Gracian1964 komentáře u knih
Moje prvé stretnutie s týmto tureckým pánom...že je nositeľom Nobelovej ceny, som sa dozvedel až neskôr, takže som ku knihe pristupoval s neznalosťou...výborné...čítalo sa to skvele...je to príbeh Mevluta, od detstva po zrelú dospelosť, o jeho rodine, priateľoch, láskach. Mevlut je predavač jogurtu a bozy v Istanbule. Zaujímavé oboznámenie sa s reáliami života v Turecku, hm... Nebránim sa ďalšiemu stretnutiu.
Nuž takto, ako prvé musím zmieniť, že som fanúšik tohto húževnatého Japonca a snažím sa prečítať všetko, k čomu sa viem dostať. Nechápem, prečo ešte stále neboli preložené jeho prvé dve knihy. Vtáčika na kľúčik čítam druhý raz, aby som si ho osviežil a našiel v ňom aj niečo, čo mi po prvý raz uniklo. Neviem, prečo má kniha také slabé hodnotenia. Mne sa veľmi páčila. Možno tí, ktorí v nej videli a čítali len jej prvý, najviditeľnejší význam, pre tých mohla byť sklamaním. Ale veď tam sú aj iné významy, druhý plán, možno aj tretí. Samota, opustenosť, strach, beznádej, hľadanie zmyslu, strata, tušenie čohosi nevysloviteľného, nádej... Možno som to všetko nepochopil, ale myslím, že podstatu áno. A nenudil som sa ani chvíľu. Medzitým, čo sa pustím do trojky, si dám niečo iné, na osvieženie....
Na knihu som naďabil v knižnici... Keďže som už poznal 100 ročného a tak ďalej, zdalo sa mi ako dobrý nápad vziať si Zabijaka domov. No, prečítal som to rýchlo, necelé dva dni. 100 ročný bol lepší, o tom žádná. Ale aj toto bola pomerne slušná facina, miestami fraška. Inak nič zvláštne, zdalo sa mi to dosť odfláknuté, ale to asi patrí k štýlu autora. Občas som sa aj zasmial. Nie som si istý, či ešte siahnem po inom diele od tohto páchateľa, hihi.... Asi ani nie, hm....keďže na svete sú mraky omnoho lepších kníh, ktoré je treba prečítať, ehm....
Úlovok z knižnice, nuž som ho bral, aby som sa o spisovateľke dozvedel čosi viac. Dobre a pútavo napísané. Príde aj na Veľké pravdy. Úprimná kniha, hoci krátka, ale to jej v žiadnom prípade nevytýkam.
Dobre sa to čítalo, obdivuhodné, ako to dokázal autor prešpekulovať, klobúk dolu, hm... Áno, aj mne to trošku pripomínalo Prekliaty ostrov, pointou.... Malo to švih a spád. Samozrejme, v knihe je možné všetko, že ano... Mohlo by sa toto stať v skutočnosti? Ale veď toto je literárna zábava, no nie? No áno... Koniec....
Objavil som túto pomerne novú knihu v knižnici a tak som využil príležitosť a vzal som si ju domov. S Hvoreckým mám už niekoľko čitateľských skúseností, dá sa povedať že kladných. No, Trol je dosť krátky príbeh, čítal sa dobre a ľahko, taká mierna distopia. Nie je to úplne môj terén, nuž ale dobre. Nebolo to otravné, ani som sa pri čítaní nenudil. Že dávam opäť prvý komentár, na to som si už pomaly aj zvykol, hm... Nech už to znamená čokoľvek. Čítajte Hvoreckého, je to inteligentný a sympatický chlapík. Howgh!!!
Ha, tak opäť dávam prvý koment? Ako je to možné, to tu už nikto nečíta našich autorov fantasy? Mňa už nič neprekvapuje. Ale na knihu od Andyho Knockera, čo je pseudonym môjho známeho Ondreja Trepáča, som naďabil v knižnici a hneď som si ju aj požičal, lebo jeho predchádzajúci opus - Krvaví psi, sa mi celkovo páčil, i keď fantasy príliš nečítam. Bolo to pomerne dobre napísané, tak isto ako aj Conan. Podľa mňa je to v rámci žánru výborné. Dej odsýpal, mal spád, aj napätie a nenudil som sa pri čítaní. Fanúšikom žánru, ale nielen im, vrelo odporúčam. Nebude to stratený čas. A prečo som vlastne nedal päť hviezdičiek? Asi preto, lebo som bibas, hm.... Takže tú piatu pridávam takto, dodatočne, hihi....
