka stála za knihu.
Celé mi to príde písané trošku z rýchlika. A opakuje sa tu dosť veľa vecí...ehm klišé, ktoré sme už x krát počuli. Ale občas sa tu objavia nejaké myšlienky, ktoré by mohli človeka aspoň na chvíľu osvietiť. Len neviem, či pár dobrých myšlienok stačí na celú knihu.
Ďalší Balabán, ktorý ma totálne rozsekal. Pritom písať o smrti a umieraní je tak ťažké, aby to nevyznelo trápne. Ale Balabán fakt umí. Dalo by sa povedať, že v tejto knihe je všetko - celý drsný a zároveň poetický život. A potom celá smutná a zároveň oslobodzujúca smrť. Ale to by znelo možno príliš pateticky...
Znova som sa po rokoch vrátil k tomuto textu a znova musím uznať, že to je masterpiece. Príbeh a jazyk je jedna vec, ale tá metafora nad tým všetkým, to je veľká vec teda!
Bál som sa, že to bude príliš feministické, či zaoberajúce sa rasovými otázkami, ale našťastie to bolo skvelo ironické, so slušným nadhľadom. Čitateľ dostane od každého niečo. Autorka tu síce vystihuje isté feministické názory, ale zároveň si z toho všetkého robí srandu - z lesbičiek, osamelých matiek a zo všetkých možných typov žien, ktoré sa všemožne bijú so svojím osudom a hľadajú akési šťastie. A hoci nám nie všetky postavy musia byť sympatické, každý príbeh otvára tému, nad ktorou sa oplatí zamyslieť! Veľmi dobré!
Žrádlo, sex, drogy a rock n roll v podaní uznávaného šéfkuchára, ktorý varil a žil na dreň až tak, že napokon spáchal samovraždu. Tieto zápisky šéfkuchára majú fakt gule a človek aspoň nahliadne do zákulisia tých najvychýrenejších kuchyní, aby s údivom zistil, aké smažky a magori mu varia tie najlepšie jedlá. Veľmi príjemný a zábavný ponor do oblasti gastronómie!
Spočiatku ma kniha prudko vtiahla svojou prirodzenou čitateľnosťou a taktiež aj témou - pochopiť svet človeka, ktorý vyrastal v adoptívnej rodine. Postupne som však čím ďalej viac nadobúdal pocit, že čítam tak trochu brak, ktorý sa zo mňa snaží dojiť emócie na prvú dobrú. A keď už po všetkých tých striedanicah uhlov pohľadov rôznych postáv začal prehovárať v knihe aj akýsi Boh, tak som sa už cítil vážne trápne, až som knihu zaklapol kdesi v polke. Na toto fakt nemám nervy.
Nečakané prekvapenie! Veľmi dobrá a prudko čitateľná kniha s filmovým potenciálom. Riadna nálož brutality a naturalizmu. O lovení rýb tvrdo a neromanticky. No a postava sadistu Draxa, tá mi v hlave ostane určite nadlho!
Celkom fajn kniha, teda hlavne do prvej polky, potom už mi to prišlo trochu prekombinované, hlavne tá dramatická zápletka trochu pritiahnutá za vlasy. Takže je to niekde na pomedzí medzi oddychovou literatúrou a lepším textom.
Úplne zbytočná kniha, o ničom. Hrá sa to na akúsi katastrofickú absurdnú drámu, avšak je tu len pár papierových postáv, ktoré vykrikujú prázdne frázy...
Prvá polovica knihy bola skvelá jazda, precízny prienik do zmätených, občas celkom vyfetovaných, polyamorických vzťahov, ale čiastočne aj do azerbajdžanskej mentality a čiastočne aj do sveta baletného drilu. V druhej polke to však nejak stratilo "drive" a prišlo mi to už také naťahovanie. Ale inak dosť originálny text, ak človeka zaujíma, ako to funguje v takýchto podivných vzťahoch.
Veľké prekvapenie! Kniha, ktorá tak zvláštne odsýpa, hoci dej je v podstate "o ničom." Fascinujú ma autori, ktorí dokážu o nude písať zaujímavo. Lebo táto kniha rozhodne je o takmer nekonečnej životnej nude a vnútornej depresii z prázdnoty.
Jedna z najvtipnejších a najvýstižnejších kníh, aké som za poslednú dobu čítal. Cynizmus, trpkosť, veľké pravdy vyhoretej doktorky 50-tničky. Palec hore!
No, nejaký poetický potenciál tu je, občas dojímavé, silné scény, ale zároveň sú tu aj strašne klišé obraty, ktoré občas pôsobia ako domáca úloha z kurzu tvorivého písania.
Plus teda dávam za niektoré vydarené popisy istých univerzálnych pocitov - vzťah k matke a odchádzanie babičky. A taktiež za dekonštrukciu amerického snu - polovica národa závislá na OxyContine, ktorý je silný takmer ako heroin, ale doktori to tu predpisujú na každú blbosť , atd. Ale inak z tejto knihy nie som moc odvarený...
Toto ma naozaj nebavilo, štýl písania strašne nudný, na postavy som sa nenapojil, nedostavil sa žiadny pocit empatie, či zdesenia, skrátka iba nuda. A v ničom mi to neprišlo originálne ani poetické. Bohužel...
Nezaujalo. Poviedky v podstate o ničom, ktoré neprenikajú hlbšie do podstaty a nezanechávajú žaidny špecifický pocit. Remeselne asi dobre zvládnuté, ale to je všetko. Jediná, ktorá mala čosi do seba, bola poviedka Hrázný. Ostatné boli ako žuvačky, ktorých chuť vyprchá za 3 minúty. Dva dni po prečítaní si už ani nespomínam, o čom vlastne boli...