Celkom dobre napísané...útok krýs v Londýne, hm.... Na knihu som naďabil v miestnej knižnici a vzal som si ju na podnet pána Kinga, ktorý tohto spisovateľa pomerne výdatne vyzdvihoval, i keď bola reč o inej jeho knihe...Chcel som vedieť, či na tom je niečo pravdy... V podstate bolo.
Dočítané.... Opäť som sa dozvedel čosi nové. O spisovateľovi aj o žánri zvanom horor. Niektoré z odporúčaných filmov som videl, niektoré z kníh čítal... Nie som absolútnym fanúšikom hororu, ale ani sa mu nevyhýbam. Hneď po prečítaní som dostal chuť na dobrý horor. V knižnici fanúšika pána Kinga by táto kniha rozhodne nemala chýbať.
Toto bolo moje druhé stretnutie s Robertom...prvé sa nazývalo Divocí detektivové.... takže som približne tušil, čo ma čaká a veru som to aj dostal... úžasná imaginácia... chcem si od neho rozhodne prečítať všetko, čo dokážem zohnať...
Dosť dlho som nevedel, čo si mám o tejto knihe myslieť. Ale teraz, po prečítaní, som sa rozhodol, že sa mi páčila a je dobrá. Veď keby sa mi nepáčila, tak ju ani nedočítam, no nie? No áno. Chvíľu mi trvalo, kým som zistil, že dej sa neodohráva v súčasnosti, ale v časoch krízy, v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. V časoch, keď sa asi odohrávalo Ovocie hnevu od Steinbecka.... Príbeh 16 ročnej Sue Ellen a jej kamarátov, černošky a homosexuála, plus matka hlavnej hrdinky. Kniha je písaná formou rozprávania Sue Ellen, teda voľným hovorovým štýlom. Má dobrý humor, i keď dosť temný. Je to zmes road movie, thrilleru, hororu, sociálneho románu. Útek pred minulosťou a beznádejou v ústrety možno lepšej budúcnosti. A nádeji. Takže som rád, že som si to kúpil a prečítal.
Dočítané...už druhýkrát a užil som si to snáď aj viac ako po prvý raz, hm... Musím dať plný počet hviezdičiek, iná možnosť nie je. Obdivujem Kingovu imagináciu a fantáziu...
Kto sa dostal s úspechom a bez straty chuti skrz prvú časť - Pištoľníka, toho čaká nečakaná a bohatá odmena v podobe druhej časti, keď to naberie obrátky, dynamiku, napätie, tajomstvo, skrátka, šecko ako má byť a ako to máme u Kinga radi....viac k tomu netreba dodávať, čítajte a vychutnávajte si to do vytrženia, hehe....Stretneme sa v Pustinách...Sai!
Dobre teda...knihu som si prečítal v podstate len preto, lebo mi ju podsunul kolega a prišlo mi nezdvorilé odmietnuť ju a neprečítať....Tak som ju teda prečítal.... Klamal by som, keby som tvrdil, že mi autorov štýl písania úplne sedí...Jeho prvá kniha sa mi páčila oveľa viac, a pôsobila na mňa dojmom, akoby ju napísal niekto iný... Ďalšie dve knihy som prečítal zo zvedavosti...nebol to trapas, ale pristihol som sa pri tom, že ma to celé v podstate vôbec nezaujíma....skrátka, nie je to kniha pre mňa... Ale to neznamená, že si nenájde svojho oddaného čitateľa....k tomu jej želám "Hodně štěstí", či jak sa to po česky povie...dosť už táranín, hm....
Páčia sa mi Hopperove obrazy, tak som si kúpil aj túto knihu, čo už...všetky poviedky som prečítal, okrem jednej, Zátiší 1931, ani neviem, prečo som ju nedočítal, asi ma nudila, možno nabudúce...mne sa zdalo, že poviedky majú veľmi kolísavú úroveň, nenadchla ma priveľmi ani poviedka od môjho obľúbenca Kinga, a to už je čo povedať, kedže toho ja uctievam takmer ako kult, hm...pekná blbosť, čo? Bol som zvedavý aj na Childa, toto je už druhá poviedka, čo som od neho čítal a musím kruto poznamenať, že oproti jeho skvelým románom, či ako ich nazvať, je toto úplne o ničom...ale pripúšťam, že som len naprostý idiot a vôbec tomu nerozumiem, hehe....zato sa prikláňam k názoru predchádzajúceho komentátora, že poviedka Premietač je najlepšia a famózna....ďalej sa mi páčila Postarat se o přítele, Noční okna, Podzim v bufetu...ani Connely nebol úplne na zatratenie, ale čakal som od neho viac....nuž tak...ale obrazy sú to pekné...mať tak doma aspoň jeden originál, hm...to by bylo něco....
Mal som šťastie, alebo smolu, záleží na tom, z ktorého konca sa na to pozerám, že som túto knihu čítal po Nesbovom Smäde...a toto sa mi teda páčilo oveľa viac...nebolo to moje prvé stretnutie s touto autorskou dvojicou, nečítal som síce od nich všetko, ale zdá sa mi to štandardne dobré a určite sa nebudem ďalším ich dielam vyhýbať, hm...dobre napísané, akurát tá akčná scéna v prístavisku ma veľmi nechytila, ale asi to bude tým, že akčné scény ako také ma až tak neoslovujú, i keď...ak sú opodstatnené, vlastne veď aj táto scéna bola opodstatnená, tak o čom tu vlastne točím, ja debil...konec...kniha je dobrá, pokojne si ju prečítajte, kto má rád túto dvojicu spisovateľov alebo severské krimi...ja asi zamierim na istý čas do južnejších, prípadne západovýchodných končín...šmytec...
Tak, ja som síce knihu prečítal celú, ale samozrejme tiež s výhradami, ktoré pomerne vyčerpávajúco osvetlili komentátori predo mnou...mňa dosť iritovala iná vec, ale za tú asi autorka nemôže, ide to na vrub prekladateľa, prípadne prekladateľky. Keď už niekto prekladá knihu, ktorej podstatná časť sa zaoberá hudbou, mal by danú problematiku aspoň do istej miery ovládať. Keď sa v texte už asi po tretí krát mihla speváčka Alice Cooper, myslel som, že vypením. Odkaz pre prekladateľa, i keď viem, že sa k nemu nedostane : Alice Cooper je chlap, rockový spevák a legenda a toto je jeho pseudonym. Takže tak...povedal som si, čo som chcel a teraz môžem ísť pokojne okopávať zemiaky :-))
Tak...sám som sem túto knihu dal a sám aj píšem prvý komentár...dúfam, že nebude zároveň aj posledný, verím tomu, že sa pridajú aj iní...Knihu som dostal zdarma k novinám SME a hneď zvesela som sa do nej aj pustil..a nemal som s ňou veľa práce, prečítal som ju ľahko a rýchlo...po stránke literárnej to nie je síce žiadna veľká sláva, ale obsahovo je to dobré...prerod z obmedzeného násilného skinheda v normálneho, tolerantného človeka...poučné...V dnešnej dobe, keď sa to tu naokolo akosi podozrivo farbí do hneda, sú takéto knihy potrebné.
V rámci žánru výborné. Taká ľahká oddychová literatúra s cieľom upútať, pobaviť, šokovať. Nechcem prezrádzať nič z deja, ale po prečítaní som sa vrátil v spomienkach k druhej vražde, na lodi...nesekol sa tam trošku autor v opise vraha? Mňa aspoň poriadne zmiatol, hm...ale to nič, veď sa nejedná o žiadneho Dostojevského...neviem, či ešte po Carterovi siahnem, určite sa po ňom nebudem nejak hystericky zháňať...je to z radu kníh rýchlo prečítať, rýchlo pustiť z hlavy...
Podľa mňa boli predchádzajúci komentátori na pána Sýsa príliš tvrdí. Ja by som to tak tragicky nevidel. Nebola to moja prvá kniha o atentáte a určite ani posledná. A bez problémov som ju dočítal. Ale nikde som nenaďabil na to, že by autor označoval českých vojakov za vrahov. Ono je asi treba čítať pozorne a s porozumením. Vyskytujú sa v častiach knihy podobné pomenovania, ale tu autor cituje dobové verejné prejavy napríklad Emanuela Moravce. A tie divoké scenáre? Áno, sú spomenuté, ale autor vôbec dogmaticky netvrdí, že to tak aj bolo, len ich uvádza ako zaujímavosť, lebo aj takéto eventuálne vysvetľovania sa v prípade vyskytli. Šlo mu o to, nastoliť otázniky, lebo zďaleka nie všetko je jasné. Nechcem Sýsa obhajovať, ale nezaslúži si také kruté odsúdenie.